ÚVOD

 

Maličká kniha Obadiáš je najkratšou knihou Starej zmluvy. Kniha celkovo obsahuje 21 veršov. Hlavnou témou knihy sú napäté vzťahy medzi dvomi bratmi: Ezavom a Jakobom a medzi dvomi národmi: Edomom a Izraelom. Edom v Obadiášovom proroctve stelesňuje pýchu a aroganciu. Teda vlastnosti, ktoré Biblie rezolútne odsudzuje. Pýcha a arogancia nemôžu v konečnom dôsledku vyústiť v nič iné ako v Boží súd. Edom je najviac negatívne skloňovaným národom v textoch Starej zmluvy. Žiaden iný národ (pohanský) nie je spomínaný vo viac knihách Starej zmluvy ako on. Edom však môže byť považovaný aj ako symbol ostatných pohanských národov, ktoré sa búria proti Bohu a jeho ľudu (Žalm 2).

Meno knihy je odvodené od mena proroka, ktorého posolstvá text zachytáva. Obadiáš znamená Hospodinov (JHVH) služobník alebo Hospodinov ctiteľ, Obed znamená služobník. Dátum vzniku Obadiášovej knihy nie je známy. Kniha neobsahuje mená vtedy vládnucich kráľov, ani iné historické udalosti, z ktorých by sa dalo odvodiť kedy bola presne zhotovená. Podľa jedného názoru text vznikol počas vlády judského kráľa Jehoráma (okolo 850-840 pred Kr.). Iný názor zasadzuje dátum napísania knihy do obdobia vlády kráľa Achaza (okolo 745-725 pred Kr.). Podľa ďalšieho názoru kniha vznikla v dobe babylonského zajatia, ku ktorému došlo po zničení Jeruzalemu (po roku 586 pred Kr.).

Predpokladajme, že Obadiáš píše krátko po páde Jeruzalemu. Ide o obdobie, ktorému predchádzalo posledné judské prebudenie za vlády kráľa Joziáša. V tejto dobe pôsobí nielen prorok Jeremiáš, ale aj Daniel či Ezechiel. Po Joziášovej smrti sa však veci menia. Judsko sa dostáva pod vplyv silných impérií – Egypta a Babylonu. Asýrske impérium v týchto časoch stráca svoju moc a už ďalej nedokáže vzdorovať svojmu silnejúcemu susedovi: Babylonu. V roku 612 pred Kr. Babylon dobyje hlavné mesto Asýrie Ninive a o tri roky neskôr porazí pri Charane asýrsku a egyptskú armádu.  

Zrejme kľúčovou udalosťou, ktorá determinuje Obadiášovo posolstvo je text zo Žalmu 137:7-9:

 „Pamätaj, Hospodine, synom Edoma na deň Jeruzalema, ktorí hovorili: Rozborte, rozborte v ňom všetko až do základu! Dcéro Babylona, ty, ktorá máš byť spustošená! Blahoslavený ten, kto ti odplatí to, čo si nám urobila zlého! Blahoslavený ten, kto pochytí a rozrazí tvoje deti o skalu.“ (Žalm 137:7-9)

Vyššie citovaný Žalm 137 popisuje okolnosti skazy Jeruzalemu v roku 586 pred Kr. Rozzúrení babylonsky vojaci vyvražďujú židovské obyvateľstvo, ničia múry Jeruzalemu, rabujú, plienia a nakoniec všetko pália. Opodiaľ stojí skupina ľudí, ktorá sa bláznivo škerí a v radostnom delíriu pokrikuje: Všetko zničte, nech nezostane kameň na kameni! Spomínanú skupinu ľudí tvoria potomkovia Jakobovho brata – Ezava. Vieme si však predstaviť, že podobnú eufóriu zažívali aj slovenský arizátori počas samostatného Slovenského štátu, keď videli ako odvádzajú na smrť židovské obyvateľstvo, vediac že im pripadnú ich majetky. Zrejme netreba spomínať, že Slovenský štát za odvoz a likvidáciu židovského obyvateľstva dokonca Nemecku platil. Z tohto pohľadu je ťažké posúdiť, kto je viac vinný – Edom alebo my?

