ÚVOD

 

Kniha Rút slúži ako príloha ku knihe Sudcov. Je to síce samostatná kniha, ale je písaná ako premostenie knihy Sudcov a Samuelových kníh. Zachytáva korene budúceho najväčšieho kráľa Izraela - Dávida[1] - od Péreca, syna Júdovho po Izaiho Betlehemského[2], Dávidovho otca. V Matúšovom evanjeliu pokračuje Dávidov rodokmeň ďalej, až po Ježiša Krista, syna Dávidovho, narodeného v judskom Betleheme[3]. Ako jedna z mála kníh, je kniha Rút rozprávaná z pozície ženy. Názov knihy je odvodený od mena hlavnej postavy - moabitky Rút.

Kniha bola napísaná zrejme okolo roku 1000 pred Kr., s určitosťou sa to však nedá povedať. Autor knihy nie je presne známy a tým pádom ani dátum jej vzniku. Podľa jednej zo židovských tradícií je autorom Samuel. Samuel ale zomrel ešte pred Dávidovým nástupom na trón, čo hovorí mierne v  neprospech tejto tradície. Samuel však mohol knihu napísať ešte pred tým, možno aj počas Saulovej vlády. Niekedy sa za autorov považujú Ezechiáš, Ezdráš, či Dávidovi proroci Gád a Nátan.

Dej sa odohráva niekedy v časoch knihy Sudcov (obdobie od asi 1400 pred Kr. do 1050 pred Kr.). Pod Jozuovým vedením vstúpil Izrael do zasľúbenej zeme, krajina ako celok bola dobytá, kľúčové mestá obsadené a teraz je na jednotlivých izraelských rodoch, aby si zem úplne podmanili, vyplienili modlárstvo a ustanovili Boží poriadok, ktorý bude svedectvom pre ostatné národy. Žiaľ, prvé známky víťazstva priniesli uspokojenie a namiesto aby ľud pokračoval ďalej a zavŕšil víťazstvo, uspokojil sa s polovičným víťazstvom. To však mohlo fungovať len krátko, nepriateľské národy sa rýchlo spamätali a začali s odvetnými akciami, situácia sa navyše zhoršila aj kvôli duchovnému úpadku Izraela. Namiesto toho, aby Izrael odstránil modloslužbu zo zasľúbenej zeme, sám ju začal aplikovať, čo spôsobilo, že Boh už viacej nemohol bojovať po jeho boku. Keď už bola situácia naozaj zlá a ľud čelil nepriateľom zo všetkých strán, vtedy si spomenuli na Hospodina a začali volať o pomoc. Boh im dal vodcu - sudcu, ktorý im priniesol víťazstvo a pokoj. To však znovu viedlo k uspokojeniu a nastoleniu modlárstva, čo zase viedlo k útlaku a situácia sa opakovala dookola znovu a znovu. Najlepším zhodnotením tohto obdobia sú slová, ktoré kniha Sudcov používa viackrát: vtedy nebolo v Izraeli kráľa a každý si robil to, čo bolo dobré v jeho očiach. Zaujímavé ako to platí aj pre našu dobu, ani dnes nie je v Izraeli kráľ a každý si robí to, čo považuje za správne, relativizmus sa pomaly, ale iste stáva naším novým náboženstvom.

Aj napriek týmto ťažkým časom a značnej duchovnej temnote existujú v Izraeli výnimky. Kniha Rút dokumentuje, že ešte stále sú ľudia, ktorí sa držia Boha. Kniha ďalej zachytáva život v rannom Izraeli, zaznamenáva ako v praxi fungoval sociálny systém tzv. paberkovanie, švagrovské právo a možnosť výkupu. Zároveň je príbehom lásky medzi Rút a Boazom.

Boaz vystupuje ako vykupiteľ. Rút ako pohanka z Moabu nemá v Izraeli žiadne práva, zákon jej nevie pomôcť, len zvýrazňuje jej nedostatočnosť, preto potrebuje niekoho, kto sa nad ňou zmiluje a vykúpi ju. To však nemôže byť hocikto, tento človek musí byť podľa zákona, jej príbuzný, musí byť ochotný ju vykúpiť a musí mať na to prostriedky a schopnosti. To všetko sa napĺňa v Boazovi. V tomto aspekte slúžia Rút a Boaz ako predobraz (typ) Cirkvi a Krista. Keďže kniha je jednou zo 66 kníh Biblie, jej príbeh a posolstvo dotvára celkové posolstvo Biblie, v žiadnom prípade nemôže byť prehliadaná. Jej prehliadaním by sme sa ukrátili o časť posolstva, ktoré má pre nás Boh.

Jedným z kľúčových veršov knihy je Rút 1:16:

„...lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh.“

Z tohto verša vychádza kľúčové posolstvo, ktoré by sme skôr očakávali v jednom z Pavlových listov ako v starom židovskom texte - každý, kto chce nasledovať Boha sa môže stať súčasťou Božej rodiny, dokonca aj pohan.

Ako sme už spomínali, Rút pochádza z moábského národa. Moáb bol jeden z dvoch Lótových synov. Jeho matkou bola Lótová dcéra. Moáb bol výsledkom incestu a trochu aj znásilnenia (Gen 19:30-38). Žiaľ, zlé rozhodnutia sa moábskemu národu nevyhýbali ani v budúcnosti, moábsky kráľ Balák si najme čarodejníka Baláma aby preklial Izrael (Num 22) a keď ani to nepomohlo, tak vniesol do Izraela modlárstvo a pohanstvo (Num 25:1). Ďalej v tretej kapitole Sudcov čítame, ako ďalší moábsky kráľ Eglon obsadil Izrael a držal ho v otroctve dlhých 18 rokov.

Aj keď je hlavnou postavou Rút, predsa sa príbeh krúti okolo Naomi, ona je na začiatku príbehu aj na jeho konci. Naoma vystupuje ako symbol Božieho ľudu, Izraela. Na jej príbehu vidíme ako je Boh verný svojim zasľúbeniam. On sa stará o vdovy a používa si koho chce, aj pohanov, aby vykúpil svoj ľud. Vo vedľajšej dejovej línií vystupuje Rút, ktorá je podobne ako neskôr pohania, vštepená medzi Boží ľud a aj ona môže zakúsiť Božiu milosť. Boh zase vystupuje ako zaopatriteľ. On sa postará o bezmocných, Naomu, Rút a skrze Rútine potomstvo aj o celý svet.

V postave Boaza zasa vidíme Krista, Vykupiteľa a Spasiteľa. V Starom zákone je Kristus niekedy zobrazovaný ako ženích, víťaz, dobyvateľ,  či ako vodca, ktorý berie svoj ľud do ich pravého domova. V knihe Rút je Kristus zobrazený ako vykupiteľ a manžel Rút – Cirkvi – a ktorý prináša Noame  (Izraelu) záchranu.

Kniha Rút sa dá vnímať z viacerých pohľadov, v prvom rade ide o skutočný príbeh, ktorý sa odohral v skutočnom čase a vystupujú v ňom skutočné historické postavy a kde na pozadí každodenných udalostí, autor zobrazuje ako sa Boh stará o svoj ľud. V druhom rade, aj keď ide o príbeh zasadený do konkrétneho času, predsa, tak ako celá Biblia, obsahuje posolstvo pre každého človeka, ktorý kedy žil. Príbeh je teda aktuálny aj dnes. V neposlednom rade slúži kniha Rút, ako sme už spomenuli, ako prorocký predobraz Krista a Jeho nevesty. Nezabúdajme, že sám Ježiš hovorí v Žalme 40:8 „hľa, idem, ako je o mne napísané v knihách“. V akých knihách? V knihách Starého zákona, resp. v židovských starozákonných textoch[4].

