POZNÁMKY KU KNIHE
Peter Hurta
Názov knihy je odvodený od mena proroka Micheáša. Micheáš v slovenčine znamená: kto je ako Hospodin (YHWH)? Toto pomenovanie je výstižne, pretože Micheáš sa snaží svojim poslucháčom ukázať kto je Hospodin. Jeho domovinou je judské mesto Moréšet-gát (Mich 1:14), ktoré je od Jeruzalemu vzdialené asi 30 km na juhozápad, blízko filištínskeho Gátu. Micheáš pôsobil v druhej polovici 8. stor. pr. Kr., počas vlády judských kráľov Jotáma (750-732 pr. Kr.), Achaza (732-715 pr. Kr.) a Ezechiáša (715-686 pr. Kr.). Micheáš teda zažil pád severného Izraelského kráľovstva a jeho presťahovanie do Asýrskeho zajatia (722 pr. Kr.), okúsil aj Senacharibov vpád do Judska (701 pr. Kr.). Práve pád Izraelského kráľovstva používa pre Judsko ako varovanie. Ak budú prestupovať Mojžišov zákon, postihne ich podobný osud (Lev 26, Deut 28).
Micheáš bol súčasníkom prorokov Izaiáša, Hozeáša a Ámosa. S Izaiášom mal zrejme bližší vzťah, ich posolstvá obsahujú viaceré paralely. Svojim spôsobom sa dá povedať, že Izaiáš bol prorokom bohatých, pôsobil na kráľovskom dvore, zatiaľ čo Micheáš bol prorokom obyčajných ľudí. Izaiáš sa venoval veľkým témam, ktoré ďaleko prekračovali jeho dobu, zatiaľ čo Micheáš poukazuje na bežné každodenné problémy a situáciu svojej doby. Hoci o prorokovi Izaiášovi čítame aj v biblických historických knihách, o Micheášovi sa dozvedáme až spätne z knihy proroka Jeremiáša.
„Micheáš Morašťanský prorokoval vo dňoch Ezechiáša, judského kráľa, a povedal všetkému ľudu Júdovmu a riekol: Takto hovorí Hospodin Zástupov: Sion sa bude orať ako pole, a Jeruzalem bude obrátený v rumy, a vrch tohoto domu bude výšinami lesa. Či ho azda zabili, Ezechiáš, judský kráľ, i celý Júda? Či sa nebál Hospodina a neprosil pokorne Hospodina o milosť? A Hospodin ľutoval zlého, ktoré hovoril proti nim...“ (Jeremiáš 26:18-19)
Micheáš je teda jedeným z mála prorokov, ktorého ľud nielen vypočul, ale aj poslúchol. Zatiaľ čo Hozeášovo, Ámosovo, Joelovo či Jeremiášovo posolstvo padlo na neúrodnú pôdu, Micheášove slova vyvolali v srdciach svojich poslucháčov primeranú odozvu. Jeho posolstvo bolo prijaté, ľud sa obrátil a výsledkom bolo (dočasné) odvrátenie prichádzajúceho súdu.
Veľké Ezechiášovo duchovné prebudenie, ktoré je jedným z mála svetlých momentov v histórii rozdelených kráľovstiev Judska a Izraela, je sčasti výsledkom proroka Micheáša.
Na základe slávneho Micheášovho proroctva o narodení Mesiáša zistí Herodes v evanjeliu Matúša 2:1-6, že Kráľ Izraela sa má narodiť v Betleheme. Ďalšiu novozmluvnú referenciu nájdeme v Matúšovi 10:35-36.
Kniha pozostáva z troch proroctiev, prvé (kap. 1-2) hovorí o blízkom súde a budúcej obnove, druhé (3-5) o nespravodlivých vodcoch národa a budúcej nádeji, tretie (6-7) popisuje Hospodinovu pravotu s Izraelom a záverečný triumf Božieho kráľovstva.
O podvrátení judského a izraelského kráľovstva pre modlárstvo.
Aj keď bol Micheáš z Judska, svoje proroctvá smeruje nielen svojej vlasti, ale aj izraelskému susedovi. Jeruzalem je hlavné mesto Judska, Samária Izraela. Oba mestá súhrne symbolizujú celé kráľovstvo, ale aj politických predstaviteľov, ktorí tiež nesú svoj podiel viny na tom, čo sa deje.
Micheáš videl, dostal teda určitý druh zjavenia, proroci sa kedysi nazývali vidiaci (1Sam 9:9). Niektorí proroci videli, iní zase počuli (Iz 21:10, 28:22).
Biblia neuvádza meno jeho otca, ale miesto, z ktorého pochádzal. V Jeruzaleme bol zrejme známi ako Micheáš z Moréšetu.
Slovom počujte (hebr. shema) začínajú všetky tri Micheášove posolstvá (1:2, 3:1, 6:1). Tento verš zahajuje Micheášovo prvé posolstvo. Prvá veta je podobná zvolaniu, ktoré zahajuje súdny spor. Tento právny štýl je charakteristický aj pre iné biblické state. Hospodin prichádza, aby svedčil proti svojmu ľudu. Slovo chrám (hekal) znamená skôr palác ako chrám. Palác je miestom, kde sa nachádza trón a kde sa vyslovujú verdikty.
Všetky národy, presnejšie všetci ľudia. Zem zase zahŕňa Izrael a Judsko. Posolstvo je v prvom rade určené obom Izraelským kráľovstvám – Judsku a Izraelu.
Hospodin zasiahne do osudu Svojho ľudu. On síce býva v chráme Jeho svätosti, ale pravidelne zasahuje aj do záležitostí smrteľníkov. Inými slovami Hospodin je ako transcendentný, tak aj imanentný.
Výšiny zeme, symbol ako zdanlivo najnedotknutejších (a najbezpečnejších) miest sveta, tak aj pohanskej modloslužby.
ako vody vyliate na svahu.
Niečo podobné sa odohrávalo na Sinaji.
„A vrch Sinai sa celý kúril, pretože naň sostúpil Hospodin v ohni, a jeho kúr vystupoval ako kúr pece, a triasol sa celý vrch, veľmi.“ (Ex 19:18)
Výšiny sú miesta modloslužby (2Kr 12:3, 14:4, Ez 6:6). Ezechielova reformácia sa odohrá až o niekoľko desaťročí neskôr.
Hospodinov súd má svoju príčinu – hriech a neposlušnosť. Prestúpenie Jakobovo presnejšie apostázia Jakobova. Samária symbolizuje vzburu, Izraelské kráľovstvo a jeho hlavné mesto predstavovalo vzburu voči Božiemu plánu jednotného kráľovstva pod vedením Dávidových potomkov s hlavným mestom Jeruzalemom. Jeruzalem sa však stal mestom výšin aj napriek tomu, že mal byť miestom pravej bohoslužby.
