ÚVOD

 

Kniha Joel patrí medzi tzv. malých prorokov Starého zákona. Skutočnosť, že sa tieto knihy označujú ako „malý proroci“ neznamená, že by tieto knihy neboli dôležité, majú len menej strán a kedysi týchto 12 prorokov tvorilo jeden zvitok. Aj na Joela platia Petrove slová: 

„Aj máme pevnejšie slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste, dokiaľ by sa nerozvidnel deň, a nevzišla dennica vo vašich srdciach, vediac najprv to, že niktoré proroctvo Písma nedeje sa z vlastného rozlúštenia budúcnosti. Lebo nikdy nebolo proroctvo vynesené vôľou človeka, ale Svätým Duchom súc nesení hovorili svätí Boží ľudia.“ (2Pet 1:19-21)

Hlavnú tému knihy predstavuje Deň Hospodinov. Joel nám pomáha pochopiť aké miesto v Božom pláne dejín zaujíma Izrael a to hlavne v období posledných časov. Joel má tiež čo povedať o pohanských národoch, ktoré si skrížia cesty pri vrchu Megido, alebo inak povedané pri Armagedone[1]. Aj keď kniha obsahuje iba 2034 slov, bolo by chybou ju ignorovať.

Joel znamená Hospodin (JHVH) je Boh, to je opak mena Eliáš (Boh je Hospodin). Okrem jeho mena nevieme o Joelovi skoro nič. Vieme, že pôsobí v Jeruzaleme, jeho posolstvo je určené Judskému kráľovstvu a vieme, že sa jeho otec volá Petuel, čo je v preklade Božia úprimnosť, otvorenosť. Z jeho slov je jasné, že chrám ešte stojí. Píše teda ešte pred (alebo po) babylonským zajatím. Verše 3:16,18 sú citované v Ámosovi 1:2, 9:13, teda píše skôr ako on. Verš 1:5 je citovaný v Izaiášovi 13:6. Pravdou však môže byť aj opak, Joel cituje Ámosa a Izaiáša. Joel píše svoje proroctvá možno niekedy v 9. - 8. storočí pred Kr. To je však len odhad, keďže Joel neuvádza žiadne dátumy[2]. Okrem dátumov nespomína ani žiadnych kráľov, možno píše pred vládou kráľa Joasa (rok 835 pred Kr.), kedy vládne Judsku kráľovná Atália (2Kr 11-12, 2Par 23-24).

Ak je toto datovanie správne, tak potom mohol byť malý Joel svedkom Eliášovej a neskôr Elizeovej služby. Joel je zrejme prvý prorok, ktorý spísal svoje proroctva do starozákonných textov. Kniha sa v podstate delí na dve časti:

-          Prvá sa venuje kobylkám a pohrome, ktorú prinášajú (1:1 – 2:26).

-          Druhá časť popisuje deň Hospodinov (2:27 – 3:21).

Prvá kapitola knihy popisuje blížiacu sa pohromu - inváziu kobyliek. V druhej kapitole Joel používa túto udalosť a varuje pred ešte väčšou pohromou zo severu. Hlavným cieľom jeho posolstva je volanie k pokániu v čase, kedy nastanú ťažké časy, deň súdu, deň Hospodinov. Nakoniec prechádza v tretej kapitole k súdu národov a ustanovení Milénia - Kristovho tisícročného kráľovstva.

Pri čítaní Joela je potrebné pamätať na slová z Deuteronomia 11:10-17:

„Lebo zem, do ktorej ty ideš, aby si ju zaujal do dedičstva, nie je ako Egyptská zem, z ktorej ste vyšli, kde si sial svoje semeno a polieval si svojou nohou jako zeleninovú zahradu. Ale zem, do ktorej idete, aby ste ju zaujali do dedičstva, je zem, v ktorej sú vrchy a doliny, ktorá pije vodu, keď prší dážď z neba, je to zem, o ktorú sa stará Hospodin, tvoj Bôh; oči Hospodina, tvojho Boha, sú ustavične obrátené na ňu od začiatku roka až do konca roka. A stane sa, ak budete naozaj poslúchať moje prikázania, ktoré vám ja prikazujem dnes, milujúc Hospodina, svojho Boha, a slúžiac mu celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že dám vašej zemi dážď na jeho čas, ranný i pozdný, a budeš spratávať svoje obilie i svoju vínnu šťavu i svoj olej. A dám bylinu na tvojom poli pre tvoje hovädá, a budeš jesť a nasýtiš sa. Vystríhajte sa, aby sa nedalo zviesť vaše srdce, a odchýlili by ste sa odo mňa a slúžili by ste iným bohom a klaňali by ste sa im! Lebo by sa zapálil na vás hnev Hospodinov, a zavrel by nebesia, a nebolo by dažďa, a zem by nevydala svojej úrody, a zahynuli by ste rýchle s povrchu tej krásnej zeme dobrej, ktorú vám dáva Hospodin. „

A aj na slova z 2. Paralipomenon 7:13-14:

„Keby som zavrel nebesia, a nebolo by dažďa, a keby som rozkázal kobylkám, aby požraly úrody zeme, a keby som poslal mor na svoj ľud, a keby sa zohnul, a tak sa pokoril môj ľud, nad ktorým je vzývané moje meno, a keby sa modlili a hľadali by moju tvár a odvrátili by sa od svojich zlých ciest, ja vyslyším z nebies, odpustím ich hriech a uzdravím ich zem.“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KAPITOLA 1

 

Ohlásenie Božích trestov za hriechy. Opilci.

1.      Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Joelovi, synovi Petuelovmu.

Z krátkeho pohľadu na prvú kapitolu je jasné, že Joel oslovuje celý národ. Oslovuje starších, opilcov, roľníkov, farmárov a nakoniec aj kňazov. Deň Hospodinov sa dotkne každého jednotlivca.

Prvý verš poukazuje na skutočnosť, že Joel nehovorí sám od seba, ani nepodáva vlastné myšlienky či názory, zapisuje len to, čo hovorí Boh.

2.      Počujte to, starci, a pozorujte ušami, všetci obyvatelia zeme! Či sa to stalo za vašich dní a či za dní vašich otcov?

Starci, mestá boli väčšinou riadené starcami, resp. starejšími, ktorí nemuseli byť nevyhnutne vetchými starcami. Išlo skôr o poklonu ako hanlivý titul. V tomto prípade však Joel naozaj oslovuje starých ľudí, tých, ktorí toho veľa zažili, videli a počuli, ani oni však nezažili a ani o od svojich otcov nepočuli to, o čom sa Joel chystá hovoriť.

Počujte a pozorujte, výzva nielen počuť, ale následne aj vykonať. Keď Hospodin posiela svoje Slovo, vždy očakáva pozitívnu odozvu a náležitú reakciu.

3.      Rozprávajte o tom svojim synom, a vaši synovia nech rozprávajú svojim synom a ich synovia pokoleniu, ktoré prijde potom.

Medzi povinnosti rodičov patrilo vyučovať svoje deti Božiemu slovu (Deut 4:9, 6:6-7). Každý mal poznať Božiu milosť a milosrdenstvo, ale aj to, že ak sa ľudia budú búriť a porušovať Božie prikázania, potom bude Boh súdiť ich neposlušnosť.

V tomto prípade však Joel poukazuje na závažnosť situácie, to čo príde, vojde do histórie, ide o neslýchanú vec.

4.      To, čo zostalo po húseniciach, požraly kobylky; to, čo zostalo po kobylkách, požrali pažraví chrobáci, a to, čo zostalo po chrobákoch, požrali chrústi.

Kobylky predstavujú jednu z najťažších prírodných pohrôm, ktoré v minulosti strašili ľudí. Kedysi sa kobylky označovali za „stelesnenie hladomoru“. Dnes už máme špeciálne biologické prostriedky, ktoré bránia ich premnoženiu, kedysi to ale tak nebolo.

Kobylky, resp. rovnokrídlovce (kobylky a koníky) patria medzi rad ortopteroidného hmyzu. Medzi ortopteroidný hmyz patrí napr. šváb či modlivka. Na svete existuje asi 15 200 druhov rovnokrídlovcov. Niektoré druhy dorastajú do veľkosti až 25 cm. Rovnokrídlovce majú vo svojom tele hormón, ktorý spôsobuje, že sa v určitom okamihu začnú jedinci zhromažďovať do rojov. Vtedy nastane v ich správaní prudká zmena, začnú byť agresívní, zmení sa ich zafarbenie a aj metabolizmus.

Keď sa zoskupia požierajú nielen rastliny, ale dokonca aj ich korene, ktoré sú pod zemou. Naraz dokážu letieť až 17 hodín a dostať sa až do vzdialenosti 1500 km od morského pobrežia. V roku 1889 bol spozorovaný v oblasti Červeného mora roj, ktorý zaberal plochu niekoľko tisíc kilometrov štvorcových.

