ÚVOD

Kniha Genezis je prvou knihou Starého zákona a zároveň aj prvou knihou piatich Mojžišových kníh (Genezis, Exodus, Leviticus, Numeri a Deuteronómium). Genezis je knihou počiatkov, názov je odvodený z gréckeho prekladu, Septuaginty[1]. Grécke sloveso genao znamená v slovenčine počať, porodiť. Genezis sa dá teda preložiť ako počiatok, narodenie, zdroj. Genezis obsahuje 10 takýchto čiastkových počiatkov, rodov:

-          Gen 1:1-2:6, rody nebies a zeme.

-          Gen 2:7-6:8, rody Adamove.

-          Gen 6:9-9:29, rody Noachove.

-          Gen 10:1-11:9, rody synov Noachových,

-          Gen 11:10-26, rody Semove,

-          Gen 11:27-25:11, rody Térachove,

-          Gen 25:12-18, rody Izmaelove,

-          Gen 25:19-35:29, rody Izákove,

-          Gen 36:1-37:1, rody Ezavove,

-          Gen 37:2-50:26, rody Jakobove.

V hebrejčine sa kniha nazýva Beresith, v slovenčine na počiatku, čo sú prvé slová knihy.

Stojí za povšimnutie, že prvých 11 kapitol knihy zaberá ohromné časové rozpätie, okolo 2000 rokov, zatiaľ čo zostávajúcich 39 kapitol sa odohráva počas krátkych 350 rokov. Od stvorenia po kapitolu 12 je okolo 2000 rokov, podobne ako od kapitoly 12 po narodenie Krista. Autorom knihy je Mojžiš, ktorý písal po vedením Ducha Svätého, niekedy počas 15. storočia pr. Kr.

Biblia vytvára jeden komplexný systém, ktorý sa navzájom doplňuje, jeden verš vysvetľuje druhý. Do tohto systému zapadá aj Genezis. Posolstvo tohto systému je jednotné: Kristus. „Zákon poskytuje dôvod pre Krista, historické knihy hovoria o príprave na Krista, poetické knihy vyjadrujú túžbu po Kristovi, proroctvá znázorňujú očakávanie Krista, evanjeliá zaznamenávajú historické zjavenie Krista, Skutky hovoria o hlásaní Krista, listy (epištoly) podávajú vysvetlenie ku Kristovi a v Zjavení sa nachádza zavŕšenie všetkých veci v Kristovi.“[2]

Kresťania veria, že Biblia je Božím slovom[3], posolstvom, skrze ktoré Boh hovorí k človeku. Keďže skutočným autorom posolstva je Boh, dá sa očakávať, že je Biblia pravdivá. Napriek tomu jej kritici vyčítajú (zvyčajne bez toho aby si ju vôbec prečítali), že pôvodný text je určite iný ako dnešné verzie, že je vedecky nepresná, že proroctvá boli napísané dodatočne. Mnohokrát je Biblia považovaná za podvrh, ktorý buď autori starostlivo zosnovali, alebo sa len spoliehali, že im to nejako prejde. Keď si však Bibliu prečítame, zistíme, že v skutočnosti udáva množstvo informácií, ktoré prekračujú rámec vedomostí, ktoré boli dostupné pre obdobie jej vzniku. Biblia napríklad tvrdí, že vesmír, priestor a hmota majú svoj počiatok (Gen 1:1, 1Tim 1:9, Tit 1:2), čo je fakt, ktorý je dokázateľný asi len storočie. Biblia hovorí o rozpínaní vesmíru (Žalm 104:1-2, Iz 40:22, 42:5, 45:12), čo je rovnako pomerne nedávne zistenie. Hovorí o okruhu, doslovne guľatosti Zeme (Iz 40:22, Jób 26:10), aj keď mnoho ľudí si nesprávne myslí, že Biblia tvrdí o Zemi, že je plochá. Na rozdiel od iných náboženských kníh Biblia netvrdi, že Zem je nesená slonmi, korytnačkami či bájnym Atlasom, ale, že Boh „rozťahuje sever nad prádznom; zavesil zem na ničom“ (Jób 26:7). Verše zo Žalmu 8:8 viedli Matthewa Fontainea Mauryho[4] v roku 1840 k objaveniu morských prúdov a k následnému vzniku modernej oceánografie. Pred tristo rokmi definovali Perrault a Marriote vodný cyklus, Biblia sa však o ňom zmieňovala storočia predtým (Jób 26:8, 38:16, Kaz 1:6-7, Am 9:6[5]). Napriek tomu, že obsahuje mnohé zaujímavé pravdy, nie je Biblia písaná ako vedecká kniha.

Každodenne čelí Biblia veľkej paľbe kritiky. Do dnešného dňa však odoláva. Odolala aj tzv. literárnej kritike 18. a 19. storočia, ktorá tvrdila, že prvých Päť kníh Starého zákona, Pentateuch[6], nenapísal Mojžiš. Kritici tvrdili, že v Mojžišových časoch neexistovalo písmo, nerobili sa písomné záznamy, preto bolo dielo napísané až o stáročia neskôr rôznymi autormi, obyčajne označovaný ako J, E, P a D. Toto tvrdenie sa ukázalo ako mylné, keď bola objavená „čierna stéla“, ktorá obsahuje Chammurapiho zákonník[7] z doby minimálne 300 rokov pred Mojžišom. Podľa britského asýriológa A.H. Saycea „storočia predtým, ako sa narodil Abrahám, boli Egypt a Babylon plné škôl a knižníc, učiteľov, žiakov, básnikov, spisovateľov a literárnych diel, ktoré vytvorili“[8]. Už pred Mojžišom mal Egypt svoje hieroglyfy, Babylon klinopis a Kréta piktogramy a lineárne písma. Napriek týmto faktom sa ďalej pokračuje v šírení tejto ničím nepodloženej teórie. Za základ literárnej kritiky sa považujú diela nemeckého teológa Juliusa Wellhausena a tzv. Teória prameňov, ktorá vychádza z predpokladu, že Pentateuch bol napísaný približne tisíc rokov po Mojžišovej smrti a je v skutočnosti výsledkom dlhého písania, prepisovania, revidovania a komplilácie rôznych anonymných editorov a redaktorov.[9] Mnohé argumenty, ktoré kritici považovali za dôkaz svojich tvrdení však boli časom vyvrátené autormi ako Joseph P. Free, William F. Albright, G.E. Wright, James Orr, Keneth A. Kitchen, Oswalt T. Allis, R.N. Whybray, E.J. Young, R.K. Harrison, Roland Youngblood, Merrill Unger, Millar Burrows, A. H. Sayce, Robert Dick Wilson Umberto Cassuto a ďalší.

Kritici často spochybňujú dôveryhodnosť Starého zákona. Jedným z dôvodov je fakt, že dnes neexistuje pôvodný text, preto je namieste otázka, či sa dnešný text zhoduje z originálom. V roku 1947 boli v jaskyni č. 1 v Qumráme objavené dve kópie Izaiáša, ktoré boli o 1000 rokov staršie ako dovtedy najstaršie známe kópie (980 po Kr.). Po dôkladnej analýze sa zistilo, že text je identický na 95% a zvyšných 5% sa líši len odlišným hláskovaní a evidentnými preklepmi, ktoré vôbec neovplyvňujú tlmočené posolstvo. Naproti tomu egyptská kniha smrti obsahuje značné rozdiely medzi jednotlivými verziami (Papyrus z Ani, 18. dynastia a Turínsky papyrus z 18. dynastie). Sú tu vložené alebo vynechané celé odseky, čím sa zásadne mení aj zmysel jednotlivých častí.[10] Jeden z najväčších odborníkov v tejto oblasti Robert Dick Wilson (1856-1930), lingvistický expert, ktorý ovládal 45 semitských jazykov, zasvätil svoj život štúdiu Starého zákona. Spamäti ovládal celý text Starého zákona, starostlivo preštudoval najstaršie preklady Biblie a dostupné dobové záznamy a preskúmal 1 250 000 spoluhlások v Starom zákone. Potom porovnal všetky dostupné verzie a rukopisy. Vo svojom diele A Scientific Investigation of the Old Testament (Vedecké preskúmanie Starého zákona) poskytuje nasledovné zistenia: Biblia obsahuje mená minimálne 26 cudzích kráľov, o ktorých sa našla zmienka aj v iných dobových dokumentoch či pomníkoch, hláskovanie ich mien sa zhoduje s Bibliou. Zmeny v hláskovaní ostatných kráľov sú v súlade s fonetickými pravidlami, platnými v dobe písania židovských biblických textov. Len pre porovnanie najväčšia knižnica staroveku v Alexandrií z roku 300 pred Kr., má 38 katalógov kníh, z ktorých sa dajú rozponať len 3, v Asýrii sú záznamy, z ktorých sa dá zrozumiteľne použiť len jeden, aj ten je nesprávne hláskovaný, Ptolemaios udáva 18 kráľov, z ktorých sa nedá identifikovať ani jeden. Za zachovanie pôvodného posolstva Starého zákona sú zodpovední židovský rabíni, ktorí dlhé stáročia starostlivo dbali nad zachovaním pôvodného textu. Pisári, ktorí  prepisovali jednotlivé texty, museli dodržiavať veľmi prísne pravidlá. Predpísaný bol materiál zvitku, jeho formátovanie či atrament. Každá kópia musela byť bezchybná, nič sa nesmelo písať spamäti, texty museli súhlasiť presne po riadkoch, predpísaný bol dokonca aj odev pisára a hygienické pravidlá, ktoré musel dodržiavať. Chybné zvitky sa museli spáliť alebo zakopať. Pisári vypracovali množstvo bezpečnostných opatrení, aby sa uistili, že každá kópia je identická z originálom. Mali spočítané, koľkokrát sa každé písmeno abecedy nachádza v každej knihe, vedeli, ktoré písmeno je v strede Pentateuchu a ktoré v strede celého Starého zákona. Číslovali verše, slová a písmena každej knihy, spočítali verše, len aby zabránili vynechaniu jedinej čiarky či bodky. Práve táto úcta k Písmam viedla k veľmi presným prepisovaniam jedenotlivých textov a zachovaniu celého posolstva až do dnešných dní.

O zachovaní pôvodného textu svedčia aj zvitky od Mŕtveho mora. V roku 1947 objavil arabský pastier jednu z jaskýň, kde našiel niekoľko ideálne uchovaných zvitkov. Po ďaľšom skúmaní boli objavené ďaľšie jaskyne, pričom každá obsahovala obrovské množstvo biblických textov, ktoré boli omnoho staršieho dátumu ako dovtedy známe biblické texty (asi o tisíc rokov). V jaskyniach sa našli fragmenty alebo celé texty všetkých starozákonných kníh okrem Ester. Napriek tomuto veľkému časovému rozdielu sú texty skoro identické. Ako vyhlásil F. G. Kenyon, bývalý riaditeľ prestížneho Britského múzea: „Kresťan môže zobrať do ruky Bibliu a bez strachu či zaváhania vyhlásiť, že drží pravé Božie slovo, ktoré bolo bez nevyhnutnej straty uchované počas mnohých generácií.“[11]

Ďalším odvetvím, ktoré vyvracia neopodstatnenú kritiku Biblie, je archeológia. Zničenie Sodomy a Gomory sa dlho považovalo za legendu. Archeológia však potvrdzuje, že sa v lokalite, kde sa podľa Biblie nachádzali spomínané mestá, skutočne kedysi nachádzalo päť miest, ktoré slúžili ako obchodné centrá pre daný región. Asi okolo roku 2065 pred Kr. bolo toto územie veľmi úrodné a husto obývané, onedlho však bolo opustené. Presne ako to tvrdí kniha Genezis. Rovnako je presný aj spôsob ich skazy. Zemetrasenie narušilo jednotlivé zemské vrstvy, keďže je lokalita bohatá na asfalt, ten zaplavil celé územie. Okolité sedimenty poukazujú na veľký požiar, ktorý zachvátil celé územie niekedy v minulosti. Ďalší zaujímavý objav sa odohral počas vykopávak Jericha (1930-1936) kedy Garstang našiel ruiny hradieb Jericha. Zaujímavosťou bolo, že hradby sa nezrútili smeru dnu, ako to býva, ale smerom von. Tak mohli Izraelci vojsť do mesta presne tak, ako hovorí Jozua 6:20.[12] Podobne sa našlo aj Saulovo sídlo v Gibei - vyriešila sa záhada prečo Samuel hovorí, že Saulovo brnenie uložili v chráme Astarty, kým Paralipomenon hovorí, že jeho hlavu vyložili v Dagónovom chráme. Vykopávky odhalili, že v danom meste boli naozaj dva rôzne chrámy. Americký archeológ S. H. Horn zase pri svojich vykopávkach potvrdil príbeh o obsadení Jeruzalemu z 2. Samuelovej 5:6-8 a 1. Paralipomenon 11:6.[13] Teda nielenže máme spoľahlivý text, prakticky identický s pôvodným originálom, ale aj obsah tohto textu je vo svetle historických poznatkov historicky dôverihodný.

Vykopávky z Elby odhalili 15 000 tabuliek, poskytujúcich dôležité dobové poznatky. Elba, severná Sýria, bola významným mestom v treťom tisícročí pred Kr. Tabuľky potvrdzujú existenciu mnohých starých biblických miest ako Megiddo, Jeruzalem, Lachíš, Gaza a pod. Na tabuľkách sa nachádzajú aj mnohé biblické mená, čo potvrdzuje, že tieto mená sa naozaj používali dávno pred vznikom Izraelského kráľovstva. Tabuľky zazamenávajú aj príbeh stvorenia, ktorý je podobný biblickému záznamu a je zároveň o 600 rokov starší ako babylonský záznam. Tabuľky predstavujú najskorší záznam monoteizmu a ktorý vyvracia nesprávny pohľad evolúcie náboženstva, ktoré tvrdí, že monoteizmus sa vyvinul z polyteizmu a henoteizmu. Okrem toho je na tabuľkách zaznamenaný prepracovaný zákonník, ktorý odporuje myšlienke, že Mojžišova kultúra bola primitívna, aby vytvorila také prepracované dielo ako je Pentateuch. Tabuľky potvrdzujú, že menší panovníci platili vysoké poplatky silnejším panovníkom, teda čísla z 1. Kráľov 10:14 nie sú vôbec prehnané. Tabuľky ďalej zaznamenávajú náboženské rituály a obrady podobné Mojžišovmu zákonu, o ktorom kritici tvrdili, že bol zostavený až v prvom tisícročí pred Kr., pretože v Mojžišových časoch boli takéto obrady neznáme.[14]

V textoch z Mary sa uvádzajú mená ako Abram, Jakub-el (Jakob), Ben-Jamini (Benjamín), čo potvrdzuje, že v danej dobe sa naozaj tieto mená používali a nejde o neskorší výmysel hebrejských učencov.[15]  Ďalej, ako hovorí Kitchen „biblické údaje sa takmer záhadne zhodujú s objektívnymi faktami starovekého sveta, čím potvrdzujú všeobecnú spoľahlivosť biblických období“.[16] Ako príklad používa cenu otrokov (napr. Gen 37:28, Ex 20, 21:32, 2Kr 15:20), ktorá sa, podľa starovekých zdrojov z Blízkeho východu, vždy zhoduje práve s konkrétnym obdobím, do ktorého je príbeh zasadený.

Podľa textov z Nuzy[17], ako tvrdí Horn, „vyberal nevestu pre svojho syna otec, tak ako to robili biblickí patriarchovia; muž musel svojmu svokrovi zaplatiť veno, a ak si to nemohol dovoliť, musel pre neho pracovať, tak ako chudobný Jakob; ústna vôľa otca nemohla byť zmenená, ak už raz bola vyslovená, ako to bolo v prípade Izákovho odmietnutia zmeniť požehnanie, ktoré vyriekol nad Jakobom, aj keď ho získal podvodom; nevesta obyčajne získala od svojho otca osobnú slúžku, ako to bolo v prípade Ley a Ráchel po tom, ako sa vydali za Jakoba; za krádež kultových predmetov vynášali rozsudok smrti, preto Jakob súhlasil s popravou človeka, u ktorého by sa našli bôžikovia jeho svokra; zvláštny vzťah medzi Júdom a jeho nevestou Támar je jasne ilustrovaný zákonmi starovekých Asýrčanov a Chetitov.“[18]

Niet teda dôvodov, aby sme si mysleli, že Mojžiš nenapísal Pentateuch. Kniha Genezis zaznamenáva ale udalosti, ktoré predchádzajú jeho životu. Existujú dva názory, ako získal Mojžiš potrebné údaje pre jej napísanie:

-          Ak mohol dostať ostatné knihy priamo od Boha, mohol dostať spätne aj Genezis.

-          Alebo Mojžiš použil existujúce záznamy, z ktorých vytvoril kompilát. To isté napokom spravil vo svojom Evanjeliu Lukáš (Luk 1:1-4).

Kristus, ako najvyššia autorita, pripisuje autorstvo Pentateuchu Mojžišovi a súhlasí s jeho textom (Matúš 8:4, 19:7-8, Marek 1:44, 7:10, 10:3-5, 12:26, Lukáš 5:14, 11:51, 16:29-31, 20:37, 24:27,44, Ján 3:14, 5:45-47, 6:32, 7:19-23). Podobne hovorili aj apoštoli (napr. Mar 12:19, Luk 2:22, 20:28, Ján 1:17,45, 8:5, 9:29, Sk 3:22, 6:14, 13:39, 15:1,21, 26:22, 26:23, Rim 10:5, 1Kor 9:9, 2Kor 3:15, Žid 9:19, Zj 15:.