Konflikt medzi Izraelom a Edomom je však starší. Začal už v lone Jakobovej a Ezavovej matky Rebeky. 

„A Izák sa pokorne modlil Hospodinovi za svoju ženu, lebo bola neplodná. A Hospodin vyslyšal jeho pokornú modlitbu, a počala Rebeka, jeho žena. A keď sa strkaly deti v jej živote, riekla: Jestli tak, načo ja toto? A išla sa pýtať Hospodina. A Hospodin jej povedal: Dva národy sú v tvojom živote, a dvojí ľud sa rozíde z tvojho lona, a jeden ľud bude mocnejší od druhého ľudu, a väčší bude slúžiť menšiemu. Keď sa potom naplnily jej dni, aby porodila, tu hľa, dvojčatá boly v jej živote. A vyšiel prvý červený, celý jako chlpatý odev, a nazvali jeho meno Ezav, a potom vyšiel jeho brat, ktorého ruka držala pätu Ezavovu, a tak nazvali jeho meno Jakob. A Izákovi bolo šesťdesiat rokov, keď ich porodila.“ (Gen 25:21-26)

Starší syn Ezav je otcom a zakladateľom edomského národa. Mladší Jakob je zase zakladateľom Izraela. Ezav (esiaw), meno odvodené od slova chlpatý (siear) mal prezývku Edom (od slova červený, admoni). Aby slovných hračiek nebolo málo, jeho domovina sa nazýva vrch Seir (zámerná podobnosť so slovom chlpatý, siear). Ezav, Edom, Seir sú teda biblickými synonymami jednak pre samotného Ezava, ale aj pre edomský národ.

Konflikt medzi obomi bratmi teda začal už v lone ich matky, neskôr bol živený nezdravou preferenciou zo strany rodičov (Izák viac miloval Ezava a Rebeka Jakoba) a nakoniec dosiahol svoj vrchol, keď Jakob úskokom získal prvorodenstvo a neskôr aj Izákovo požehnanie. Ezav však nielenže stratí prvorodenstvo, ale sa aj zapletie s kananejskými a izmaelitskými ženami. Tím veci ešte viac skomplikuje.

Konflikt pokračuje aj po smrti oboch bratov. Keď sa Izrael vracal z egyptského zajatia, Edom ho nechcel pustiť cez svoje územie (Num 20:14-21, 21:4, Sud 11:17-18). Aj napriek tomu, Boh Izraelu zakazuje bojovať s Edomom (Deut 23:7-8). Aj hranice zasľúbenej zeme rešpektujú edomitské územie (Joz 15:1, 21). Už o dve storočia neskôr dochádza k ozbrojeným konfliktom medzi Saulom, resp. Dávidom a Edomom. Počas Judského kráľovstva sú oba národy prakticky v nepretržitom konflikte. Za vlády judského kráľa Achaza je Judsko napadnuté Izraelom a Sýriou, čo Edom využíva a rovnako útočí a berie obyvateľov Judska do otroctva (2Par 28:17). V roku 736 pred Kr. sa Edom stáva vazalom Asýrskeho impéria a neskôr, ako sme už spomínali, sa radostne prizerá pádu Jeruzalemu. Za svoju nenávisť voči Izraelu je Edom podrobený tvrdej kritike prorokov (Jer 49:7-22, Pl 4:21-22, Ez 25:12-14, 35:15, Joel 3:19, Ám 9:12).

Obadaiášovo proroctvo sa dá rozdeliť na dve časti:

-          Božia pomsta voči Edomovi (1-16)

-          Jakobovo víťazstvo (17-21).

  Veľkými pravdami jeho posolstva sú tieto skutočnosti:

-          Pýcha zavádza a vedie k ešte väčším hriechom.

-          Hriech vedie ku skaze a k záhube.

-          Boh vždy dodrží svoje Slovo.

-          Boh trestá hriech.

-          Boh zachráni svoj ľud.

 

 

KAPITOLA 1

 

Videnie o záhube Edoma pre pýchu.