Micheáš označuje viackrát Izrael ako Jakob. Toto pomenovanie má za účel poukázať na ich vzburu a neposlušnosť, ktoré bola charakteristická pre Jakoba, predtým ako sa stal Izrael. Na druhej strane Micheáš nazýva Izrael obe kráľovstva. Pravý Izrael je spojený s Dávidovými kráľovskými potomkami, Jeruzalemom a Áronovským kňazstvom.
Micheáš sa, podobne ako Ámos, najprv venuje susedom judského kráľovstva. Už čoskoro bude Samária zničená asýrskou armádou a to, čo zostane, zničí neskôr hasmoneovský panovník Ján Hyrkán I. (134-104 pr. Kr.).
Dodnes sú základy Samárie odkryté a slúžia ako dôkaz pravdivosti Božieho slova.
Smilstvo a modlárstvo idú vždy ruka v ruke. Rytiny, ktoré nielenže nedokážu ochrániť svojich uctievačov, ale ani samé seba, budú zničené. Mzda za smilstvo sú chrámové dary, ktoré ľudia darovali za „poskytnuté služby“. Z týchto chrámových darov sa robili modly. Tieto vzácne modly však už čoskoro ulúpia asýrski vojaci a použijú ich v kolobehu chrámovej prostitúcie ďalej.
Tieto verše sa naplnili v roku 722 pr. Kr. Zároveň sú varovaním pre Judsko, to už čoskoro zažije Senacheribovu inváziu a rabovanie (701 pr. Kr.).
Kvílenie nad tou záhubou a výzva kvíliť.
Micheáš je sám premožený svojim vlastným posolstvom. Nie je lacný šoumen, ale ľútostivý posol Božieho slova.
Šakaly v noci smutne zavíjajú, pštrosy zase žalostne a srdcervúce kvília.
Hriech je vec, ktorá sa nedá liečiť a rýchlo sa šíri. Senacherib sa dostane naozaj len pred bránu Jeruzalemu.
Citát z 2. Knihy Samuelovej 1:19-20. Gát je podobné výrazu, ktorý znamená povedať, oznámiť. Bét – leafr, dom prachu. Už v menách oboch miest je skrytý ich konečný údel.
Micheáš používa slovné hračky, prostredníctvom, ktorých popisuje skazu, ktorá sa na Judsko valí.
Šafír, slovo podobné hebrejskému výrazu, ktoré znamená nádhera. Namiesto nádhery však budú vyzdobení hanbou.
Caanán pripomína slovo východ, ísť. Obyvatelia Caanána ale nikam nevyjdú a budú vohnaní do svojej záhuby.
Bét-haécel znamená dom vzatia, bude vzaté.
Marót znamená horkosť.
V Lachíši sa chovali kone pre bojové vozy. Lachíš bol zjavne miestom judskej modloslužby.
Moréšet-gát je Micheášova domovina, výraz je podobný slovu, ktoré znamená vo vlastníctve Gátu. Teraz bude prepustený.
Achbíz pochádza od slova, ktoré znamená klamný, klamlivý.
Maréš je slovo príbuzne výrazu, ktoré znamená vlastník, dedič. Teraz bude ale patriť inému.
Adullam je miestom, kde sa Dávid ukrýval pred Saulom (1Sam 22:1-2), Addullam znamená naveky.
Výzva určená pre Jeruzalem. Tak ako plačú rodičia nad stratou svojich detí, bude plakať aj Jeruzalem nad stratou svojich miest.
Pre rôzne hriechy hrozí Pán trestami.
V tomto prípade sa ľudia nemôžu vyhovárať na okolnosti a pokušenia, navádzajú na hriech totiž sami seba. Ľudia robia zle, pretože môžu, je to v ich moci. V druhej kapitole Micheáš popisuje príčiny súčasnej krízy a budúceho pádu národa. Týmito príčinami nie je vojenská sila Asýrie, ktorej by Izrael či Judsko nevedeli vzdorovať, ani slepá náhoda, ale ich odklon od Božieho zákona. Hriech je vždy hriech, ak je však premyslený a úmyselný, tak jeho je následok ešte závažnejší.
Za svetla to vykonajú, už sa ani nesnažia skrývať.
Beda znamená súd a s tým spojený trest.
„A pravdaže je víno zradné, tak aj vysokomyseľný človek a ktorý nesedí doma, ktorý v žiadosti rozširuje svoju dušu jako peklo a je ako smrť a nenasýti sa, a čo by hneď sobral k sebe všetky národy a shromaždil by k sebe všetkých ľudí.“ (Hab 2:5)
Žiadostivosť, postoj, ktorý odsudzuje desiate prikázanie. Žiadostivosť nie je prchavá myšlienka, ale odhodlanie získať to, čo patrí druhému. Krádež zasa predstavuje ôsme prikázanie. Milovať svojho blížneho je pre zmenu druhé prikázanie.
Biblické zlaté pravidlo znie: čo chceš aby ľudia robili tebe, rob aj ty im. V tomto prípade si však elita národa povedala, kto má zlato, určuje pravidlá.
Výbornou ilustráciou je príbeh o Nábotovej vinici z 1. knihy Kráľov 21.
Pretože Izrael koná tak ako koná, Hospodin prinesie na rodinu Izraelitov pohromu, pred ktorou sa nebude dať uniknúť. Ich krky budú pod jarmom, s ktorého sa nebudú vedieť vyvliecť.
Tak ako silní okrádali slabších, budú aj oni sami okradnutí ešte silnejšími. Tí, ktorí túžili po spoločenskom postavení a uznaní, budú na posmech. Namiesto toho, aby sa mohli bezbožníci tešiť zo svojho neprávom získaného majetku, budú už čoskoro plakať nad svojou stratou. S namyslených boháčov sa cez noc stanú chudobní otroci.
Ľudia pôjdu do zajatia a zem bude pustá. Zožnú to, čo sami zasiali.
Ľud, ktorý miluje falošných prorokov. Milostivé zasľúbenie Kliesniteľa.
Falošní proroci zjavne povzbudzovali ľudí k hriechu a nespravodlivosti. Teraz hovoria, alebo prorokujú Micheášovi a ostatným (Izaiášovi, Hozeášovi), aby bol ticho a neprorokovali. Ak však budú ticho, hriech sám od seba magicky nezmizne.
Falošní proroci tvrdili, že sa Hospodin nehnevá a súdy, ktoré sa odohrávajú pred ich očami v skutočnosti nie sú súdmi, ale len nešťastné zhody náhod. Veď predsa Boh je dobrý, On by ich nenechal trpieť (Deut 26:17-18). Zabudli však, že sa v Písme nachádzajú aj state ako Deuteronomium 28:15-68, kde Boh jasne hovorí, že ak sa ľudia od Neho odvrátia, čaká ich kliatba.
Na druhej strane ale Boh rád požehná toho, kto chodí po správnych cestách (Deut 28:1-14). O stave národa tak nerozhoduje prorok a jeho proroctvá, ale ľudia a ich poslušnosť.