Joel vymenováva štyri druhy kobyliek. Hebrejčina je však v tomto prípade veľmi ťažko preložiteľná. Podľa niektorých autorov sa jedná o štyri biologické fázy, ktorými prejde kobylka počas svojho života alebo ide o štyri rôzne druhy kobyliek:

-          Húsenice (hebr. gazam) názov odvodený od koreňa, ktorý znamená požierať. Ide o neokrídlené húsenice, ktoré sa vyliahli z vajíčka.

-          Kobylky (hebr. arbeh), okrídlené kobylky.

-          Pažravé chrobáky (hebr. yekeq), larva.

-          Chrústy (hebr. chaciyl), chrobák.

Kobylky predstavovali Boží trest. Tento trest má však niekoľko štádií, ktoré po sebe rýchlo nasledujú. Príchod kobyliek priniesol nielen stratu potravy, ale aj epidémie a ekonomický kolaps. Počas pár dní sa zrútil celý národ. Štyri druhy kobyliek môžu mať spojitosť aj so štyrmi impériami, ktoré neskôr ako následok Božieho súdu obsadia Izrael - Babylon, Perzia, Grécko a Rím.

Existuje niekoľko názorov na to, či Joel hovorí o skutočných kobylkách alebo či kobylky používa ako symbol niečoho iného. Tieto názory sa dajú zhrnúť nasledovné:

-          Podľa Targumov sú kobylky metaforou pre národy, jazyky, vládcov a kráľov.

-          Podľa niektorých starších tradícií kobylky symbolizujú blížiace sa armády Egypta, Asýrie alebo Babylonu.

-          Vo svetle Ámosa 7:1-3 a Zjavenia 9:3, 7-9 sa možno jedná o proroctvo vzťahujúce sa na posledné časy.

-          Ide o skutočnú historickú udalosť.

Pravda asi leží niekde uprostred. Na jednej strane sa jedná o skutočnú udalosť, na druhej strane kobylky slúžia ako symbol niečoho závažnejšieho a to ako v bezprostrednom časovom horizonte tak aj eschatologickom.

Podľa Deuteronomia 28:38 sú kobylky agentmi Božieho trestu. Prichádzajú ako výsledok neposlušnosti Božieho ľudu, sú poslané od Hospodina a robia to, čo im On prikázal.

5.      Prebuďte sa, opilci, a plačte, a kvíľte všetci, ktorí pijete víno, nad novým vínom sladkým, pretože bude vyťaté z vašich úst.

Medzi prvými Joel oslovuje alkoholikov. Opilci rýchlo vytriezvejú, pretože nebudú mať čo piť. Jednou zo zvláštností knihy je skutočnosť, že sa v nej prakticky vôbec nespomína modlárstvo.

Opilci. Podľa jednej zo štatistík[3], ktorá sumarizuje prieskumy z 90-tych rokov minulého storočia je na Slovensku drogou číslo jedna alkohol. 5% populácie sa radí medzi abstinentov, 60% medzi konzumentov alkoholu, 30% patrí do kategórie, ktorá má s alkoholom problém a zvyšných 5% percent predstavuje notorických alkoholikov. Aj medzi deťmi a mládežou je najrozšírenejšou drogou alkohol. Skúsenosť s alkoholom má až 42,5 % detí vo veku 11 rokov a až 76,1% 14 ročných a dokonca 97,2% 18 ročných. Netreba asi ani spomínať, že alkohol predstavuje jednu z najčastejších príčin dopravných nehôd, úmrtí, zločinov, samovrážd a rozpadu rodín.

6.      Lebo prišiel národ hore na moju zem, mocný, a niet mu počtu; jeho zuby sú zubami ľva, a má črenové zuby ľvice.

Národ? Popis pripomínajúci Zjavenie Jána 9:7-8. Prišiel hore, hebrejský idióm pre vojenskú inváziu. Ide o národ (i) mocný, (ii) bez počtu, (iii) ktorý ma zuby ako zuby leva a (iv) tesáky ako levica. Kobylky a levy v minulosti symbolizovali Mezopotámiu. V tomto prípade sa ale jedná o hmyz, pričom označenie národ poukazuje na to, že aj keď to je iba nerozumný hmyz, predsa sledujú Boží zámer. Ich konanie je presné predurčené.

7.      Obráti môj vinič na pustinu a môj fík na rázgy, olúpe ho docela a odhodí; jeho letorasty obelejú.

Izrael je často pripisovaní k Božiemu viniču, či vinici a Judsko zase k figovníku. Joel popisuje spúšť, ktorú po sebe kobylky zanechali. Kobylky žerú všetko, kovy, plasty (samozrejme v Joelových časoch plasty ešte neexistovali), zostáva po nich len biely prášok.

8.      Kvíľ ako panna, opásaná smútočným vrecom, nad mužom svojej mladosti!

Panna, nevesta, ktorá ma oblečenú namiesto svadobných šiat vrecovinu, to je idióm najhlbšieho zármutku. Od opilcov Joel prechádza k všetkému ľudu a oznamuje im, že teraz je čas smútiť, pretože prichádza Boží súd.

9.      Vyťatý bude obetný dar obilný i liata obeť z domu Hospodinovho; kňazi budú smútiť, svätoslužobníci Hospodinovi.

Výsledkom skazy je strata úrody. To má za následok, že niet čo obetovať, čo predstavuje vážny problém. Bez obete niet odpustenie. Prerušenie chrámovej bohoslužby znamená celonárodný problém.

10.  Spustošené bude pole, smútiť bude zem, pretože spustošené bude obilie, vyschne vínna šťava, uvädne olej.

Invázia kobyliek spustoší pole, úrodu a tým aj celú ekonomiku. Keď Hospodin vylieva svoje požehnanie „Pažite sa odievajú stádom jakoby rúchom, a doliny sa pokrývajú obilím; pokrikujú radosťou a prespevujú“ (Žalm 65:13), keď však prichádza Boží súd, zem smúti  a všetko vysychá.

Pole je spustošené, pretože kobylky všetko požrali. Požrali stromy aj obilie, nič nezostalo. Preto je zem pustá a smutná. Úroda je preč, obilie zničené, vinič uschol, olivovník zostal bez olív a Izrael zase bez oleja.

11.  Oráči sa budú stydieť, vinári budú kvíliť, pre pšenicu a pre jačmeň, lebo zhynie žatva poľa.

Roľníci budú bez obilia, vinári bez vína, kobylky zožerú úplne všetko. Joel vymenováva celkovo sedem druhov obilia a ovocia. Pšenicu, jačmeň, hrozno, figy, granátové jablková, datle a jablká (v hebrejčine môže predstavovať aj pomaranč, citrón alebo hrušku). Inými slovami, všetko zahynie.

12.  Vinič uschne, a fík uvädne, granát i palma i jabloň; všetky stromy poľa poschnú, lebo radosť sa bude stydieť a utečie od synov človeka.

Vyschne vinič, figovník a aj všetko ovocie, celá krajina sa zmení na pustinu.

Kajať sa! Deň Hospodinov je blízko.

13.  Prepášte sa a nariekajte, kňazi! Kvíľte, svätoslužobníci oltára! Vojdite, nocujte v smútočnom vreci, svätoslužobníci môjho Boha! Pretože bude odňatý obetný dar obilný i liata obeť z domu vášho Boha.

Pohroma prichádza ako následok duchovného úpadku celého národa. Neposlušnosť zastavuje Božie požehnanie. Preto je nevyhnutné, aby sa ľudia obrátili k Bohu a činili pokánie. Kobylky im všetko požrali, nemajú nič, čo by mohli ponúknuť Bohu, zostalo im len vlastné srdce. Zmenu môže priniesť iba úprimné obrátenie - úprimné pokánie. To sa ale netýka len kňazov, týka sa to celého národa. Treba zvolať všetkých obyvateľov zeme.

14.  Zasväťte pôst, svolajte shromaždenie, shromaždite starších, všetkých obyvateľov zeme do domu Hospodina, svojho Boha, a kričte k Hospodinovi.

Zasväťte pôst, pôst má veľkú moc, ale len vtedy, ak je spojený s úprimnosťou a pokorou, práve o takom poste hovorí Joel. Je to pravý opak toho čo popisuje Izaiáš 58:3-5, biblický pôst je definovaný v Izaiášovi 58:6-11. Zvolajte zhromaždenie, Judsko je jeden celok, ako celok padajú alebo stoja. Starý zákon kládol veľký dôraz na to, aby celý národ išiel spolu po jednej ceste. Starší mali viesť národ a ostatní ich mali nasledovať. V tomto prípade k celonárodnému zhromaždeniu a pokániu, ktoré má prebiehať na tom jedinom správnom mieste - v chráme v Jeruzaleme.