Lebo veď Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať,... (Mar 7:10)

A on odpovedal a riekol im: Čo vám prikázal Mojžiš? A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať rozvodný list a prepustiť. (Mar 10:3-4)

A Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech tých počúvajú! (Luk 16:29)

A započnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov vykladal im, čo kde vo všetkých písmach je napísané o ňom. (Luk 24:27)

Lebo Mojžiš píše ... (Rim 10:5)

Celý Nový zákon sa znovu a znovu odvoláva na starozákonné texty (a žiadne iné) od stvorenia sveta (Gen 1:1, Ján 1:3, Kol 1:16) až po ukameňovanie Zachariáša (2Par 24:20-22, Mat 23:35). Celkovo je v Novom zákone okolo 165 priamych citátov z Genezis a stovky odkazov, z toho okolo 100 je odkazom na udalosti z prvých 11 kapitol Genezis, ktorú kritici najviac spochybňujú. Nový zákon potvrdzuje Boha ako Stvoriteľa, potvrdzuje stvorenie sveta, muža a ženy, pád človeka, potopu, patriarchov a mnohé iné udalosti.

To, že Pentateuch napísal Mojžiš, tvrdí aj na mnohých miestach samotný Pentateuch (Ex 17:14, 20:22-23, 24:7, 34:10-27, Num 33:2, Deut 31:9, 19-21, 24-26).

A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš to na pamiatku do knihy a vlož do uší Jozuu, že docela vyhladím pamiatku Amalechovu zpod nebies. (Ex 17:14)

A Hospodin riekol Mojžišovi: Napíš si tieto slová, lebo na základe týchto slov učinil som smluvu s tebou a s Izraelom. (Ex 34:24)

A Mojžiš spísal ich východiská podľa ich pochodov, ktoré konali na rozkaz Hospodinov, a tedy toto sú ich pochody podľa ich východísk. (Num 33:2)

A Mojžiš napísal tento zákon a dal ho kňazom, synom Léviho, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a všetkým starším Izraelovým. (Deut 31:9)

A stalo sa, keď dopísal Mojžiš slová tohoto zákona do knihy až do posledného slova, že prikázal, Mojžiš, Levitom, ktorí nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a povedal: Vezmite túto knihu zákona a položte ju po strane truhly smluvy Hospodina, svojho Boha, a bude tam proti tebe za svedka. (Deut 31:24-26)

Treba si uvedomiť, že Mojžiš nebol jednoduchý pastier ale ako hovorí Štefan v Skutkoch 7:22: „vyučili Mojžiša všetkej múdrosti Egypťanov, a bol mocný vo svojich slovách i skutkoch“. Mojžiš mal na svoju dobe najvyššie možné vzdelanie, určite vedel písať, poznal históriu, získal vzdelanie od elitných egyptských učencov, ktorí predstavovali v danej dobe absolútnu svetovú špičku, dôverne poznal geografiu Egypta a Sinaja, čo vidieť z Pentateuchu (je nepredstaviteľné, že by mal takéto poznatky hebrejský učenec v prvom tisícročí pred. Kr.).

Autorstvo Pentateuchu pripisuje Mojžišovi aj Jozua 1:7-8:

„Len buď silný a pevný veľmi ostríhať, aby si činil všetko podľa celého zákona, ktorý ti prikázal Mojžiš, môj služobník. Neuchýľ sa od neho ani na pravo ani na ľavo, aby si robil múdre a rozumne vo všetkom a všade, kamkoľvek pojdeš. Neuhne táto kniha zákona od tvojich úst, ale budeš rozmýšľať o nej vodne i vnoci, aby si ostríhal a činil všetko podľa všetkého toho, čo je napísané v nej, lebo vtedy sa ti podarí tvoja cesta, a vtedy budeš robiť múdre a rozumne.“

Rovnako tak Jozua (8:31, 23:6), 1. Kráľov (2:3), 2. Kráľov (14:6, 23:25), 2. Paralipomenon (5:10, 23:18, 25:4, 30:16, 33:8, 34:14, 35:12), Ezdráš (3:2, 6:18, 7:6), Nehemiáš (1:7-8, 8:1,14, 9:14, 10:29, 13:1), Daniel (9:11,13), Malachiáš (4:4).

Za autora Pentateuchu označujú Mojžiša aj mimo biblické židovské dokumenty, Kniha Sirachova, Talmud, Filón, Josephus Flavius, ranní kresťanskí autory ako Junílius, Loentius Byzanský, Melito, Cyril Jeruzalemský, Hilarius, Rufinus či Augustín.

Jedinečnosť Biblie spočíva v jej posolstve. Je absolútne, nadčasové a je určené pre každého človeka, kultúru, národ a spoločnosť. Okrem zjavných vyhlásení však obsahuje aj „záhady a tajomstvá“. Vhodným príkladom je hneď prvý verš knihy. Ak sa spočíta hodnota[19] hebrejských písmen prvého verša a vynásobí sa ich súčinom, následne sa celý výraz vydelí súčtom hebrejských slov vynásobeným súčinom slov v danom verši, dostaneme výsledok 3,1416. To je hodnota p na štyri desatinné miesta. Zaujímavé, môže však ísť o náhodu, alebo Mojžiš naschvál zakomponoval dané číslo do tohto verša - p bolo v tej dobe známe. Ak to isté ale spravíme s Jánom 1:1, novozákonným variantom Genezis 1:1, v pôvodnom jazyku – gréčtine - dostaneme číslo 2,7183, čo je číslom druhej bezrozmernej konštanty e, tzv. Eulerovo číslo, či Napierova konštanta. To, že ide o náhodu, je prakticky vylúčené, oba verše vytvárajú pár s rovnakým posolstvom. Obe konštanty takisto vytvárajú pár a neexistuje k nim podobná konštanta. Zatiaľ čo v prvom prípade sa dá prípisať Mojžišovi zámer, v Jánovom prípade je to vylúčené, keďže až do šestnásteho storočia po Kr. bolo e neznáme. Keďže ale vieme, že skutočným autorom Biblie nie je ani Mojžiš ani Ján, ale sám Boh, môžeme túto záhadu považovať za Jeho podpis.

Celou Bibliou sa vynie proctvo o Mesiášovi, ktoré Ježiš pri svojom krátkom pobyte na zemi naplnil do poslednej bodky. Týchto proroctiev je viac ako 300 a sú veľmi detailné. Udávajú miesto Jeho narodenia a mnohé iné konkrétne detaily, ktoré sa nedajú pripísať náhode či ľudskému zámeru. Všetky proroctvá sú popísané v gréckej Septuaginte, ktorá bola preložená v treťom stroročí pred Kr., čo vyvracia názor, že proroctvá boli napísané dodatočne. Okrem proroctiev o Kristovi Biblia obsahuje aj iné proroctvá, ktoré sa postupom času napĺňajú, čo robí z Biblie jedinú knihu na svete, ktorá sa potvrdzuje naplnením svojich vlastných proroctiev. Všetky tieto fakty nám hovoria, že náme v ruke jedinečné posolstvo, ktoré presahuje náš čas a priestor, kniha je vdýchnutá samotným Bohom, ktorý „oznamuje od počiatku to, čo bude na koniec, a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali...“ (Iz 46:10).

Predtým, ako pristúpime k štúdiu Biblie si potrebujeme uvedomiť, že jednotlivé knihy sú písané rôznymi formami; niektoré sú historické diela, iné zase poetické, ďalšie sú písané vo forme proroctiev. V tomto duchu musíme aj jednotlivé časti vykladať. Napr. keď Dávid hovorí v Žalme 17:3, že Boh skúsil jeho srdce ohňom, ako zkúšajú zlato, tak tým nemyslí skutočný oheň, ale používa poetický jazyk, ktorým obrazne popisuje trápenie, ktorým prešiel. Na druhej strane ak píše Biblia v historickýh súvislotiach, tak musíme tieto príbehy aj historicky chápať. Adam, Noe, Abrahám, Dávid a ostatné biblické postavy boli osoby, ktoré žili v určitom čase a konali to, čo Biblia hovorí, že konali. V ich prípade nejde o legendy či vymyslené mýty, ktoré odrážajú určitú duchovnú pravdu, ide o skutočných ľudí v skutočnom čase. To opakovane potvrdzuje svojimi slovami aj Ježiš Kristus. Ježiš považuje Adama[20], Noeho, Abraháma a Dávida (a aj ostatného postavy Starého zákona) za skutočné historické osoby. Rovnako tak aj príbeh stvorenia je viac ako len mytús či historická fikcia, ktorá má obrazne poukázať na Božiu veľkoleposť. Napr. Žalm 136 zmieňuje stvorenie spolu s históriou Izraela ako fakt a reálnu historickú udalosť, podobne aj ako to robí Ježiš v Matúšovom evanjeliu (19:4-6 a v 23:35).

 

KAPITOLA 1

Stvorenie sveta.

1.       Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem.

Prvé dve slová, v hebrejčine re'shiyth, majú absolútny charakter, ide o absolútny počiatok všetkého. V tomto okamihu teda vzniká vesmír, čas, hmota a priestor[21]. Tu sa „oddeľuje“ večnosť od času. Pred týmto bodom neexistovalo nič, len Boh (Ján 1:1-3). Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok. Boh však nie je stvorený ani nevznikol, preto nemá ani počiatok ani koniec, ON JE (hebrejsky JHVH, niekedy tlmočené ako Jahve, Jehovah). Biblia vraví, že Boh je: „...vysoký a vznešený, ktorý obýva večnosť...“ (Iz 57:15). Na inom mieste zase Boh prehlasuje, že On oznamuje: „...od počiatku, to čo bude na koniec, a od pradávna veci, ktoré sa ešte nestali...“ (Iz 46:10). Boh nepodlieha obmezeniam, ktoré sa vzťahujú na hmotu, rýchlosť, gravitáciu ani čas. On je mimo hraníc času a priestoru, On je večný[22] a neobsiahnuteľný.

Ale ešte predtýmto bodom, si nás Boh „...vyvolil, pred založením sveta, aby sme boli svätí a bezvadní pred ním, v láske, predurčiac nás k synovstvu skrze Ježiša Krista...“ (Ef 1:4-5). Pavol zase o nás hovorí: „... vás Boh vyvolil od počiatku cieľom spasenia v posvätení ducha a vo viere pravdy,“ (2Tes 2:13). Ešte predtým, ako Boh stvoril nebesia a zem, si vyvolil svoj ľud – tých, ktorí uveria v Jeho Meno. Možno sa cítime zabudnutí či opustení. Možno si myslíme, že nás nikto nemiluje - opak je však pravdou. Ešte predtým, ako vznikol čas, sme boli v Božej mysli, ak veríme v Neho, On na nás myslí už od počiatku. Nikto z nás nie je zabudnutý. Nie sme výsledkom náhodných udalostí, chemických reakcí a interakcií, dlhého vývoja, či prírodného výberu. Sme výsledok Božieho stvorenia. Boh nás stvoril, aby sme boli Jeho večnými spoločníkmi. Ešte predtým, ako Boh stvoril svet, vedel, že bude musieť poslať svojho Syna, aby vykúpil ľudstvo - Toho „predzvedeného pred založením sveta a zjaveného pri posledku časov pre vás,“ (1Pet 1:20). Aby sme mohli mať nádej „večného života, ktorý zasľúbil neklamný Bôh pred večnými časy.“ (Tit 1:2).

Výraz stvoril (v hebrejčine bara), má v originále rovnako nádych absolútna - ide o absolútne stvorenie (ex nihilo[23]), nie transformáciu či premenu niečoho na niečo. Bara sa užíva len vzťahom na Boha; len On dokáže stvoriť (bara). V prvej kapitole je tento výraz použitý trikrát, najprv vo verši 1, potom vo verši 21 v súvislosti so stvorením živočíchov a vo verši 27 v súvislosti s človekom, resp. vo verši 1 ide o svorenie hmoty. Vo verši 21 ide o stvorenie telesného života, tela a vo verši 27 ide o stvorenie ducha, duchovnej bytosti. Najlepší popis výrazu bara je asi v Num 16:30:

„Ale ak stvorí (v hebrejčine bara) Hospodin niečo nové, čo ešte nebolo, a zem otvorí svoje ústa a pohltí ich aj všetko, čo je ich, a sostúpia živí do pekla, vtedy poznáte, že títo mužovia popudzovali Hospodina pohŕdajúc ním.“

Ide teda o stvorenie niečoho nového, čo ešte nebolo. Pred veršom 1 nebolo nič, len Boh. Ak by Boh použil akúsi prahmotu, ako to udáva mezopotámsky a grécky príbeh stvorenia, táto prahmota by musela byť večná, teda aj ona by bola Bohom. Vidíme teda, že nebesia aj zem (čo v hebrejskom slovníku môžeme chápať ako celé stvorenie, vesmír, vrátane hmoty, priestoru a času) majú svoj počiatok, čím sa rúca panteistická predstava Boha a stvorenia. Mojžišovo posolstvo je jednoznačné: celý svet a  vesmír sú stvorené Bohom, ktorý existuje mimo tohto stvorenia.

Hebrejský výraz Boh – Elohim - je pravdepodobne množné číslo od slova El alebo Eloah. Len niekoľkokrát je v celej Biblií použité jednotné číslo (z toho dvakrát v Deuteronómiu a 41-krát v Jóbovi), zatiaľ čo množné číslo – Elohim - je použité viac ako 2500-krát. Výraz je pravdepodobne odvodený od výrazu El, v našom preklade „Silný, Mocný“, z čoho vychádza výraz Boh – Elohim - označenie Večného, Všemohúceho a Nadprirodzeného bytia. Vo všeobecnosti Biblia používa výraz Elohim na označenie viacerých bytostí. Niekedy sa tento výraz vzťahuje na sudcov, vládcov či iných Bohom určených ľudí, ktorí majú Bohom určené poslanie, resp. funkciu. Na to naráža aj Ježiš v Jánovi 10:34, kde cituje Žalm 82, ktorý hovorí  o sudcoch. Podobný príklad nájdeme aj v Exoduse 4:16, 7:1, 21:6, 22:7-8, 27 a v Deuteronomiu 5:23. Ďalej ho Biblia používa na označenie anjelov, pohanských bohov a bohýň (napr. Ex 18:11, 1Sam 5:7 a 1Kr 18:24).

To, že je Elohim v množnom čísle, sa vysvetľuje tým, že ide o Božiu Trojicu (kresťanská interpretácia), preto je množné číslo primerané alebo tým, že (židovská interpretácia) ide o Božiu majestátnosť, ktorá je vyjadrená v množnom čísle. Podobne ako kedysi o sebe hovorili králi a panovníci v množnom čísle. Alebo ide o gramatickú výnimku, ktorá vytvára dojem množného čísla, ale ide pritom o jednotné číslo. Takých slov je v hebrejčine viac. Zvláštne však je, že aj keď má Elohim (ako podstatné meno v množnom čísle), v drvivej väčine platnosť slovesa, ktoré k nemu tvorí prísudok, je v jednotnom čísle (až na pár výnimiek ako Gen 1:26, 3:22, 20:13, 35:7 11:6-7, 1Sam 4:8, 2Sam 7:23, Iz 6:8), čo vytvára dojem absolútnej jednoty.

Hebrejský výraz pre nebesia - shamayim - (množné číslo) znamená obloha, nebesá, ovzdušie, ale aj vesmírny priestor, vrátane hviezd. Otázkou je, či sa v tomto prípade zahŕňa vo výraze nebesá aj vesmír s hviezdami, slnkom a ostatnými vesmírnymi telesami. Vzhľadom na to, že nasledujúci výraz zem, zahŕňa celú planétu, je odôvodnené si myslieť, že pod nebesami (Gen 1:1) sa rozumie aj hviezdy a planéty, najmä ak Genezis 1:1 vyslovene hovorí, že Boh stvoril nebesia, teda hmotu. Na druhej strane ale môže ísť len o stvorenie hmoty, z ktorej sa v štvrtom dni sformujú vesmírne telesá.

Len v našej galaxií (Mliečna cesta) je okolo 200 miliárd hviezd. Jej priemer je približne 6x10¹⁷ km, to je vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za 100 000 rokov. A to ide len o jednu z miliárd galaxií. Ak by sme mali dostatočné technické prostriedky, ktorými by sme videli až na koniec vesmíru, spozorovali by sme v každom kúsku oblohy, ktorý je tak malý ako náš mesiac (zo zemského stanoviska) okolo milión galaxií. Boh je ale ešte väčší ako akékoľvek Jeho stvorenie.

Pod výrazom nebesia sa často rozumie nielen atmosféra a vesmír, ale aj miesto, kde prebýva Boh a Jeho anjeli – nebo - čo vedie k myšlienke, že v rámci prvého dňa stvorenia (ešte pred stvorením zeme) je stvorené nebo a nebeský anjeli. To, že anjeli boli stvorení pred stvorením zeme je badateľné z knihy Jób 38:4-7:

„Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum? Kto položil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru? Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň, keď spolu plesaly hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boží?“

Pod synmi Božími sa rozumejú anjeli (Jób 2:1). Podľa Jóba sú teda anjeli svedkami toho, ako Boh tvorí a formuje zem. Podľa niektorých autorov boli anjeli stvorení ešte pred samotným stvorením nebies a zeme a nepodliehajú nášmu chápaniu času a priestoru.