Rút je zároveň aj významným literárnym dielom, v ktorom je každé slovo majstrovsky použité, dielo obsahuje aj mnoho slovných hračiek a zvratov (tie sa žiaľ stratili v preklade a nie sú nám v slovenčine zjavné). Príbeh obsahuje znaky romance, tragédie ale aj komédie, jeho účelom je inšpirovať a povzbudiť. Každý detail ale aj scéna, na pozadí ktorej sa príbeh odohráva má svoj význam. Z pôvodného textu je tiež zrejmý vekový rozdiel medzi Boazom a Rút. Boaz používa archaickú hebrejčinu, zatiaľ čo Rút používa bežnú reč, okrem miest, kde cituje Boaza.

Kto konkrétne boli Boaz a Rút nevieme, niekedy sa špekuluje, že Boaz a Ibcán zo Sudcov 12:8-10 sú jedna a tá istá osoba a o Rút sa špekuluje, že by mohla byť dcérou moábského kráľa Eglona. Elimelech sa zase označuje za Salmonovho brata. To je špekulácia pochádzajúca z Chaldejského targumu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KAPITOLA 1

 

Elimelech, Naoma a ich synovia idú do Moábska. Elimelech zomrie i synovia.

1.      A stalo sa vo dňoch, keď súdili sudcovia, že povstal hlad v zemi. Vtedy odišiel nejaký muž z Betlehema Júdovho, aby pohostínil v moábskom kraji, on, jeho žena a jeho dvaja synovia.

V dňoch kedy súdili sudcovia, predstavuje obdobie od času kedy Jozua dobyl zasľúbenú zem, do doby vlády prvého kráľa - Saula (okolo 1400 pred Kr. – 1050 pred Kr.). Detailnejšie datovanie nie je uvedené, aj keď existuje viacero teórii. Obdobie Sudcov nie je práve svetlým miestom v dejinách Izraela, preto udalosti v knihe Rút kontrastujú s pochmúrnou a temnou atmosférou tohto obdobia. Na ilustráciu slúží posledných päť kapitol knihy Sudcov.

Betlehemy sú v skutočnosti dva - jeden v kraji Zabulon (Joz 19:15) a druhý v judskom kraji. Judský Betlehem sa kedysi nazýval Efrata (Gen 35:19). Preto označenie Efraťania, čo však nemá nič spoločné s pokolením Efraim.

V Judskom Betleheme sa neskôr narodí kráľ Dávid a o tisíc rokov neskôr aj ten pravý kráľ - Ježiš Kristus (Mich 5:2, Mat 2:1).

Hlad bol v knihe Sudcov častým zjavom. Izrael sa znovu a znovu odvracal od Hospodina, dôsledkom toho bolo, že zem mlieka a medu sa stala krajinou hladu, vojny a chorôb (Lev 26:19-20, Deut 11:13-17). Možno ide o hlad, ktorý je popísaný v šiestej kapitole knihy Sudcov. Keďže to vyzerá tak, že Boaz je synom Rachab, ktorá žila počas vlády Jozuu, dej by sa mal odohrávať niekde na začiatku knihy Sudcov. Treba si však uvedomiť, že rodokmene sú často neúplné, pretože ich zámerom nie je vymenovať všetkých potomkov, ale len tých významných. Navyše hebrejské výrazy syn, otec, splodil sa v hebrejčine chápu aj v širšom význame slova. Preto môže byť Ježiš synom Dávida aj napriek tomu, že medzi nimi uplynulo množstvo rokov a generácií.

Slovo pohostíniť, znamenalo, že sa po čase plánuje vrátiť.

2.      A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Naoma a mená jeho dvoch synov Machlón a Kiljon, Efraťania, z Betlehema Júdovho. A prijdúc do moábskeho kraja boli tam.

Hlad teda prinúti Izraelčana Elimecha, aby opustil Betlehem (čo v preklade paradoxne znamená: dom chleba) i zasľúbenú zem a odišiel do susedného moábskeho národa. Potrebné však bolo opustiť modly a nie krajinu. Vždy sa nájde ľahšia cesta, otázne však je, kam vedie?

Elimelech znamená v slovenčine: Boh je môj kráľ. V tej dobe ale nebolo v Izraeli kráľa... Naoma znamená: spanilá, príjemná na pohľad, sladká. Machlón znamená: nezdravý a Kiljon biedny.

Elimelech bol podľa židovských tradícii brat Salmona, Boazovho otca. Salmon bol zase synom Nachšóna (Rút 4:20). Nachšón je Názon z 1. Paralipomenon 2:11, knieža Judské. Z toho vyplýva, že Elimelech a Boaz patrili do jednej z najprominentnejší judských rodín.

Machlón a Kiljon sa zase podľa tradície spájajú s Joašom a Sarafom z 1. Paralipomenon 4:22. Je však otázne či právom.

3.      A Elimelech, muž Naomin, zomrel, a zostala ona a jej dvaja synovia.

Od  presťahovania do krajiny, kde bola hojnosť si Elimelech určite veľa sľuboval, nakoniec však z toho nič nie je, sám zomrie. Po sebe zanechal vdovu s dvomi deťmi (synovia už mohli byť dospelí).

4.      A vzali si za ženy Moábänky; meno jednej bolo Orfa a meno druhej Ruť, a bývali tam asi desať rokov.

Aj keď verše v Deuteronomiu 7:1-3 sa týkajú sobášov s kananejskými ženami, predsa len sobáš s moábitkou predstavoval spoločenskú nepríjemnosť (Neh 13:1-3).

Orfa, v preklade: srna, Rút krásna alebo priateľka.

5.      A zomreli aj oni obidvaja, Machlón a Kiljon. A tak zostala žena sama po oboch svojich deťoch a po svojom mužovi.

Po desiatich rokoch však obaja manželia predčasne zomierajú, už samotné ich mená nasvedčovali, že to s nimi nedopadne dobre. Naoma tak miesto záchrany nachádza v moábskom krajiny len smrť a stratu. Ten, kto chce zachrániť svoju dušu ju nakoniec stratí... Bezdetná vdova je najhorší spoločenský status tej doby.

Chaldejský targum komentuje tento verš slovami: zomreli pretože prestúpili Boží zákon, vzali si za ženy cudzozemky.

Naoma sa navráti s Ruťou do Betlehema.

6.      Potom vstala ona i jej nevesty, aby sa navrátila z moábskeho kraja, pretože počula tam v moábskom kraji, že Hospodin navštívil svoj ľud dajúc mu zase chleba.

Medzitým sa v Izraeli veci zmenili k lepšiemu. K návratu domov vedie Naomu pragmatizmus.

7.      Keď vyšla z miesta, na ktorom bola, aj obe jej nevesty s ňou, išly svojou cestou, aby sa navrátily do zeme Júdovej.

Nevesty toho tiež moc nemajú, zostala im len svokra, tak radšej idú s ňou.

8.      A Naoma riekla obom svojim nevestám: Iďte, navráťte sa každá do domu svojej matky. Hospodin nech učiní s vami milosrdenstvo, jako ste aj vy učinily so zomrelými i so mnou.

Po určitej dobe si to Naoma rozmyslí. Odrazu už nechce, aby s ňou šli do Betlehemu, možno sa obáva ako sa budú na ňu pozerať ľudia, keď má v rodine dve pohanky. Alebo si myslela, že ju iba idú odprevadiť k hraniciam Izraela a teraz sa chce s nimi rozlúčiť, predsa len im už nemá čo ponúknuť.