1.     Videnie Obadiášovo: Takto hovorí Pán Hospodin o Edomovi: Počuli sme povesť od Hospodina, a posol je poslaný medzi národy, ktorý hovorí: Vstaňte, a nože vstaňme proti nemu do boja!

V Biblií nájdeme minimálne dvanásť ľudí, ktorí sa volajú Obadiáš.

O skaze Edoma prorokuje aj Jeremiáš (Jer 49:7-22). Možno práve Jeremiášovo proroctvo je tou povesťou, resp. správou o ktorej počuli. Jeremiášovo proroctvo obsahuje viacero bodov, ktoré nájdeme aj v Obadiášovi. Obaja hovoria o tom, že Boh pomstí Izrael a zničí Edom. Prečo? Kvôli hriechu.

Ich hriech pozostáva: z pýchy (3-4), bezbožného spolčovania sa s cudzincami (7), násilia (10), škodoradosti (12), rabovania a lúpeže (13), hubenia Božieho ľudu (14) a opilstva (16). Ich hriech sa dá v podstate zredukovať na pýchu a zlé zachádzanie s Izraelom.

Hospodin poslal medzi národy svojho posla, aby rozpútali vojnu voči Edomu. Hospodin povedal, skaza je neodvratná. Prichádza pomsta oko za oko. Hospodin sa však Edomovi nepomstí priamo, ale nepriamo – prostredníctvom cudzej armády. Dôvodom skazy Edoma teda nebude skutočnosť, že sa nebude nevedieť ubrániť cudzej (babylonskej) armáde či iný politicko-hospodársky dôvod. Edom padne pretože ho Hospodin vydal napospas nepriateľovi. To, čo sa deje na politickej, hospodárskej a svetovej scéne je vždy výsledkom duchovných faktorov.  

Paralelná pasáž z Jeremiáša:

„Počul som zvesť od Hospodina, a posol je poslaný k národom: Shromaždite sa a prijdite proti nemu! A vstaňte do boja!“ (Jer 49:14)

2.     Hľa, učinil som ťa malým medzi národami; opovržený si veľmi.

Edom chcel byť mocný národ, chcel ovládnuť dôležité obchodné cesty. Avšak sa prepočítal, precenil svoje schopnosti a teraz na to doplatí.

Učinil som ťa, sa dá preložiť aj ako: učiním ťa. Ide teda o budúci súd. Budúci súd je tak istý, že sa oznamuje už v minulom čase. Budú opovržení, sami opovrhujú Júdom aj Hospodinom, tak budú sami veľmi opovržení. Boh je ten, kto povyšuje alebo ponižuje. Ľudská pokora alebo pýcha však determinuje konečný výsledok.

Paralelná pasáž z Jeremiáša:

„Lebo hľa, dal som ťa za malého medzi národami, opovrženého medzi ľuďmi.“ (Jer 49:14)

3.     Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, oj, ty, ktorý bývaš v skalných rozsadlinách, vo svojom vysokom bydlisku, ktorý hovoríš vo svojom srdci: Kto ma strhne na zem?!

Edom sa cítil bezpečný, pretože bol chránený skalami. Jediná cesta dnu viedla cez úzky skalný priechod, na tomto území sa nachádza aj slávne mesto Petra. Kvôli tomuto úzkemu priechodu ich nemohla ohroziť ani veľká armáda.

Pýcha tvojho srdca ťa oklamala, sloveso oklamať (nasha) použité v tomto verši, je použité aj v Genezis 3:13. Tam čítame, Eva bola zvedená, v tomto prípade sa Edom oklamal, zviedol svojou vlastnou pýchou.

Paralelná pasáž z Jeremiáša:

„To, že si hrozný? Oklamala ťa pýcha tvojho srdca, ty, ktorý bývaš v rozsadlinách skaly, ktorý držíš výšu brehu. Keby si si vysoko spravil svoje hniezdo jako orol, aj odtiaľ ťa strhnem, hovorí Hospodin.“ (Jer 49:16)

4.     Keby si si spravil vysoko jako orol, a keby si položil svoje hniezdo medzi hviezdami, aj odtiaľ ťa strhnem, hovorí Hospodin.