Výraz zem, erets, vo väčšine prípadov znamená súš, pevný zemský povrch, tu je však použité globálne vzťahom na celú zem.

Celý verš teda hovorí, že na úplne samom počiatku Boh stvoril (z ničoho, čo by bolo predtým) nebesia (priestor, vesmír) a Zem (celú planétu). Ako sa to presne stalo, nevieme a asi ani tak skoro nezistíme. Vieme len, že nebesia sú dielom Jeho rúk (Žalm 102:25, Žid 1:10) a vesmír bol stvorený Božím slovom (Žid 11:3). Genesis 1:1 však vyvracia každý ateizmus - jasne tvrdí, že Boh je, vyvracia každý polyteizmus, materializmus, panteizmus a fatalizmus. Podľa Clarka[24], ktorý cituje Aben Ezru[25] a Ainswortha[26], sa dá verš preložiť aj ako „Na počiatku svoril Boh substanciu, podstatu nebies a podstatu, substanciu zeme.“ Pod substanciou sa rozumiejú elementárne častice, z ktorých bolo následne všetko sformované. Podobný názor má vo svojom komentári ku knihe Genezis (podľa Clarka[27]) aj Efrém Sýrsky[28]. Maimonides[29] ide ešte ďalej, a podľa Gillovho[30] komentáru, prekladá tento verš ako: spolu s nebesami stvoril Boh všetko, čo je na nebesiach aj so zemou stvoril všetko čo je v nej, to znamená podstatu všetkých vecí, tak ako farmár zasieva v rovnakom čase rôzne semená a v prvý deň vzíde taká úroda, druhý zase iná a na tretí deň znovu iná.

Ďalšie verše, ktoré sa vyjadrujú k stvoreniu sú: Nehemiáš 9:8, Jób 9:8, 38:4, Žalm 89:11, 102:25, 115:15, 124:8, 136:5, 148:5, Izaiáš 40:21, 42:5, 45:18, Jeremiáš 10:12, 51:15, Skutky 17:24 a Zjavenie 4:11.

Zaujímavosťou je, že stvorenie sa začína v nedeľu ráno, rovnako ako vzkriesenie Ježiša Krista.

Pri štúdiu prvého verša sa ponúka otázka, kedy nastal počiatok, ako sú teda Zem a vesmír staré? Priamu odpoveď v Biblii nenájdeme. Existuje však niekoľko názorov, ktoré sa pokúšajú túto otázku zodpovedať. Keďže vek Zeme ani vesmíru sa nedajú priamo zmerať či porovnať s niečim, čoho vek poznáme, jednotlivé názory vychádzajú z predpokladov. Rôzne predpoklady však ponúkajú rôzne závery. V našej kultúre, ktorá vychádza zo židovsko-kresťanskej tradície, sa môžeme stretnúť so štyrmi názormi na pôvod a vznik vesmíru, zeme a života.

-          Naturalizmus a evolúcia. Evolúcia predpokladá, že za vznik života sú zodpovedné prírodné procesy, bez toho aby do toho zasahoval Boh. Aj keď sa v učebniciach evolúcia pokladá za vedecký fakt, podporený mnohými vedeckými dôkazmi, žiadne z týchto dôkazov v skutočnosti evolúciu nedokazujú. Na túto tému poznamenal Robert Millikan: „je smutné, že máme vedcov, ktorí sa snažia dokázať evolúciu - vec, ktorú žiadny vedec nedokáže dokázať“[31]. Darwin a ani jeho nasledovníci dodnes neposkytli skutočný príklad vývoja jedného živočíšneho druhu, prostedníctvom medzičlánkov na iný živočíšny druh. V prírode však pozorujeme variácie a adaptácie v rámci živočíšnych druhov, tak ako to hovorí príbeh stvorenia.

-          Teistická evolúcia. Teória predpokladá, že Boh stvoril hmotu a obdaroval ju určitými schopnosťami. Z takto obdarovaného stvorenia, sa s občasným Božím prispením, vyvinulo všetko ostatné. Celý evolučný proces bol naplánovaný a riadený Bohom. 6 dní v skutočosti predstavovalo 6 geologických, resp. veľmi dlhých časových období, počas, ktorých prebiehala evolúcia. Tento výklad uprednostňuje rímskokatolícka, anglikánska cirkev a väčšina tzv. tradičných cirkvi, ktoré chápu posolstvo stvorenia ako alegóriu. Evolúcia však chtiac nechtiac robí z Krista, prostedníctvom Márie, potomka praľudí a iných primitívnych živočíchov.

-          Teória starej Zeme alebo progresívny kreacionizmus. Podľa tohto názoru sú vesmír aj Zem staré niekoľko miliárd rokov. Na počiatku Boh nadprirodzene stvoril vesmír, neskôr stvoril život a postupne nadprirodzene tvoril nové živočíšne druhy. Samozrejme aj tu sa pohľady jednotlivých priaznivcov teórie líšia. Zväčša sa prvé dva verše Genezis 1 považujú za popis stavu, ktorý predchádzal šiestim dňom stvorenia (Gen 1:3-31). Najprv sú stvorené nebesia a zem (Gen 1:1), potom po určitom čase je zem neladná a pustá (Gen 1:2) a zase po nejakom čase dochádza k šiestim dňom stvorenia (Gen 1:3-31). Napríklad podľa Richarda Deema[32] sa stvorenie vesmíru, hmoty, energie, priestoru a času udialo pred 16 miliardami rokov (Gen 1:1), neskôr sa začína s prípravou - formovaním zeme - asi pred 4,5 miliárdami rokov. Pôvodná zem neobsahuje vodu (Pr 8:24). Tá sa objavuje až o pol miliardy rokov neskôr, možno v dôsledku zrážky s kométou. Planéta je celá zaliata vodou (Gen 1:2), postupne sa začína formovať atmosféra, na zem začína prenikať svetlo. Asi pred 2,7 miliardami rokov začína tektonická aktivita a formovanie kontinentov (Gen 1:9-10). Postupne se objavuje vegetácia (Gen 1:11-12). Atmosféra je už dostatočne čistá aby bola pozorovateľná aj obloha, slnko, mesiac a hviezdy (asi pred 0,9 miliárdami rokov). Neskôr sú stvorené malé morské živočíchy, vtáky, morské cicavce, Gen 1:20. Pred 30 miliónmi rokov sú stvorené suchozemské cicavce (Gen 1:24-25) a pred asi 100 000 rokmi dochádza k stvoreniu človeka (Gen 1:26-27). Dni stvorenia sa považujú za geologické éry, resp. dlhé obdobia a nie doslovné dni. Problém predstavuje Ježišov výrok v Markovi 10:6: „od počiatku stvorenia ich učinil Bôh mužom a ženou.“ Teda svorenie človeka je spájané s počiatkom stvorenia a nie až s obdobiami, ktoré sú vzdialené o milióny či miliardy rokov neskôr.

-          Teória mladej Zeme. Podľa tohto názoru sú vesmír aj Zem staré rádovo niekoľko tisíc rokov. Tento názor vychádza z toho, že Boh robil presne to, čo Biblia v Genezis 1-2 hovorí, že robil. Arcibiskup James Ussher a Dr. John Lightfoot dospeli v sedemnástom storočí k dátumu stvorenia 4004 pred Kr. Prví kresťanskí autori, ako Klement Alexandrijský, Július Africanus, Hyppolit Rímsky, Origenes, Eusebius, Augustín[33] verili, že Zem je mladšia ako 10 000 rokov.

Na konci prvej kapitoly Genezis čítame, že Boh stvoril človeka. Z opisu je jasné, že Adam (rovnako aj Eva) je stvorený ako dospelá bytosť, má síce len jeden deň, ale predsa je stvorený ako dospelý. Rovnako tak vegetácia a živočíchy. Stromy majú zrejme letokruhy, podobne môžeme uvažovať, že aj zem, aj keď má len pár dní, má údolia, pohoria a možno aj jednotlivé geologické vrstvy. Horniny sú pokryté pôdou, rieky vytekajú zo svojich prameňov, horniny sú sformované, hviezdy sú viditeľné, stromy rodia, vodné živočíchy plávajú v moriach, vtáci lietajú, suchozemské živočíchy behajú po celej zemi. Na jednej strane môže byť zem mladá, ale na druhej je stará. Podobne ako víno v Jánovom evanjelium, ktoré Ježiš stvoril premenou vody, je čerstvé, ale na druhej strane má všetky charakteristiky starého, vyzretého vína (Ján 2:1-12).

Aj keď sa dnes bežne tvrdí, že vesmír je starý 13-14 miliárd rokov, predsa to nie je až také jednoznačné ako sa to javí. Zástancovia „mladej Zeme“ uvádzajú množstvo argumentov, ktoré, ako tvrdia, by mali naznačovať, že skutočný vek môže byť oveľa nižší. Napríklad množstvo usadeného blata v oceánoch je oveľa menšie, ako by malo byť, ak by zem mala miliardy rokov. Každý rok dodávajú rieky oceánom okrem vody aj množstvo blata a iných naplavením (asi 27 miliard ton). Množstvo blata, ktoré je tam dnes, však zopovedá asi 30 miliónom rokov prítoku alebo niekolkým tisícom rokov a globálnej potope. Ďaľším argumentom je napríklad klesanie sily magnetického poľa Zeme, ktoré pomerne rýchlo klesá (polčas rozpadu je 1400 rokov), ak by klesalo stále rovnako rýchle, tak potom by zem musela mať pred 8 000 rokmi magnetické pole rovnako veľké ako hviezda, čo je vysoko nepravdepodobné a pred 20 000 rokmi by elektrické prúdy vyvolali tak vysokú teplotu, že by sa celá zem roztavila. Ako ďalšie argumenty sa udávajú množstvo kozmického prachu, atmosferické hélium, morská soľ, zostatky supernov a desiatky iných parametrov, ktoré poukazujú na mladší vek zeme. Na druhej strane treba povedať, že odporcovia teórie „mladej Zeme“ poukazujú na rôzne nepresnosti a nezrovnalosti, ktoré teória so sebou prináša.

Jedným zo spôsobov, ako sa meria vek nerastov či fosílií, je pomocou rádioaktívnych izotopov. Tieto merania nám dávajú dôkaz, že horniny môžu mať milióny rokov. Bežne sa vychádza z množstva uránia a jeho produktu rozpadu, podľa množstiev sa vyráta vek, keďže je známy polčas rozpadu. Keď sa ale pozrieme na predpoklady, s ktorými sa uvažuje, uvidíme, že nie sú až také samozrejmé, za aké sa považujú. Navyše rôznymi metódami nameráme rôzne hodnoty. Napr. vyvreté horniny, ktoré vznikli pri výbuchu sopky na Mt. St. Helen sú staré podľa K-Ar metódy od 0,5-2,8 miliónov rokov. Výbuch sa však odohral v roku 1986, to znamená, že argón bol v hornine už pri jej vzniku, to vyvracia jeden z hlavných predpokladov metódy, že v hornine môže byť len potaš (uhličitan draselný) a nie aj argón. V roku 1065 vybuchla sopka v Sunset Center v americkej Arizone, v usadeninách sa našli indiánske artefakty, podľa K-Ar metódy mala hornina od 210-230 tisíc rokov. Nedávno vybuchla sopka aj na Mt. Kilauea na Hawaji, napriek tomu K-Ar metóda udáva, že sa tak stalo niekedy pred 21 miliónmi rokov. Podobne aj ďalšia populárna metóda dátovania, tzv. uhlíková metóda C14, vychádza z určitých predpokladov, ktoré nie sú práve najistejšie (napr. rovnaký pomer C12/C14 v atmosfére dnes aj v minulosti). Ďaľším paradoxom sú rôzne datovania. Napr. zuholnatené drevo z Glen Rose v USA, obsahuje stopu dynosaura, ktorý by mal byť starý 99 miliónov rokov, ale drevo má podľa uhlíkovej metódy len 12 000 rokov. V máji 1989 sa pri Grand Junction v USA našli pozostatky Allosaura. Hornina, v ktorej sa nález nachádzal, mala údajne 140 miliónov rokov, pričom kosti mali podľa uhlíkovej metódy menej ako 16 000 rokov. Takýchto rozporov je ale viac. Uhlík C14 sa prekvapivo nachádza v diamantoch (ich vek sa odhaduje na 1-3 miliardy rokov). Uhlík C14 by sa však mal nachádzať len v predmetoch, ktoré sú mladšie ako 60 000 rokov. Rovnako sa nachádza aj vo fosíliach a uhlí, ktoré by mali byť staré milióny rokov. S uhlíkom C14 sa spája aj ďalšia zaujímavosť: aby C14 dosiahla v atmosfére rovnováhu, je potrebných asi 30 000 rokov; zemskej atmosfére prekvapivo chýba len 25% aby dosiahla takúto rovnováhu.

Ak je však vesmír starý len niekoľko tisíc rokov, ako je možné, že vidíme hviezdy, ktoré sú vzdialené milióny a miliardy svetelných rokov? Predsa je nevyhnutné, aby svetlo, ktoré prišlo až k nám cestovalo milióny či miliardy rokov. Genezis 1:17 by mohlo vniesť do situácie trochu svetla.  Slnko, mesiac a hviezdy boli stvorené, aby svietili na Zem, teda zároveň so stvorením hviezdy je stvorené aj svetlo, ktoré z nej dopadá na Zem (aj keď stále zostáva otázkou, prečo potom vidíme len časť hviezd). Biblia opakovane hovorí, že Boh roztiahol nebesá. Podľa teórie Dr. Humphreysa bol vesmír počas štvrtého dňa stvorenia v tzv. kritickom rozmere, kedy bola gravitačná časová dilatácia veľmi významná. Zatiaľ čo na zemi prebehol jeden deň, vo vzdialených častiach vesmíru prebiehali procesy na úrovni miliard rokov. V skutočnosti ani vzdialenosti medzi jednotlivými hviezdami nie sú až tak samozrejmé, ako sa tvrdí, preto treba byť opatrný, keď zachádzame s podobnými číslami ako s faktami. Zostáva stále veľa otázok, na ktoré dnes nepoznáme odpoveď. Bola rýchlosť svetla rovnaká aj v minulosti alebo bola iná? Ako vplýva na svetlo gravitácia hviezd? A podobne.

2.       A zem bola neladná a pustá, a tma bola nad priepasťou, a Duch Boží sa oživujúci vznášal nad vodami.

Po počiatočnom úkone stvorenia vesmíru sa upiera pozornosť na zem. Zem je však potrebné usporiadať a sformovať, aby bola pripravená na príchod vegetácie, živočíchov a na záver aj na samotný príchod človeka. Zatiaľ je však zem neladná a pustá. Podľa Keila a Delitzscha[34] hebrejský text nedovoľuje preklad „ale zem sa stala neladná a pustá...“

Neladná a pustá, hebrejsky tohu vabohu, spomenuté aj v Izaiášovi 34:11 a Jeremiášovi 4:23. Bohu sa vzťahuje na hmotu a tohu na tvar, formu. Spolu indikujú stav úplneho zmätku, neporiadku a neusporiadania. Je pre nás mimoriadne zložité, aby sme si predstavili predstavili, ako táto neladná a pustá zem vyzerá, my ju už poznáme usporiadanú a obývanú. Je možné, že v štádiu, ktoré opisuje verš 2, je zem vo forme elementárnych častíc, zoskupení alebo niečoho podobného.

Počas prvých troch dní stvorenia dostáva zem tvar, prestáva byť neladná, počas druhých troch dní je zem zápĺňaná a prestáva byť pustá. Vzniká tak zaujímava paralela:

-          Deň 1: Svetlo, 1:3-5.                    Deň 4: Svetlo, 1:14-19.

-          Deň 2: Obloha, 1:6-8.                  Deň 5: Vtáctvo, 1:20-23.

-          Deň 2: Voda, 1:6-8.                      Deň 5: Ryby, 1:20-23.

-          Deň 3: Zem, 1:9-13.                     Deň 6: Zvieratá, 1:24-31.

-          Deň 3: Rastliny, 1:9-13.                Deň 6: Človek, 1:24-31.

Tma, chosek, naznačuje temnotu, resp. absenciu svetla. Táto tma je ale len nad priepasťou. A táto priepasť je naplnená vodou. Zem a obloha, tak zrejme vytvárajú jednotnú beztvarú a nezorganizovanú masu, ktorá má vo svojom vnútri priepasť, hlbinu naplnenú vodou, ktorá je obklopená tmou. Nad vodou sa vznáša, resp. pulzuje Boží Duch, ktorý koná tvorivú prácu, oživuje, prináša poriadok (Žalm 104:30). Podprobnejší popis toho čo sa pri stvorení dialo je uvedený v Žalme 104 a 106:5-9. Zaujímavé sú hlavne verše 5-6 Žalmu 104 (o niečom podobnom píše aj apoštol Peter:

„Založil si zem na jej stĺpoch tak, že sa nepohne na večné veky. Priepasťou si to všetko prikryl ako rúchom. Nad vrchami stály vody.“ (2Pet 3:5)

Jób zase píše, 38:8-9:

„A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky? Keď som rozložil oblak za jeho odev a mrákavu za jeho plienky?“

Duch, ruach, znamená aj: vietor, dych, duša.