Ak opustia Naomu, zostáva im len jedno - vrátiť sa do domu svojej matky. Manžel a manželka mali vlastné stany, resp. domy.

9.      Hospodin nech vám dá, aby ste našly odpočinok každá v dome svojho muža! A bozkala ich. Na to pozdvihly svoj hlas a plakaly.

To nie je práve najlepšia rada, Naoma im vlastne radí, aby zostali v krajine, kde sa klaňajú modlám a slúžia cudzím bohom. Na druhej strane to tak Naoma určite nemyslí, žiaľ obdobie Sudcov je doba, kedy chýba ľuďom duchovné poznanie.

10.  A povedaly jej: Nie, ale s tebou sa vrátime k tvojmu ľudu.

Nevesty sa ale nenechajú odradiť a chcú ísť s Naomou. K tvojmu ľudu, znamená oveľa viac ako sa na prvý pohľad zdá, znamená to prijať židovský spôsob života, prijať židovské náboženstvo a vzdať sa pohanského spôsobu života.

11.  Ale Naoma riekla: Vráťte sa, moje dcéry. Načo by ste išly so mnou? Či azda budem mať ešte synov, aby boli vašimi mužmi?

Narážka na švagrovské právo, ktoré je popísané v Deuteronomiu 25:5-10, Genezis 38 a Matúšovi 22:24-28. Ak zomrel muž bez potomka, jeho bral mal povinnosť (mohol ale aj odmietnuť) vziať si jeho pozostalú manželku a splodiť spolu s ňou dieťa, ktoré by bolo dedičom jeho zosnulého brata. Keďže obaja Naominí synovia už zomreli, jej nevesty s takouto možnosťou rátať nemôžu.

12.  Vráťte sa, moje dcéry, odídite, lebo som už pristará na vydaj. A keby som aj povedala, že mám nádej a vydala by som sa ešte tejto noci, a keby som aj porodila synov,

Aj keby sa ešte teoreticky vydala, či budú čakať 20 rokov a potom mať mladých mužov, kým oni samé budú staré?

13.  či by ste na to čakaly, až by dorástli? Či preto by ste sa zdŕžaly, aby ste sa nevydaly? Nie, moje dcéry, lebo mne je o veľa trpkejšie ako vám, pretože ruka Hospodinova vyšla proti mne.

Naoma zdôrazňuje, že nemôžu očakávať, že si v Izraeli nájdu nových manželov, židia nimi budú pohŕdať, radšej nech idú domov, inak skončia ako ona - osirelá vdova.

14.  Vtedy pozdvihnúc svoj hlas znova plakaly. A Orfa bozkala svoju svokru a odišla, ale Ruť sa jej držala.

Orfa sa nechá odradiť a odchádza do zabudnutia. Nechá sa presvedčiť, že lepšie jej bude doma v Moábskej krajine s novým manželom, s ktorým budú spolu uctievať svojich moábskych bohov.

15.  A Naoma riekla: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila ku svojmu ľudu a ku svojim bohom, vráť sa za svojou švagrinou!

Ah, to je veľmi zlá rada - vráť sa k svojim bohom? Keby Naoma vedela, že sa tieto jej slová vryjú do Božieho slova, asi by bola radšej ticho. Ako môže pravý Izraelčan nabádať k modlárstvu?

16.  Ale Ruť riekla: Nenúť ma, aby som ťa opustila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh.

Našťastie má Rút viac rozumu a nedbá na to, čo hovorí Naoma, volí si toho pravého Boha, Hospodina a nie moábskeho Chámoša (Num 21:29) či Bál-peora (Num 25:1-5). Tieto slová, samozrejme počuje aj Boh, ktorý ich poctí (2:11-12).

17.  Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hospodin a tak nech pridá, že iba smrť ma odlúči od teba.

Rút opúšťa všetko - svoj ľud, krajinu a moábskych bohov - nie kvôli mužovi, ale kvôli svokre, vzdáva sa svojho života a prijíma nový, cudzí spôsob života. Jej novým domovom sa stáva Izrael a  jej Bohom Hospodin. Presne tak, ako to bolo v prípade Abrama.

18.  A keď videla, že pevne stojí na tom, že pojde s ňou, prestala jej hovoriť a odhovárať ju.

Teraz už Naoma vie, že Rút neprehovorí.

19.  A tak išly obe spolu, až prišly do Betlehema. A stalo sa, keď prišly do Betlehema, že sa vzrušilo celé mesto pre ne, a vravely: Či je to tá Naoma?

Nevieme aké mali Elimelech a Naoma spoločenské postavenie kým odišli, teraz ich však vítajú ako významné osobnosti. Ľudia sú prekvapení, vidia starú zúboženú ženu, tieň toho, čo videli pre rokmi, keď odchádzala. A kde sú Elimelech a jej synovia?

20.  A ona im riekla: Nevolajte ma Naoma, ale ma volajte Mara, lebo ma veľkou horkosťou naplnil Všemohúci.

No, to nie sú práve najkrajšie slova, teda za všetko vlastne môže Boh, On môže za všetko jej trápenie. Žiaľ, to sú slová, ktoré často počujeme, ľudia vidia Boha ako toho, kto im závidí každú radosť a hneď im ju chce vziať. Boh však nie je taký, Naoma je ale zatrpknutá a jej zrak je zastretý. Na konci príbehu bude vidieť veci inak.

Naoma, sladká, krásna, spanilá, Mara, horkosť, trpkosť.

21.  Ja som odišla plná, a Hospodin ma navrátil prázdnu. Prečo by ste ma volaly Naoma, keď Hospodin svedčí proti mne, a Všemohúci mi učinil zlé?

Naoma podobne ako Izrael, bola kedysi plná a požehnaná, ale dnes je prázdna a sklamaná. Príbeh však pre Naomu a ani pre Izrael nekončí. Na konci príde plnosť, obnovenie a radosť, pretože Boh je verný a vždy dodrží svoje Slovo.

22.  A tak sa navrátila Naoma a Ruť, Moábänka, jej nevesta, s ňou, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja. A prišly do Betlehema, keď začínali žať jačmene.

Žatva jačmeňa, obdobie Veľkej noci, kľúčová informácia, predzvesť toho, že za krátko sa veci zmenia.

 

KAPITOLA 2

 

Ruť Moábska sbiera klasy na poli Boazovom.

1.      A Naoma, mala známeho svojho muža, mocného muža bohatého, z čeľade Elimelechovej, ktorému bolo meno Boaz.

Boaz, v preklade: v ňom je sila. Jeden zo stĺpov v chráme jeho pra-pravnuka Šalamúna. Boaz je príbuzný, ten by teda mohol byť jej vykupiteľom (hebr. goel), teda ak bude chcieť. Autor predstavuje Boaza už vopred, Naoma o ňom samozrejme vie, Rút ešte nie.

Mocný muž bohatý (v hebrejčine gibbor chayil) tento výraz sa prekladá aj ako: udatný muž (Sud 6:12, 11:1), nejde teda ani tak o to, že by bol Boaz boháč (čo určite aj je), ako skôr o to, že je mocný hrdina. Príbeh sa odohráva v nepokojných časoch, kedy je Izrael skoro stále napádaný nepriateľmi. Udatnými mužmi tejto doby sú Sudcovia, je jedným z nich aj Boaz? Podľa niektorých starších tradícií je Boaz Ibcán Betlehemský zo Sudcov 12:8-10. Na druhej strane je Boaz možno „len“ vojnový hrdina. Teda nie je len uznávaný a bohatý farmár, ale aj slávny vojenský veterán.