Boží ľud sa obrátil v Božieho nepriateľa. Rúcho sa používalo ako záloh, večer sa však malo vrátiť (Ex 22:26-27). To je však v očiach pažravých ľudí priveľký luxus.
Vdovy a siroty sú Božími chránencami. To však materialistických sebcov nezaujíma, ľudí treba žmýkať, kým sa dá a je jedno či kvôli tomu stratia strechu nad hlavou a stanú sa bezdomovcami a otrokmi. Ľudí je predsa dosť, peňazí je ale vždy málo.
„Ameň vám hovorím, že nakoľko ste to učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste učinili.“ (Mat 25:40)
Zasľúbená zem mala byť miestom odpočinutia, kvôli hriechu a neprávosti sa však pokoj a odpočinutie vzdialia. Zdroj znečistenia – neverný Boží ľud – treba odstrániť.
Keď ľudia prestanú počúvať na pravých prorokov, nájdu si neskôr takých, ktorí im budú hovoriť príjemné lži. Ľudia netúžia po pravde, ale po príjemnom živote.
Kto je populárny prorok? Ten, kto chodí za vetrom a klame.
Aj tie najťažšie posolstvá sa vždy končia posolstvom nádeje. Dôvodom pre nádej však nie je zbožnosť Izraela, ale Hospodinova vernosť a zľutovanie.
Hospodin zhromaždí svoj ľud, v tomto prípade z Asýrie a Babylona, neskôr, po ďalších vyhnanstvách z celého sveta.
Kliesniteľom nie je nik iný ako Ježiš Kristus. Tak ako pastier kliesni cestu svojmu stádu, tak bude Boh Izraela kliesniť cestu Svojmu ľudu, aby sa dostal domov. Boh túži po svojom ľude.
Hrozba ukrutným vrchnostenským osobám, svetským i duchovným.
Nože čujte, začiatok druhého Micheášovho proroctva. V predchádzajúcej kapitole venoval Micheáš svoje posolstvo bežným ľuďom, teraz prechádza k vodcom národa. K rovnakým ľuďom prehovára aj prorok Izaiáš.
„Počujte slovo Hospodinovo, vy, kniežatá Sodomy; pozorujte ušima zákon našeho Boha, vy, ľude Gomory!“ (Iz 1:10)
Kto iní má poznať zákon a spravodlivosť ako kniežatá ľudu?! V tomto prípade však problém nespočíva v neznalosti, ale neochote poslúchnuť. Izraelskí vodcovia zámerne prevracajú spravodlivosť a súd, aby tak mohli realizovať svoje vlastné záujmy.
Morálny relativizmus v praxi. Keď ľudia prestanú rozlišovať medzi dobrým a zlým, pomaly začnú vyznávať prevrátené hodnoty, ktoré nakoniec prinesú skazu pre celú spoločnosť.
Tak ako lovec loví zviera, sťahuje ho z kože a varí ho, aby nasýtil svoj apetít, tak aj nenásytní ľudia vykorisťujú svojich blížnych, aby ukojili svoj hlad po peniazoch a majetkoch.
„Je pokolenie, ktorého zuby sú jako meče a jeho črenové zuby jako nože, aby zožieralo chudobných zo zeme a biednych zpomedzi ľudí.“ (Pr 30:14)
Namiesto toho, aby hájili záujmy slabých a bezmocných, kniežatá robia pravý opak. Ako bezcitní kanibali sa vrhajú na svoj vlastný ľud, aby z neho požrali aj to málo, čo sa ešte dá nájsť. Ale to už je účel politiky, žiaľ skutočnou náplňou práce politika je vyciciavať vlastný národ.
Aký kontrast voči Pastierovi Kliesniteľovi z predchádzajúcej kapitoly!
Kniežatá zapchávajú svoje uši pred krikom vdovy a siroty, preto si aj Boh zavrie svoje uši pred ich vlastným krikom.
„Ten, kto zapcháva svoje ucho, aby nepočul kriku chudobného, bude tiež raz volať, ale nebude vyslyšaný.“ (Pr 20:13)
Boh počuje každú modlitbu, na niektoré sa však môže rozhodnúť neodpovedať. To je jednou z foriem trestu.
Proroci zvádzajú ľud bezstarostnými posolstvami, ktoré sa príjemne počúvajú. Ľudia sa síce cítia dobre a bezpečne ale pritom si neuvedomujú závažnosť situácie. Proroci namiesto Božej pravdy a Božej vôle kážu to, čo sa dobre počúva a z čoho majú zisk. Toto nie sú Bálovi proroci, títo prorokujú (teda, tak sa tvária) v mene Hospodina.
Robotník je síce hodný svojej mzdy, ale Pánom diela má byť Hospodin.
Keďže proroci zneužili svoj úrad, skončia v tme. Tí, ktorí odvrhujú Božie slovo, skončia vždy v blude a slepote.
Okrem tmy zdedia ďalej aj hanbu. Tam kde je tma, proroci nič nevidia a nemôžu pravdivo prorokovať. Vidiaci mali videnia a veštci veštili. Vidiaci sa nazývali aj starozmluvní proroci (1Sam 9:9), veštci však tvorili inú kategóriu. Išlo o ľudí, ktorí hľadali duchovné poznanie zakázanými cestami (Deut 18:10).
„Takto hovorí Pán Hospodin: Beda bláznivým prorokom, ktorí idú za svojím duchom a prorokujú bez toho, že by boli niečo videli.“ (Ez 13:3)
Praví proroci boli schopní vidieť veci a udalosti z Božej perspektívy, naproti tomu falošní proroci videli iba viditeľné a svoj vlastný okamžitý prospech.
Zatiaľ čo falošní proroci boli plní chamtivosti, Micheáš bol plný sily Ducha Hospodinovho. Micheáš si teda uvedomoval svoju nadprirodzenú inšpiráciu a zmocnenie. Súd a udatnosť, to sú pojmy, ktoré sú izraelským kniežatám cudzie. Micheáš si Božie slovo neprispôsoboval, ale ho prehlasoval celé, podobne ako apoštol Pavol.
Micheáš sa znovu obracia k vodcom národa – skorumpovaným politikom.
Stavať Sion je výborná vec. Ak sa tak však deje krádežou, zdieraním, vykorisťovaním, vraždami a násilím, vtedy ide o ohavnosť. Sion sa dá chápať aj ako symbol Božieho kráľovstva.
Všetci sú vinní. Sudcovia sú skorumpovaní a úplatní. Kňazi a proroci hovoria to, za čo dostanú zaplatené. Všade vládne materializmus a túžba po peniazoch. Tak majú za trest tých najlepších vodcov, kňazov a prorokov, ktorých si dokážu kúpiť.