15.  Beda toho dňa! Lebo je blízko deň Hospodinov a prijde od Všemohúceho jako lúpež.

Toto je zrejme prvýkrát[4], čo sa v biblickom texte objavuje výraz deň Hospodinov. Celkovo nájdeme v Biblii štyri dni:

-          Deň človeka (1Kor 4:3). Roháčkov preklad používa výraz ľudský súd, grécke slovo súd (gr. hemera) však znamená aj deň, vek.

-          Deň Kristov (1Kor 1:8, 5:5, Fil 1:6, 10, 2:16). Z uvedených veršov vyplýva, že ide o deň, kedy sa Kristus zjaví svojmu ľudu a bude s ním zjednotený. Ide zrejme o obdobie od vytrhnutia až po neskoršiu svadbu Baránka.   

-          Deň Hospodinov (Iz 2:12-21, 13:6, 9, 22:5, 34:8, Jer 30:7, 46:10, Ez 7:10, 13:5, 30:3, Ám 5:16-20, Sof 1:7, 14-2:2, Ob 15, Zach 14:1). Ide o obdobie nazývané aj ako posledné časy.

-          Deň Boží (2Pet 3:12). Posledné dni existujúceho stvorenia. V tento deň pominie nebo aj zem pričom sa ukáže nové nebo a nová zem (Zj 21-22).

Deň Hospodinov predstavuje obdobie (či už v minulosti alebo v posledných časoch), kedy Hospodin prichádza, aby súdil a otvorene zasiahol do ľudských dejín. Ide o deň, keď sa Boh postaví tvárou v tvár človeku - deň zúčtovania. Okrem súdu sa tento deň spája aj s časom obnovenia Božieho ľudu a časom odplaty pre Jeho milovaných.

Na jednej strane patria Bohu všetky dni a všetky obdobia, väčšina týchto dní, ale v určitom zmysle patrí nám. Boh nám dal slobodnú vôľu a my sa môžeme obrátiť k Nemu alebo odvrátiť od Neho. V tomto duchu by sme mohli nazvať tieto dni ako deň človeka.

„A keď sa priblížil a uvidel mesto, zaplakal nad ním a povedal: Ó, keby si aj ty bolo poznalo, a to aspoň v tento tvoj deň, čo je k tvojmu pokoju! Ale teraz je to skryté pred tvojimi očami!“ (Luk 19:41-42)

Tu nám to potvrdzuje sám Ježiš. Jeruzalem, ako aj ľudstvo, mal dostatok času, aby sa obrátil a činil pokánie. Jeruzalem však odmietol a preto nad ním Ježiš plače, pretože deň človeka skoro skončí a príde deň Hospodinov. Deň, kedy On zasiahne a vykoná zriedkavú vec, vykoná svoju pomstu. Všetky Božie súdy, ktoré ľudstvo kedy zažilo sú predzvesťou a varovaním pred tým konečným súdom - dňom Hospodinovým - práve to sa nám snaží Joel vysvetliť. Čoskoro príde deň, kedy Boh odplatí v plnosti každému človeku, podľa toho, ako sa kto zachoval k Nemu počas dňa človeka. A ten deň je už blízko.

Chronológia eschatologického dňa Hospodinovho by mohla vyzerať asi takto:

1.      Vytrhnutie Cirkvi, ktoré predchádza dňu Hospodinovmu (1Tes 4:13-17).

2.      Naplnenie 70-teho týždňa Danielovho proroctva (Dan 9:27), druhá polovica týždňa predstavuje obdobie Veľkého súženia (Mat 24:21, Zj 7:14).

3.      Druhý príchod Ježiša Krista a ustanovenie Milénia (Mat 24:29-30).

4.      Porážka Šelmy, Falošného proroka a ich armád (Zj 19:11-21).

5.      Súd pohanských národov (Zach 14:1-9, Mat 25:31-46) a súd Izraela (Ez 20:34-38).

6.      Kristovo 1000-ročné vládnutie na zemi, (Zj 20:4-6).

7.      Satanova vzbura a jeho súd (Zj 20:7-10).

8.      Vzkriesenie a posledný súd (Zj 20:11-15).

9.      Skaza terajšej zeme a terajšieho neba (2Pet 3:10-12).

10.  Stvorenie novej zeme a nového neba (Iz 65:17-19, 66:22, 2Pet 3:13, Zj 21:1).

Ak sme vydali Bohu svoje srdcia, tak sa netreba ničoho báť, pretože Ježiš „nás vychvacuje od prijdúceho hnevu.“ (1Tes 1:10)

16.  Či nebude vyťatý pokrm pred našimi očami, z domu nášho Boha radosť a plesanie?

Radosť a plesanie bolo neoddeliteľnou časťou židovských sviatkov (Deut 12:6-7), teraz ale nie je ten správny čas plesať a ani sa radovať.

17.  Splesneje zrno pod svojimi hrudami, spustnú zásobárne, zborené budú obilnice, pretože zahanbí obilie.

Zasadené zrno v zemi splesnie, pretože ho neskropí dážď. Stodoly budú zívať prázdnotou, pretože nebude žatvy.

18.  Oj, ako bude stonať dobytok, ako budú zmätené stáda hoviad, lebo nebude pre ne paše, i stáda drobného dobytka budú pykať.

Dokonca aj dobytok bude stonať.

19.  K tebe, ó, Hospodine, volám, lebo oheň žerie pasienky pustiny, a plameň páli všetky stromy poľa.

Návod ako sa modliť. Hospodin je ich útočiskom, len On ich môže uzdraviť. Ak sa obrátia, znovu ich požehná.

20.  Ešte i tá poľná zver práhnuc reve k tebe, pretože vyschly potoky vôd, a oheň strávil pasienky pustiny.

Dokonca aj zver volá na Boha (Jób 38:41, Žalm 104:21, 147:9).

 

KAPITOLA 2

 

Deň Hospodinov. Ide ukrutný ľud. Zem bude jako púšť.

1.      Trúbte na trúbu na Sione a kričte na vrchu mojej svätosti! Nech sa trasú všetci obyvatelia zeme! Lebo prichádza deň Hospodinov, lebo je blízko,

Deň Hospodinov sa v knihách prorokov spája s cudzou vojenskou inváziou. Útok je zameraný na Jeruzalem (Dan 11:41, Ám 6:14, Zach 14:1-2). V Joelovom proroctve si Boh používa kobylky podobne ako vojenské armády. Oproti predchádzajúcej kapitole druhá kapitola knihy ešte viac umocňuje dojem prichádzajúcej skazy. Joel prechádza od popisu prírodnej katastrofy k popisu skutočného dňa Hospodinovho, pričom kobylky slúžia už len ako symbol hroznej armády, ktorú privedie Hospodin v deň Jeho súdu.

Pre bezbožného je deň Hospodinov dňom záhuby, pre Boží ľud predstavuje deň vyslobodenia.

Kapitola začína výzvou k činom. Trúba evokuje poplach, pozor prichádza súd. Tento krát sa však blíži sám Hospodin vo svojom hneve. Trúba sa často spája s udalosťami, ktoré nastanú v posledných časoch (Mat 24:31, 1Kor 15:52, 1Tes 4:16).

2.      deň tmy a mrákavy, deň oblaku a hustého mraku; jako ranná zora, rozprestrená po vrchoch, tak mnohý ľud a mocný! Jemu podobného nebolo od veku ani po ňom viacej nebude až do rokov pokolenia a pokolenia.

Podobný jazyk používa aj Izaiáš 13:10, Ámos 5:18-20 a Sofoniáš 1:15. Tma, oblak a mrákava sú slová z Deuteronomia 4:11:

„Vtedy ste sa priblížili a stáli ste pod vrchom, ktorý horel ohňom až hore do samého neba, a bola na ňom tma, oblak a mrákava.“

V tomto prípade sa jedná o temnotu, ktorá je spôsobená obrovským množstvom kobyliek, pokrývajúcich celú oblohu. Kobylky sú idióm pre blížiacu sa pohromu.

3.      Pred ním bude žrať oheň a za ním bude páliť plameň; pred ním zem ako zahrada Éden a za ním hrozná púšť, ale ani nebude toho, čo by mu utieklo.

Odkaz na Joela 1:19-20. Bohatá zem, Eden vystupuje ako metafora, bude razom premenená na púšť. Kobylky po sebe zanechajú absolútnu skazu, budú ako zožierajúci oheň, všetko zničia.

4.      Jeho vzhľad bude jako vzhľad koní, a jako jazdci, tak pobežia.

Hlava kobylky pripomína hlavu koňa (Jób 39:20, Zj 9:7), preto sa aj ľudovo nazývajú lúčny koník. Ide však aj na narážku na ich veľkú rýchlosť a výdrž.

5.      Jako hrmot vozov to bude, keď budú skákať po temenách vrchov, ako praskot plameňa ohňa, ktorý žerie strnisko, jako mocný ľud zriadený do boja.