Vznášať, rachaph, znamená aj: jemný, trásť sa, chvieť, pulzovať. Hebrejský výraz sa používa na popis činosti, ktorú vykonáva sliepka, keď sedí na svojich vajíčkach, zahrieva ich a pripravuje k životu.

Prvé slová tohto verša sa však dajú podľa niektorých komentátorov preložiť aj nasledovne: „Ale zem sa stala neladná a pustá a tma bola nad priepasťou...“. To vyvoláva dojem, že medzi veršom 1 a 2 sa udialo niečo, čo vyvolalo stav, o ktorom čítame vo verši 2. V roku 1814 prišiel Thomas Chalmers (1780-1847), profesor na Edinburskej univerzite, s myšlienkou, že medzi veršami 1 a 2 je medzera[35]. Autorstvo tejto myšlienky pripísal holandskému teológovi 17. stor. Simonovi Episkopiovi. Teória sa rýchlo rozšírila, pretože ponúkla odpoveď na evolúciu, folísie a na rýchlo sa rozmáhajúci Huttonov a Lyellov aktualizmus[36], ktorý tvrdil, že vesmír má rádovo niekoľko miliard rokov, čo bolo v rozpore s vtedajšími teologickými názormi.

Podľa teórie medzere, Genezis 1:1 opisuje „prvé stvorenie“ a verše 1:2-31 opisujú znovuformovanie Zeme a vesmíru. V medzere medzi veršami 1 a 2 sa odohrala Luciferova vzbura a pád (Ez 28:11-19, Iz 14:12-15), ktorý postihol celé stvorenie. Hriech vyvolal Boží hnev a trest vo forme potopy, neskôr nastala doba ľadová a všetko živé náhle zahynulo, dôsledkom tejto katastrofy sú fosílie. Tak sa zem stala neladná a pustá (Gen 1:2, Iz 24:1, Jer 4:23-26). Aj keď sa pasáže z Ezechiela 28:11-19 a Izaiáša 14:12-15 vzťahujú na kráľa Babylonu a na kráľa Týru, z opisu je zjavné, že text dostáva širší význam a popisuje bytosť, ktorá bola v Édene - toho veľkého cheruba, dokonalého vo svojich cestách. Opis sa hodí na Lucifera, ktorý bol pôvodne Božím anjelom, neskôr sa však povýšil a zhrešil. Podobné príklady nachádzame aj v Žalmoch, kde autor píše o sebe, o svojom utrpení, ale texty majú hlbší význam a sú zároveň mesiášskymi proroctvami, ktoré neskôr cituje Kristus a aj apoštoli na Jeho osobu. Keďže Izaiáš 45:18 hovorí, že Boh nestoril zem prázdnu (tohu), teória medzere predpokladá, že stav z Genezis 1:2, to, že zem je neladná a pustá (tohu vabohu) je následkom Luciferovho hriechu. Nebesia a zem sú v Genezis 1:1 stvorené v okamihu ako hotový, usporiadaný celok, zatiaľ čo Genezis 1:2 už opisuje chaotickú, zničenú zem, ktoré je neladná a pustá. Spojenie tohu vabohu sa objavuje v Písme len dvakrát (Iz 34:11 a Jer 4:23-26) a za každým popisujú zkazu, ktorú priniesol Boží súd.

Teória ďalej vychádza z predpokladu, keďže Biblia priamo nikde o podobnej udalosti nehovorí, že hebrejské slovo hayah, ktoré sa prekladá ako bola, sa dá preložiť aj ako stala sa, čo vytvára možnosť, že sa pred veršom 2 niečo odohralo. Napríklad Genezis 3:20 hovorí, že Eva bola (hayah) matkou všetkých živých, Genezis 29:17 hovorí, že Rebeka bola (hayah) peknej postavy a Genezis 47:26, že iba zem samých kňazov nestala sa (hayah) faraónovou.

Ďalším argumentom je výklad hebrejských slov bara a asah. Prvé znamená absolútne stvorenie z ničoho, použité v Genezis 1:1, druhé znamená spraviť, učiniť, vykonať. Teda na počiatku v ďalekej minulosti sú stvorené (bara) nebesia a zem a po neidefikovateľnom intervale nastáva sedem dní znovuformovania stvorenia, kedy sa používa slovo učiniť (asah), čo znamená obnoviť alebo učiniť podľa predošlého vzoru.

Rozlišovanie medzi stvoriť (bara) a učiniť (asah) je však problematické. Aj keď majú slová odlišný význam, predsa nájdeme miesta, kde sa v spojitosti s rovnakou vecou používa raz jedno a raz druhé slovo. Napríklad v Genezis 1:26 hovorí Boh: učiňme (asah) človeka a o verš neskôr už čítame, že ho Boh stvoril (bara). Teda na rovnakú činosť sú použité obe slová, čo vylučuje možnosť, že by si protirečili. Dokonca v Genezis 2:7 čítame, že Boh utvoril (yatsar) Adama. Rovnaký dualizmus nájdeme aj v prípade ľudstva, napr. Žalm 100:3, 119:73, 139:15, Jób 31:15 tvrdia, že Boh učinil (asah) ľudí, zatiaľ čo Žalm 89:48 a Malachiáš 2:10 hovoria, že Boh stvoril ľudí (bara). O nebesiach čítame, že sú učinené (asah) (Žalm 33:6, 1Par 16:26), ale aj stvorené (bara) (Gen 1:1, Žalm 148:5). Genezis 1:31 končí kapitolu slovami, že to, čo Boh učinil (asah) bolo dobré aj napriek tomu, že Boh nielen činil (asah), ale aj tvoril (bara). V Genezis 2:18 zase čítame, že Eva je učinená (asah), ale v Genezis 5:2 je stvorená (bara), rovnako čítame, že človek je stvorený aj učinený na Boží obraz (Gen 1:27, 9:6). Ťažko teda preukázať, že učiniť (asah) hovorí o znovuformovaní stvorenia.

Sporné je aj tvrdenie, že zem bola neladná a pustá sa dá preložiť ako zem sa stala neladná a pustá. Podľa viacerých znalcov hebrejčiny je nevyhnutné, aby obsahovalo slovo hayah aj príslušnú predložku, aby sa dalo preložiť: stala sa, ako napríklad v Genezis 2:7, čo však text v Genezis 1:2 neobsahuje.

Teória sa často obhajuje veršom z Izaiáša 45:18, ktorý hovorí, že Boh nestvoril zem práznu (tohu), čo je v protiklade s tvrdením z Genezis 1:2, kde je zem neladná a pustá (tohu vabohu), logicky sa teda zem musela stať neladná a pustá. Keď však dočítame výrok z Izaiáša 45:18, Boh nestvoril zem práznu, ale aby sa na nej bývalo, tak je jasné, že tohu, práznota zeme bola len dočasný stavom, kým nebola zem zaplnená. Izaiáš neprotirečí Genezis 1:2, pretože Boh v tom okamihu so stvorením ešte neskončil, stvorenie bolo ukončené až v Genezis 1:31, kedy už zem nie je neladná a pustá, ale veľmi dobrá, doslovne tak dobrá, ako len mohla byť. Jób 38:1-9 opisuje stvorenie ako proces: Boh založil zem, zatarasil moru, ktoré sa vylialo, dvere, rozložil po celej zemi oblak a mrákavu a potom pokračoval vo svojom diele ďalej. Teda žiadny trest ani súd, ale proces tvorenia.

Odporcovia teórie poukazujú na skutočnosť, že Biblia jasne hovorí, že hriech a smrť vstúpili do sveta skrze Adama (Gen 3:22-23, Rim 5:12, 1Kor 15:45, Žid 2:9) a nie prostredníctvom niekoho iného (Lucifera). Teória uvažuje so smrťou a chorobami ešte pred pádom Adama. Na jednej strane teória vychádza z aktualizmu, ktorý ju ale parodoxne popiera, pretože odmieta možnosť globálnej potopy. Ďalším problémom sú zachované fosílie a sedimentačné stĺpce, ktoré by nemali existovať, keďže zem bola neladná a pustá.

3.       A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo.

Boh hovorí, teda nielen, že existuje. Boh sa aj vyjadruje, vyjadruje svoju vôľu. Zároveň vidíme, ako sa v prvom verši objavuje Boh, v druhom Duch Boží a v treťom Slovo Božie.

Na Boží príkaz sa zjavuje svetlo ešte predtým, ako sú stvorené slnko a mesiac. O niečom podobnom čítame aj v Zjavení 21:23 a 22:5, kde sa píše o novom nebi a novej zemi, kde už viac nebude slnko ani mesiac a predsa tam bude svetlo. Boh bude tým svetlom. Možno je tak aj počas prvých dní stvorenia alebo je svetlo stvorené (Prvá kapitola Genezis priamo nehovorí o stvorení svetla, teda je teoreticky možné, že je stvorené už na začiatku, alebo je tým svetlom priamo Boh?) už v 1. verši a až teraz sa zjavuje - preniká cez tmu,  o ktorej hovorí 2. verš. Podľa niektorých fyzikálnych teórií ešte skôr, ako bolo slnko, bol obrovský plynný mrak, z ktorého sa neskôr stalo slnko, ide aj v tomto prípade o niečo podobné?

Podľa niektorých autorov sú slnko, mesiac a hviezdy stvorené hneď v prvom verši, čoho dôkazom je existencia dňa a noci vo verši päť. Tento verš teda, podľa niektorých autorov, hovorí o preniknutí svetla cez tmu, ktorú vytvárali vodné pary, mraky.

V predchádzajúcom verši sme čítali, že neforemná zem je obklopená tmou. Preto Boh hovorí, nech je svetlo (2Kor 4:6). Hebrejské slovo použité ako svetlo znamená aj oheň (Iz 39:1, Ez 5:2) ale aj slnko (Jób 31:26), blesk (Jób 37:5) alebo teplo, ktoré produkuje oheň (Iz 44:16).

V Izaiášovi 45:7 hovorí Boh, že On „formuje svetlo a tvorí tmu“. Podľa jednej z hypotéz sa svetlo objavilo v momente, keď sa biela diera - hypotetické kozmické teleso - dostalo nad svoj gravitačný polomer. Hovorí Izaiáš o niečom podobnom? Do dnešného dňa zostáva svetlo záhadou. Jeho charkter je vlnový alebo časticový? Je rýchlosť svetla konštanta, alebo bola v minulosti odlišná? V roku 1906 dostal J.J. Thomson za svoj objav, že elektróny sú častice, Nobelovu cenu, o 31 rokov neskôr dostal Nobelovu cenu aj jeho syn, pretože dokázal, že elektróny majú vlnový charakter. Tento paradox, ktorý výchádza z Youngovho experimentu, je jedným z charakteristík kvantovej mechaniky. Elementárne častice – kvantá - sa správajú ako častice len ak ich niekto „pozoruje“. Keď ich však „nikto nepozoruje“, dokážu byť na viacerých miestach zároveň, tzv. superpozícia.

4.      A Bôh videl svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy.

Z tohto verša vidíme, že Boh vníma to, čo robí a to, čo tvorí, jeho stvorenie je oddelené od Neho a On je mimo neho. Rovnako vidíme, že Boh hodnotí, posudzuje, teda rozlišuje medzi dobrým a zlým. Zároveň ako ďalšie: Boh oddeľuje svetlo od tmy, obom prideľuje rozdielne postavenie v čase a priestore. Keď je na jednej pologuli deň, svetlo, na druhej je noc, tma.

V Exoduse 10:21 vidíme zaujímavú vec. Aj tma, temnota môže byť hmotná. Na rozdiel od svetla, o tme Boh nehovorí, že je dobrá.

5.      A Bôh nazval svetlo dňom a tmu nazval nocou. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň.

Potom, čo Boh oddelil tmu a svetlo, sa začnú na zemi striedať deň a noc. To nevýhnutne neznamená, že od tohto momentu zem rotuje okolo svojej osi, to sa možno stalo už vo verši 1, teraz len začína na zem prenikať svetlo. Odkiaľ, nevieme.

Hebrejský deň trvá od večera do večera (Lev 23:32), preto takéto zvláštne označenie, „a bol večer, a bolo ráno, prvý deň“, ktoré je v súlade s Danielom 8:26. Zároveň vidíme, že deň, ktorý sa opisuje je ohraničený dňom a nocou, čo podporuje názor, že ide o 24 hodinový deň, ak teda vtedy toľko trvalo kým sa zem otočí okolo svojej osi. Niektorí autori považujú za prvý deň len verše 3-5, keďže až vtedy sa začína striedať noc a deň, verše 1 a 2 sa označujú ako začiatok, vtedy sa ešte noc a deň nestriedali.

Hebrejské slovo deň (yom) má viacero významov, preto vo všeobecnosti existujú tri výklady. Prvý tvrdí, že deň je v skutočnosti určitá geologická éra, cyklus a môže trvať aj niekoľko miliónov či miliárd rokov. Podľa druhého názoru, ide o 24 hodinový deň, kedy Boh zjavil – dokončil - svoje dielo, ale medzi dňami sú medzery, v ktorých sa jednotlivé fázy stvorenia vyvíjajú a formujú. Tretí pohľad zastáva názor, že ide o skutočných 6 dní, ktoré majú 24 hodín, v rámci ktorých sa odohralo celé dielo stvorenia. Niečo podobné sa dá vyčítať aj v Exoduse 20:11. Vždy, keď sa spolu so slovom deň uvádza aj číslovka, ide o 24 hodinový deň, okrem Hozeáša 6:2 a Zachariáša 14:7-8. Táto výnimka však potvrdzuje pravidlo, keďže z textu je jasné, že nejde o 24 hodinové dni.

V spisoch rannej cirkvi nájdeme autorov, ktorí považujú deň za 24 hodinový deň (napr. Teofil Antijochijský, Metod Olympský, Lactantius, Efrém Sýrsky), ale aj tých, ktorí chápu deň obrazne (napr. Klement Alexandrijský, Origenes, Augustín). Augustín ich chápal ako úžasné pojmy, Božie dni, ktoré neurčuje pohyb slnka, ale sám Boh.

6.      A Bôh riekol: Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd!

Na ďalší deň Boh oddeľuje vody (nemusia byť nutne v kvapalnom skupenstve, voda môže byť v plynom skupenstve, prípadne vo forme plazmy[37]), ktoré sú na zemi a ktoré sú nad zemou, atmosferické vody, mraky. Medzi nimi vzniká obloha. Tomu výrazne prispieva svetlo a svetelné žiarenie, ktoré spôsobuje kondenzáciu vody, ktorá následne stúpa do atmosféry.

7.      A Bôh učinil oblohu a oddelil vody, ktoré sú pod oblohou, od vôd, ktoré sú nad

oblohou. A bolo tak.

V tomto prípade už nie je použité slovo stvoril (bara), ale učinil (z toho čo už existuje), asa. Učinil tak svojím slovom.

Podľa jedného z prvých kresťanských kreacionistov - Henryho Morissa - tvoria vody nad oblohou prikrývku z vodných pár, niekde nad troposférou alebo stratosférou[38], v oblasti ionosféry[39]. Takáto parná prikrývka mohla slúžiť ako globálny skleník, ktorý zabezpečoval rovnakú príjemnú teplotu na celej planéte, absencia teplotných rozdielov by zase bránila vzniku silnejšieho vetra či klasickému dažďovému cyklu. Na celej planéte by rástla tropická vegetácia, zavlažovaná prízemnou rosou. Prikrývka by bránila prieniku ultrafialového žiarenia, kozmického žiarenia a iných nebezpečných lúčov, ktoré vyvolávajú mutácie, ktoré znižujú vek ľudského života. Ľudský život by bol teda podstatne dlhší ako dnes. Zároveň by bola takáto prikrývka potrebným zdrojom vody pre prípadnú celosvetovú potopu. Táto teória má však viacero slabín.

8.      A Bôh nazval oblohu nebom. A bol večer, a bolo ráno, druhý deň.

V tomto zmysle je obloha, nebo, otvorený priestor nad zemským povrchom, kde sa pohybujeme a kde lietajú vtáky. Je to priestor na jednej strane ohraničený zemským povrchom a na druhej oblakmi, v našom ponímaní by sme to nazvali atmosféra. V hebrejskom chápaní sa tento priestor označuje ako tzv. prvé nebo. Druhé nebo sa chápe ako kozmický priestor, kde sa nachádza Slnko, Mesiac, hviezdy, planéty a ostatné vesmírne telesá (Gen 1:14, v Roháčkom preklade „nebeská obloha“). Pod pojmom tretie nebo sa rozumie miesto, kde prebývajú duchovné bytosti a aj sám Boh (2Kor 12:2). 

Takto končí druhý deň stvorenia, chýba ale výrok „Boh videl, že to je dobré“. Čo sa niekedy zo žartu pripisuje tomu, že druhý deň je pondelok a ten nemá nikto rád, ani Boh. Dôvodom však môže byť fakt, že Boh ešte neskončil svoje dielo s vodami, dokončí ho na ďalší deň a keď toto dielo dokoná „uvidí, že to je dobré“ (Gen 1:10).