Nakoniec keď budú samotní sudcovia volať po spravodlivosti, žiadnu nenájdu, proroci budú volať po Božom slove, ale Boh bude ticho, kniežatá sa budú usilovať nastoliť poriadok, ale všade bude len chaos. Popri tom všetko sú ľudia falošne ubezpečení, že sú v poriadku. Veď predsa Boh je s nimi. Ich miera neprávosti sa ale pomaly napĺňa a Boží hnev a súd sa čoskoro vyleje na celý národ.
Verše z Nehemiáša 2:17, 4:2 a Plaču 5:18 potvrdzujú, že sa tak naozaj stane. Keď sa Babylonská armáda vrúti do Jeruzalemu nezostane v ňom kameň na kameni, podobne ako v roku 70, keď Jeruzalem obsadí rímska armáda. Týmto veršom prorok Jeremiáš podporil svoje vlastné proroctvá (Jer 26:18), slovo bolo stále platné, aj napriek tomu, že Micheáš zomrel.
O sláve kráľovstva Kristovho.
Ale znamená prechod od konca predchádzajúcej kapitoly. Teda aj napriek súdom popísaných v predchádzajúcej kapitole, v posledných dňoch príde čas obnovy.
Prvé tri verše tejto kapitole sú veľmi podobné jednej pasáži z knihy proroka Izaiáša.
„A stane sa v posledných dňoch, že bude pevne stáť vrch domu Hospodinovho hore na vrchu vrchov a bude vyvýšený nad brehy, a pohrnú sa k nemu všetky národy. A pojdú mnohí ľudia a povedia: Poďte a vyjdime hore na vrch Hospodinov, do domu Boha Jakobovho, a bude nás vyučovať niektorým zo svojich ciest, a budeme chodiť po jeho stezkách! Lebo zo Siona vyjde zákon a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. A bude súdiť medzi národami a bude trestať mnohých ľudí. Skujú svoje meče v motyky a svoje kopie v srpy. Nepozdvihne národ proti národu meča, ani sa viacej nebudú učiť boju.“ (Iz 2:2-4)
Ťažko povedať či Izaiáš cituje Micheáša alebo Micheáš Izaiáša, možné je aj to, že obaja citujú niekoho iného. Keďže obaja proroci boli inšpirovaný Svätým Duchom, tak je to v podstate jedno.
V tejto kapitole Micheáš prechádza od súčasnosti k posledným dňom. Posledné dni v tomto prípade znamenajú obdobie mocenskej vlády Ježiša Krista na zemi, ide o obdobie, kedy mu Pán Boh „dá trón Dávida, jeho otca, a bude kraľovať nad domom Jakobovým až na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca“ (Luk 1:32-33). Toto obdobie sa nazýva Kristovo tisícročné kráľovstvo alebo jednoducho Milénium.
Vrch je symbolom kráľovstva, teda tento výraz sa dá parafrázovať aj ako, bude stáť pevne Hospodinovo kráľovstvo. Na druhej strane z proroctiev proroka Zachariáša to vyzerá tak, že v tomto období zem zažije značnú premenu.
„A Hospodin bude kráľom nad celou zemou; toho dňa bude Hospodin jeden a jeho meno jedno. Celá zem sa premení, takže bude jako Araba od Geby po Rimmon, na juh od Jeruzalema, a ten bude vyvýšený a bude stáť na svojom mieste od brány Benjaminovej až po miesto prvej brány, až po bránu Uhlov a od veže Chananeela až po preše kráľove.“ (Zach 14:9-10)
Vrchom je aj hora Sion, kde sa nachádzal chrám a kde bude stáť aj v budúcnosti bude (Ez 40-43).
Bolo by pekné, keby sa toto proroctvo vzťahovalo na našu dobu, žiaľ opak je pravdou. Príde však čas, kedy sa tak stane a národy naozaj pôjdu na vrch Hospodinov, k Hospodinovmu chrámu (ten je momentálne už skoro 2000 rokov zbúraný) a budú vyučované Jeho slovu a zo Sionu sa bude šíriť zákon a slovo Hospodinovo.
V tom období bude jediným zdrojom pravdy, spravodlivosti a rady sám Boh. Z Ezechiela 46:1 a Izaiáša 66:23 vieme, že chrám bude otvorený len v sobotu (vrátane sviatkov) a na novmesiace. V týchto dňoch budú do Jeruzalemu prichádzať davy pútnikov, túžiacich počuť Božie slovo a z Izraela sa konečne stane kráľovstvo kňazov, tak ako to Boh zamýšľal od samého počiatku (Ex 19:6).
Paradoxne tak pohania v budúcnosti budú túžiť po Božom slove, zatiaľ čo v dobe proroka Micheáša ho židia odmietajú.
Až v tejto dobe po prvýkrát od pádu človeka nastane skutočný pokoj. Samotný Pán bude sudcom celej zeme. Sudcovia v časoch Micheáša boli prevrátení a skorumpovaní, ľudia nechceli spravodlivosť, ale neprávosť, v budúcnosti však budú všetci túžiť po spravodlivosti a pokoji. Zbrane budú zbytočné a vojny prestanú.
Na celej zemi bude vládnuť mier a hojnosť. Ľudia budú konečne odpočívať a užívať si ovocie svojej práce. Strach zmizne. Aj Micheáš si uvedomuje, že je tomu ťažké uveriť, tak dobre to znie, preto nás ubezpečuje, že sa tak stane, pretože ústa Hospodinove to povedali. Svet bude konečne zbavený chudoby, vojny a trápenia.
Aj keď je snaha vysvetľovať tieto verše alegoricky a vzťahovať ich na kresťanov v našich časoch, predsa táto snaha vyznieva nepresvedčivo. To, o čom hovorí Micheáš je globálne, absolútne a doslovné a jediný časový rámec, do ktorého môžeme toto obdobie osadiť je budúcnosť.
Ešte predtým sa ale pohania budú žiaľ klaňať svojim bohom, Boží ľud však bude chodiť v mene Hospodina.
Zhromaždenie Izraela je jednou z najčastejších tém biblických proroctiev. Návrat Izrael do svojej zeme je počiatkom obratu, teraz bude Boh žehnať Izrael, aj keď predtým dovolil, aby ich pohania ničili. To sa nestalo po príchode z Babylonu, stane sa tak až pri druhom príchode Mesiáša. Obdobie medzi tým, teda čas od pádu Judska v roku 586 pr. Kr. po druhý príchod Krista sa označuje ako časy pohanov.
Tak ako vždy aj teraz berie Boh to, čo je ničím a učiní z toho mocný národ, nad ktorým bude osobne vládnuť. Táto tisícročná vláda bude trvať až do vzbury národov, zničenia zeme a nebies a bude nahradená ďalšou epochou, ktoré bude prebiehať na novej zemi a bude trvať na veky vekov.