Hrmot, ktorý kobylky počas svojho letu vydávajú je podobný hrmotu konských vojenských záprahov (Zj 9:9). Tento zvuk sa šíri do vzdialenosti až niekoľkých kilometrov. Praskot plameňa, to je popis zvuku, ktorý pri žraní kobylky vydávajú.

6.      Pred jeho tvárou sa budú triasť národy; všetky tváre zmenia farbu.

Všetci ľudia na vôkol zblednú strachom a právom, takáto invázia mohla znamenať koniec. Neexistuje spôsob ako sa kobylkám brániť alebo s nimi bojovať, všetka námaha je márna. Ľuďom zostáva len beznádej a zúfalstvo. Podobné to je aj s asýrskym či babylonským vojskom, ani to sa nezastaví pokiaľ z Izraela a z Judska nezostane len kopa ruín.  

7.      Pobežia ako hrdinovia, ako bojovní mužovia vyjdú na múr, a každý pojde svojou cestou, ani si nepopletú svojich steziek.

Opis postupujúcej armády kobyliek. Nič ich nezastaví, majú svoj poriadok a ako hovorí Príslovie 30:27 aj keď nemajú kráľa, predsa každý vie, čo má robiť.

8.      A nebude tlačiť druh druha; každý muž pojde svojou hradskou, a keby hneď napadli na zbraň, nezahnú.

Presnejšie keby padli na zbraň, nezrania sa. Inými slovami, všetok odpor je márny. Nikto si s nimi neporadí, žiadne zbrane nepomôžu.

9.      Behať budú po meste, pobežia po múre, vyjdú hore do domov, oknami vojdú jako zlodej.

Kobylky najprv putovali po vrchoch vôkol Jeruzalema, potom vyšli po múroch mesta a nakoniec vošli do domov.

10.  Pred jeho tvárou sa bude triasť zem, chvieť sa budú nebesia, slnce a mesiac sa zatmejú, a hviezdy spracú svoj lesk.

Pohybujúce sa kobylky, ktoré zaplavujú celý obzor vytvárajú ilúziu chvejúcej sa zeme, popritom dokážu zahaliť do tmy celú zem.

Nebeské úkazy sú jedným zo znakov dňa Hospodinovho (Iz 13:10, Sof 2:14-15, Mat 24:29, Mar 13:24, Zj 6).

11.  A Hospodin vydá svoj hlas pred svojím vojskom, pretože jeho tábor bude veľmi veliký; lebo ten, ktorý bude vykonávať jeho slovo, bude mocný. Lebo deň Hospodinov bude veľký a strašný veľmi, a kto ho znesie?!

Na záver Joel poukazuje na skutočného iniciátora súdu - Hospodina. Kobylky sú len Jeho nástroj. Boh varoval Izrael znovu a znovu, Izrael neposlúchol, tak Boh si povolal ich nepriateľov ako nástroj svojho súdu.

„Ja som prikázal svojim posväteným, aj som povolal svojich hrdinov pre svoj hnev, tých, ktorí sa veselia z môjho vyvýšenia. Zvuk množstva počuť na vrchoch, podobný zvuku mnohého ľudu, zvuk hukot kráľovstiev shromaždených národov: Hospodin Zástupov prehliada vojsko do boja. Prichádzajú z ďalekej zeme, od konca nebies. Hospodin je to a nádoby jeho zúrivého hnevu; ide aby zkazil celú zem. Kvíľte, lebo je blízko deň Hospodinov. Prijde jako záhuba od Všemohúceho.“ (Iz 13:3-6)

„Beda tým, ktorí si žiadajú deň Hospodinov! Načo vám je deň Hospodinov? Lebo je tmou a nie svetlom. Jako keď uteká niekto pred levom, a nadíde na neho medveď, alebo keď vojde do domu a oprie sa rukou o stenu, pohryzie ho had. Či nie je deň Hospodinov tmou a nie svetlom, mrákavou, a dňom, v ktorom niet jasu?“ (Ám 5:18-20)

Táto armáda z eschatologického hľadiska, nie je nič iné, ako armáda spomínaná v Zjavení Jána 19:11-21.

Káže obrátiť sa a sľubuje milostivé časy.

12.  Ale aj teraz ešte hovorí Hospodin: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, a to v pôste, plači a v náreku.

Ale aj teraz, všetko čo Joel doteraz hovoril vedie k tomuto záveru, toto je podstata jeho proroctva. Aj v týchto vypätých časoch existuje možnosť obrátenia. Veď nakoniec obrátenie je zmyslom prichádzajúceho súdu. Výraz obrátiť sa predstavuje zmenu činnosti - prestať niečo robiť (v tomto prípade hrešiť) a začať niečo iné (poslúchať). Pôst nie je v Starom zákone až tak častý jav ako by sme si mysleli, povinný bol na Yom Kippur (deň zmierania, resp. deň pokrytia hriechov), inak prebiehal len vo výnimočných (zväčša kritických) prípadoch. Plač je znak pokánia. Nárek je znak ľútosti. 

„Ale ak budete odtiaľ hľadať Hospodina, svojho Boha, najdeš, keď ho budeš hľadať celým svojím srdcom a celou svojou dušou, keď ti raz bude úzko, a keď prijdú na teba všetky tieto veci, v posledných dňoch, a keď sa navrátiš k Hospodinovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať na jeho hlas. Lebo Hospodin, tvoj Bôh, je silný Bôh ľútostivý; neopustí ťa ani ťa nezkazí ani nezabudne na smluvu tvojich otcov, ktorú im prisahal.“ (Deut 4:29-31)

Hospodin nezabúda na to, čo sľúbil.

13.  A roztrhnite svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a ľútostivý, zhovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé.

Boh im nikdy neprikázal, aby trhali svoje rúcha, to bolo vonkajším znakom zármutku. Boh túži po vnútornej zmene a nie teatrálnom geste. Na prvom mieste zaujíma Boha naše srdce.

Ľutuje zlé, Boh radšej odpúšťa ako trestá, radšej žehná ako ničí. Hospodin by radšej obnovil a požehnal Izrael, ako by ho mal zničiť. Každý človek má ale slobodnú vôľu a môže si vybrať. Izrael si aj napriek varovaniam, vybral neposlušnosť, preto ak sa neobráti, stihne ho zaslúžený trest. 

Aký je Boh?

Biblia nám hovorí, že Boh je (i) Duch (Ján 4:24), Boh je (ii) Svetlo (1Ján 1:5) a Boh je (iii) Láska (1Ján 4:8). Na jednej strane je Boh nekonečný a tým pádom slovami neopísateľný a pojmami nedefinovateľný. Nepodobá sa (vo svojej plnosti a dokonalosti) ničomu, čo vidíme alebo poznáme, pretože sa nachádza (ak vôbec môžeme takýto termín použiť) mimo hraníc nášho poznania.

„Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho? Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš?“ (Jób 11:7-8)

Na druhej strane nás ale Boh nenecháva v tme a prostredníctvom Svojho slova nám podáva aspoň čiastočné údaje o Svojom charaktere a osobe.

„...nikto nezná Syna, iba Otec, ani Otca nezná nikto, iba Syn, a ten, komu by Syn chcel zjaviť.“ (Mat 17:11)

„...ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží.“ (1Kor 2:11)

Otázka preto neznie: aký Boh je, pretože na to nie je odpoveď. Otázka skôr znie, čo nám o sebe Boh zjavil. O Bohu Stvoriteľovi však nemôžeme rozmýšľať podobne ako o ľuďoch, ktorí sú jeho stvorením. Ľudia sa menia, jednotlivé aspekty ľudskej bytosti sa v priebehu ľudského života formujú a vyvíjajú, pretože na rozdiel od Boha, je človek sformovaný alebo „vyskladaný“ z jednotlivých časti, ktoré vytvárajú jeho osobnosť. Na Boha sa však podobný popis nehodí. On nie je stvorený. On existuje sám o sebe a sám zo seba. Nemá žiadne „zložky“, z ktorých by bol „vyskladaný“, Boh je nedeliteľný a dokonale jednotný. Dokonalosť, ktorá sa v Ňom nachádza nie je výsledkom vyváženosti Jeho osoby, ale dôsledkom absencie akýkoľvek rozdielnych vnútorných častí. Aby Boh mohol udeliť milosť, nepotrebuje „odložiť na bok“ svoju spravodlivosť. Boh je vždy v dokonalom súlade so sebou samým. Jeho vlastnosti, resp. atribúty nie sú dielikmi, z ktorých je Boh vyskladaný, ale skôr popis toho, aký je. Uchopiť pravé poznanie o Bohu, dokáže len sám Boh (v osobách Otca, Syna a Ducha Svätého). Ľuďom Boh poskytuje zjavenie o niektorých svojich „vlastnostiach“, ktoré však nie sú vlastnosťami ako ich chápeme my ľudia. Odrážajú skôr spôsob Jeho existencie. To, že Boh je Láska znamená, že Láska je spôsob ako Boh existuje. Keď Boh miluje je sám sebou. Jeho láska sa nemôže zmenšiť, ani narásť a už vôbec Boh nemôže prestať milovať. Jeho láska je dôvodom všetkého, čo Boh koná.