O nebesiach, vesmíre či priestore hovorí Biblia zaujímavé veci. V Jóbovi 37:18 čítame, že Boh roztiahol nebeskú oblohu, silnú ako liate zrkadlo. V tej istej knihe sa píše, že Boh rozťahuje nebesia[40] (9:8). Ďalej Biblia píše, ža nebesia (vesmír, priestor) môžu byť roztrhnuté (Iz 64:1), môžu zahynúť, rozpadnúť sa ako rúcho a zameniť sa (Žalm 102:27), môžu sa zatriasť (Žid 12:26, Hag 2:6, Iz 13:13), môžu sa horiac rozlynúť (2Pet 3:12) a jedného dňa budú zvinuté ako plášť (Zj 6:14, Žid 1:12, Iz 34:4). Všetky tieto úkony si vyžadujú vyšší priestor, v rámci ktorého sa môžu uskutočniť (dvojrozmerné objekty sa môžu deformovať v trojrozmernom priestore, rovanko tak aj nebesia, trojrozmerný objekt, sa môže deformovať len vo vyššom rozmere). Na tento vyšší svet naráža aj Pavol v 2. Korinťanom 4:18, keď označuje veci, ktoré sa vidia (náš trojrozmerný časopriestor) za dočasné (jedného dňa pominú) a na druhej strane hovorí, že tie veci, ktoré teraz nevidíme (viacrozmerný svet) sú večné. Podľa fyzikálnej teórie strún, má vesmír okrem nami pozorovanych troch priestorových rozmerov (výška, šírka, dĺžka) a jedného časového rozmeru, ďalších šesť rozmerov, ktoré sú pre nás nepozorovateľné.

9.      A Bôh riekol: Nech sa shromaždia vody pod nebom na jedno miesto, a nech sa ukáže sušina! A bolo tak.

Na tretí deň, v utorok, Boh ako prvé zhromažďuje vody – moria - a necháva vystúpiť nad ich úroveň súš (Jób 38:8-11 Žalm 33:7, 95:5, 104:6-10, Jer 5:22). Voda, ktorá zapĺňala zem, je zhromaždená do korýt oceánov, morí, riek a iných vodných štruktúr, podzemných rezervoárov a podobne. Zároveň sa vynára súš, od ktorej je oddelená atmosferická voda (predchádzajúci deň). Ako sa presne tento proces uskutočňuje, Biblia neuvádza, zrejme sa časť zemského povrchu zdvíha (tak vzniká súš) a časť zostupuje (tak vznikajú morské dná). Verše zo Žalmu 104:6-8 sa niekedy interpetujú ako znak seizmickej a vulkanickej aktivity, prostedníctvom ktorej Boh vykonal toto dielo. Následne je súš vysušovaná vetrom (dôsledok vytvorenia amtosférí) a svetelným žiarením (učineným v prvý deň). Tak je zem pripravená na príchod života.

10.  A Bôh nazval sušinu zemou a shromaždenie vôd nazval morami. A Bôh videl, že je to dobré.

Boh nazýva súš zemou a vody morami. Tým je dokončené dielo, ktorá začalo v predchádzajúci deň. A Boh je s týmto dielom spokojný.

Voda je jediná látka, ktorá pri ochladzovaní zväčšuje svoj objem. To je dôvod, prečo ľad pláva na vode, a prečo voda nezamŕza od dna (čo by zničilo všetok vodný život) ale od povrchu. Táto unikátna vlastnosť vody umožňuje život na Zemi.

11.  A Bôh riekol: Nech vydá zem sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä, ovocný strom, rodiaci ovocie podľa svojho druhu, v ktorom bude jeho semä, na zemi. A bolo tak.

Potom, ako sa objaví suchá zem, Boh iniciuje vznik vegetácie. To všetko sa ešte stále odohráva počas tretieho dňa. Zem vydala trávu, bylinu aj stromy nie preto, že by to dokázala, ale preto, že tak prikázal Boh.

S príchodom biologického života, na scénu vstupuje aj informácia. Informácia obsiahnutá v DNA predstavuje pre teóriu evolúcie kameň úrazu. Keď Darwin formuloval svoju teóriu evolúcie, uvažoval s predpokladom, že pre vznik života postačuje hmota a energia. V tej dobe sa bunky považovali za primitívne útvary, podobné želatíne, ktoré ľahko vzniknú, keď sa vyskytnú vhodné podmienky. Dnes je známe, že pravdou je pravý opak, aj tá najjednoduchšia bunka je oveľa zložitejšia a komlexnejšia ako akýkoľvek stroj, systém či mechanizmus, ktorý človek kedy zostrojil. Každá bunka však, okrem hmoty a energie, obsahuje informáciu, DNA (deoxyribonukleová kyselina). DNA obsahuje informácie potrebné na tvorbu proteínov. Aby sa bunka mohla deliť, potrebuje DNA. Tu však naráža teória evolúcie na problém. Odkiaľ sa vzala v bunke DNA? Aby sa bunky mohli deliť, je potrebná DNA, aby sa DNA mohla vyvinúť, je nevyhnutné, aby sa bunky delili. Bunky sa však nemôžu deliť, pretože neobsahujú DNA a DNA sa nemôže vyvinúť, pretože sa bunky nedokážu deliť. Navyše predstava, že sa informácia – DNA - dokáže vyvinúť je bizardná. Informácia potrebuje inteligentný zdroj - autora.    

Americký profesor fyziky Hubert P. Yockey[41] k tomuto fenoménu dodáva: „DNA (a proteín) a písaná lingvistická správa sú vo svojej štruktúre totožné. Zo skúsenosti vieme, že jedine inteligencia dokáže vytvoriť písanú správu, nie je známy žiadny iný spôsob. Potom z toho podľa abduktívnej metódy vyplýva, že DNA a proteíny vytvorila inteligentná príčina... Nehovoríme, že DNA sa podobá na písanú správu. Hovoríme, že DNA je písaná správa“.[42]

Tráva, byliny a stromy sú v tomto verši reprezentantami celej vegetácie. Všetko je však podľa svojho druhu, teda nie z jedného spoločného pôvodného druhu, ale každý druh je oddelený a bude produkovať rovnaké semeno, čo vyvracia predchádzajúcu markoevolúciu[43]. V rámci jednotlivých druhov však môže prebiehať diverzifikácia, mikroevolúcia[44].

Aby však mohla vegetácia prežiť, potrebuje pôdu. Aby však vznikla pôda je potrebné, aby zvetralo množstvo skál, čo podľa naturalistického aktualizmu trvá oveľa viac ako pár hodín. Preto Boh veci „urýchľuje“ a už v treťom dni sa objavuje pôda. Ak by sme mali možnosť cestovať v čase a zúčasniť sa tretieho dňa stvorenia, videli by sme už „starú zem“, ktorá vyzerá ako keby mala miliardy rokov, pričom však môže byť veľmi mladá. Prírodné procesy preto asi nebudú spoľahlivou metódou na určovanie veku Zeme. Počas prvých šiestich dní sa prírodné procesy zrejme odohrávali trochu inak, ako je tomu dnes.

12.  A zem vydala sviežu trávu, bylinu, vydávajúcu semä podľa svojho druhu, a všelijaký strom, rodiaci ovocie, v ktorom bolo jeho semä, podľa svojho druhu. A Bôh videl, že je to dobré.

Týmito dvomi úkonmi sa výrazne mení zemský povrch. Nieleže má už konrétny tvar, pevninu a moria, ale sa objavuje aj vegetácia, ktorá všetko skrášľuje. V tomto momente, ešte neexistuje tŕnie, bodľač ani burina. Niet sa preto čo diviť, že Boh vidí, že to je dobré.

Na rozdiel od predchádzajúceho dňa – pondelka - v utorok vidí Boh dvakrát, že to čo učinil, je dobré. Preto niektorí Židia považujú utorok za deň dvojitého požehnania a práve v utorok organizujú svadby.

13.  A bol večer, a bolo ráno, tretí deň.

Tak končí tretí deň. V prvý deň je stvorené svetlo, na druhý deň sa usporadúva hmota a častice na atomárnej a subatomárnej úrovni. Na tretí deň sa objavujú bunky a organický život, v piaty deň prvé živé organizmy a živočíchy a na záver - v šiesty deň - prichádza na scénu človek.

Každý krok stvorenia smeruje k následujúcemu kroku, preto sa rastliny objavujú až po stvorení svetla, vody a atmosféry. Pretože všetky tieto zložky sú nevyhnutné pre existenciu vegetácie. Vegetácia zase produkuje kyslík a sacharidy potrebné pre živé organizmy. V skutočnosti to vyzerá, ako keby celý vesmír bol skonštruovaný pre náš život na Zemi. Tento názor sa nazýva antropologický princíp. Stovky fyzikálnych, kozmologických a chemických parametrov sú presne nastavené, aby umožňovali život na Zemi. Ak by sa niektorý z týchto parametrov len trochu pozmenil, život by mol nemožný.

14.  A Bôh riekol: Nech sú svetlá na nebeskej oblohe, aby delily deň od noci, a budú na znamenia, na určité časy, na dni a na roky.

Na štvrtý deň sa Boh znovu vracia k vesmíru. Hviezdy, Slnko a mesiac sú stvorené, okrem iného, aby ako vesmírny chronometer ukazovali čas. Nebeské telesá teda:

-          produkujú svetlo a oddeľujú deň od noci (Gen 1:15, 18),

-          sú znamením svedčiacim o Božej moci (Žalm 19:1-7, Iz 40:26, Rim 1:20), ale aj znamením na určenie zemepisnej polohy, predpovede počasia a podobne. Svedčia o nadprirodzených úkazoch (Mat 2:2, Luk 21:25) a o Božom súde (Joel 2:30, Jer 10:2, Mat 24:29),

-          slúžia na určenie určitých časov ako sú ročné obdobia či neskoršie židovské slávnostI,

-          slúžia na určovanie kalendárnych dní a rokov.

Podľa niektorých komentátorov boli vesmírne telesá stvorené v prvý deň. teraz, keď sa vyčistila atmosféra, sú len zviditeľnené alebo len teraz začínajú vydávať svetlo. Podľa iných názorov vzniká Slnko, mesiac a hviezdy počas štvrtého dňa z pôvodného zdroja svetla, ktorý osvetľoval Zem v predchádzajúcich dňoch alebo sa počas štvrtého dňa zavšuje ich formovanie z pôvodnej hmoty, ktorá bola stvorená na začiatku.

15.  A budú svetlami na nebeskej oblohe, aby svietily na zem. A bolo tak.

Primárna funkcia je samozrejme poskytovať svetlo. Aj keď trvá dlhé roky, kým svetlo z ďalekých hviezd docestuje až na Zem, z tohto verša to vyzerá tak, že svetlo dopadlo na Zem okamžite, aspoň z určitých galaxií.

16.  A Bôh učinil dve veľké svetlá, väčšie svetlo, aby panovalo nado dňom, a menšie svetlo, aby panovalo nad nocou, a tiež i hviezdy.

Väčšie svetlo – slnko – to svieti cez deň a menšie – Mesiac – svieti (resp. odráža svetlo) v noci. To sú z pozemského hľadiska dva najväčšie zdroje (aj keď v prípade mesiaca, nie priame) svetla, preto im je venovaná najväčšia pozornosť.

Pozdvihnite svoje oči k výšinám a vidzte, kto to všetko stvoril? Ten, ktorý vyvodí ich vojsko v plnom počte, volá ich všetky podľa mena. Pre množstvo vlády a preto, že je mocný a silný, niktoré nesmie chýbať. (Iz 40:26)

V tomto verši máme potvrdené, že slnko, mesiac aj hviezdy sú dielom Božích rúk, učinené pre praktické účely a v žiadnom prípade nie na to, aby ich niekto uctieval či zbožňoval. Sú len obyčajnými svetlami, ktoré Boh učinil. A predsa sú skoro v každej kultúre zbožňované a ztotožňované s rôznymi božstvami či legendami.

17.  A Bôh ich dal na nebeskú oblohu, aby svietily na zem

Dal, umiestnil. Vzdialenosti sú kriticky dôležité. Ak by sa len o pár percent zmenila vzdialenosť slnka a zeme, život by razom zo zeme zmizol.

18.  a aby panovaly nado dňom i nad nocou a aby delily svetlo od tmy. A Bôh videl, že je to dobré.

Podobný popis udáva aj prorok Jeremiáš:

Takto hovorí Hospodin, ktorý dáva slnce za svetlo vodne, ustanovenia mesiaca a hviezd za svetlo vnoci, ktorý búri more, takže hučia jeho vlny, a ktorého meno je Hospodin Zástupov: (Jer 31:35)

Znovu je dielo dokonané a Boh vidí, že to je dobré.

19.  A bol večer, a bolo ráno, štvrtý deň.

Tak končí štvrtý deň.

Jednou z funkcí hviezd je podľa Žalmu 19:1-6 rozprávať o sláve Božej a podľa verša 5 dokonca vysielajú určitú správu. Tento verš cituje Pavol v liste Rimanom 10:18, kde nazýva túto správu evanjeliom. Biblia hovorí, že Boh nazýva každú hviezdu svojim menom (Žalm 147:4, Iz 40:26). Dokonca v Jóbovi 38:32 čítame o tzv. Mazzárote, čo je v našom preklade zverokruh. Pôvodne, ešte predtým než Mojžiš napísal prvých päť kníh Starého zákona, napísal Boh svoje posolstvo na nebeskú oblohu. Tak ako mnoho vecí aj toto posolstvo sa časom prekrútilo a hviezdy sa stali predmetom astrológie a okultizmu. To, čo vieme dnes o zverokruhu vychádza z pohanských chrámov, hlavne z Hathorinho chrámu v Egyptskom Dandare. Podľa židovskej tradície, na ktorú sa odvoláva Josephus Flávius[45] práve prostredníctvom hviezd, resp. biblickej astronómie sa predávalo toto Božie posolstvo z generácie na generáciu, od Adama cez Seta, Enocha a ešte ďalej. Posolstvo je podobné ako v Genezis 3:15, hovorí o Tom, ktorý má prísť, ktorý bude musieť trpieť, ale nakoniec zvíťazí a rozdrtí hlavu hada.

Ešte stále, aj keď nie s určitosťou, sa dá odhaliť, čo táto pôvodná správa obsahovala. Dôležité je ale poznať staré hebrejské a arabské názvy súhvezdí a názvy ich najžiarivejších hviezd. Kedže ide o pomerne rozsiahlu problematiku, uvedieme len krátku analýzu prvého súhvezdia a následne celkový výsledok[46]. Posolstvo začína súhvezdím Panna[47]. Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Spica, po grécky klas obilia, semeno[48], hebrejsky tsemech, vetva, výrastok, výraz používaný v súvislosti s Mesiášom (Iz 4:2, Jer 23:5-6, Zach 3:8, 6:12). Hviezda Spica sa znázorňuje ako klas pšenice v ruke ženy. Súhvezdie Panny je teda proroctvom o zasľúbenom semene ženy - Mesiášovi.

Keď sa súhvezdia rozdelia do troch skupín, resp. kníh, dostaneme nasledovné posolstvo:

-          Prvá kniha - Vykupiteľ a jeho prvý príchod:

-          Panna - proroctvo o zasľúbenom semene ženy

-          Váhy - Vykupiteľovo dielo na kríži

-          Škorpión - Vykupiteľov boj s hadom

-          Strelec - naplnenie proroctva, Vykupiteľovo víťazstvo

-          Druhá kniha – Vykúpení,  výsledky Vykupiteľovho víťazstva.

-          Kozorožec - výsledok Vykupiteľovho utrpenia

-          Vodnár - prísľub požehnania

-          Ryby - očakávanie požehnania

-          Baran - príchod požehnania

-          Tretia kniha - Vykupiteľ a Jeho druhý príchod

-          Býk - proroctvo o Vykúpiteľovi, ktorý prichádza prevziať vládu

-          Blíženci - Vykupiteľova slávna vláda

-          Rak - Vykupiteľ sa ujíma svojho ľudu

-          Lev - naplnenie proroctva o úplnom víťazstve Vykupiteľa

Toto je len stručný sumár, proroctvo je ešte podrobnejšie, pretože každé súhvezdie má tri susedné súhvezdia, ktoré posolstvo ešte ďalej dopĺňajú.

20.  A Bôh riekol: Nech sa hemžia vody hemživými tvory, živou dušou, a vtáctvo nech lieta nad zemou, na tvári nebeskej oblohy.

Božím slovom sa zaplňujú vody vodnými živočíchmi a obloha vtáctvom. To predstavuje obrovské množstvo rôznych živočíchov.

21.  A Bôh stvoril tie veľké ryby a všelijakú dušu živú, hýbajúcu sa, ktorými sa hemžia vody, podľa ich druhu, a všelijaké vtáctvo okrýdlené podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré.

Druhýkrát čítame, že Boh stvoril bara. Tentokrát ide o vodné živočíchy, vtáky a lietajúci hmyz. Predtým nič podobné neexistovalo. Takýto výklad vyvracia pomalý, plynulý vývoj živočíchov z jedneho spoločného druhu a skôr poukazuje na okamžité stvorenie živočíchov v jednom bode bez existencie ich spoločného predka.

Napriek tomu, že Miller – Ureyov experiment z roku 1952 bol viackrát vyvrátený, stále sa uvádza v školských učebniciach ako dôkaz o spontánnom vzniku života a jeden z hlavných dôkazov evolúcie. Stále však neexistuje dôkaz o spontánnom, samovoľnom vzniku života. V skutočnosti je na zemi veľa faktorov napr. oxidácia, ultrafialové žiarenie, voda, revezibilita, čas, ktoré spontánnemu vzniku života (ak by vôbec niečo také bolo možné) zabraňujú.