Zatiaľ čo Elimelech utiekol do moábskeho kraja, Boaz zostal v Betleheme a bojoval. Paradoxne Elimelech so svojimi synmi zomrel, Boazovi sa darilo aj v ťažkých časoch.

2.      A Ruť Moábska riekla Naome: Dovoľ, prosím, žeby som išla na pole a sbierala klasy za tým, v ktorého očiach najdem milosť. A ona jej riekla: Iď moja dcéra.

Toto bol sociálny systém tých dní, majiteľ poľa mohol zožať úrodu len na jedenkrát, to čo zostalo pripadlo núdznym, to bol zákon oberačky (Lev 19:9, 23:22, Deut 24:19-21). Keďže Rút s Naomou nemajú nikoho, kto by sa ich ujal, ide Rút na pole, aby zberala čo zostáva za žencami. Rút je nielen pracovitá, ale aj odvážna. Sama na poli s cudzími ľuďmi, resp. mužmi, to si vyžaduje odvahu (2:8-9). Ako aj dnes, aj vtedy boli vdovy a siroty tou najohrozenejšou vrstvou spoločnosti, nemali nikoho, kto by im zaručil bezpečnosť (tradičnými ochrancami boli manžel, otec alebo brat), boli odkázaní len sami na seba.

Prečo nejde aj Naoma je otázne, možno je stará a nevládze alebo sa jej to zdá byť pod jej úroveň. Z predchádzajúcej kapitoly to vyzerá ako keby pred tým ako prišiel hlad patrili spolu s Elimelechom do lepšej spoločnosti. Rút je však žena z Prísloví 31, nejde do prvého kozmetického salónu, ktorý je po ruke, ale sa najskôr postará o seba a o rodinu.

3.      Tak išla a prišla a sbierala na poli za žencami. A prihodilo sa jej, že prišla na čiastku poľa, ktoré patrilo Boazovi, ktorý bol z čeľade Elimelechovej.

Prihodilo sa, náhoda je Boh v utajení. Aj keď v celom príbehu Boh priamo nevystupuje, autor ukazuje ako Boh v pozadí všetko riadi a On je ten, ktorý má všetko vo svojich rukách.

4.      A hľa, Boaz prišiel z Betlehema a riekol žencom: Hospodin s vami! A oni mu povedali: Nech ťa požehná Hospodin!

Aj keď je Boaz boháč a ide „len“ o sluhov, predsa nezabúda na slušnosť a dobré spôsoby.

5.      Potom riekol Boaz svojmu sluhovi, ktorý bol postavený nad žencami. Čia je táto dievčina?

Boaz očakáva, že má Rút manžela, brata, otca alebo iného ochrancu.

6.      A sluha, postavený nad žencami, odpovedal a riekol: Je to moábska dievčina, ktorá prišla zpät s Naomou z moábskeho kraja.

Boaz vie kto je Naoma, vie, že je jeho blízka príbuzná, preto nechá, aby Rút zbierala koľko vládze, ochotne sa stáva jej ochrancom. Počas celého príbehu je evidentné ako z Boaza žiari láskavosť, štedrosť a dobrota. Pravidlá neberie ako nutné zlo, ale ako minimum, ktoré môže spraviť, aby sa aj ostatní mohli mať dobre.

Tak ako v prípade Izáka a Rebeky (Gen 24) aj Boaz sa zoznámi s Rút prostredníctvom nemenovaného služobníka. Že by symbol Ducha Svätého?

7.      Povedala: Dovoľ, prosím, žeby som sbierala a brala medzi snopami za žencami. A tedy prišla a stojí na nohách od samého rána až doteraz, krome že toto čosi máličko bola pobudla doma.

Aj keď podľa zákona mohla Rút smelo zbierať čo bolo na zemi, radšej sa opýtala a čakala na súhlas.

Pobudla doma, je nepresný preklad, Rút čosi máličko pobudla v dome, v prístrešku, kde robotníci oddychovali a jedli. Domov išla až večer (2:17) inak pracovala celý deň.

Boaz preukáže Ruti priazeň.

8.      A Boaz riekol Ruti: Či nepočuješ, moja dcéro? Nechoď sbierať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale tu sa drž s mojimi dievkami.

Boaz sa ujíma Rút a odporúča jej, aby sa nevzďaľovala spod jeho ochrany, nech zostane spolu s ostatnými ženami a žiaden muž sa jej nedotkne.

9.      Nech sú tvoje oči na poli, na ktorom budú žať, a pojdeš za nimi. Lebo som prikázal sluhom, aby sa ťa nedotkli. A keď budeš smädná, pojdeš k nádobám a napiješ sa vody, ktorej navážia sluhovia.

A keď bude smädná, nech sa napije z jeho vody. Vodu bolo treba nosiť zo studne, ktorá zrejme nebola až tak blízko.

10.  A ona padnúc na svoju tvár poklonila sa k zemi a riekla mu: Prečo to, že som našla milosť v tvojich očiach, aby si sa znal ku mne, keď som ja cudzozemka?

Milosť je jedno z kľúčových slov tohto príbehu. Rút zatiaľ nevie, že Boaz je jej blízky príbuzný. Namiesto aby Rút frflala, sťažovala sa, že si ju konečne niekto všimol, ďakuje.

11.  A Boaz odpovedal a riekol jej: Áno, oznámené mi je všetko, čo si konala svojej svokre po smrti svojho muža a že si opustila svojho otca a svoju mať i zem, v ktorej si sa narodila, a odišla si k ľudu, ktorého si predtým neznala.

Betlehem je malá dedina, kde všetci vedia o všetkom a o každom.

12.  Hospodin nech ti odplatí tvoj skutok, a tvoja mzda nech je celá od Hospodina, Boha Izraelovho, že si prišla, aby si sa utiekla pod jeho krýdla.

To je krásna povesť a to ani nie je židovka.

13.  Na to riekla ona: Nech najdem milosť v tvojich očiach, môj pane, lebo si ma potešil a hovoril si k srdcu svojej dievky, hoci ja nie som ako niektorá z tvojich dievok.

Inými slovami Rút hovorí, že je vďačná a že si to váži. Zo svojich slúžok má Boaz úžitok, ale ako sa mu odplatí Rút? Nič nemá.

14.  A Boaz jej riekol: Keď bude čas jesť, prijdi sem a budeš jesť z môjho chleba a budeš máčať svoju skyvu v octe. A tak si sadla vedľa k žencom, a podal jej pražmy. A jedla a nasýtila sa, aj ešte nechala.

V tomto prípade nie je ocot najlepší preklad, skôr sa jedná o nápoj z kyslého hrozna. Pražma je pražená kukurica.

15.  A keď vstala, aby sbierala, prikázal Boaz svojim sluhom a riekol: Keby sbierala i medzi snopami, neblížte jej.

Po jedle Rút vstane a pokračuje v práci. Nezostane sedieť a piť kávu ani si lakovať nechty, či flirtovať s Boazom, to nie je jej štýl.

Tam je najviac obilia. Ide o veľké privilégium, to už zákon Boazovi neprikazuje.

16.  Ba ešte i naschvál jej púšťajte z hrstí a zanechávajte, aby sbierala, a nedohovárajte jej.

To je viac ako prikazuje zákon. Na jednej strane ide o charitu, na druhej strane musí Rút pracovať. Tak akosi by mal fungovať sociálny systém. 

Ruť donesie Naome zprávu i nasbierané.

17.  A tak sbierala na poli až do večera. A keď vymlátila to, čo nasbierala, bolo toho tak asi efa jačmeňa.

Rút dokonca sama mláti. Efa je asi 35 litrov, to by malo na nejaký čas stačiť Rút aj Naome.