Edom sa vo svojich horských opevnených mestách cítil bezpečný, nikto sa neopováži na takéto pevnosti zaútočiť. Podobná arogancia je spomenutá aj v Izaiášovi.

 „A veď ty si povedal vo svojom srdci: Vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha a posadím sa na vrchu slávnostného shromaždenia Božieho, v najďaľších krajoch severa; vystúpim na výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu!“ (Iz 14:13-14)

Podobne ako sa proti Bohu pozdvihol Lucifer, sa pozdvihuje aj Edom.

5.     Keby prišli zlodeji na teba, keby lupiči vnoci - Oj, aký si zničený! -, či nenakradnú iba toľko, čo im je dosť? Keby prišli poberači hrozien na teba, či by nezanechali paberkov?

Lupiči kradnú cennosti. Ostatné ponechajú. Keď však príde Boh, nič po ňom nezostane, On bude dôkladnejší ako zberači ovocia.

Paralelná pasáž z Jeremiáša:

„Keď ti prijdú oberači, azda nezanechajú paberkov? ak zlodeji vnoci, zkazia iba toľko, čo im je dosť.“ (Jer 49:9)

6.     Oj, aké sú prekutané veci Ezavove, prehľadané jeho poklady!

Edom mal medené bane, dobrú pôdu a vhodnú polohu. Cez jeho územie viedli rušné obchodné trasy. Jeho poklady však budú starostlivo prehľadané a vyplienené. Nepriateľ vyrabuje jeho nedobytné pevnosti, jaskyne a skalné skrýše.

Paralelná pasáž z Jeremiáša:

„Ale ja obnažím Ezava, odkryjem jeho tajnosti, a nebude sa môcť ukryť. Spustošené bude jeho semä, i jeho bratia i jeho súsedia, a nebude ho, kto by povedal: Zanechaj svoje siroty, ja ich budem živiť, a tvoje vdovy nech sa nadejú na mňa.“ (Jer 49:10-11)

7.     Až k pomedziu ťa vyprevadia všetci tí mužovia, s ktorými máš smluvu; povedú ťa, zmocnia sa ťa mužovia, s ktorými máš pokoj! Tí, ktorí jedia tvoj chlieb, nastavia ti pascu! Nebude proti tomu rozumu.

Edom obchodoval s nabatejcami, dôveroval im a otváral im svoje mestá. Neskôr ho však porazili a dokonca vyhnali na pusť. Každá porážka je trká a bolestivá, o to viac ak sa jedná o porážku spôsobenú tým, koho považujeme za priateľa a spojenca. Edom zradil Judsko, preto bude sám zradený tými, na ktorých sa spolieha.

Vyprevadiť k pomedziu znamená vyhnať za hranice vlastnej zeme. Učinia to práve tí, s ktorými ma Edom spojeneckú zmluvu, s ktorými má pokoj. Pascu mu nastavia tí, s ktorými je svoj chlieb. Každý záchrany plán zlyhá.

8.     Či nebude toho dňa tak, hovorí Hospodin, že vyhubím múdrych z Edoma a rozumnosť s vrchu Ezavovho?

Počas vzbúr a nepokojov prichádzajú na rad múdri a mocní – elita národa. Tých povstalci zabíjajú alebo vyháňajú prednostne.

Paralelná pasáž z Jeremiáša:

„Čo do Edoma. Takto hovorí Hospodin Zástupov: Či už niet múdrosti v Témane? Či zahynula rada od rozumných? Či sa ich múdrosť zosmradila a pokazila?“ (Jer 49:7)

9.     A tvoji udatní sa budú desiť, Témane, aby bol vyťatý človek s vrchu Ezavovho pre vraždu.

Téman, mesto na juhu Edoma, nazvané po jednom z Ezavových vnukov.

Pre ukrutnosť, páchanú na Jakobovi.

10.  Pre ukrutnosť, ktorú si páchal na svojom bratovi Jakobovi, pokryje ťa hanba, a budeš vyťatý na večnosť.

Ezav a Jakob boli bratia. Prirodzene by teda mali byť spojenci. Mali by si pomáhať a navzájom sa chrániť. Keď sa však Izrael dostal do ťažkostí, Edom sa pridal k jeho nepriateľom.