Aby sa živočíchy moholi vyvinúť zo spoločného predka, živej bunky, je mimo iného potrebné, aby existoval mechanizmus, ktorý bude dodávať DNA nové genetické informácie. Nič také však nikdy nikto neobjavil. Za takýto mechanizmus evolúcia označuje mutácie; vývin zase pripisuje prirodzenému výberu. Mutácia je ale v podstate chyba pri prepise DNA. Mutácie, ktoré dnes sledujeme, sú však neutrálne (informácia sa poškodila len mierne) alebo záporné (informácia sa stratí alebo poškodí). Okrem toho ak naozaj dochádza k evolúcii, dnes by sme mali mať k dispozícií množstvo fosílií, ktoré zaznamenávajú jednotlivé fázy vývoja, mali by sme mať množstvo medzičlánkov. Nemali by chýbať žiadni predchodcovia dnešných druhov. Opak je však pravdou - rôzne druhy plnovyvinútých organizmov sa zrazu vynárajú v tzv. kambrijskej explózii. Už od začiatku mušle vyzerali ako mušle, oči ako oči a podobne. Po zverejnení svojich diel Darwin očakával, že archeológia rýchlo nájde chýbajúce články a fosílie, ktoré potvrdzujú jeho teóriu. Dnes, o skoro 150 rokov, sme však stále na tom istom slepom bode. Rôzni predchodcovia človeka, ktorých vidíme v múzeu, majú 1-2 kosty z pôvodných kostí, pričom ostatné je už len dielom fantázie umelca[49]. Americký zástanca evolúcie, profesor biológie a paleontológie na Harvarde, Stephen Gould, to komentuje slovami: „Evolučné stromy, ktoré sú ozdobou väčšiny našich učebníc, majú dáta a faktické podklady len pre vrcholky týchto stromov alebo niektorých vetví, všetko ostatné je len obyčajná dedukcia, možno aj logická a racionálna, ale nie dôkaz podložený fosílnymi nálezmi.“[50]

 V prírode nájdeme množstvo živočíchov, ktoré majú komplexné systémy, vďaka ktorým dokážu prežiť. Živočíchy nemajú ten prepych, aby mohli čakať milióny rokov, kým sa im tieto systémy vyvinú. Na svoje prežitie ich potrebujú okamžité a už v konečnej forme.

Ako príklad môžeme použiť delfína a jeho sonar. Sonar zahŕňa sofistikované mechanizmy schopné rozlíšiť rýchlosť zvuku cez rôzne média. Delfín je na sonare závislý pri nájdení potravy a pod. Bez neho by neprežil. Ako mohol prežiť, kým sa mu tento systém vyvinul? Ako sa informácia o neúspechu z mŕtveho delfína preniesla ďalej?

Ďaľším príkladom je chrobák Brachinus fumans, ktorý vo vnútri svojho tela, v dvoch oddelených komorách, produkuje chemické látky hydrochynón a peroxid vodíka. Keď je v ohrození, vstrekne hmotu do zmiešavacej komory, kde je voda a enzýmy, hmota dosiahne bod varu, uzavrú sa ventily komory, čím sa zabráni poškodeniu vnútorných orgánov a horúca zapáchajúca hmota sa cez konečník vystrelí na nepriateľa. Konečník sa dokáže otáčať o 270 stupňov, pričom rýchlosť streknutí je 500 krát za sekundu. Ako sa mohol takýto systém vyvinúť, ak je jeho jediným zdrojom ochrany? Bez takto plno vyvinutého systému sa chrobák nevie brániť a tým pádom ani prežiť.

Príkladom dokonalého dizajnu je aj ďateľ. Má silný zobák a ak by pri ďobaní do stromu nezavieral oči, vypadli by mu. Ďateľ však má špeciálnu chrupavku na tlmenie nárazov hlavy a operenie chvosta mu slúži ako opora, aby ustál nárazy. Má 2 a 2 prsty, aby sa mohol lepšie držať, dlhý jazyk s ostňami a lepidlom, ktorým všade dosiahne. Jazyk mu dokonca vypĺňa hlavu až po oči. Všetko presne tak, ako to potrebuje.

Migrácia vtákov? Doteraz zostáva nevyriešená. Napríklad bahniak sa potrebuje dostať z Aljašky na Havaj, preto priberie 70 gramov, aby získal energiu. Aj s takto dodanou energiou však dokáže preletieť len 72 hodín, on však potrebuje 88 hodín. Aby doletel na miesto určenia letí vo formácii, kde sa vznáša na vlne tých, ktorí letia pred ním. Koľko pokusov musel bahniak absolvovať, kým sa mu vyvinul takýto mechanizmus? V skutočnosti mal len jeden pokus, ak by nedoletel, zomrie.

Treba mať na pamäti, že rastliny potrebujú zvieratá, ktoré potrebujú rastliny, nemôžu bez seba prežiť milióny rokov, kým sa vyvinú... Celé stvorenie je v úžasnej, delikátnej rovnováhe.

Opäť čítame, že to, čo Boh videl, bolo dobré.

22.  A Bôh ich požehnal a riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte vody v moriach, a vtáctvo nech sa množí na zemi!

Prvýkrát čítame, že Boh niečo požehnal. Požehnať - znamená želať druhému dobre. V prípade, keď žehná Boh, ide aj o uschopnenie dosiahnuť danú vec. Boh teda uschopňuje živočíchy, aby sa plodili (úspešne reprodukovali) a množili (mali množstvo potomkov) a zároveň im v tom želá úspech.

Živočíchy majú podľa predchádzajúceho verša dušu, na rozdiel od človeka je táto duša dočasná a po ich smrti sa navracia späť do zeme (Kaz 3:21).

23.  A bol večer, a bolo ráno, piaty deň.

Koniec piateho dňa.

24.  A Bôh riekol: Nech vydá zem živú dušu podľa jej druhu: hovädá a plazy a zemskú zver podľa jej druhu! A bolo tak.

Na šiesty deň Boh činí ostatné živočíchy, hovädá (domáce zvieratá), plazy (hmyz, plazy a podobne) a zemskú zver (divé zvieratá). Živočíchy povstávajú zo zeme. Najskôr teda bola sliepka, až potom vajce.

25.  A Bôh učinil zemskú zver podľa jej druhu i hovädá podľa ich druhu i všelijaký zemeplaz podľa jeho druhu. A Bôh videl, že je to dobré.

Znovu čítame, že všetko je učinené podľa svojho druhu a všetko je dobré.

Žirafa má okolo 6 metrov, váži 900 kg a beží rýchlosťou okolo 50 km/hod. Za deň zje asi 100 kg potravy, jedením strávi denne 16-20 hodín, spí okolo 20 min, dokáže byť bez vody aj jeden mesiac. Aby sa jej krv dostala do hlavy musí mať veľmi vysoký krvný tlak, preto má srdce o veľkosti 60 cm. Pri pití, kedy sa musí skloniť, má však problém - veľký tlak krvi sa zrazu miesto toho, aby stúpal hore, naženie dole, čo by malo mať za následok explóziu hlavy a okamžitú smrť. Našťastie má žirafa zložitý systém špongiovitých žíl, zásobníkov a ventilov, ktoré regulujú tlak. Ako sa mohol takýto zložitý systém postupne vyvinúť, keď žirafa nemá ten luxus, aby čakala, musí predsa piť?

Stvorenie človeka.

26.  A Bôh riekol: Učiňme človeka na svoj obraz a podľa svojej podoby, a nech vládnu nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom a nad hovädami a nad celou zemou a nad každým plazom, ktorý sa plazí na zemi.

Po prvýkrát čítame, že by stvoreniu predchádzal komentár. To je znakom, že sa chystá niečo výnimočné. Boh nehovorí: Nech zem vydá človeka, ale celé dielo koná sám. Prečo je však použité množné číslo: Učiňme človeka na náš[51] obraz? Ako sme uviedli predtým, pri verši 1, množné číslo kresťania zväčša chápu ako náznak Božej Trojice. Židia zase ako vyjadrenie Božej Majestátnosti. Existuje aj názor, že v tomto prípade Boh oslovuje anjelov. Keďže je človek ale stvorený na Boží obraz a nie na obraz anjelov (Žalm 8), je nepravdepodobné, že by množné číslo bolo použité na Boha a anjelov.

Genezis 2:7 nám ukazuje ako bol človek stvorený Bohom (Otcom), Kološanom 1:16 hovorí, že všetko, vrátane človeka, je stvorené Kristom Ježišom, Jób 33:4 zase tvrdí, že človeka stvoril Duch silného Boha (Duch Svätý). Z toho vidíme, že v stvorení človeka bola zapojená celá Božia Trojica, čo môžeme považovať za odpoveď, prečo je vo verši 26 použité množné číslo. Množné číslo dokonca používa Kazateľ 12:1, v hebrejskom texte stojí: „Pamätaj na tých, ktorí ťa svorili...“ a Izaiáš 54:5 zase hovorí: „Tí, ktorí ťa vlastnia sú tvoji stvoritelia, Hospodin Zástupov je jeho meno...“.

Človek, ako jediná bytosť, je stvorený na Boží obraz. Vieme, že Boh je Duch. V predchádzajúcich veršoch sme čítali, že Boh myslí, hovorí, koná a má vôľu. Rovnako tak aj človek dokáže myslieť, chápať, vnímať a byť si vedomý. Dokáže vnímať abstraktné pojmy, morálne pravdy a metafyzické aspekty. Človek dokáže rozprávať, vyjadrovať sa, komunikovať, má vôľu, preto si vie vybrať, rozhodnúť sa a konať. Okrem toho je Boh svätý, spravodlivý, múdry. Tak bol stvorený aj človek (Kaz 7:29). V kapitole 3 sa však veci zmenia. Aj napriek tomu, ako nám primomína apoštol Pavol, môže byť človek obnovený do pôvodného stavu:

a obliekli si nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravedlivosti a svätosti pravdy. (Ef 4:24)

a obliekli nového, obnovujúceho sa cieľom pravej známosti, podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril, (Kol 3:10)

Okrem toho môže mať človek s Bohom vzťah na takej úrovni ako žiadne iné stvorenie (vrátane anjelov), môže Ho milovať, spoznávať a uctievať.

Rovnako ako je Boh trojjediný, pozostáva z troch entít aj človek: z tela, duše a ducha (1Tes 5:23). Podľa 1. Korinťanom 2:11 má duch schopnosť vedieť a vnímať Boha a duchovne veci. Duša poskytuje človeku, na rozdiel od rastlín a zvierat, schopnosť sebauvedomenia (síce aj zvieratá majú určité duševné vlastnosti, ale tie sú skôr pudového charakteru). Duša je sídlom pocitov, túžob (Žalm 42) a myšienok. Telo je fyzická schránka, v ktorej človek spočíva, telo je oddeliteľné od duše a ducha. Jedného dňa síce telo zomrie, ale stále bude (v inej forme) súčasťou človeka (Ján 5:28-29, 1Kor 15:47-50, Zj 20:11-13).

Úlohou človeka je vládnuť nad celým stvorenstvom. Keďže je človek podobný Bohu, má vladnuť tak, ako vládne Boh - múdro a spravodlivo. Nie zneužívať a drancovať.

27.  A Bôh stvoril človeka na svoj obraz, na obraz Boží ho stvoril, mužské a ženské pohlavie ich stvoril.

Boh stvoril človeka; tento absolútny výrok nám neposkytuje priestor pre pomalý vývin a evolúciu. Stvorenie človeka potvrdzuje, ako najvyššia autorita, sám Kristus (Mat 19:14, Mar 10:6).

V tomto jednom verši Mojžiš trikrát zdôrazňuje ako to je s pôvodom človeka: Stvoril ho Boh.

28.  A Bôh ich požehnal a Bôh im riekol: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem a podmaňte si ju a vládnite nad morskými rybami a nad nebeským vtáctvom i nad každým živým tvorom, ktorý sa plazí na zemi.

Jednou z úloh, ktoré človek dostal, je vládnúť, ale nie zneužívať. Vládnuť tak, ako vládne Boh - spravodlivo. Rovnako aj človek dostáva požehnanie.

Tento verš sa považuje za začiatok prvého dispencionalistického[52] obdobia, obdobia nevinnosti (Gen 1:1-3:7) a za prvú Biblickú zmluvu[53] s človekom. Zmluva má šesť príkazov: zaplniť zem, podmaniť zem, vládnuť nad celým stvorením, jesť rastliny a ovocie, obrábať rajskú záhradu a starať sa o ňu, nejesť zo stromu poznania dobrého a zlého.

29.  A Bôh riekol: Hľa, dal som vám každú bylinu, ktorá plodí semä a ktorá je na tvári celej zeme, i každý strom, na ktorom je ovocie stromu, ktorý plodí semä. To všetko vám bude za pokrm.

Človek môže jesť každú bylinu a ovocie z každého stromu. Jedenie mäsa je momentálne neprípustné, aj keď nie je vyslovene zakázané, pretože zahŕňa násilnu smrť.

30.  A všetkým zvieratám zemským a všetkému vtáctvu nebeskému a všetkému, čo sa plazí na zemi, v čom je živá duša, dal som za pokrm všetko zelené byliny. A bolo tak.

Zvieratá sa zase živia len bylinami. Teda ani zvieratá sa navzájom nemôžu zabíjať.

31.  A Bôh videl všetko, čo učinil, a hľa, bolo to veľmi dobré. A bol večer, a bolo ráno, šiesty deň.

Všetko, čo Boh učinil, je dobré, dokonca veľmi dobré. Tak končí šiesty deň. Zem už nie je neladná a pustá, ale krásna a plná života. Stvorenie je zatiaľ bez úpadku, smrti, chorôb a skazy. Ako hovorí 1. Korinťanom 15:21, smrť prišla až skrze človeka, pred jeho pádom boli všetky tieto atribúty zrejme neznáme.

Popis stvorenia je prekvapivo jednoduchý. Žiadne vedecké termíny, žiadne vysvetľovanie či popisovanie, jednoducho Boh povedal, stvoril, učinil, vzal a stalo sa. Pri štúdiu Genezis si treba uvedomiť, že kniha nie je vedecká publikácia a ani nie je primárne určená vedcom. Hlavnou postavou nie je veda, ale Boh, ktorý tvorí. Možno nám Genezis nedá odpoveď na otázky, kedy a ako sa to stalo. Kniha však jednoznačne odpovedá na otázku, kto to spravil. Bol to Boh - a prečo to spravil? Na svoju slávu a kvôli človeku, tebe a mne. Genezis je ako celá Biblia určená tým, ktorí veria, preto veľa nevysvetľuje, ani sa veľmi neobhajuje, ale skôr prehlasuje, ako sa to stalo. Tiež si treba uvedomiť, že kniha neposkytuje odpoveď na každú otázku. Nedočítame sa napríklad prečo už v kapitole 3 vystupuje satan ako negatívna postava. Nevieme, čo tomu predchádzalo, podobne sa nedozvieme iné veci, ktoré autor vynechal.

Príbeh stvorenia zdanlivo pripomína iné staré príbehy stvorenia: babylonské, egyptské či grécke a vysvetlenie je jednoduché. Po páde babylonskej veže sa ľudstvo rozpŕchlo po celej zemi, pričom si vzalo so sebou aj príbehy, ktoré počuli od Noeho a jeho synov. Ľudia si ich odovzávali ďalej. Príbehy sa časom pozmenili a zmiešali s lokálnymi názormi a kultúrou, čoho výsledkom sú rôzne mýtické a pohanské verzie stvorenia, ktoré si určité kultúry a národy zachovali dodnes. Genezis popisuje pôvodný príbeh stvorenia, ktorý v porovnaní s extravagantými mýtmi a legendami pohanských kultúr, nesie známky Božej išpirácie. Príbeh stvorenia v skutočnosti konfrontuje vtedajšie babylonské a egyptské mýty, kde hrali hlavnú úlohu rôzni bohovia, či už vo forme prírodných živlov alebo slnka či mesiaca. Genezis jasne prehlasuje, že všetko aj prírodné živly, slnko, mesiac či hviezdy stvoril sám Boh Hospodin, ktorý je jediným Bohom a všetko ostatné je Jeho stvorenie.

 

KAPITOLA 2

Ešte o stvorení nebies a zeme.

1.      A dokonané boly nebesia i zem i všetko ich vojsko.

Slovom Hospodinovým učinené sú nebesia a duchom jeho úst všetko ich vojsko. (Žalm 33:6)

Ja som učinil zem a stvoril som človeka na nej; ja, moje ruky roztiahly nebesia, a velím všetkému ich vojsku. (Izaiáš 45:12)

Všetko je hotové - vesmír aj Zem a pripravené pre človeka. Vojsko, doslova vojsko (často aj anjeli), ktoré pozostáva z jednotlivých oddielov, ktoré majú svojich vodcov, obrazne nebeské telesá a všetko stvorenstvo, ktoré má svoje pridelené miesto a úlohu. Septuginta používa na miesto slova vojsko, výraz ozdoba, dekorácia. Slovné spojenie zem (v tomto prípade skôr prekladané ako celok, systém) i všetko jej vojsko tak vyznieva ako vyzdobený celok, čo umocňuje harmóniu, celistvosť a krásny poriadok celého Božsieho stvorenia na rozdiel od počiatočného stavu v Genezis 1:2 (zem bola neladná a pustá).

2.      A Bôh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil.

Hospodin dokonal svoje dielo, prestal tvoriť; to však neznamená, že viac už nekoná (Ján 5:17).

A Ježiš im odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem.

Ide o okamih nastolenia fyzikánych zákonov? Vstupujú v tomto momente do platnosti zákony termodynamiky?