Veža čriedy, alebo Pastierova veža, miesto vzdialené asi 1,5 km od Betlehemu, Dávidovo rodisko. Ofel je hradba, resp. pevnosť, kde vládol Dávid. Dávid bol ako predobraz Krista, kráľ, ale zároveň aj pastier. Tak ako za vlády Dávida a Šalamúna bol Izrael svetovou mocnosťou, podobne ňou bude a to ešte väčšom, celosvetovom meradle, za vlády svojho Mesiáša.
Týmto slávnym dňom však predchádzajú udalosti, ktorým bude Júda už čoskoro čeliť, teda presnejšie asi o storočie neskôr – Babylonská invázia a zajatie Božieho ľudu.
Slovo teraz znamená prechod do súčasnosti. Tak ako rodiaca žena kričí, aby sa jej aspoň ako tak uľavilo, tak kričí aj Judsko. Úľava ale neprichádza, kráľ Cedekiáš zomrel a ľud je na ceste do zajatia, mimo svoju zasľúbenú zem.
O vyslobodení ľudu Božieho z Babylona.
Micheášovo proroctvo zrejme znelo v ušiach poslucháčov veľmi zvláštne. V tej dobe bol Babylon síce nepokojnou, ale predsa len nevýznamnou provinciou Asýrskej ríše. Judsko sa nebálo Babylonu, ale Asýrie. Prorok však videl do budúcnosti, Izaiáš dokonca v tomto období predvídal už aj budúci pád Babylona rukou perzsko-médského kráľa Cýra (to je udalosť vzdialená dvesto rokov a v tej dobe absolútne nepredvídateľná).
Dcéra Sionu nedobrovoľne opúšťa svoju zem, tam bude až dokiaľ ju Hospodin nevyvedie von.
Národy, teda nielen jeden národ. Rétorika tohto verša pripomína Žalm 2 či Žalm 83.
„Prečo sa búria národy, a ľudia myslia márne veci? Kráľovia zeme sa postavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinovi a proti jeho pomazanému a hovoria: Roztrhajme ich sväzky a zahoďme od seba ich povrazy.“ (Žalm 2:1-3)
„Nemlč, ó, Bože, nerob sa, jako keby si nepočul, a nebuď ticho, silný Bože! Lebo hľa, tvoji nepriatelia sa búria, a tí, ktorí ťa nenávidia, dvíhajú hlavu. Snujú ľstivú radu proti tvojmu ľudu a radia sa proti tým, ktorých ty kryješ. Hovoria: Poďte, vyhubme ich, aby prestali byť národom, aby sa viacej nespomínalo meno Izraelovo.“ (Žalm 83:2-5)
„Hľa, prichádza deň Hospodinovi, a rozdelená bude tvoja korisť v tvojom strede. Shromaždím všetky národy proti Jeruzalemu do boja, a mesto bude vzaté, domy budú olúpené, ženy budú sprznené, a polovica mesta vyjde do zajatia, ale ostatok ľudu nebude vyplienený z mesta. Ale Hospodin vyjde a bude bojovať proti tým národom ako v deň, v ktorý bojuje, v deň bitky.“ (Zach 14:1-3)
Verše zo Zachariáša sú opisom budúcej skazy pri Armagedone. Zrejme o tom hovorí v týchto veršoch prorok Micheeáš.
Humno je symbolom Božieho súdu. Na humne sa previevala alebo mlátila pšenica, aby sa zbavila pliev a nečistoty. Tak bude Boh v posledných časoch prečisťovať zem a chystať ju pre svoje prichádzajúce kráľovstvo.
Po návrate Mesiáša Izrael zažije veľké víťazstvo.
„A toto bude rana, ktorou raní Hospodin všetky národy, ktoré budú bojovať proti Jeruzalemu: jeho telo bude hniť, kým bude stáť na svojich nohách, a jeho oči sa rozlejú vo svojich dierach, a jeho jazyk zhnije v ich ústach. A stane sa toho dňa, že bude veľký zmätok Hospodinov medzi nimi, a chopia každý ruku svojho druha, a jeho ruka sa pozdvihne proti ruke jeho druha. A bude i Júda bojovať proti Jeruzalemu, a shromaždené bude imanie všetkých národov naokolo, zlato a striebro a rúcha, veľmi mnoho.“ (Zach 14:12-14)
Tak ako pohania venovali časť svojej koristi svojim bohom a ich chrámom, tak tento krát skončí korisť v dome Hospodinovom.
O narodení Kristovom v Betleheme. Jeho panstvo v Jakobovi a nad národami.
Prvá veta zrejme hovorí o babylonskej vojenskej invázií Judska pod vedením kráľa Nabuchodonozora.
Sudca Izraelov nie je v tomto prípade Mesiáš, o ktorom hovorí nasledujúci verš, ale zrejme posledný kráľ Judska, Cedekiáš (2Kr 25:6-7). Ten bol verejne potupený, jeho deti boli popravené priamo pred jeho očami, potom bol oslepený a tak bol nakoniec odvlečený do babylonského zajatia. Ide o pokračovanie verša 9 z predchádzajúcej kapitoly.
V hebrejskej verzií Písma patrí tento verš do predchádzajúcej kapitoly. Až verš 2 začína novú kapitolu.
Známy vianočný verš. Miesto, z ktorého znalci Písma vyrozumeli, kde sa narodí Mesiáš (Mat 2:4-6).
Aj keď bude Cedekiáš odstránený, Boh si vzbudí z Dávidovho potomstva iného Kráľa. V Izraeli sú dva Betlehemi (jeden v Judsku, druhý v Zabulónovi), preto je potrebné udať lokalitu, Júda, Efrata. Efrata, hojnosť, bolo pôvodné meno Betlehemu. Z malého, bezvýznamného Betlehemu, Dom chleba, vyjde Kristus, Chlieb Života (Ján 6:33-51).
Toto posolstvo bolo napísané 700 rokov vopred. Izaiáš prorokoval, že Mesiáš bude z Nazaretu (Iz 11:1, Mat 2:23), Hozeáš hovorí, že Boh si povolá svojho Syna z Egyptu (Hoz 12:1) a Micheáš vraví, že bude z Betlehemu. Zdanlivé protirečenia sa v Ježišovom živote zosúladili, narodený v Betleheme, vychovaný v Egypte a v Nazarete.
Jeho východiská sú od pradávna, odo dní veku, Syn Boží, Slovo - Logos, ktoré bolo od počiatku (Ján 1:1-3, Kol 1:15-17).
„Prv ako boly splodené vrchy, a prv ako si roditeľsky sformoval zem a okruh sveta, od veku na vek si ty silný Bôh!“ (Žalm 90:2)
„Ustanovená som od veku, od počiatku, prv ako bola zem. Keď ešte nebolo priepastí, bola som splodená, keď ešte nebolo prameňov, zaťažených vodami. Prv ako boly vrchy zapustené do základov, prv ako boly brehy, bola som splodená, Hospodin si ma nadobudol za počiatok svojej cesty, pred všetkými svojimi skutkami, pred všetkými časy. Ustanovená som od veku, od počiatku, prv ako bola zem.“ (Pr 8:23-25, 32-33)
„Vtedy mu povedali Židia: Ešte nemáš ani päťdesiat rokov a Abraháma si videl? Ježiš im povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že prv než bol Abrahám, som ja.“ (Ján 8:57-58)
On bude Panovník v Izraelovi, proroctvo, ktoré sa zatiaľ nenaplnilo, ale už čoskoro Mesiáš zasadne na trón svojho otca Dávida (Luk 1:32-33).