18.  Potom to vzala a prišla do mesta, a jej svokra videla, čo nasbierala. A vyňala a dala jej to, čo zvýšila keď sa nasýtila.

Keď domlátila, musela všetko priniesť domov. Na jednej strane Boh požehnal Rút, na druhej strane musela Rút tvrdo pracovať. Ale tak je to vždy, požehnanie prichádza, len ak človek pracuje. Ak je človek lenivý, Šalamún mu v Prísloviach sľubuje chudobu a trápenie.

19.  A jej svokra jej povedala: Kde si sbierala dnes a kde si robila? Nech je požehnaný ten, ktorý sa k tebe znal! A oznámila svojej svokre, u koho robila, a riekla: Meno muža, u ktorého som dnes robila, je Boaz.

Naoma sa čuduje, pretože to, čo Rút priniesla je oveľa viac ako sa bežne nazbieralo. Za tým musí niečo byť.

20.  A Naoma riekla svojej neveste: Nech je požehnaný Hospodinovi, ktorý neupustil od svojho milosrdenstva ani pri živých ani pri mŕtvych! A potom jej riekla Naoma: Ten muž nám je blízky, a je z našich výkupníkov s švagrovským právom.  

Podľa zákona patrí izraelská zem Bohu, Izrael ju má len v prenájme, preto ju židia nemôžu predať. Môžu ju len prenajať kým sa nenaplní rok slobody a plesania (Lev 25), potom sa navráti k svojmu pôvodnému majiteľovi (to sa deje každých 50 rokov). Ak chce pôvodný majiteľ získať svoju zem skôr, potrebuje, aby niekto z jeho príbuzných zaplatil potrebnú sumu namiesto neho. Okrem toho, že je Boaz z úzkeho príbuzenstva, má aj švagrovské právo, to znamená, že ho Rút môže požiadať, aby si ju vzal za ženu.

Goel , vykupiteľ mal právo:

-          Vykúpiť majetok svojho príbuzného (Lev 25:25,48).

-          Zobrať si vdovu po svojom príbuznom (Deut 25:5-10).

-          Pomstiť smrť svojho blízkeho, (Num 35:19).

Boaz je Naomín goel. Naoma si uvedomuje vzácnosť situácie, keď predá svoje pole Boazovi a ten si vezme Rút, podľa zákona všetko zostane v rodine. Naoma získa nemalé peniaze, Rút výborného manžela. Boaz síce získa pole, ktoré neskôr pripadne jeho synovi ako Emelechovmu dedičovi a ktoré ani moc nepotrebuje, ale hlavne získa manželku - Rút.

21.  Na to riekla Ruť Moábska: Ba ešte mi aj to povedal, drž sa vraj mojich sluhov, dokiaľ nedožnú všetkého môjho žniva.

22.  A Naoma riekla Ruti, svojej neveste: Dobre, moja dcéro, keď budeš chodiť ta von s jeho dievkami, aby sa neoborili na teba na inom poli.

Najlepšie bude ak sa bude pridŕžať Boaza a jeho sluhov, tam bude v bezpečí.

23.  A tak sa pridŕžala dievok Boazových sbierajúc klasy, kým len nepožali jačmeňa a kým nepožali i pšenice. A bývala so svojou svokrou.

Žatva jačmeňa - obdobie Veľkej noci, žatva pšenice - obdobie Letníc[5]. Tak ako Boaza charakterizuje láskavosť a dobrota, Rút zase charakterizuje pracovitosť a skromnosť.

 

KAPITOLA 3

 

Ruť spala pri nohách Boazových.

1.      Potom jej povedala Naoma, jej svokra: Moja dcéro, či nemám hľadať pre teba odpočinku, aby ti bolo dobre?

Keď už je Rút Naominou nevestou, tak prečo by jej nepomohla nájsť toho správneho manžela? Je jej jediná príbuzná, je to teda podľa miestnych zvykov jej úloha. Boaz je výborná voľba.

2.      A tak teraz či nie je Boaz naším známym príbuzným, s ktorého dievkami si bola? Hľa, veje jačmeň na humne tejto noci.

Keď sa zožala pšenica, nasledovalo jej mlátenie a zbavovanie pliev. Následne bola pšenica pripravená na predaj. Humno bolo veľké otvorené priestranstvo, kde fúkal vietor. Pšenica sa vyhadzovala do vzduchu a vietor odnášal ľahké plevy a ťažké zrno padalo na kopu. V ideálnom prípade zostali na konci dve kopy, jedna na predaj a druhá na oheň. Jedno z takýchto humien kúpil Dávid, aby tam Šalamún postavil chrám.

Práca obyčajne prebiehala počas dňa a večer, na záver nasledovala oslava (Hoz 9:1-2). Vlastník a jeho pomocníci boli stále pri pšenici, tam aj spali, aby ju nikto nemohol ukradnúť.

3.      Nuž umyješ sa a pomažeš a vezmeš na seba svoje rúcho a sídeš na humno, ale sa nedaj vo znanie mužovi, dokiaľ neprestane jesť a piť.

Plán je jednoduchý: Rút sa umyje, navonia, oblečie si najlepšie šaty a keď bude ten správny moment pripomenie sa Boazovi. Ten správny moment nastane, keď bude Boaz už trošku opitý a ideálne, už bude ležať? Vtedy k nemu vkĺzne a bude čakať čo Boaz povie? To trošku pripomína situáciu z Genezis 19 alebo 38.

4.      Až keď si už ľahne, a budeš vedieť o mieste, na ktorom bude ležať, prijdeš a odkryješ miesto pri jeho nohách a ľahneš si, a on ti povie, čo máš robiť.

To neznie až tak nevinne. Od úvodu je zrejmé, že sa Naoma pokúša spojiť Rút s Boazom, to samé o sebe nie je zlé, to však ako to robí je nebezpečné. Naomina logika pripomína logiku Lótových dcér. Situáciu chce riešiť v skrytosti, v noci v Boazovej posteli a nie verejne pri bráne, ako to neskôr správne spraví Boaz.

Na druhej strane nemôžeme situáciu posudzovať dnešnými kritériami. Vzťah medzi Rút a Boazom bol špecifický, podľa zákona boli prakticky manželia. Teraz bol rad na Boazovi, aby sa rozhodol. Rút si nelíha vedľa Boaza, ale k jeho nohám, tak ako to bolo zvykom u sluhov a otrokov. To má byť znak poddania.

5.      A ona jej povedala: Urobím všetko, čo si mi riekla.

To aj spraví, ale pri tom všetkom si zachová svoju dôstojnosť.

6.      A tak sišla na humno a urobila všetko tak, ako jej rozkázala jej svokra.

Naominé slová sú v skutočnosti rozkazom.

7.      Keď sa tedy najedol Boaz a napil, a keď sa rozveselilo jeho srdce, prišiel, aby si ľahol pri konci stohu. A prišla aj ona potichu a odkryjúc miesto pri jeho nohách ľahla si.

Rozveselilo srdce je eufemizmus pre mierne pripitý.

8.      A stalo sa o polnoci, že sa preľakol muž a prihnul sa, aby videl, a hľa, nejaká žena ležala pri jeho nohách.

Šalamúnska voľba, Rút poslúchla, neleží však vedľa Boaza, ale pri jeho nohách.

9.      A riekol: Kto si ty? A ona povedala: Som Ruť, tvoja dievka. Rozprestri krýdlo svojho plášťa na svoju dievku, lebo si výkupník.

Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že Rút sa chce s Boazom vyspať alebo že mu dáva návrh na jednu noc, ide o viac. Slovo plášť vložil do textu prekladateľ, ide o rovnaký výraz ako v Rút 2:12 (teda nie krídlo svojho plášťa ale len svoje krídla). Rút v skutočnosti hovorí, že chce byť Boazovou manželkou a chce, aby ju zobral pod svoje krídla, pretože má na to právo. Otázka je, či chce aj on? Nezáležalo na tom ako ju Boaz miloval, ona musela spraviť prvý krok.

Podobne je to aj v našich životoch, Boh nás miluje, ale my Ho musíme poprosiť, aby vstúpil do našich sŕdc, On je ochotný. On je ten, ktorý klope na dvere nášho srdca, kľučka je však z našej strany. Otvoríme mu?

10.  Na to riekol: Požehnaná si ty Hospodinovi, moja dcéro! Teraz naposledy si dokázala ešte väčšiu zbožnosť ako tam prv, že si neišla za mládencami, ani za chudobnými ani za bohatými.

Aj napriek kurióznosti celej situácie Boaz rozumie. Vie, že je Rút šľachetná a zbožná žena. Ak by išlo o sex hľadala by mladšieho, ak o peniaze hľadala by bohatšieho.

11.  Preto teraz, moja dcéro, neboj sa, všetko, čokoľvek povieš, urobím ti, lebo všetky brány môjho ľudu vedia o tom, že si ty chrabrá žena šľachetná.

Boaz teda prijíma. Všetky brány, inými slovami celé mesto.

12.  A teraz je skutočná pravda, že som ja výkupník, ale je aj výkupník bližší odo mňa.

Hups, to je škrt cez rozpočet. Boaz je muž princípov a preto sa netvári, že sa nič nedeje ani nebude kľučkovať, radšej chce situáciu riešiť.

13.  Zostaň tu tejto noci, a bude ráno, ak ťa vykúpi, dobre, nech vykúpi; ak nebude chcieť vykúpiť ťa, vykúpim ťa ja, ako že žije Hospodin. Lež tu až do rána.

Poslať Rút v noci samú je riskantné, radšej nech zostane. Ak by ju sám sprevádzal vyvolávalo by to otázky, radšej nech nikto nič nevie.

14.  A tak ležala na mieste pri jeho nohách až do rána. A potom vstala, prv ako rozoznal človek človeka, lebo riekol: Nech sa to nezvie, že tá žena prišla na humno.

Celá procedúra bola trošku kontroverzná, preto Boaz nechce, aby sa o tom niekto dozvedel a niečo si domyslel. Ľudská predstavivosť nemá hraníc, ako vidíme bulvár je toho najlepším príkladom.

15.  Potom riekol: Daj sem šatu, ktorá je na tebe, a drž ju. A zadržala ju. A nameral jej šesť mier jačmeňa a vyložil na ňu. Potom vošiel do mesta.

To je kód pre Naomu.

16.  A tak prišla ku svojej svokre, ktorá jej riekla: Čo je s tebou, moja dcéro? A porozprávala jej všetko, čo jej učinil ten muž.

Hneď ako Rút príde domov, ochotne porozpráva všetko, čo sa prihodilo.

17.  A povedala: Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi povedal: Neprijdi s prázdnym ku svojej svokre.

Dar bol znamením Boazovej priazne a uistením o jeho rozhodnutí.

18.  A Naoma riekla: Teraz už seď, moja dcéro, dokiaľ nezvieš, ako dopadne vec, lebo človek nebude mať pokoja, ale ešte dnes dovedie vec ku koncu.

Šesť dní tvoril Boh nebesia a zem, siedmy deň odpočíval. Boaz odkazuje Naome, že nebude odpočívať, pokiaľ vec nedotiahne do konca.

 

KAPITOLA 4

 

Boaz si vezme Ruť za ženu.

1.      A Boaz odišiel hore do brány a sadol si tam. A hľa, práve išiel tade výkupník, o ktorom hovoril Boaz, a riekol mu: Ty, ten a ten, nože sa uchýľ sem a sadni si tuto. A uchýlil sa a sadol si.

Mestská brána, kedysi centrum verejného, politického a obchodného diania v meste (Gen 34:20, Deut 16:18, Sud 19:15). Predchodca radnice či mestského úradu v kombinácii so súdom. Boaz možno zastával verejnú funkciu. Každopádne keď povedal mužovi, aby prišiel, tak ten, bez slova prišiel. A ten pravý muž išiel náhodou okolo práve vtedy, keď tam bol Boaz...

2.      A Boaz vzal desiatich mužov zo starších mesta a povedal: Sadnite tu! A sadli.

Svedkovia a zároveň aj oficiálni predstavitelia mesta (Deut 19:12, Sud 8:14, 1Kr 21:8). Nič sa nerobí v noci, v tajnosti, ale verejne podľa zákona.

3.      Potom riekol výkupníkovi: Čiastku poľa, ktorá patrila nášmu bratovi Elimelechovi, predala Naoma, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja.

Presnejšie Naoma chce predať a nie predala. Hebrejský text je trošku komplikovanejší, z čoho vychádza táto nepresnosť. Keď sa osoba rozhodla niečo spraviť, považovalo sa to za skutočnosť, aj keď sa to ešte nezrealizovalo.

4.      A ja som povedal, že ti to oznámim a poviem: Kúp si pred sediacimi tu a pred staršími môjho ľudu. Ak vykúpiš, vykúp. A jestli nevykúpiš, oznám mi, aby som vedel, lebo krome teba nieto nikoho, kto by vykúpil, a ja idem po tebe. A povedal: Ja vykúpim.

Ja som povedal, je odvolávka na sľub, ktorý dal Boaz Rút. Že ti to oznámim a poviem je v hebrejčine odhrniem kader tvojich vlasov z tvojho ucha, aby som ti mohol niečo dôverne oznámiť.

Teraz je na pánovi XY, aby sa rozhodol, autor zámerne vynecháva meno.

Situácia je podobná tomu, čo zažil Jeremiáš:

„Hľa, Chanamel, syn Šallúma, tvojho strýca, ide k tebe a povie: Kúp si moje pole, ktoré je v Anatóte, lebo ty máš výkupné právo rodinné kúpiť ho. A tedy prišiel ku mne Chanamel, syn môjho strýca, podľa slova Hospodinovho, do dvora väzenia a povedal mi: Nože si kúp moje pole, ktoré je v Anatóte, ktorý je v zemi Benjaminovej, lebo ty máš dedičné právo, a ty máš výkupné právo rodinné, kúp si! Vtedy som poznal, že je to slovo Hospodinovo. A tak som kúpil pole od Chanamela, syna svojho strýca, ktoré je v Anatóte, a odvážil som mu peniaze, sedemnásť šeklov striebra“. (Jer 32:7-9)

Naoma má pozemok zdedený po jej manželovi, nemá synov, ktorí by ho mohli zdediť. Ale keďže nemá peniaze, rozhodne sa pozemok predať. Ako prvý má právo na odkúpenie najbližší príbuzný:

Keby schudobnej tvoj brat a predal by niečo zo svojho državia, a prišiel by jeho výkupník, blízky jemu, nuž vykúpi predané svojho brata. (Lev 25:25)

Ak však nebude chcieť, na rad príde Boaz.

5.      A Boaz riekol: Toho dňa, ktorého kúpiš pole z ruky Naomy, kúpiš aj od Ruti Moábskej, ženy zomrelého, aby si vzbudil meno zomrelému na jeho dedičstve.

Transakcia má však jeden háčik, tým že osoba vykúpi pozemok, čím sa oficiálne vyhlási za najbližšieho príbuzného, získa aj povinnosť ujať sa Rút. Stane sa jej manželom (Gen 38:8, Deut 25:5-10, Mat 22:24). Keďže Naoma už bola v pokročilom veku, švagrovské právo sa na ňu nevzťahuje.