„Zďaleka sa mi ukázal Hospodin. A milujem ťa večnou láskou, preto ti ustavične činím milosť.“ (Jer 31:3)

Biblia nám ďalej hovorí, že Boh je:

-          Milostivý. Toto slovo Biblia používa vždy v súvislosti s jedinou osobou - Hospodinom. Milosť znamená nesprávať sa k niekomu tak, ako si zaslúži. Izrael si zaslúži trest, ak sa ale obráti, Hospodin nevykoná to (trest) čo si Izraela zaslúži. Božia milosť vyjadruje dobrotu a zhovievavosť, ktorá je podstatou Božieho srdca.

-          Ľútostivý, odpúšťajúci. Pretože Jeho hlavným motívom nie je trestať a ničiť, ale odpustiť a zachrániť.

-          Zhovievajúci alebo pomalý do hnevu. Hnev nie je typická Božia vlastnosť. Boh nie je tyran, ani sa nenechá uniesť hnevom alebo inými ľudskými emóciami. Jeho hnev je odpoveďou na hriech a neposlušnosť, nie je však Jeho prirodzenou črtou.

-          Veľký čo do milosti. Jeho milosť sa nedá zmerať. Každý, kto k nemu príde nájde odpustenie. Aj ten najväčší hriech na svete je zanedbateľne maličký v porovnaní s Jeho milosťou.

-          Ľutuje zlé. Hospodin je ochotný odpustiť a nepotrestať.

Ďalej čítame, že Boh je verný (Ex 34:6, Deut 7:9), odpúšťajúci (Neh 9:17), neopúšťajúci svojich (Neh 9:17), veľký, strašný, milosť a zmluvu ostríhajúci (Neh 1:5). Okrem toho je Boh svätý, nezávislý, sebestačný, večný, nekonečný, nemenný, vševedúci, všemohúci, všade prítomný, verný, dobrý, spravodlivý, zvrchovaný...

Jeho milosť a láska sú jediná istota, na ktorú sa dá vždy spoľahnúť. To vie aj Jonáš, preto trpko konštatuje:

„Modlil sa Hospodinovi a povedal: Prosím, ó, Hospodine, či nie je toto to, čo som hovoril, dokiaľ som ešte bol na svojej zemi? Preto som sa aj ponáhľal, aby som prv utiekol do Taršíša, lebo som vedel, že si ty silný Bôh milosrdný a ľútostivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a ktorý ľutuješ zlého.“ Jon 4:2.

Na prvý pohľad sú Jonášove slová absolútne nevhodne. Fakt, že sa Ninive obrátilo k Bohu a prijalo Božiu milosť by ho mal tešiť. Treba si však uvedomiť, že Ninive bolo hlavné mesto Asýrie - tradičného nepriateľa Izraela. Jonáš podobne ako skoro každý Izraelčan svojej doby považoval Asýriu za stelesnenie všetkého zla, veď predsa stále útočia a hubia Boží ľud. Prečo ho Boh posiela práve k takýmto ľuďom? Oni si nezaslúži milosť, zaslúžia si trest. Za ten by sa Jonáš dokázal horlivo modliť, ale milosť? Jonáš mal od začiatku „zlé tušenie“, že ho Boh neposiela do Ninive, aby ho skazil, ale aby ho zachránil. Taká je Božia láska - nevypočítateľná, nezaslúžená a určite celkom nelogická. Božia láska sa nedá popísať, treba ju prijať.

14.  Kto vie? Možno, že sa obráti a bude ľutovať a tak zanechá po sebe požehnanie, obilný dar obetný a liatu obeť Hospodinovi, vášmu Bohu.

Hospodin príde, to je isté. Môže priniesť požehnanie, súd alebo oboje. S výnimkou posledného súdu, majú všetky Božie súdy priniesť pokánie a znovuobnovenie zmluvy (Deut 27-29, 2Sam 12:22).

Kto vie? Inými slovami možno. Nie vždy rozumieme Bohu a Jeho skutkom (Iz 55:8-11). Možno, že sa obráti a bude ľutovať, Boh sa samozrejme nemení, ale keďže Boha a Jeho pocity dokážeme popísať len ľudskými výrazmi, Biblia používa antropomorfizmus[5]. Z nášho pohľadu to vyzerá ako keby sa Boh menil. On sa však nemení, je to naše pokánie alebo neposlušnosť, ktorá predurčuje či sa v konkrétnej situácií Boh zachová tak alebo inak (2Sam 24:10, 16, Žalm 106:44-46, Jer 18:8).

„ak by snáď predsa len počuli a navrátili sa každý od svojej zlej cesty, aby som ľutoval zlého, ktoré im myslím učiniť pre nešľachetnosť ich skutkov.“ (Jer 26:3)

15.  Trúbte na trúbu na Sione, zasväťte pôst, svolajte shromaždenie!

To isté posolstvo ako v prvom verši. Teraz je čas konať, ak sa premešká čas milosti, tak beda.

16.  Shromaždite ľud, posväťte obec, svolajte starších, shromaždite deti i tých, ktorí požívajú prsia; nech vyjde ženích zo svojej izby a nevesta zo svojej komory!

To znamená: všetci. Treba sa zhromaždiť, posvätiť, odložiť všetku nešľachetnosť a neprávosť, treba zavolať starých, dokonca aj deti a ženíchov, ktorí mali výnimku, pretože teraz nastáva bod zlomu.

17.  Kňazi, svätoslužobníci Hospodinovi, nech plačú medzi sieňou a medzi oltárom a nech povedia: Zľutuj sa, Hospodine, nad svojím ľudom a nevydaj svojho dedičstva v potupu, aby nad nimi panovali pohania. Prečo majú povedať medzi národami: Kde je ich Bôh?

Sieň, vstup do samotnej budovy chrámu. Oltár je umiestnený vonku pred vstupom do chrámu (2Par 8:12). Medzi oltárom a vstupom je voľný priestor dlhý okolo 10 metrov, tam kládli kňazi ruky na hlavu obetných zvierat, kým ľudia vyznávali svoje hriechy. Okrem toho im Joel dáva presný návod ako sa modliť. Jediné na čo sa ľudia môžu odvolať je Božia milosť a Božie milosrdenstvo.

18.  Vtedy zahorí Hospodin žiarlivosťou za svoju zem a zľutuje sa nad svojím ľudom.

Kedy? Keď sa obráti Izrael. Ich záchrana nie je otázkou Božieho rozhodnutia, On sa už rozhodol. Ich záchrana spočíva v ochote poslúchnuť.

„Keď voľakedy hovorím o niektorom národe alebo o niektorom kráľovstve, že ho idem vyplieniť, rozboriť a zahubiť a jestli sa ten národ odvráti od svojej zlosti, proti ktorému som to hovoril, budem ľutovať zlého, ktoré som mu myslel učiniť. A zase keď voľakedy hovorím o niektorom národe alebo o niektorom kráľovstve, že ho idem vybudovať a vysadiť, a jestli bude robiť to, čo je zlé v mojich očiach, nepočúvajúc na môj hlas, budem ľutovať dobrého, o ktorom som povedal, že mu ho učiním.“ (Jer 18:7-10)

„Lebo takto hovorí Hospodin domu Izraelovmu: Hľadajte ma a žite!“ (Ám 5:4)

„A Bôh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty, a tak sa Bôh zľutoval nad tým zlým, o ktorom hovoril, že im ho učiní, a neučinil.“ (Jon 3:10)

Každý z nás dostal od Boha slobodnú vôľu. Boh nás do ničoho nenúti, ale nám predkladá „život a dobré, smrť a zlé“ (Deut 30:15), voľba je na nás.

Teraz je na rade Izrael, čo si vyvolí? Ak poslúchne, Hospodin sa zľutuje, odpustí im a požehná ich.

19.  A Hospodin odpovie a riekne svojmu ľudu: Hľa, pošlem vám obilie, vínnu šťavu aj olej, a nasýtite sa toho, ani vás nevydám viacej v potupu medzi pohanmi.

Ak sa obrátia zažijú nebývalé požehnanie. Požehnanie Izraela nikdy nespočívalo v úrodnosti zeme, v klimatických podmienkach, v okolitých národoch či v pohanských bohoch. Ich požehnanie záviselo od Hospodina. Preto ich priviedol práve do tejto zeme, ktorá nemá žiadne prírodne zdroje, veľké rieky či dobrú geografickú polohu. Hospodin ich priviedol do zeme, kde sú závislí len a len na Ňom.