„Preto vám dá sám Pán znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a nazve jeho meno Immanuel.“ (Iz 7:14)
„Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazovú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Bôh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja. Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ súdom a spravedlivosťou odteraz až na veky. Horlivosť Hospodina Zástupov to učiní.“ (Iz 9:6-7)
Predtým ako sa ostatok jeho bratov navráti musí prísť k diaspóre. Izrael bude vydaný pohanom až do zavŕšenia pôrodných bolestí. Ide jednak o predpoveď babylonského zajatia, ale aj o budúce udalosti Veľkého súženia a konečné obnovenie Izraela, dovtedy sa im bude zdať Boh odcudzený.
Aj z Babylonského zajatia sa rozhodlo do Izraela vrátiť len niekoľko desiatok tisíc židov
V tom čase bude Ježiš tým dobrým Pastierom Izraela (Žalm 23, Ján 10), ktorý položil Svoju dušu za Svoje ovce. Izraelský ľud bude pásť, sýtiť a ochraňovať samotný Mesiáš, On bude prebývať v jeho strede a bude mu vládnuť v sile a sláve ich Boha. Izrael bude konečne v bezpečí svojej zeme, bez strachu z ďalšieho vysídlenia. Mesiáš bude vládnuť nad celou zemou a budú mu slúžiť všetky národy.
Mesiáš sa síce narodí v bezvýznamnom Betleheme (rovnako ako Dávid), na rozdiel od kráľov Judska, či iných svetových lídrov, Jeho sláva a veľkoleposť však naplní celú zem, na veky.
Ježiš nielenže prináša pokoj, On je Pokoj.
Asýria je často spájaná s udalosťami posledných dní (Joel 3, Zach 12,14), v Micheášovom čase predstavovala pre Izrael veľkú hrozbu. Tu sa hovorí o jej porážke, k tomu však v minulosti nedošlo. Práve naopak, Asýria porazila Izrael. Ide teda o budúcnosť, kedy bude Boží ľud v ohrození (Zach 12:9, 14:2-3). Gradácia sedem osem, znamená veľa. Izrael bude mať dosť vládcov, ktorí porazia Asýriu. Asýria môže slúžiť aj ako symbol pre nepriateľa Božieho ľudu, v proroctvách niekedy slúži ako symbol pre Šelmu z knihy Zjavenia a Satana.
„A šelma, ktorá bola a nie je, aj ona sama je ôsmym, a je z tých siedmich a ide do zatratenia.“ (Zj 17:11)
Nimrod, zakladateľ Babylonu a Asýrie (Gen 10:10). Úplná porážka Asýrie, či už ide o doslovnú Asýriu alebo symbol budúcich nepriateľov Izraela.
Ostatok Božieho ľudu, obľúbený termín biblických prorokov (Iz 10:21, Mich 4:7), to je ten Izrael, ktorý bude spasený (Rim 9:27).
Rosa, tichá dážď, symbol požehnania. Izrael bude svetovým zdrojom požehnania. Veď už od počiatku mali byť národom skrze, ktorý Boh žehná pohanov (Gen 12:3). To sa naplní počas Kristovho milénia.
Budúcnosť. Aký obrat oproti tomu čo dnes vidíme, príde čas kedy bude Izrael vládnuť celému svetu.
A je jasné, kto zvíťazí.
Hospodin vyplieni telesnú moc modly i každý zvod.
Potom príde k očisteniu Izraela. Vojenská sila a bezpečnosť bude spočívať len v Bohu. Boh bude bojovať za svoj ľud, kone budú zbytočné. Už v Mojžišovom zákone vystríhal Boh Izrael aby sa nespoliehali na kone a zbrane, ale na Neho. To isté platí aj dnes, istotu neposkytuje majetok, vzdelanie alebo zmluvy, ale jedine samotný Boh.
On bude ich pevnosťou. On je Pokoj.
Okultizmus, ktorý prináša skazu musí zmiznúť. Už nebude žiadne vyvolávanie duchov, kontaktovanie démonov, astrológia a zaklínanie.
Ďalej bude odstránené modlárstvo, pohanské modly a falické symboly Kananejských modiel.
V Miléniu zmizne všetok okultizmus.
Pohanské národy naproti tomu čaká súd (2Tes 1:8). Pred príchodom Božieho kráľovstva musí byť zem očistená od všetkého zla.
Hospodinova pravota s Izraelom pre nevďak. Čo žiada.
Začiatok tretej, záverečnej časti Micheášovho posolstva. Posolstvo je určené všetkým národom, prednostne však Izraelu.
Boh privoláva vrchy, skaly a základy zeme, aby sledovali spor medzi Bohom a Izraelom. Budú porotou, ktorá dobre pozná Izrael od jeho úplného počiatku. Ak by vedeli hovoriť, svedčili by o Božej vernosti.
Spor začína otázkou, v čom Boh sklamal Izrael? Ako sa previnil, v čom zlyhal? To sú veľmi smelé otázky, ktoré poukazujú na Božiu nekonečnú blahosklonnosť. Veď Boh je dokonalý, predsa je ale ochotný podrobiť sa skúmaniu. Samozrejme ide o básnickú otázku, pretože Izrael nemá dôvod sa sťažovať.
Izrael vznikol, len z Božej milosti, bez Jeho zásahu v Egypte by boli ďalej len otrokmi a služobníkmi cudzích kráľov. Po čase by možno úplne zmizli z dejín ľudstva.
Boh nesklamal Izrael ani v Egypte, zachránil ich od záhuby, vyviedol ich z domu faraóna, dal im dobrých vodcov a priviedol ich do zeme, ktorá oplýva medom a mliekom. Mojžiš, prorok im dal Zákon, Áron bol ich najvyšším kňazom a Miriam prorokyňou.
Alebo sa Izrael hnevá na Boha, že ho ochránil pred okultnými praktikami veštca Baláma. Incident je detailne popísaný v knihe Numeri 22-24. Namiesto prekliatia im Balám musel, na Boží zásah, žehnať, pretože Boh im chcel vždy len dobre. Azda to je Jeho previnením?
Prekliatie neprichádza z Božieho samovoľného rozhodnutia, ale z ľudskej vzbury a neposlušnosti. Keď sa už Balámovi nepodarilo Izrael prekliať, tak mu pripravil pascu. Sex a modlárstvo boli pre Izrael silným pokušením, ich neposlušnosť priniesla smrť 24 000 židom. Teda koreňom kliatby je neposlušnosť voči Božiemu Slovu.