Ten, kto sa dotýka Izraela, sa dotýka zrenice Božieho oka (Zach 2:8) a každý kto ho preklína, bude prekliaty Bohom (Gen 12:3). Každý národ, ktorý hubí, ničí či inak trápi Izrael speje ku skaze. To nie je povera či neoprávnená obava, ale duchovný zákon. Materialistická a ateistická spoločnosť (to je spoločnosť, ktorej sme momentálne súčasťou) to samozrejme ignoruje, žiaľ, na svoju vlastnú škodu.

11.  Toho dňa, ktorého si stál naproti, toho dňa, ktorého cudzinci zajímali jeho vojsko, a keď cudzozemci vošli do jeho brán a o Jeruzalem hádzali los, aj ty si bol ako jeden z nich.

Teda Edom sa nielen nemo prizeral k izraelskému utrpeniu, ale ho ešte aj sám násobil.

Na druhej strane nám tento verš pomáha vidieť, že nečinné prizeranie sa nie je morálne neutrálnym skutkom, ale jednoznačne zlým skutkom.

12.  A preto sa nedívaj na deň svojho brata, na deň jeho nešťastia ani sa neraduj nad synmi Júdovými v deň ich zahynutia ani neroztváraj naširoko svojich úst v deň úzkosti.

Škodoradosť je zlá. Nezáujem, letargia a neochota pomôcť sú postoje, ktoré zničia každú spoločnosť.

„Ten, kto sa posmieva chudobnému, rúha sa tomu, ktorý ho učinil; ten, kto sa raduje nešťastiu, nebude bez trestu.“ (Pr 17:5)

„Neraduj sa, keby padol tvoj nepriateľ, a keby klesol, nech neplesá tvoje srdce, aby snáď toho nevidel Hospodin, a bolo by to zlým v jeho očiach, a odvrátil by od neho svoj hnev.“ (Pr 24:17-18)

13.  Nevojdi do brány môjho ľudu v deň ich zkazy; nedívaj sa i ty na jeho zlé v deň jeho zkazy; ani nevystri svojej ruky na jeho imanie v deň jeho zkazy.

Plieniť v čase katastrof a pohrôm je ohavnosť. Využívať bezbrannosť druhých je obyčajný hyenizmus. V dobe záplav a povodní môžeme v televízii vidieť nielen ako záchranári riskujú svoje životy, aby pomohli postihnutým ľudom, ale aj postavy v tmavom, ktoré bezočivo plienia opustené obydlia.

14.  Ani nestoj na rozcestí, aby si vyťal tých, ktorí by z neho unikli, ani nevydaj nepriateľovi jeho pozostatkov v deň úzkosti.

Keď židia utekali na juh pred nepriateľskou armádou, už ich čakal Edom, aby ich zajal a predal ich nepriateľom.

Súd nad národami. Jakob bude vládnuť ich vlastníctvom i vrchom Ezavovým.

15.  Lebo je blízko deň Hospodinov, ktorý prijde na všetky tie národy. Jako si robil, tak sa urobí aj tebe; tvoja odplata sa navráti na tvoju hlavu.

Deň Hospodinov, deň kedy bude Hospodin súdiť nepriateľov Božieho ľudu. Obadiášovo posolstvo má dvojakú aplikáciu. Na jednej strane hovorí o blízkom súde edomského národa, na druhej strane prorocky hovorí o konečnom súde všetkých národov.

V prvej časti verša sa hovorí o všetkých národoch. V druhej časti sa už používa jednotné číslo, ide teda o Edom. Nasledujúci verš už znovu používa množné číslo.

16.  Lebo jako ste pili na vrchu mojej svätosti, tak budú piť všetky tie národy ustavične, a tedy budú piť a budú hltať a budú, jako keby ich nebolo bývalo.

Ide o pohár Božieho hnevu?