Zasľúbenú zem používame niekedy ako idióm pre nebo. Zasľúbená zem nie je nebo. V zasľúbenej zemi sú nepriatelia, sú tam boje, suchá, nepriaznivé podmienky, niekedy tam je hladomor alebo iné pohromy. Zasľúbená zem je však to jediné miesto, ktoré nám na tejto zemi pripravil Boh. Len tam sme Božím ľudom. Darí sa nám len vtedy, keď zostávame v Jeho vôli.   

20.  Vzdialim od vás ta preč severného nepriateľa a zaženiem ho do vypráhlej zeme pustej, jeho predný voj k východnému moru a jeho zadný voj k západnému moru, a vystúpi jeho smrad a vystúpi jeho zápach, lebo vykonal veľkú vec.

Tento verš nám ponúka opis toho skutočného nepriateľa - nepriateľa zo severu. Kobylky zväčša prichádzali z juhu, z púšte. Tento nepriateľ prichádza zo severu, z geografických dôvodov, práve odtiaľ prichádzajú nepriatelia z Mezopotámie (Asýria, Babylon, Perzia). Sever je citlivé miesto Izraela (Iz 14:31, Jer 1:14-15, 4:6, 6:1, 22, Ez 38:6, 15, 39:2, Sof 2:13).

Vystúpi jeho smrad, mŕtve kobylky hnijú a zapáchajú, ale nielen oni (Iz 34:3, Ám 4:10, Zj 19:17). Východné more je Mŕtve more a západne predstavuje Stredozemné more. Aj keď vyzeral nepriateľ nezničiteľne, predsa je porazený. Len Hospodin dokáže vykonať veľkú vec.

21.  Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin učiní veľkú vec.

Nasledujúce verše predstavujú kontrast s predchádzajúcou kapitolou. Zem bola zničená a celá sa chvela strachom, teraz je obnovená (Rim 8:18-25).

22.  Nebojte sa, zvieratá mojich polí. lebo sa budú zelenať pasienky pustiny, lebo strom bude donášať svoje ovocie, fík a vinič vydajú svoju silu.

Zvieratá už nevzdychajú a stromy nevednú. Všade prekypuje život.

23.  A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.

Prostredná časť verša sa dá preložiť dvomi spôsobmi. Prvý spôsob je ten, ako to prekladá Roháček, teda, lebo vám dá učiteľa, alebo lebo vám dá neskorý dážď. Hebrejské slovo mowreh, znamená učiteľ ale aj dážď. Podobné slovné hračky sú aj Izaiášovi 30:20-23, 45:8 a v Hozeášovi 6:3, 10:12. Na jednej strane ide o prísľub tak veľmi potrebného dažďa, na druhej strane ide o mesiášske proroctvo.

24.  Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom.

Prirodzeným následkom hojného dažďa je hojná úroda.

25.  A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás.

Pokánie a obrátenie prinášajú okrem odpustenia hriechov aj úplnú obnovu.  Čo bolo patrí do minulosti a to čo je, patrí Bohu. Bolo zle? Nevadí, Boh to otočí o 180 stupňov. Čas sa síce nedá vrátiť, ale každá kliatba sa dá zrušiť. Každé ráno začína úplne nový deň a ak sa obrátime, minulosť a minulé hriechy stratia svoju moc.

26.  A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.

Jedným z veľkých prekliatí je jesť a predsa sa nenasýtiť. Tento symptóm je pre našu dobu veľmi príznačný. Čím viac máme, tým viac nám niečo chýba. Hospodin však sľubuje spokojnosť.

27.  A poznáte, že ja som prostred Izraela a že ja Hospodin som váš Bôh, a že niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť až na veky.

To je ten najväčší sľub, Boh bude v ich strede.

„A učiním s nimi smluvu pokoja; bude to večná smluva s nimi. A dám ich ta a rozmnožím ich a dám svoju svätyňu do ich stredu, a bude tak až na veky. A môj príbytok bude nad nimi, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. A tak zvedia národy, že ja som Hospodin, ktorý posväcujem Izraela, keď bude moja svätyňa v ich strede na veky.“ (Ez 37:26-28)

Sľúbenie Svätého Ducha. Slnce sa obráti na tmu. Spasený.

28.  A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia,

Týmto veršom začína v židovskom texte tretia kapitola. Obsahuje len päť veršov. Jej posolstvo je tak radikálne, že si ju židia vyčlenili ako samostatnú kapitolu. Posledné časy budú spojené s mimoriadnymi duchovnými, ale aj prírodnými úkazmi.

A potom sa stane, kedy? Keď Izrael prejde Božím súdom, keď bude zahnaný severný nepriateľ, keď príde hojný dážď, Učiteľ, ktorý povedie k spravodlivosti, potom nastane vyliatie Božieho Ducha. Tento verš má teda dvojitú aplikáciu, na jednej strane sa od času Letníc vzťahuje na celý svet, na druhej strane sa vzťahuje výlučne na Izrael posledných dní.

Vylejem svojho Ducha, medzi dažďom a vyliatím je rozdiel, dážď padá po kvapkách a na rozdiel od vyliatia je pomerne slabý. Boh nám ale nesľubuje niečo slabé alebo prerušované, On dá svojho Ducha v plnej miere, v maximálnej plnosti.

Na každé telo, len na židov alebo aj na pohanov? V Starom zákone nájdeme viacero podobných veršov (napr. Iz 32:15, 44:3-4, Ez 36:27, 37:14, 39:29, Zach 12:10) a všetky sú určené výlučne pre Izrael a sú priamo spojené s jeho obnovením v posledných časoch. Každopádne v Novom zákone už nie je rozdiel medzi židmi a pohanmi, skrze Krista má každý človek možnosť prijať Svätého Ducha.

„Lebo nieto rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý Pán je Pánom všetkých, bohatý naproti všetkým, ktorí ho vzývajú. Lebo každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.“ (Rim 10:12-13)

Dnes nám tento výrok nepríde až tak radikálny, ale pre starozákonného žida je toto posolstvo prinajmenšom prevratné. V Starom zákone Boží Duch zostupoval len na zvláštne skupiny ľudí ako sú proroci, kňazi či králi, aj to len výnimočne a ako zostúpil, tak aj po čase odišiel (napr. Num 11:25-30, 1Sam 10:5-13, 19:18-22). Teraz ale Joel hovorí, že Boží Duch bude trvalo prebývať v človeku, a to ešte v ktoromkoľvek. Tento fakt oddeľuje Nový zákon od Starého. Na druhej strane treba pamätať, že aj keď každý kresťan môže mať Ducha Svätého, nemusí to platiť aj naopak. Duch Svätý nemusí mať každého z nás, On nám je k dispozícií, sme mu však k dispozícií aj my?  

Tieto verše cituje Peter v Skutkoch apoštolov 2:17-21. Na Letnice v Jeruzaleme zhromaždení židia zažili vyliatie Ducha Svätého a začali hovoriť v iných jazykoch. Mnohí prorokovali (Sk 19:6, 21:9), iní mali sny či videnia, (Sk 7:56, 8:26-40, 10:9-10 12:7-10), dokonca sa objavili aj znamenia (Sk 2:22, Luk 23:44-45). Slnko sa však neobrátilo na tmu a ani mesiac na krv, prečo? Pretože nastal vek milosti, podobne ako predčasne prerušil v Lukášovi 4:18-19 Ježiš pasáž z Izaiáša 61:1-2 a tým ju rozdelil na dve časti, tak isto aj obdobie, o ktorom píše Joel pozostáva v skutočnosti z dvoch častí. Joel popisuje vyvrcholenie tohto obdobia, ktoré sa týka výlučne Izraela, kniha Skutkov zachytáva zase začiatok tohto obdobia, ktoré sa týka každého, kto verí v Ježiša Krista. Na Letnice začalo obdobie vyliatia Ducha Svätého, toto obdobie bude trvať až kým sa naozaj nezmení slnko na tmu a mesiac na krv. Z toho vyplýva, že aj my žijeme v ére vyliatia Svätého Ducha, aj dnes ľudia hovoria v jazykoch, prorokujú, majú sny či videnia, aj dnes sa prejavujú dary Ducha Svätého a dejú sa rôzne zázraky, o ktorých čítame v knihe Skutkov apoštolov. Niet dôvodu spochybňovať Ježišove slová z Mareka 16:15-18.

29.  ba ešte aj na služobníkov a na dievky vylejem svojho Ducha v tých dňoch.

Duch bude vyliaty na starých aj mladých (vek nehrá rolu), na mládencov aj dcéry (pohlavie je nepodstatné), na služobníkov aj slúžky (povolanie, spoločenský status a vzdelanie tiež nehrá žiadnu úlohu). Duch Boží nepozná žiadne hranice.