Večná otázka, ktorú si kladie asi každý človek. Ako prísť k Bohu? S obeťami?
„Vtedy mu povedali: Čo máme robiť, aby sme konali skutky Božie? Ježiš odpovedal a riekol im: To je ten skutok Boží, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.“ (Ján 6:28-29)
Aké obeť je primeraná takémuto Bohu?
Budú mu stačiť tisíce baranov a obrovské množstvá oleja? Nejde však o kvalitu alebo množstvo obetí. Darmo ľudia núkajú Bohu svoje najlepšie obete, ak nie sú ochotní dať mu to najvzácnejšie čo majú, svoje srdce.
Bohu je príjemná len jedna obeť za hriech a to obeť Jeho Syna Ježiša Krista, všetko iné je márnosť, či dokonca svätokrádež. K obeti Božieho Baránka sa nedá nič pridať.
Slovo človeče poukazuje na fakt, že toto posolstvo je určené každému človeku, dokonca aj dnes. Tri požiadavky: činiť súd, milovať spravodlivosť a chodiť pokorne pred Bohom, ako uvidíme v záverečných veršoch tejto kapitoly, to je presne to, čo mu sa Izrael vyhýbal.
Súd, spravodlivosť bola v rozpore s ich zlým vzájomným zaobchádzaním (2:1-2, 3:1-3, 6:11). Láska a spravodlivosť kontrastovala s ich ukrutnosťou a pažravosťou (2:8-9, 3:10-11, 6:12). Namyslenosť a arogancia sa prieči požadovanej pokore a spoliehaní sa na Hospodina (2:3). Aby človek dokázal činiť súd a milosrdenstvom, musí sa pokoriť pred Bohom.
Tieto princípy tvoria podstatu Biblie, Boh na jednej strane chce, aby ho ľudia uctievali, a Mojžišov zákon detail špecifikuje ako, na druhej strane základom uctievanie je srdce, ktoré je naplnené spravodlivosťou, milosrdenstvom a pokorou. Ak človek nedokáže správne zachádzať so svojim blížnym, nemôže mať naozajstný vzťah s Bohom.
Problém však je, že „nieto spravedlivého ani jedného; niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha; všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného.“ (Rim 3:10-12)
Čo teraz? „Ospravedlnení súc tedy z viery máme pokoj blížiť sa k Bohu skrze svojho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme dostali aj prístup vierou do tejto milosti, v ktorej stojíme, a chválime sa nádejou slávy Božej“ (Rim 5:1-2)
Človek dokáže nasledovať tieto požiadavky, len ak sa znovuzrodí, vtedy môže niesť ovocie Ducha. Nečiníme dobré skutky, aby sme získali spasenie, ale pretože sme dostali Božie spasenie, teraz činíme dobré skutky.
„Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil. Lebo sme jeho dielom, stvorení v Kristu Ježišovi nato, aby sme konali dobré skutky, ktoré Bôh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili.“ (Ef 2:8-10)
Pomsta Božia za klamstvo a za ukrutnosť.
Hospodin teraz ako prokurátor, prechádza k jednotlivým hriechom Izraela. Judsko je vinné rovnako ako Samária. Palica je symbolom súdu.
Poklady bezbožnosti, majetok získaný neprávosťou. Otázka je zrejme ironická, podvody boli bežnou súčasťou života.
Zákerné obchodné praktiky a klamstvo Biblia opakovane odsudzuje (Lev 19:35-36, Deut 25:13-16, Ám 8:5). To platí aj dnes, nezáleží na tom, aké zvyky platia medzi ľuďmi, Boh vyžaduje čestnosť. Aj napriek tomu, že to niekedy vyzerá, že sa s ňou človek ďaleko nedostane.
Aj keď v Micheášovej dobe váhy a miery neboli tak presné ako dnes, je zrejmé, že ľudia odchýlky vedome zväčšovali.
Ukrutnosť, lesť a podvody vládnu svetom. Všetko veci, ktoré sú v rozpore s požiadavkami uvedenými vo verši 8. Nespravodlivosť, nemilosrdnosť a neochota podriadiť sa Bohu.
Každý skutok sa nakoniec dočká svojej odplaty.
Hlad, chudoba a skaza, to je výsledok chamtivosti, nenásytnosti a ukrutnosti.
Ľudia budú chamtivo zhromažďovať a predsa nebudú mať nič. Vojna prinesie zmenu hodnôt.
Žalostný koniec. Budú sadiť, ale nič nenarastie, pretože Hospodin nepožehná.
Omri vládol v Samári 200 rokov pred Micheášom, aj napriek tomu, je jeho vplyv stále badateľný. Dom Achaba je mesto Samária. Izraelskí králi nevynikali svojou zbožnosťou a spravodlivosťou, Omriho dynastia toto tvrdenie ešte viac podčiarkovala. Ich modlárstvo a sociálny útlak bol neznesiteľný. Práve oni sa stali vzorom, ktorý sa Judsko rozhodlo nasledovať. Preto aj koniec bude podobný.
Všeobecná porušenosť; nikomu neveriť.
Trúchlospev pripomínajúci Plač Jeremiášov alebo niektoré Žalmy. Micheáš plače nad trpkou skutočnosťou, že Izraelu chýba adekvátne duchovné ovocie.
Hrozno a figy z predchádzajúceho verša reprezentujú zbožných a úprimných ľudí. Pomocou hyperboly prorok vyjadruje trpkú pravdu, že v Judsku nie sú skoro žiadni zbožní a čestní ľudia. Aj keď sú výnimky ako napríklad prorok Izaiáš.
Výraz vyhynul sa dá preložiť aj ako zmizol, vytratil sa. Ľudia sa predbiehajú v úkladoch voči svojim blížnym, spriadajú plány ako oklamať, podviesť a okradnúť. V dôsledku toho v krajine vládne chudoba, nespravodlivosť a korupcia.
Siete slúžia na lov zvery, podobne ako zlé úklady na lov nespravodlivého majetku.
Korupcia a úplatky predstavujú spoločenské zlo. Knieža, sudca aj veľmož sú skorumpovaní, tí, ktorí majú dohliadať na spravodlivosť sú jej najväčšími nepriateľmi.
Dôkladnosť je cnosť, ak sú však ľudia dôkladní v bezbožnosti, tak koniec civilizácie už nie je ďaleko.
Aj ten najlepší z nich je zloduch, ktorý spôsobuje bolesť a zraňuje ako bodliak. Najúprimnejší je klamár. Takáto prevrátenosť završuje mieru neprávosti. Súdu už nič nebráni.
Zlé časy. Nikomu sa nedá veriť a pred každým si treba dávať pozor.
Ježišov citát v evanjeliu Matúša 10:21-36.
V súžení a v potupe nádejou Jeruzalema Hospodin.