Zákon zachovania energie v Biblii:

... hoci sú diela učinené od založenia sveta. (Žid 4:3)

... Ty to všetko udržuješ nažive,... (Neh 9:6)

Viem, že všetko, čokoľvek činí Bôh, bude trvať na veky: nedá sa nič k tomu pridať, ani sa nedá nič od toho odňať, a Bôh to tak učinil preto, aby sa báli pred ním. (Kaz 3:14)

Podľa prvého zákona termodynamiky hmota ani energia (za normálnych okolností) nemôže vzniknúť ani zaniknúť, môže len meniť formu. V predchádzajúcich veršoch Biblia popisuje túto veľkú záhadu vzniku hmoty a energie. Druhý zákon termodynamiky hovorí, že postupom času vesmír smeruje od poriadku ku chaosu, resp. pri každej premene energie dochádza k jej stratám, vesmír teda speje od počiatočného bodu ku svojmu zániku.

Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk. Ony sa pominú, Ty zostávaš; všetko sa rozpadne ako odev; vymeníš ich ako rúcho - zmenia sa. (Žalm 102:26-27)

Zdvihnite oči k nebesiam a pozrite sa dolu na zem, lebo nebesá sa rozplynú ako dym, zem sa rozpadne ako šaty a jej obyvatelia pomrú ako komáre, ale moja záchrana ostane naveky a moja spása sa nezruší. (Iz 51:6)

Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú. (Mat24:35)

3.      A Bôh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Bôh činiac.

Požehnať, hovoriť dobre o ňom, posvätiť, oddeliť. Hospodin hovorí o siedmom dni dobre a oddeľuje ho.

Prvý sabat v histórií, ešte pred Mojžišovým zákonom. Neskôr sa stane jedným zo základných prikázaní. Sabat:

-          Je pre Izrael výnimočný (Ex 20:2, 8-11, Deut 4:13, 5:2-21)

-          Je mu venovaná veľká pozornosť (Ex 35:2-3, Lev 23:3, 26:34, Iz 56:2-6, 58:13-14, Jer 17:20-22, Neh 13:19)

-          Kňazi však slúžia aj cez sabat (Lev 24:8, Num 28:9-10, 1Par 9:32, 23:31, 2Par 2:4, 8:13, 23:4, 31:3)

-          Obriezka ak pripadne na sabat, tak sa vtedy aj vykoná (Lev 12:3, Ján 7:22)

Sabat v Novom zákone:

-          Ježiš mal zvyk počas sabatu navštevovať synagógu (Luk 4:16, Mar 1:21, 3:1, Luk 13:10)

-          Ježiš vyučoval aj Starý zákon (Mat 5:17-20, 15:1-6, 19:16-19, 22:35-40, Luk 16:17)

-          Ježiš však nekládol dôraz na vonkajšie zachovávanie Zákona, ale na dobrovoľné činenie Božej vôle, čo je podstatou Zákona (Mat 5:21-48, 19:3-9)

-          Ježiš sa zastával učeníkov, keď trhali klasy počas sabatu a dával za príklad Dávida, ktorý jedol chleby preduloženia. Tak vlastne zaradil sabat do kategórie ceremónneho zákona, nad ktorým má prioritu ľudská potreba

-          Ježiš pripomínal farizejom, že kňazi v chráme znesväcujú sabat a predsa sú bez vinny (Mat 12:5); pripomínal aj obriezku, ktorá sa môže konať počas sabatu (Ján 7:22-23)

-          Ježiš napomína ľudí, ktorí preferujú sabat nad pomocou druhému človeku (Luk 13:10-17, Mat 12:8-14, Mar 3:1-5) a prehlasuje, že On je Pánom soboty (Mat 12:8, Mar 2:28, Luk 6:5)

Keďže väčšina prvých kresťanov boli Židia, čítame, že sa denne stretávali v chráme (Sk 2:46, 5:42), navštevovali synagógy (Sk 9:20, 13:14, 14:1, 17:1-2,10, 18:4), ctili si zákon (Sk 21:20), do požiadiek pre pohanských kresťanom však sabat nezaradili (Sk 15). Pavol sa téme venoval vo svojich listoch (napr. Rim 14:1-6, 2Kor 3:14, Gal 3:2-3, 4:9, 5:1, Kol 2:14-20, Žid 3-4). Kresťan nachádza sabat, odpočinok v zavŕšenom Kristovom diele každý deň.

Nedeľa sa oficiálne stáva dňom pokoja, až okolo roku 321 po Kr., kedy cisár Konštantín, vyhlasuje nedeľu (deň slnka, ešte aj dnes v angličtine Sunday, teda deň slnka) za deň voľna. Ide však o politický pragmatizmus, ktorým sa snaží dosiahnuť, aby hlavné náboženské skupiny (kresťania, sýrsky kult slnka, rímsky kult Jupitera a perzský kult boha svetla) mali bohoslužby v rovnaký deň a ostatných 6 dní v týždni, aby všetci ľudia pracovali.

V Biblii nájdeme o sabate aj prorocké slová, vzťahujúce sa na milénium (Iz 66:22-23, Ez 46:1).

Boh určite neodpočíval, pretože by bol unavený či vyčerpaný (Iz 40:28), ale aby nám dal príklad. Shabat, znamená prestať, skončiť.

Týmto veršom sa završuje sedem dní stvorenia, v ďaľších veršoch druhej kapitoly Genezis ho Mojžiš doplňuje.

4.      To sú rody nebies a zeme, keď boly stvorené, v deň, v ktorom činil Hospodin Bôh zem i nebesia.

Nejde o protirečenie, či iný záznam stvorenia, ako čítame v kapitole 1, sám Ježiš cituje (Mar 10:6) z prvej aj druhej kapitoly Genezis a spája ich v jednu udalosť. Prvá kapitola podáva chronologický záznam svorenia, druhá zase opisný spôsob, v ktorého strede sa nachádza človek. Inak povedané, prvá kapitola je ako keby z pohľadu anjela a druhá z pohľadu človeka. Pod dňom sa tu rozumie celých šesť dní stvorenia, kedy bolo všetko stvorené.

Začiatok verša hovorí nebo a zem, to je označenie celého vesmíru. Na konci verša Mojžiš používa výraz zem i nebesia. Zem znamená pôda a nebesá obloha, pohľad sa teda zaostruje na Zem, konkrétne na záhradu Eden. Na identifikáciu Boha sa používa výraz Hospodin Boh (Elohim JHVH), Boh (Elohim) je meno Boha Stvoriteľa a Hospodin (JHVH, ten ktorý je, nezávislý na nikom a na ničom, večný a nemenný) zase zjavuje osobnú stránku Boha, ktorý vstupuje do vzťahu s ľuďmi. Mojžiš vykresľuje Boha na jednej strane ako súverénneho a zvrchovaného Stvoriteľa všetkého a zároveň ako osobného milujúceho Boha, ktorý sa skláňa k človeku.

5.      A ešte nebolo nijakého chrastia poľného na zemi, ani ešte nebola narástla nijaká poľná bylina, lebo Hospodin Bôh ešte nebol dal, aby pršalo na zem, ani nebolo človeka, aby bol obrábal zem.

Mojžiš nehovorí, že vegetácia neexistovala, tvrdí len, že ešte nebola záhrada Éden, tá je vysadená až vo verši 8. Nejde v žiadnom prípade o rozpor s prvou kapitolou knihy Genezis. Slovo zem (erets) znamená aj pole, krajinu a môže sa vzťahovať na Éden. Chrastie v origináli znamená skôr krovie, (vyššiu) poľnú rastlinu a bylina (nižšiu) poľnú bylinu, teda ide poľnú, úžitkovú vegetáciu a nie o divú vegetáciu.

V nasledujúcich dvoch vešoch sú odstránené aj posledné dve prekážky poľnohospodárstva: absencia vody a človeka.

6.      Ale para vystupovala zo zeme a zvlažovala celú tvár zeme.

Na počiatku existuje odlišný hydrologický cyklus, či trvá až do potopy alebo končí po týždni stvorenia, či po páde človeka je otázne.

Ešte o stvorení človeka. raj. eva.

7.      A Hospodin Bôh utvoril Adama, človeka, vezmúc prach zo zeme a vdýchnul do jeho nozdier dych života, a človek sa stal živou dušou.

Adamah, v preklade zem, Adam, človek. Slovo utvoril (yasar) sa v Izaiášovi 45:9 a Jeremiášovi 18:2-4 používa vzťahom na hrnčiara, ktorý tvaruje hlinu. Boh stvoril človeka svojimi rukami, na rozdiel od všetkého ostatného, to stvoril svojím slovom. Aj keď sme dielom Božích rúk, predsa sme z hliny, bez Božej oživujúcej moci, sme len zhlukom chemických prvkov. Okrem hliny však obsahujeme aj dych života, duševný rozmer, vedomie, ktoré nás robí živou bytosťou.

8.      A Hospodin Bôh vysadil zahradu čiže raj v Édene, od východu, a tam postavil človeka, ktorého utvoril.

Najprv bola asi stvorená záhrada Éden (možno počas tretieho dňa a možno neskôr) a potom človek. Kapitola nie je v chronologickom poradí, ale skôr opisuje prostredie a podmienky, do ktorých je človek stvorený. Všetko je starostilovo pripravené pre jeho príchod. Výraz od východu, qedem, znamená aj predtým (pred stvorením človeka).

Éden, v preklade potešenie, rozkoš, je skutočným miestom (Gen 4:16, Iz 37:12, Ez 27:23). Podľa mnohých židovských autorov je práve Izrael a jeho okolie miestom, kde sa nachádzala záhrada Éden. V Genezis 13:10 hovorí Boh Abramovi, že krajina, ktorú mu dá je ako záhrada Hospodinova. Slovo ako nemusí nevýhnutne znamenať prirovnanie, môže ísť o identifikáciu. Sám Ježiš v Lukášovi 23:43 a v Zjavení Jána 2:7 nás uisťuje, že to miesto ešte stále existuje, len v inej forme.

9.      A Hospodin Bôh dal, aby vyrástol zo zeme všelijaký strom žiadúcny na pohľad a ovocím dobrý na jedenie, a strom života prostred raja ako aj strom vedenia dobrého i zlého.

Mojžiš zase preskakuje v čase, vracia späť na začiatok verša 8, keď Hospodin sadí záhradu Éden, a identifikuje veci, ktoré budú čoskoro zohrávať dôležitú úlohu. Strom života, na rozdiel od rôznych liečivých rastlín, nielen odďaľuje smrť, ale ju úplne eliminuje. Nejde však o žiaden magický strom ale skôr o symbol života, ktorý mal na veky patriť človeku (Gen 3:22). A niektorým ľuďom aj bude patriť (Zj 22:2). V záhrade sa nachádza aj strom vedenia dobrého a zlého, ktorý prináša človeku možnosť rozhodnutia.

10.  A rieka vychádzala z Édena, aby zvlažovala zahradu, raj, a odtiaľ sa delila a bola vo štyri hlavné rieky.

Rieka, jej potoky obveseľujú mesto Božie, svätyňu príbytkov Najvyššieho. (Žalm 46:5)

Názory o aké územie presne ide sú rôzne, od nadpozemských lokalít po podzemské. Z tohto verša však vyplýva, že ide o pozemskú lokalitu, ktorá však určite bola pred pádom človeka prepojená s duchovným svetom. Podľa niektorých autorov bol touto riekou Jordán.

V tomto verši sa mení minulý čas na prítomný, čo vedie k názoru (nepodloženému), že ide o Adamove slová, ktoré sa zachovali až do Mojžišovej doby.

11.  Meno jednej je Píšon; tá obchádza celú zem Chavila, kde je zlato.

Píšon, možno rieka Rioni v Gruzínsku, ktoré preteká okolím mesta Qabala, Gabala, ktoré by podľa Hadriana Relanda mohlo byť odvodené (pogréčtené) od slova Chavila. Podľa Genezis 25:18 by však dané územie mohlo byť aj na inom mieste.

12.  A zlato tej zeme je výborné; tam sa nachodí bdelium i kameň onyx.

Čo vlastne bdelium je, zostáva nejasné, niektorí autori sa domievajú, že ide o vzácny kameň, niektorí, že ide o perlu a iní zase, že ide o druh živice alebo stromu. Toto slovo sa spomína aj v Numeri 11:7, ale vôbec nie je jasné, čo to vlastne je.

13.  A meno druhej rieky je Gichon; tá obchádza celú zem Kúšovu.

Gichon, niekedy identifikovaný ako rieka Arax, ktorá sa vlieva do Kaspického mora.

14.  A meno tretej rieky je Hidekel; tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Eufrates.

Tretia je rieka Tigris (Dan 10:4) a štvrtou je rieka Eufrat. Ťažko povedať, či naozaj ide o tieto rieky, keďže po potope a počas následných rokov sa zmenila tvár celej zeme; verše hovoria, že rieky pramenia z jednej rieky, zatiaľ čo zmienené rieky dnes nepramenia z jedenej rieky.

15.  A Hospodin Bôh vzal človeka a umiestnil ho v zahrade Édena, aby ju obrábal a mal na ňu pozor.

Ako prvé dostáva Adam prácu, čo asi nie je naša predstava raja. Práca a aktivita sú však darmi od Boha - nečinnosť, lenivosť a záhaľčivosť sú negatívne činnosti. Ani v živote po vzkriesení to určite nebude inak, rozdiel spočíva v absencii smrti, deštrukcie, únavy, ťažkostí, potu, námahy; práca bude potešením.

Prvé povolanie na svete je záhradník.

16.  A Hospodin Bôh prikázal človekovi a riekol: Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť,

Okrem jedného stromu môže Adam jesť, čo len chce. Určite ide o obrovský výber. Aj dnes si môžeme užívať život v plnosti, okrem hriechu. To je však niekedy najlákavejšie.

Vidíme, že človek od začiatku rozumie reči. Či bol tak naučený alebo stvorený sa nepíše. Rozumie rovnako aj inštrukciám, ktoré dostáva, má teda rozum; zároveň dostáva aj slobodnú vôľu, má možnosť poslúchnuť alebo neposlúchnuť.

17.  ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš.

To povedal len Adamovi. Adamovou úlohou je odovzdať posolstvo Eve. Samotný strom nebol zlý (možno mal aj iné dôležité funkcie), celé stvorenie je nazvané dobrým. Strom však ponúkal možnosť zistiť, čo je dobré a čo nie je. Bez toho, aby bol  k tomu potrebný Boh, išlo o určitú formu nezávislosti na Bohu.

Keďže existuje strom vedenia dobrého a zlého, musí existovať dobro aj zlo. Dobro je obsiahnuté v Bohu, stelesnením zla je diabol. V tejto chvíli je už teda z Lucifera satan.

Výraz zomrieš doslova znamená zomierajúc zomrieš. Hneď po vykonaní hriechu začal Adam zomierať až do dňa svojej smrti. Iným slovami, život nezískaval, ale len strácal.

18.  A Hospodin Bôh riekol: Nie je dobre byť človekovi samotnému; učiním mu pomoc, ktorá by bola jemu roveň.

Po prvý krát čítame, že niečo nie je dobré, samota. Okrem problému Boh vidí aj riešenie.

Ten, kto našiel ženu, našiel dobré a dosiahol priazne od Hospodina. (Pr 18:22)

Adam potrebuje rovnocennú bytosť, zvieratá sa mu nevyrovnajú. Boh je zase nadradená bytosť. Zvláštne je, že nie je to Adam, kto hovorí, že niečo potrebuje, ale sám Boh. Boh všetko vie a dokonale chápe, vždy vie, čo potrebujeme. Pomocník nie je sluha, ale niekto, kto nám má pomôcť naplniť naše poslanie. Rovnaké slovo používa Ježiš, keď hovorí o Duchu Svätom ako o našom pomocníkovi. Pomoc mu bude rovnocenná. To všetko sa deje ešte stále v šiesty deň stvorenia (Gen 1:27).

19.  A Hospodin Bôh utvoril bol zo zeme všelijaké zviera poľné a všelijakého vtáka nebeského a doviedol ich k človekovi, aby videl ako ktoré pomenuje. A každé jako ktoré pomenoval človek, každú dušu živú, tak sa menovalo.

Tento verš nehovorí o tom, že Adam bol stvorený skôr ako zvieratá. Nejde o chronologický záznam stvorenia - ten je v predchádzajúcej kapitole. Mojžiš počíta s tým, že sme čítali prvú kapitolu a teraz podáva doplňujúce informácie.

Zvierat je ešte stále pomerne málo, ide stále o šiesty deň, a sú asi pomerne blízko.

20.  A Adam, človek, dal všetkým mená, každému hovädu a nebeskému vtákovi a každému zvieraťu poľnému, ale Adamovi sa nenašla pomoc, ktorá by bola bývala jemu roveň.

Teraz si zrejme už aj Adam uvedomuje, že mu chýba rovnocenná bytosť. Zároveň je vidieť, že Adamov intelekt je na vysokej úrovni, počas prvých pár okamihov života dokáže pomenovať všetky zvieratá.

21.  A Hospodin Bôh dal, aby padol na Adama tvrdý spánok a usnul. A vzal jedno z jeho rebier a jeho miesto zavrel mäsom.

Na začiatku je stvorený len Adam na obraz Boží - jedna bytosť - tak ako Boh. Teraz Boh tvorí jeho pomoc - ženu.