Tri druhu prejavov: proroctvo, sny, videnia, podobná konštrukcia je použitá aj v Numeri 12:6.

30.  A dám vidieť zázraky na nebi a na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu.

To sú znamenia Jakobovho súženia (Jer 30:4-9, Zach 12:2-9, 14:1-2, Mat 24:29). A zároveň aj znaky posledných časov (Zj 6:12-17).

31.  Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný.

Aj keď sa budú odohrávať hrozné veci, predsa každý, kto bude volať na Božie meno bude zachránený.

32.  A stane sa, že každý, kto bude vzývať meno Hospodinovo, unikne, lebo na vrchu Sione a v Jeruzaleme bude uniklé, tak ako povedal Hospodin, a medzi pozostalými, ktorých povolá Hospodin.

Nie každý zomrie, mnohí uniknú (Iz 16:1-4, 37:31-32, Ob 17, Sof 3:12-13, Zj 12:14-17). Podobne ako boli zachránení ranní kresťania počas zničenia Jeruzalemu, pretože poslúchli Kristovo varovanie z Matúša 24:16 a unikli z Jeruzalemu do okolitých hôr, tak isto bude zachránený aj ostatok zo židov.

 

KAPITOLA 3

 

Súd Hospodinov s národami. Predávali synov Júdových.

1.      Lebo hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď navrátim zajatých Júdu a Jeruzalema,

Návrat Izraela späť do svojej vlasti patrí medzi jedno z kľúčových zasľúbení a proroctiev Starého zákona (Jer 23:1-8, 30:3, Ez 37:15-22, Sof 3:14-20). Tento verš sa ale vracia pred udalosti, ktoré popisuje predchádzajúci verš a aj nasledujúci verš. Niekedy je dosť ťažké sledovať časový tok proroctiev. Jednotlivé udalosti nie sú vždy, resp. málokedy v chronologickom slede. Židovské chápanie udalostí je odlišné ako naše európske a to spôsobuje nejasnosti. My máme radšej tabuľky, grafy, mapy, vysvetlivky, časové osi, harmonogramy, body a paragrafy. Biblia nám ale neposkytuje ani jedno ani druhé, ponúka nám však niečo viac - Božie neotrasiteľné a nespochybniteľné Slovo. Zatiaľ čo druhá kapitola mala vlastný chronologický sled, ktorý vyplýval z faktu, že hlavným bodom kapitoly bola záchrana Izraela, tretia kapitola mení zorný uhol a venuje sa prednostne nepriateľom Izraela, čiže kapitoly na seba nenadväzujú ale sa dopĺňajú, tak ako to je v židovskej literatúre bežné.

Deň Hospodinov nastane potom čo Hospodin zhromaždí Izrael. Až potom, keď je Izrael naspäť vo svojej zemi príde nepriateľ zo severu a prídu aj nepriateľské armády, o ktorých hovorí nasledujúci verš. Vtedy, v tomto súžení, sa Izrael obráti k svojmu Bohu a bude zachránený.

Podľa Zachariáša 13:8 prežije len jedna tretina židov, dve tretiny zomrú. To je dvakrát viac obetí ako počas nacistického holokaustu.

„A stane sa po celej tejto zemi, hovorí Hospodin, že dve čiastky v nej budú vyplienené a zomrú, a tretia zostane ponechaná v nej. Ale aj tú tretiu uvediem do ohňa a prepálim ich, ako prepaľujú striebro, a zkúsim ich, ako zkúšajú zlato. On bude vzývať moje meno, a ja ho vyslyším. Poviem: Je mojím ľudom, a on povie: Hospodin, môj Bôh.“  (Zach 13:8-9)

A podľa Zachariáša 14:2 prežije len polovica obyvateľov Jeruzalemu.

„Hľa, prichádza deň Hospodinovi, a rozdelená bude tvoja korisť v tvojom strede. Shromaždím všetky národy proti Jeruzalemu do boja, a mesto bude vzaté, domy budú olúpené, ženy budú sprznené, a polovica mesta vyjde do zajatia, ale ostatok ľudu nebude vyplienený z mesta. Ale Hospodin vyjde a bude bojovať proti tým národom ako v deň, v ktorý bojuje, v deň bitky.“ (Zach 14:1-3)

2.      shromaždím aj všetky národy a zavediem ich dolu do údolia Jozafatovho a tam sa budem s nimi súdiť pre svoj ľud a pre svoje dedičstvo, pre Izraela, ktorého rozptýlili medzi pohanov a moju zem si rozdelili.

Údolia Jozafatovho, v tomto prípade by sa malo preložiť aj slovo Jozafat, teda do údolia súdu Hospodinovho. Na toto miesto zhromaždí Boh národy sveta (Iz 29:1-8, Sof 3:8, Zach 12:1-3, 9, 14:2-4, Zj 16:14). Národy nebudú vedené nikým iným ako Šelmou z knihy Zjavenia a toto miesto je známe ako Armagedon.

Tu budú národy súdené pretože rozptýli Izrael medzi pohanov (Mat 25:31-46) a rozdelili si Božiu zem. Aj dnes by národy radi delili Izrael a Jeruzalem, beda každému kto tak robí, neubližuje len Izraelu, ale sa aj povyšuje proti Bohu.

Izrael je v tomto momente opäť Božím ľudom, presne tak ako to popisuje Hozeáš 2:14-23.

3.      A o môj ľud vrhali los a dávali chlapča za smilnicu a dievča predávali za víno a pili.

Ľudia sa stali vojnovou korisťou a následne tovarom. Po skaze Jeruzalemu v roku 70 po Kr., rímsky generál Titus zajal okolo 97 000 židov. Tých, ktorí mali menej ako 17 rokov predali do otroctva, veľkú časť popravili, časť poslali do Egyptských baní, časť do rímskych amfiteátrov, aby bojovali so šelmami a tých najkrajších vystavovali ako trofej. V časoch cisára Hadriana zase židov predávali na trhu v Hebrone za minimálnu cenu, štyroch za vrece obilia. Od zániku Izraelského a Judského kráľovstva židia každodenne bojovali o svoj život, väčšinou mali len jednu možnosť - utiecť niekde inde. Mnohým sa to však nepodarilo a skončili mŕtvi, vo vezení alebo na trhu s otrokmi.

4.      A tiež čože ste mne vy, Týrus a Sidon a všetky kraje Filištee? Či sa mi azda idete odplatiť? Ale ak sa mi odplácate, ľahko a rýchle obrátim vašu odplatu na vašu hlavu,

Týrus, Sidon a Filištea boli pôvodne dané Izraelu (Joz 13:1-7). Izrael mal za úlohu vyhnať pôvodne obyvateľstvo a obsadiť ich územie, to sa mu nepodarilo (Sud 1:21-36) preto sa im tieto územia stali tŕňom v boku (Sud 2:1-6).

5.      ktorí ste pobrali moje striebro a moje zlato a moje výborné klenoty ste povnášali do svojich chrámov.

Babylončania pôvodne pobrali pri páde Jeruzalemu všetky poklady (2Kr 25:13-15), neskôr ich Peržania vrátili. Dnes sa nachádzajú vo Vatikáne.

6.      A synov Júdu a synov Jeruzalema ste popredali synom Javáncov, aby ste ich ďaleko odstránili od ich územia.

Javánci, Gréci. Ezechiel 27:13 popisuje obchodné styky medzi Feníciou (Týrus a Sidon) a medzi Gréckom, Túbalom a Méšechom. Len samotné Grécko nakúpilo 1 330 000 otrokov, denne sa na gréckom ostrove Délos predalo okolo 10 000 otrokov.

Nielen Joel kritizuje fenickú otrokársku politiku, ale aj Ámos (Ám 1:6,9). Podľa týchto veršov je zjavné, že Feničania predali do otroctva značné množstvo Izraelčanov. Teraz prichádza čas zúčtovania.

7.      Hľa, ja ich vzbudím z miesta, na ktoré ste ich predali, a obrátim vašu odplatu na vašu hlavu.

Vzbudím, vezmem. Po nástupe Alexandra Veľkého na grécky trón sú židia prepustení a môžu opustiť Grécko.

Týrus je nakoniec dobytí Alexandrom Veľkým (332 pred Kr.) a aj keď neskôr znovu povstal, v roku 1291 definitívne zmizol z povrchu zemského. Sidon bol dobytý v roku 345 pred Kr., obyvatelia boli vždy predaní do otroctva.

8.      A predám vašich synov a vaše dcéry do ruky synov Júdových, a predajú ich Šabajcom, do ďalekého národa, lebo Hospodin hovoril.

Stôl sa obracia, teraz budú sami predaní a to Šabajcom, čo sú jeden z arabských kupeckých kmeňov (Žalm 72:10, Jer 6:20, Ez 27:22). V tomto prípade zrejme tento národ predstavuje idióm pre najvzdialenejšie končiny zeme (Mat 12:42).