6.      Vtedy povedal výkupník: Nemôžem vykúpiť pre seba, aby som nezahubil svojho dedičstva. Vykúp si ty moje výkupné, lebo ja by som ho nemohol vykúpiť.

Príbuzný si uvedomuje, že sobášom s Rút a následným splodením dediča prichádzajú komplikácie. Dieťa by zdedilo aj jeho majetok, ale zároveň by bolo potomkom zosnulého Rútinho manžela, resp. Elimelecha. Ak nemá žiadne dieťa, potom by ich dieťa dokonca zdedilo úplne všetko. Navyše by sa musel starať nielen o Rúť, ale aj Naomu.

Podľa Targumu, príbuzný hovorí, že už jednu ženu má a ďalšiu si brať nechce, kvôli pokoju v rodine a rozbrojom, ktoré by vznikli neskôr pri rozdeľovaní dedičstva.

7.      A to bol spôsob predtým v Izraelovi pri výkupe alebo pri zámene postaviť pevne každú takú vec, že človek vyzul svoju obuv a dal svojmu blížnemu, a to bolo svedoctvom v Izraelovi.

Príbeh sa odohráva skôr ako ho autor píše, preto vysvetľuje aká bola kedysi v Izraeli obyčaj. Ten, kto sa zriekol svojho práva, transakciu potvrdil tým, že sa vyzul a svoju obuv dal symbolicky ďalšiemu mu v poradí, na znak toho, že mu predáva svoje právo. Význam bol približne taký, že sa vzdáva práva chodiť po takomto pozemku v prospech druhého v poradí, ktorý má teraz jeho obuv a teda môže chodiť po danom pozemku. Možno sa však aj jedná o aktuálnu verziu toho, čo hovorí zákon v Deuteronomiu 29:7-10:

„Ale keby nechcel človek vziať si svoju švagrinú-vdovu za ženu, vtedy odíde jeho švagriná hore ku bráne ku starším a povie: Brat môjho zomrelého muža nechce vzbudiť svojmu bratovi meno v Izraelovi, nechce si ma vziať za ženu podľa švagrovského práva. Vtedy ho zavolajú starší jeho mesta a budú s ním hovoriť. A keby stojac povedal: Nechcem si ju vziať, pristúpi k nemu jeho švagriná-vdova pred očami starších, sozuje jeho obuv s jeho nohy a napľuje mu do tvári, odpovie a riekne: Tak sa urobí mužovi, ktorý nebuduje domu svojho brata. A bude sa volať v Izraelovi: Dom vyzutého z obuvi.“  

Táto možnosť je zrejme neaktuálna, keďže sa nevzťahuje ani Boaza, ani na druhého príbuzného, ani jeden nie sú Rútiným švagrom.

8.      A tak povedal výkupník Boazovi: Kúp si! A vyzul svoju obuv.

Príbuzný dáva Boazovi súhlas a tým už nič nebráni tomu, aby Boaz a Rút vstúpili do zväzku manželského.

9.      Vtedy riekol Boaz starším a všetkému ľudu: Vy ste svedkami dnes, že som kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi i všetko, čo patrilo Kiljonovi i Machlónovi, z ruky Naomy.

Boaz teda kúpil všetko čo patrilo Naome. Nejde však o predaj v pravom zmysle slova, pri najbližšom roku slobody a plesania (každých 50 rokov) sa majetok vráti Naome, čo však nevadí, pretože jej dedičom bude Rútin syn.

10.  I Ruť Moábsku, ženu Machlónovu, nadobudol som si za ženu, aby som vzbudil meno zomrelého na jeho dedičstve, a aby nebolo vyhladené meno zomrelého zpomedzi jeho bratov a z brány jeho miesta. Vy ste svedkami dnes.

Podobne by mohli súdy fungovať aj dnes, žiadne prieťahy, zbytočné papierovačky a formality.

Obéd je syn Boazov a dedič Machlónov a Elimelechov, ale Rút je technicky žena Machlónova.

11.  Na to riekol všetok ľud, ktorý bol v bráne, i starší: Svedkami. Hospodin nech dá, aby žena, ktorá prijde do tvojho domu, bola jako Rácheľ a jako Lea, ktoré dve vzbudovaly dom Izraelov! A počínaj si zmužile v Efrate a nadobudni slávneho mena v Betleheme.

Veru to meno bude slávne.

„A ty, Bet-lehem-, Efrata, primalý byť medzi tisícami Júdovými, z teba mi vyjde ten, ktorý má byť Panovníkom v Izraelovi, a jeho východiská sú od pradávna, odo dní veku.“ (Mich 5:2)

12.  A nech stane sa tvoj dom ako dom Péreca, ktorého porodila Támar Júdovi, zo semena, ktoré ti dá Hospodin od tejto mladice.

Ráchel, Lea aj Támar boli cudzinky, rovnako ako Rút, ale predsa sa stali pre Izrael požehnaním, to želajú aj Rút. Ani vo sne by im nenapadlo, že jej potomkovia budú králi Izraela a Judska a ten najväčší kráľ - Mesiáš, Kristus. Okrem toho boli Ráchel aj Lea neplodné, aj Rút je zatiaľ neplodná.

Pérecov (Fáresov) dom bol jedným z najväčších v celom Izraeli (Num 26:20-21), z tohto rodu sú aj obyvatelia mesta Betlehem, teda Efraťania a Elimelech s Boazom.

Predkovia Dávidovi.

13.  A tak si vzal Boaz Ruť, a bola jeho ženou, a vošiel k nej. A Hospodin jej dal tehotenstvo, a porodila syna.

Toto je to správne poradie, svadba, pohlavný styk, počatie a pôrod.

14.  Vtedy riekly ženy Naome: Požehnaný Hospodin, ktorý nedopustil, aby si dnes nemala výkupníka! A nech je slávne jeho meno v Izraelovi!

Práve z jej potomstva vzíde ten skutočný Vykupiteľ, Kristus.

15.  A bude ti na to, aby občerstvoval tvoju dušu a aby ťa zaopatroval v tvojej starobe, lebo tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá ti je lepšia ako sedem synov, ho porodila.

Sedem je symbol plnosti a dokonalosti. Naomín život sa od základu zmenil, už nie je tou osobou, ktorá sa pred pár mesiacmi vrátila domov. Tá, ktorá prišla o celú rodinu a cítila sa tak mizerne, že si zmenila meno na horkosť, trápenie.

16.  A Naoma vezmúc dieťa položila ho do svojho lona a bola mu pestúnkou.

Ešte pred niekoľkými mesiacmi o niečom takom ani nesnívala.

17.  A súsedy mu daly meno a riekly: Syn sa narodil Naome! A nazvaly jeho meno Obéd. On je otec Izaiho, otca Dávidovho.

Otec, praotec. Hebrejčina nerozlišuje otca od praotca a pra-praotca. Obéd (sluha, slúžiť), on bude slúžiť Naome v jej starobe. V našom chápaní nie je síce Obéd Naomin syn, ale v židovskom áno. Je z jej potomstva, preto je jej syn.

18.  A toto sú rody Pérecove: Pérec splodil Checróna,

Podobný rodokmeň jej aj v v prvej kapitole Matúšovho evanjelia. Rodokmeň začína synom Júdu, Fáresom, resp. Pérecom. Rôzny slovenský prepis toho istého hebrejského mena. Po ňom je nazvaná ich čeľaď (Num 26:20), preto autor neuvádza predchádzajúce mená.