Aj uprostred toho najväčšieho zmätku existuje jedna istota, Ježiš Kristus. Micheáš sa na rozdiel od svojich súčasníkov rozhodol vyzerať a očakávať na Hospodina, ktorý prináša spasenie a záchranu.
Stále existuje nádej. Tu Micheáš prechádza od trúchlospevu k hymne nádeje, prosieb a chvály. Aj keď je Jeruzalem dolu a v tme, v budúcnosti bude povýšený a v Hospodinovi nájde svoje svetlo.
Ak sa ľudia obrátia od svojich hriechov, odpustenie nie je nikdy ďaleko.
Aj dnes sú národy upriamené na Izrael a kladú tie isté otázky. Deň obratu sa však blíži a z národu, ktorý každý nenávidí, bude Boží vyvolený ľud.
V tomto príde ide aj o proroctvo o návrate z Babylona, na základe rozhodnutia perzského kráľa Cýra.
Slávna budúcnosť Izraela, to sú už udalosti z Kristovho mileniálneho kráľovstva. Na druhej strane ide aj o historické udalosti z kníh Ezdráš a Nehemiáš.
Tak ako vo štvrtej kapitole, aj teraz Micheáš poukazuje na jedinečné budúce postavenie Izraela, aj jeho najväčší nepriatelia, Asýria a Egypt, sa zmenia na jeho prívržencov.
Zároveň ide o návrat židov pod vedením Zorobábela a Ezdráša.
Pred požehnaním, príde súd. V konečnom dôsledku sa toto proroctvo naplní počas Veľkého súženia a neskoršieho súdu národov.
V milosrdnom Bohu vernom konečná záchrana a sláva ľudu Božieho.
Potom čo sa Izrael navráti domov, bude sa o nich starať ich Dobrý Pastier. Bázan a Gileád sú bohaté pastviny za Jordánom. Drievny vek je obdobie Jozuu, Dávida a Šalamúna.
Po Micheášovej modlitbe nasleduje Božia odpoveď. Zázraky exodu ešte neskončili.
Uvidí to celá zem.
Národy pokľaknú a poddajú sa Bohu.
Po Božej odpovedi Micheáš končí svoju knihu modlitbou. Tieto tri verše sa spolu s knihou proroka Jonáša čítajú počas židovského Dňa zmierenia.
Božia výnimočnosť mimo iného spočíva v Jeho ochote odpustiť a v záľube preukazovať Svoju milosť.
Na jedno sa dá vždy spoľahnúť, Boh sa rád zľutováva a na trvalo odstraňuje hriechy Svojich milých.
Micheáš vie, že Boh je verný, to čo sľúbil Jakobovi, stále platí a všetky Abrahámove požehnania sú stále aktuálne. Boh nikdy neklame a ani nezabúda.
Micheáš nám vo svojom posolstve predkladá dva protichodné svetonázory, ktoré vládnu svetom až do dnešných dní. Na jednej strane opisuje Micheáš životný štýl Judska a Izraela, ktorý sa nesie v znamení materializmu, morálneho a náboženského relativizmu, chamtivosti, honbe po majetku a nezáujme o druhých ľudí. Na druhej strane nám prorok odkrýva nebeský svetonázor, kde je dominantným elementom Boh, Jeho vola a Jeho slovo.
Výsledkom prvého spôsobu života je nespravodlivosť, chudoba väčšiny obyvateľstva v kontraste s neúmerným bohatstvom vybranej elity a falošná ubezpečenosť podporovaná falošnými prorokmi, ktorí hovoria to, za čo im ľudia zaplatia. Tieto trendy sú pozorovateľné aj v našej dobe, súdy sú nedôveryhodné, všade vládne korupcia a tvrdá nespravodlivosť. Priepasť medzi chudobnými a bohatými sa neustále zväčšuje, len niekoľko percent obyvateľstva vlastní viac ako polovicu svetového bohatstva. Táto menšina riadi svetovú ekonomiku a vytvára hospodárske krízy a recesie, ktoré ožobračujú milióny ľudí, len aby sa ich už aj tak obrovské bohatstvo ešte zvýšilo. Politici sú bábkami v rukách svojich mecenášov a úlohy falošných prorokov sa úspešne zhostili média, ktoré sa snažia manipulovať verejnou mienkou. Takýto spôsob života vedie, tak ako v prípade Izraela a Judska k rýchlemu koncu.
Naproti tomu nám ale Božie slovo pripomína, že tento spôsob života je len dočasný. Skutočnosť, že svet ako ho poznáme raz skončí je síce nepredstaviteľná, ale pravdivá. Jedného dňa zase spočinú nohy Božieho Syna na tejto zemi, tento krát už ale nepríde ako dieťa do malého Betlehema, ale ako Pán pánov a vládca celého vesmíru v sprievode Svojich svätých a Svojich anjelov, aby nastolil Svoju večnú vládu. Vtedy budú zahanbení všetci bezbožníci a všetci nepriatelia Božieho ľudu. Micheáš nás preto varuje, aby sme nepodľahli tlakom neúprosného materialistického sveta, ale pozdvihli svoje oči k Nášmu Pánovi a Bohu, ktorý už nie je ďaleko.
Micheáš nám zároveň pripomína aj slávnu budúcnosť Izraela, národu, ktorý dnes čelí paľbe kritiky a nenávisti. Nech už si o ňom myslíme čokoľvek, ide o jediný národ na svete, ktorý si Boh vyvolil, aby bol Jeho ľudom, toto sa nedá povedať o žiadnom inom národe. Už čoskoro Izrael spozná svoj omyl a uvedomí si, že Ježiš Nazaretský je pravým Mesiášom Izraela, vyzná svoj hriech a zažije ako duchovnú tak aj hospodársko-spoločenskú obnovu, ktorá z neho spraví najvýznamnejší národ sveta a miesto, kde bude vládnuť a prebývať Boh.
Barnes, Albert: Notes on the Bible. 1834. www.yltbible.com.
Clarke, Adam: Commentary on the Bible. 1831. www.yltbible.com.
Constable, Thomas L.: Notes on Micah. 2014. www.yltbible.com.
Gill, John: Exposition of the Entire Bible. 1746-1763. www.yltbible.com.
Henry, Matthew: Complete Commentary on the Whole Bible. 1706. www.yltbible.com.
Jamieson, Robert, Fausset, A.R., Brown, David: A Commentary, Critical, Practical, and Explanatory on the Old and New Testament. 1882. www.yltbible.com.
Keil, Carl Friedrich and Delitzsch, Franz: Biblical Commentary on the Old Testament. 1857-1878. www.yltbible.com.
Missler, Chuck: The Book of Micah. Coeur d'Alene: Koinonia House Inc., 2002.
Scofield, Cyrus I.: The Scofield Bible Commentary. 1917. www.yltbible.com.
The Geneva Bible Translation Notes. 1599. www.yltbible.com.
Wesley, John: Explanatory Notes on the Whole Bible. 1754-1765. www.yltbible.com.