„Odplaťte mu, jako aj on vám platil, a dajte mu dvojnásobne podľa jeho skutkov. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne“ (Zj 18:6)

„Lebo takto hovorí Hospodin: Hľa, tí, ktorí nepíjavajú kalicha, budú istotne piť, a hojne, a ty, ty by si mal byť bez trestu? Nebudeš bez trestu, ale istotne budeš piť.“ (Jer 49:12)

17.  Ale na vrchu Sione bude uniklé, a vrch Sion bude svätým, a dom Jakobov bude dedične vládnuť svojimi vlastníctvami.

Ale znamená obrat. Zatiaľ čo Edom (a s ním aj ostatné pohanské národy) bude trpieť, Izrael bude obnovený. Národy budú niesť svoj zaslúžený, trpký údel, zatiaľ čo Jeruzalem bude vyvýšený a Izrael zachránený. Izrael dokonca v úplnom rozsahu  zaujme svoje dedičstvo.

18.  A dom Jakobov bude ohňom a dom Jozefov plameňom, a dom Ezavov bude slamou, a rozpália sa na neho a strávia ho, ani nebude toho, kto by pozostal domu Ezavovmu, lebo Hospodin hovoril.

Dom Jakobov síce dočasne odíde do babylonského zajatia, po svojom návrate sa však stane Edomovi (Idumei) ohňom a spáli ho. Edoma najprv uvrhnú do otroctva a postupne ich asimilujú či vyženú.

19.  Tí na juhu budú dedične vládnuť vrchom Ezavovým a tí na rovine Filištínmi a budú dedične vládnuť poľom Efraimovým a poľom Samárie a Benjamin Gileádom.

Židia sa stanú pánmi juhu, tam vládol Edom, centrálnej časti, tam vládli Filištínci a stanú sa aj pánmi severu.

20.  A zajatí toho vojska synov Izraelových budú vládnuť tým, čo bolo majetkom Kananejov až po Sareptu, a zajatí Jeruzalema, ktorí sú v Sefarade, budú dedične vládnuť mestami na juhu.

Obe izraelské kráľovstva (Júda a Izrael) zaujmú svoje územie. Izrael ovládne Kanaán až po sidonske (fenické, dnes libanonské) mesto Sareptu (1Kr 17:10, Luk 4:26) a Júda ovládne južnú časť Kanaánu (Edom).

21.  A tak vyjdú záchrancovia na vrch Sion, aby súdili vrch Ezavov, a kráľovstvo bude Hospodinovo.

Záchrancovia, napríklad: Zorobábel, Ezdráš, Nehemiáš či makabejci (Neh 9:27). Súdiť vrch Ezavov, vykonať pomstu.

„A siedmy anjel zatrúbil, a povstaly veľké hlasy na nebi, ktoré hovorily: Kráľovstvá sveta sa staly kráľovstvami nášho Pána a jeho Krista, a bude kraľovať na veky vekov. A dvadsiati štyria starci, ktorí sedia pred Bohom na svojich trónoch, padli každý na svoju tvár a klaňali sa Bohu a hovorili: Ďakujeme ti, Pane, všemohúci Bože, ktorý si a ktorý si bol a ktorý prijdeš, pretože si prevzal svoju velikú moc a kraľuješ. A rozhnevaly sa národy, a prišiel tvoj hnev a čas mŕtvych, aby boli súdení, ako i čas dať odplatu tvojim sluhom, prorokom, a svätým a tým, ktorí sa boja tvojho mena, malým i veľkým, aby boli zkazení tí, ktorí kazia zem.“ (Zj 11:15-18)

„A Hospodin bude kráľom nad celou zemou; toho dňa bude Hospodin jeden a jeho meno jedno.“ (Zach 14:9)

 

ZÁVER

 

Obadiášove proroctvá sa svojim časom naozaj naplnili.

V roku 580 pred Kr. bol Edom dobytý babylonskou armádou. Teda o nejakých päť, šesť rokov neskôr ako bol zničený samotný Jeruzalem.