Fáres má syna Checróna (Gen 38:29). 1. Paralipomenon 2:5, Matúš 1:3 a aj Lukáš 3:33 ho nazývajú Ezrom.

19.  Checrón splodil Ráma, a Rám splodil Amminadába,

Checrón ma zase potomka, ktorý sa nazýva Rám (1Par 2:9). Matúš 1:3 aj Lukáš 3:33 ho nazývajú Aram.

Rám má zase potomka Amminadába (1Par 2:10, Mat 1:3, Luk 3:33). Amminadáb je Áronov svokor (Ex 6:23).

20.  Amminadáb splodil Nachšóna, a Nachšón splodil Salmu,

Amminadáb má potomka Nachšóna, to je Názon z Numeri 1:7, 2:3, 7:12, knieža Júdove v dňoch Mojžiša.

Nachšón  má potomka Salmona (1Par 2:10). Salmon má za ženu smilnicu Rachab z Jericha (Joz 2, Mat 1:5).

To, že autor píše, že ten splodil toho, neznamená, že ide o bezprostredných potomkov. Je možné, že rodokmeň bol dlhší. Od Názona po Dávida je asi 400 rokov, to sa javí byť málo na päť generácií. Na druhej strane, keďže nie sú uvedené roky, ťažko povedať.

21.  Salmón splodil Boaza, a Boaz splodil Obéda

Salmonovým synom je Boaz, manžel Rút (1Par 2:11, Mat 1:5 a Luk 3:32). Boaz má spolu s Rút Obéda.

22.  a Obéd splodil Izaiho, a Izai splodil Dávida.

Obédov potomok je Izai, čo je iný prepis mena Jesse (1Par 2:12, Mat 1:5, Luk 3:32). Izaiho synom je Dávid, budúci kráľ Izraela. Rodokmeň uvádza desať mien, zrejme zámerne (desať je symbol plnosti), nepodstatné mená sú vynechané. Úlohou rodokmeňu nie je uviesť všetkých Dávidových predkov, ale spojiť ho s Júdovou čeľaďou a cez Péreca, Názona a Boaza s jeho otcom Izaim a tak dokázať jeho prominentné postavenie v Izraeli.

Dávidov rodokmeň znamená prechod z obdobia Sudcov do obdobia proroka Samuela a následne do obdobia izraelskej monarchie.

ZÁVER

 

Symboly a predobrazy:

Boaz, vykupiteľ, predobraz Krista.

Ježiš je náš Vykupiteľ. Boaz manžel pohanky, zobral si Rút za ženu, aj keď to bolo v očiach žida potupou. Nakoniec Boaz sám bol synom amorejky Rachab[6].

Boaz vystupuje ako záchranca Rút a Naomi, je kvalifikovaný, má možnosti na ich vykúpenie a aj prostriedky. Ale hlavne, Boaz je ochotný zaplatiť cenu. Rovnako ako sám Ježiš, aj On je ten jediný, kto je kvalifikovaný vykúpiť ľudstvo, vrátiť ho späť na to miesto, kam patrí, do Božej rodiny. Svoju ochotu nám Ježiš ukázal na Golgotskom kríži, kedy rovnako ako Boaz nezaváhal, ale dokončil slávne dielo vykúpenia až do samotného záveru. Úlohou vykupiteľa je vrátiť veci do pôvodného stavu, vrátiť ľudstvo k Bohu a k večnému životu v Jeho radosti. Keď sa naplnil ten správny čas, Boh poslal svojho syna, aby vykúpil ľudstvo. „Ale keď prišla plnosť času, poslal Bôh svojho Syna, pošlého zo ženy, podrobeného pod zákon, aby tých, ktorí boli daní pod zákon, vykúpil, aby sme vzali nám určené synovstvo“ (Gal 4:4-5). „... nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý dal sám seba za nás, aby si nás vykúpil od každej neprávosti a očistil sebe ľud zvláštny, horlivý dobrých skutkov“ (Tit 2:13-14). Kvôli hriechu si všetci zaslúžime večné odlúčenie od Boha, to však Ježiš zmenil. Zaplatil cenu za naše hriechy, stal sa tou dokonalou obeťou. On je náš Vykupiteľ.

Rút, Cirkev.

Pohanka, vzdialená všetkým zasľúbeniam a privilégiám Božieho ľudu, odkázaná na milosť svojho príbuzného.  Zákon ju odsunul stranou (Deut 23:3), ale našla milosť (Rim 8:3-4). Aby spoznala svojho vykupiteľa, musela Naoma (Izrael) opustiť svoju zem a zažiť súženie. Rút však nenahrádza Naomu, ani Cirkev nenahrádza Izrael. Rút si na nič nenárokuje. Vie, že si nič nezaslúži, len pokorne prijíma.

Aj napriek Boazovej láske je to Rút, ktorá musí spraviť prvý krok.

Naoma, Izrael.

Vyhnaná zo zasľúbenej zeme, jej zem je pustá a vyprahlá. Je vdova rovnako ako Izrael (Iz 54:4-8, Hoz 1:3-9, 2:1-16, 3:4-5). Zostáva bez svojej odmeny až dokiaľ nie je uzavreté manželstvo medzi Boazom a Rút. Rovnako tak ako je Izrael mimo hlavné Božie dianie až dokiaľ nebudú spolu Kristus a Jeho nevesta (Rim 11:25-26, Sk 15:13-16).

Boaz a Naoma sa nikdy nestretli (Ján 1:11). Naoma je zatrpknutá, nepripúšťa si žiadnu vinu, ale viní Boha, nerozumie milosti, vidí len zákon. Svojimi praktikami pripomína Jakoba. Predsa však nakoniec rozpozná pravdu a zažije obnovenie. Teraz je vdova, opustená Bohom (to si však len myslí), bez detí, bez dediča. Ale predsa zažije ako sa nad ňou Boh zmiluje, tak ako sľubuje v prorokoch, že sa v posledných časoch zmiluje nad zostatkom Izraela a celý Izrael (preživší zostatok) bude spasený.

Druhý Naomín príbuzný, zákon?

Mal svoju vlastné povinnosti a nemohol pomôcť. To, čo však nebolo možné zákonu, vykonal Kristus. Zákon je dobrý a svätý, ale mi potrebujeme vykupiteľa, ktorý zaplatí náš dlh.

Žatva.

Zvláštne, že sa udalosti odohrávajú práve medzi Veľkou nocou (žatva jačmeňa) a Letnicami (žatva pšenice).

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

použitá literatúra

 

Barnes, Albert: Notes on the Bible. 1834. www.yltbible.com.

Clarke, Adam: Commentary on the Bible. 1831. www.yltbible.com.

Deffinbaugh, Bob: A Light in Dark Days. From Creation to the Cross. 2004. www.bible.org.

Gill, John:  Exposition of the Entire Bible. 1746-1763. www.yltbible.com.

Henry, Matthew: Complete Commentary on the Whole Bible. 1706. www.yltbible.com.

Hooper, Jodi: Ruth. 2012. www.bible.com.

Jamieson, Robert, Fausset, A.R., Brown, David: A Commentary, Critical, Practical, and Explanatory on the Old and New Testament. 1882. www.yltbible.com.

Keil, Carl Friedrich and Delitzsch, Franz: Biblical Commentary on the Old Testament. 1857-1878. www.yltbible.com.

Missler, Chuck: The Book of Ruth. Coeur d'Alene: Koinonia House Inc., 1999.

Scofield, Cyrus I.: The Scofield Bible Commentary. 1917. www.yltbible.com.

The Geneva Bible Translation Notes. 1599. www.yltbible.com.

Wesley, John: Explanatory Notes on the Whole Bible. 1754-1765. www.yltbible.com.