Len samotný Alexander Veľký predal do otroctva 13 000 obyvateľov Týru. Artaxerxes zase upálil 40 000 jeho obyvateľov.

9.      Rozhláste to medzi národami, zasväťte vojnu, zobuďte hrdinov, nech pritiahnu, nech vyjdú hore, všetci bojovní mužovia.

Ironické volanie do už vopred prehranej vojny zmienenej v druhom verši kapitoly (Iz 8:7-15). Nech sa len pripravia a nech len idú.

10.  Skujte svoje motyky na meče a svoje srpy na kopije, a slaboch nech povie: Som hrdina!

Opak Izaiáša 2:4 a Micheáša 4:3. Mieru predchádza vojna. A národy sa ochotne zapájajú.

11.  Ponáhľajte sa a poďte všetky národy zo všetkých strán, a shromaždite sa! Daj, ó, Hospodine, aby ta sostúpili tvoji hrdinovia!

Aj Boh si povolá svojich hrdinov, zrejme anjelov (Žalm 103:20, Zach 14:5).

12.  Nech sa zobudia národy a povstanúc idú hore do údolia Jozafatovho, lebo tam sa posadím, aby som súdil všetky národy naokolo.

Nech sa zobudia národy, pohania, tu sa nejedná o duchovné prebudenie, ale o prebudenie k Božiemu súdu.

13.  Priložte srp, lebo dozrela žatva! Poďte, sídite, lebo preš je plný, pretekajú kade, pretože ich zlosť je veľká.

Naplnenie miery bezbožnosti (Gen 15:16) si vyžaduje súd (Iz 63:1, Jer 51:33, Hoz 6:11, Ám 8:11, Zj 14:14-20).

Srp, preš a vejačka sú tri výrazy, ktoré Biblia používa ako symboly Božieho súdu.

14.  Hromady, hromady shromaždiť v údolí rozhodnutia! Lebo je blízko deň Hospodinov v údolí rozhodnutia.

Diablov posledný zúfalý pokus (Iz 34:2-8, Dan 11, Zj 16:13-14). Údolie rozhodnutia, teraz rozhodne Boh.

Milostivé zasľúbenie slávnej a pokojnej budúcnosti Júdu a Jeruzalema.

15.  Slnce a mesiac sa zatmejú a hviezdy spracú svoj lesk.

Úkazy z Matúša 24:29, Marka 13:24-25 a Zjavenia 6:12-13.

16.  A Hospodin bude revať so Siona a z Jeruzalema vydá svoj hlas, a budú sa chvieť nebesia i zem, ale Hospodin je útočišťom svojmu ľudu a pevnosťou synom Izraelovým.

Zachariáš 14:4-5. Aj proti obrovskej presile Izrael zvíťazí, a to len z jedného dôvodu, na jeho strane je Hospodin.

17.  A zviete, že ja Hospodin som váš Bôh, ktorý bývam na Sione, na vrchu svojej svätosti. A tak bude Jeruzalem svätý, a cudzí nepojdú viacej cezeň.

A zviete, že ja Hospodin som váš Boh, ako to tak vyzerá ľudské dejiny majú jeden cieľ, aby Izrael spoznal, že Hospodin je ich Boh.

Po dlhých stáročiach cudzej nadvlády, Babylončania, Gréci, Rimania, Arabi, Križiaci...OSN, konečne sloboda. Izraelu už nebudú vládnuť žiadni cudzinci.

18.  A stane sa toho dňa, že vrchy budú kvapkať sladkým vínom, brehy potečú mliekom, všetky potoky Júdove potečú vodami, a prameň bude vychádzať z domu Hospodinovho a bude napájať dolinu Šittím.

Toho dňa, po porážke Šelmy a ustanoví Božieho kráľovstva.

Opis milénia, rozdelí sa zem (Ez 48), rozdelí sa Olivetská hora (Zach 14:4-5) a voda bude tiecť z domu Hospodinovho (Ez 40-43, 47:1-14, Zach 14:8). Do chrámu sa znovu vráti Božia sláva (Ez 43:1-5). Sviatok stánkov sa bude sláviť po celom svete (Zach 14:16-18), Cirkev bude vládnuť nad pohanskými mestami (Luk 19:17-19) a 12 apoštolovia nad 12 kmeňmi Izraela (Mat 19:28, Luk 22:28-30)?

Dolina Šittím sa nachádza na hranici medzi Moábom a Izraelom. Inak známa nedostatkom vody, teraz sa premení na oázu.

Kliatba je sňatá z celého stvorenia, okrem hada (Iz 11:6-9, 65:25), ten sa naďalej plazí (Gen 3:14).

19.  Egypt bude obrátený na púšť a Edom bude obrátený na strašnú pustinu pre ukrutnosť, páchanú na synoch Júdových, pretože vylievali nevinnú krv v ich zemi.

Egypt je už po tisícročia jedným z úhlavných nepriateľov Izraela. V Danielovi 11:43 čítame, že si ho podrobí Šelma, ale predsa zažije obnovu. 5 hlavných miest Egypta bude slúžiť Hospodinovi (Iz 19:18). Egypt bude nazvaný Boží ľud, Asýria dielo Božích rúk a Izrael Božie dedičstvo (Iz 19:23-25). To už je samozrejme opis stavu, ktorý bude aktuálny v miléniu. Ak však nebude Egypt poslúchať zažije sucho (Zach 14:18-19).

Edom, potomok Izraelovho brata Ezava. Počas babylonského dobývania Jeruzalemu zradili Izrael (Žalm 137:7, Ob 10-14), za čo si vyslúžili značnú kritiku skoro všetkých starozákonných prorokov. Dnes sú pustinou a tou aj na veky zostanú (Ob 15-21).

20.  Ale Júda bude na veky bývať v pokoji a Jeruzalem na pokolenie a pokolenie.

Zachariáš 12:10, Rimanom 11:25-26. V týchto časoch Boh ustanoví kráľovstvo, ktoré už nikdy nikto viac nezničí (Dan 7:27) a Ježiš Kristus si konečne zasadne na trón Dávidov (Luk 1:32-33, Zj 20:4). Bude vládnuť celej zemi, bez výnimky a to vo svätosti, spravodlivosti, podľa práva. To bude kráľovstvo Božieho pokoja.

21.  A smyjem krv tých, ktorých krvi som nesmyl. A Hospodin bude bývať na Sione.

Potom čo Hospodin skončí svoj súd, nebude viac žiadnej viny, všetko bude zmyté.

ZÁVER

 

Joelovo posolstvo sa dá v podstate zhrnúť do jednej vety: teraz je čas zmieriť sa s Bohom. Žijeme v období, kedy sa nápadne približujú posledné časy. Deň Hospodinov je už pred dverami a len tí, ktorí mu vydali svoje životy môžu očakávať záchranu. Svetové veľmoci zbroja, antisemitizmus graduje, globalizácia napreduje a vlastne všetky predpoklady Joelovho posolstva sa nápadne zhmotňujú pred našimi očami. Izrael má vlastnú krajinu a jeho severní nepriatelia sa netaja túžbou po „svätej vojne“. Ježišove slová zo Zjavenia Jána 22:12 sú zrejme aktuálnejšie ako kedykoľvek predtým:

„A hľa, prijdem skoro a moja odplata so mnou, aby som odplatil jednému každému podľa toho, jaký bude jeho skutok.“

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

použitá literatúra

 

Barnes, Albert: Notes on the Bible. 1834. www.yltbible.com.

Clarke, Adam: Commentary on the Bible. 1831. www.yltbible.com.

Darby, John Nelson: Synopsis of the Books of the Bible. 1857-1862. www.yltbible.com.

Gill, John:  Exposition of the Entire Bible. 1746-1763. www.yltbible.com.

Henry, Matthew: Complete Commentary on the Whole Bible. 1706. www.yltbible.com.

Jamieson, Robert, Fausset, A.R., Brown, David: A Commentary, Critical, Practical, and Explanatory on the Old and New Testament. 1882. www.yltbible.com.

Keil, Carl Friedrich and Delitzsch, Franz: Biblical Commentary on the Old Testament. 1857-1878. www.yltbible.com.

Missler, Chuck: The Book of Joel. Coeur d'Alene: Koinonia House Inc., 1994.

Scofield, Cyrus I.: The Scofield Bible Commentary. 1917. www.yltbible.com.

Utley, Bob: The Study Bible Commentary Series, Old Testament. 2012. www.bible.org.

The Geneva Bible Translation Notes. 1599. www.yltbible.com.

Tozer, A.W.: Poznáni Svatého. Praha: Návrat domů, 2011.

Wesley, John: Explanatory Notes on the Whole Bible. 1754-1765. www.yltbible.com.