V rokoch 550-449 pred Kr. vyhnali nabatejci edomitských obyvateľov Edomu do púšte. V roku 312 pred Kr. grécky generál Alexandra Veľkého - Antigonos  Jednooký poráža Edom. V roku 175 pred Kr. ich porazí aj Júda Makabejský a roku 125 pred Kr. je edomitský národ nútený prijať judaizmus. Od tohto momentu sa už viac nevolajú Edom, ale Idumea. Nakoniec v roku 70 po Kr. rímsky generál Titus rozmetá aj posledné pozostatky Idumejského národa ako štátneho útvaru.

Obadiášovo posolstvo však nie je určené iba jednému národu. Jeho proroctvo je v skutočnosti varovaním pre všetky pohanské národy sveta, ktoré si myslia, že si môžu beztrestne robiť s Izraelom, Božím ľudom a s jeho zemou to, čo si zmyslia. Už v Joelovom posolstve čítame, že:

„Lebo hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď navrátim zajatých Júdu a Jeruzalema, shromaždím aj všetky národy a zavediem ich dolu do údolia Jozafatovho a tam sa budem s nimi súdiť pre svoj ľud a pre svoje dedičstvo, pre Izraela, ktorého rozptýlili medzi pohanov a moju zem si rozdelili.“ (Joel 3:1-2)

Izrael je teda tým jazýčkom na váhach, ktorý určí konečný osud všetkých národov. Každý národ, ktorý rozptyľuje (alebo to schvaľuje či podporuje) židovský národ mimo jeho územie a delí jeho zem, bude čeliť tomu najväčšiemu sudcovi živých a mŕtvych – Hospodinovi. Preto keď vidíme OSN, EU a ostané krajiny ako sa čím ďalej, tým viac prikláňajú na stranu antisemitizmu a antisionizmu, tak vieme, že ich skaza nie je ďaleko. V pozadí tejto nepriateľskej iniciatívy sa však dá rozpoznať hlavný aktér konfliktu: samotný diabol. Jednou z podmienok (okrem naplnenia počtu pohanov) druhého návratu Ježiša Krista je, podľa proroka Hozeáša, že Izrael uzná svoju vinu a bude hľadať Božiu tvár (Hoz 5:15). Preto sa Boží nepriateľ zúfalo snaží vymazať izraelský národ a izraelský stať z mapy sveta. Tento pokus je však vopred odsúdený na neúspech. Boh ochráni Izrael a zachová ho až do samého záveru dejín. Ale beda tým národom, ktoré sa pripojujú k tomuto diabolskému plánu skazy Božieho ľudu, pretože budú sami skazení.

„Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria: Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy. Ale ten, ktorý prebýva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vysmieva. Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prchlivosťou ich predesí a povie: Ale ja som ustanovil svojho kráľa nad Sionom, vrchom svojej svätosti.“ (Žalm 2:2-6) 

Boh, v ktorého veríme sa nenazýva Boh Slovenska, Európy, USA či Palestíny. On je Boh Izraela a na Sione v Jeruzaleme ustanovil svojho Kráľa. Nech všetci ľudia povedia: Amen a chvália Ho. 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

použitá literatúra

 

Barnes, Albert: Notes on the Bible. 1834. www.yltbible.com.

Clarke, Adam: Commentary on the Bible. 1831. www.yltbible.com.

Gill, John:  Exposition of the Entire Bible. 1746-1763. www.yltbible.com.

Henry, Matthew: Complete Commentary on the Whole Bible. 1706. www.yltbible.com.

Jamieson, Robert, Fausset, A.R., Brown, David: A Commentary, Critical, Practical, and Explanatory on the Old and New Testament. 1882. www.yltbible.com.

Keathley IV, Hampton: Obadiah. 2004. bible.org.

Keil, Carl Friedrich and Delitzsch, Franz: Biblical Commentary on the Old Testament. 1857-1878. www.yltbible.com.

Missler, Chuck: The Book of Obadiah. Coeur d'Alene: Koinonia House Inc., 2004.

Scofield, Cyrus I.: The Scofield Bible Commentary. 1917. www.yltbible.com.

The Geneva Bible Translation Notes. 1599. www.yltbible.com.

Utley, Bob: Obadiah. 2012, bible.org

Wesley, John: Explanatory Notes on the Whole Bible. 1754-1765. www.yltbible.com.