22.  A Hospodin Bôh vybudoval rebro, ktoré vzal z Adama, v ženu, a doviedol ju k Adamovi.

Popretie evolúcie. Adamova nevesta pochádza z jeho boku, rovnako tak aj Kristova.

23.  Vtedy povedal Adam: Toto už teraz je kosť z mojich kostí a telo z môjho tela; táto sa bude volať muženou, lebo táto je vzatá z muža.

Prvé ľudské slová, ktoré sú v Biblii zaznamenané. Eva nie je zo zeme, ale z Adama, lebo tí dvaja sú jedno. Patria jeden druhému.

Mužena, muža, doslovne tá muž, ona muž, teda rovnaká ako on, Adam, ale ona.

Tak sú povinní aj mužovia milovať svoje ženy jako svoje vlastné telá. Kto miluje svoju ženu, sám seba miluje. Lebo veď nebolo nikdy nikoho, kto by bol nenávidel svojho tela, ale ho každý chová a opatruje ako aj Pán cirkev, lebo sme údami jeho tela, z jeho mäsa a z jeho kostí. Zato opustí človek svojho otca i svoju mať a pripojí sa ku svojej žene, a tí dvaja budú v jedno telo. Toto tajomstvo je veľké, ale ja hovorím vzťahom na Krista a vzťahom na cirkev. (Ef 5:28-32)

24.  Preto opustí muž svojho otca a svoju mať a bude ľnúť ku svojej žene, a budú jedno telo.

To sú už asi Mojžišove slová alebo Adamovo proroctvo. Manželstvo je potvrdené v Malachiášovi 2:15-16, Matúšovi 19:3-9, Markovi 10:2-12.

Manželstvo:

-          Boh ustanovil manželstvo, preto je dôležité každé manželstvo

-          Jedna žena (Mat 19:8)

-          Heterosexuálny a trvalý vzťah (aj fyzický) (Mat 19:4-6)

-          Hlavou je muž (1Kor 11:8-9, 1Tim 2:13)

-          Žena, ktorá nemá deti, má rovnakú hodnotu ako tá, ktorá deti má. V tejto kapitole vidíme, že prvoradou úlohou manželky je pomáhať a podporovať manžela a nie rodenie detí, aj keď to je tiež mandát od Boha (Gen 1:28)

25.  A boli obidvaja nahí, Adam i jeho žena a nehanbili sa.

Síce neboli oblečení ale zatiaľ nevideli, že sú nahí.

 

KAPITOLA 3

Prvý hriech. človek vyhnaný z raja.

1.      A had bol najchytrejší zo všetkých zvierat poľných, ktoré učinil Hospodin Bôh. A povedal žene: Či naozaj riekol Bôh: Nebudete jesť z niktorého stromu rajského?

Had, nachash, z hebrejského slova sičať, mrmlať, šepkať, veštiť, zaklínať. V chaldejskom jazyku žiarivý, meď. Ide o krásne zviera alebo samotného Lucifera? Biblia používa slovo had, nachash, aj v súvislosti so zvláštnymi tvormi (Jób 26:13, Iz 27:1) a samozrejme v Jánovom Zjavení 12:9 je satan identifikovaný ako ten starý had. Tento had vie hovoriť, presviedčať a ani Eva nie je jeho „nezvieracími“ schopnosťami prekvapená. Či boli hady tvory, ktoré pôvodne vedeli rozprávať alebo mu prepožičiava svoje schopnosti sám satan, nevieme. Každopádne z Pavlových slov (2Kor 11:3) vieme, že hlavným aktérom je satan. Kde sa tam nabral nevieme. Satan, pôvodne Lucifer bol jedným z Božích anjelov, neskôr sa však jeho srdce povýšilo a vzbúril sa. Mnoho kresťanov verí, že pasáže z Izaiáša 14:13-15 a Ezechiela 28:12-19 popisujú jeho pád.

Hadova chytrosť, múdrosť je v kontraste s bláznovstvom človeka, ktorý si vyvolí namiesto všetkého toho, čo je veľmi dobré, tú jedinú vec, ktorá je zakázaná.

Konverzácia začína nevinne, zmyslom otázky je však navodiť myšlienku, prečo by nemohli spraviť to, čo im Boh zakázal. Ak nemôžu jesť z tak krásneho stromu, potom Boh určite pred nimi niečo skrýva, nechce im dať to, čo je pre nich najlepšie. A prečo im vlastne Boh niečo zakazuje? Spochybnená je Božia dobrota a láska. Satan vykresľuje Boha ako zlomyselného despotu. Zákaz, ktorý ich mal ochrániť pred nepríjemnými dôsledkami, sa stáva prekážkou, ktorú im Boh dal, aby si nemohli užiť skutočnú slobodu. To však nie je pravda, pretože Boh „Neodoprie ničoho dobrého tým, ktorí chodia v úprimnosti.“ Žalm 84:12.

Eva robí chybu a púšťa sa do diskusie.

Hadova taktika:

-          spochybnenie - v1

-          popretie - v4-5

-          mudrovanie - v6

2.      Na to povedala žena hadovi: Z ovocia rajských stromov jeme.

Eva sa pokúša použiť rozum a veci uviesť na pravú mieru, na satana však rozum neplatí a navyše je najchytrejším tvorom. Bez Božej sily nikto pred ním neobstojí, ani Eva so všetkou svojou múdrosťou. Eva najprv obhajuje Boha, nepresne však cituje, čo Boh povedal, nielenže, môžu jesť zo stromov, ale Boh zvýrazňuje, že zo všetkých (až na jeden) a slobodne (Gen 2:16-17). Svojou nepresnosťou Eva trochu uberá z Božej štedrosti a dobromyseľnosti.

3.      Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!

O dotýkaní, tiež Boh nič nehovoril, ani to nepovedal tak stroho: Dotkni sa a zomrieš. Samotný strom nie je otrávený, nebezpečenstvo spočíva v neposlušnosti. Eva trošku ubrala a trošku pridala, čím zmenila Božie slovo.

Boh hovorí v Genezis 2:16-17:

Z ktoréhokoľvek stromu rajského budeš slobodne jesť, ale zo stromu vedenia dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo toho dňa, ktorého by si jedol z neho, istotne zomrieš.

Eva hovorí:

Z ovocia rajských stromov jeme. Ale o ovocí stromu, ktorý je prostred raja, riekol Bôh: Nebudete jesť z neho ani sa ho nedotknete, aby ste nezomreli!

Satanov plán je vskutku diabolský, nespochybňuje Božiu vládu ani Evinu vieru, len predstiera, že nevie o čo ide, zámerne prevracia Božie prikázanie a vetu formuluje ako otázku, aby to vyzeralo, že nerozumie a potrebuje vysvetlenie. Len málo ľudí vie odolať možnosti opraviť druhého, rovnako tak aj Eva. Z ničoho nič Eva stráca pôdu pod nohami, pričom si myslí, že obhajuje Boha.

Podľa starších židovských autorov, had reaguje na Evine slová, tým, že ju pritisne k stromu, aby jej dokázal, že sa môže dotýkať bez toho, aby sa jej niečo stalo. A ak sa môže beztrestne dotýkať, môže aj jesť.

4.      A had povedal žene: Istotne nezomriete.

Had odkladá pretvárku a prechádza do otvoreného poprierania a klamania. Eva sa bojí, že zomrie, tak ju had ubezpečuje, že určite nezomrie. Zrazu otázka stojí, kto má pravdu, Boh alebo satan?

On (satan) bol vrahom od počiatku a nestál v pravde, pretože niet v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, lebo je lhár a jej otec, otec lži. (Ján 8:44)

Rimanom 5:12 nám hovorí, čo sa stalo: „Preto jako skrze jedného človeka vošiel hriech do sveta a skrze hriech smrť, a tak prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili“. Adamovou neposlušnosťou vošiel do sveta hriech a smrť. Grécke slovo svet, kosmos, zahŕňa vesmír a celú zem, dotýka sa celého stvorenstva. Kliatba teda padla na celé stvorenstvo. Apoštol Pavol nazýva smrť, tým posledným nepriateľom (1Kor 15) a v Zjavení 22:3 čítame, že v novom nebi a na novej zemi nebude už žiadna kliatba či smrť, to všetko pominie so zničením neba a zeme.

5.      Ale Bôh vie, že toho dňa, ktorého by ste jedli z neho, otvoria sa vaše oči, a budete jako bohovia, ktorí vedia, čo je dobré i zlé.

Aby had dokázal, že Boh klame, musí prekrútiť Boží charakter. Pôvodne Boh človeku zakázal jesť zo stromu pre jeho vlastné dobro. To satan prekrucuje. Tvrdí, že Boh to robí pre svoje vlastné dobro na úkor Adama a Evy, oni sú vlastne obete a majú právo sa brániť.

Ako prvé spochybňuje satan Boží súd - určite sa im nič nestane, nebudú niesť následky, nezožnú to, čo sejú. Táto lož sa šíri svetom od jeho počiatku až do dnešného dňa. Pavol jasne píše v liste Galaťanom 6:7-8:

Nemýľte sa Bohu sa nebude nikto posmievať. Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať. Lebo ten, kto seje v svoje telo, z tela bude žať porušenie; a ten, kto seje v Ducha, z Ducha bude žať večný život.

Neposlušnosť môže priniesť len smrť (Rim 6:23), kto tvrdí iné podkopáva Božiu svätosť, spravodlivosť a čistotu (Hab 1:13). Milosť, spravodlivosť a láska sa nevylučujú, trest musí prísť. Prostedníctvom Božej milosti, síce môžeme dostať odpustenie, následky však musí niekto niesť - Kristus na kríži. 

Satan teda šikovne vysvetlí, že Boh si vlastne vymyslel fiktívny trest, aby ich zastrašil, pretože sa bojí, že by sa mu mohli vyrovnať, že by mohli vedieť to, čo aj On vie a tak ho ohroziť. To zapôsobí na Evu a vyvolá to v nej aj dojem, že sa dá ísť vlastnou cestou, že vlastne netreba Boha poslúchať. Dá sa žiť aj bez Neho a bez Jeho pravidiel, mať svoju vlastnú pravdu. Toto je však najväčší hriech na svete.

Paradoxne, to čo had tvrdil, sa aj stalo: fyzicky ihneď nezomreli a svojim spôsobom sa stali Bohu podobní, len zabudol povedať aj zvyšok. Smrť sa predsa len vkradla do ich životov a nakoniec ich dostihne a poznanie, ktoré ich malo obohatiť im prinieslo skazu.

Had prehovoril len dvakrát (3:1, 4-5). To stačilo, aby spochybnil Božiu dobrotu, všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré, to všetko dal človeku a človek predsa uveril, že Boh pred ním niečo skrýva a je k nemu nespravodlivý.

Ľudská túžba byť ako Boh, byť nesmrteľný, sebestačný, nikomu sa nezodpovedať nám prináša skazu dodnes. Forma zakázaného ovocia sa neustále mení od okultizmu, čarodejníctva, alchýmie po dnešnú genetickú modifikáciu a manipuláciu ľudskej a zvieracej DNA, nanotechnológie, klonovanie, prenos ľudského vedomia do externých zariadení, pokusy o dosiahnutie kolektívneho vedomia a podobne. V nasledujúcich dňoch môžeme očakávať rozmach transhumanizmu, ktorého snahou je, pomocou rôznych technológií, uviesť ľudstvo do ďaľšieho evolučného štádia.

6.      A žena videla, že je strom dobrý na jedenie z neho, že je žiadosťou očiam a že je to prežiadúcny strom, aby urobil človeka rozumným, tak tedy vzala z jeho ovocia a jedla a dala spolu i svojmu mužovi, a jedol.

V tomto momente mala Eva odísť. Zostáva, váha, pozerá, chce a nakoniec vykoná. Z nejakého dôvodu je zrak zmysel, cez ktorý satan útočí najviac. Keď Biblia hovorí, že niekto niečo uvidel, zväčša to nedopadne dobre. Na druhej strane čítame, že Boh používa sluch, viera je skrze počutie, Ježiš znovu a znovu hovorí, že ten, kto má uši, nech počuje.

Situácia, ktorá sa tu odohráva, je krásne opísaná v Jakobovom liste 1:13-15:

Nech nikto nehovorí, keď je pokúšaný, že vraj pokúšaný som pokušením od Boha, lebo veď Boha nemožno pokúšať na zlé, a tiež ani sám nepokúša nikoho. Ale každý je pokúšaný od svojej žiadosti, vyvlačovaný a vábený, a potom žiadosť, keď počne, rodí hriech, a hriech, keď je vykonaný, plodí smrť.

Eva vidí, že strom a jeho ovocie sú dobré na jedenie, žiadostivé očiam a možu ju spraviť múdrou, všetko vyzerá tak super.

Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. Lebo nič z toho, čo je na svete - žiadosť tela, žiadosť očí a chlúbna pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta. (1Ján 2:15-16)

Eva, nielen že sama jedla, ale dáva jesť aj Adamovi. A to mu mala byť pomocou.

Podľa Rimanom 5:14 je Adam predobrazom Krista. Prostredníctvom jedneho prišiel hriech, prostredníctvom druhého milosť a odpustenie. Adam však nebol zvedený.

Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia. (1Tim 2:14)

Je možné, že Adam nasledoval Evu (sám sa stal hriechom), pretože ju tak miloval a vedel, že ak zostane v hriechu sama, Spasiteľ sa nemôže narodiť (a ona byť zachránená)? Podľa Rimanom je Adam predobrazom Krista, ktorý sa dobrovolne obetoval za svoju nevestu a položil za ňu svoj život (Ef 5:22-33).

Z nasledujúcich veršov to vyzerá, že Adam aj keď nebol zvedený, zhrešil z rovnakého dôvodu ako Eva. Dokonca je možné, že bol s Evou celý čas, kým sa zhovárala s hadom (ich oči sa otvorili naraz, naraz teda možno aj jedli). Eva ochotne poslúchla hada a Adam zase Evu. Nakoniec je to Adamov hriech, ktorý prináša smrť (Rim 5:12-14).

Pavol označuje Adamov čin ako neposlušnosť a pád (Rim 5:12-19), nie ako obeť. V Hozeášovi 6:7 autor prirovnáva Adama k bezbožnému Izraelu a nie k sebaobetujúcemu sa záchrancovi. Z toho vyplýva, že Adamovým motívom je neposlušnosť, na druhej strane Kristovým motívom je poslušnosť (Fil 2:7-9). Adam je teda Kristovi podobný v tom, že svojím činom ovplyvňuje osud celého ľudstva, rovnako ako Kristus (jeden prináša smrť a druhý život).

7.      Vtedy sa otvorily oči obidvoch, a poznali, že sú nahí. A naviažuc fíkového lístia spravili si zástery.

Doteraz bola ich nahota krásna, odteraz je hanebná. Ich nahota je znakom, že im niečo chýba, niečo stratili. Zažívajú úplne nové pocity, hanbu, zlyhanie, sklamanie, nehodnosť, strach, zmätok, bezradnosť.

Následne dochádza k prvému pokusu o zakrytie problému namiesto jeho riešenia. Radšej ako by mali prísť k Bohu, nemotorne sa pokúšajú zakryť svoj hriech. Ešte pred chvíľou bol Adam génius, pomenoval všetky zvieratá, teraz sa jeho mysel zastrela a naivne si myslí, že sa pred Bohom skryje.

Od svojho počiatku kráča ľudstvo v stopách Adama a Evy, snažíme sa získať poznanie za akúkoľvek cenu, chceme byť nezávislí, bez Boha, ale na druhej strane pred ľuďmi všetky zlé veci tajíme, skrývame a zabúdame, že Boh vidí všetko.

8.      Potom počuli hlas Hospodina Boha, chodiaceho po raji, k dennému vetru večernému. Ale Adam i jeho žena sa skryli pred tvárou Hospodina Boha v prostredku medzi stromami raja.

Ako vždy, Boh prichádza, aby hľadal (Luk 19:10), človek sa zase, tak ako vždy skrýva. Vina strieda nevinnosť, stvorenie (stromy), ktoré boli stvorené, aby prinášali človeku potešenie, sa stávajú jeho skrýšou a útočiskom pred problémami.

9.      A Hospodin Bôh volal na Adama a riekol mu: Kde si?

Boh stále hľadá: tu neposlušného Adama, neskôr modlára Abrama, potom podvodníka Jakoba či utečenca a vraha Mojžiša, dnes hľadá nás.

Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vás vyvolil… (Ján 15:16)

Boh vie, čo sa stalo, chce to však počuť z Adamových úst; chce aby zobral zodpovednost a svoju vinu vyznal.

10.  A povedal: Počul som tvoj hlas v raji, ale som sa bál, lebo som nahý a preto som sa skryl.

Je nahý? Veď sa predsa obliekol. Adam však vie, že problémom nie jeho telesná neadekvátnosť ale duchovná, duchovne je nahý, cíti sa pred Bohom zle, lebo neposlúchol. Žiaden odev, ani skrývanie jeho problém nevyrieši, ani náš.

11.  A Bôh mu riekol: Kto ti oznámil, že si nahý?! Či si azda jedol zo stromu, o ktorom som ti prikázal, aby si nejedol z neho?

Adam chodí okolo horúcej kaše, tak Boh prechádza k jadru veci, Adam si potrebuje uvedomiť, že to, čo ho do tejto situácie dostalo, je jeho neposlušnosť.

12.  A Adam povedal: Žena, ktorú si dal, aby bola so mnou, tá mi dala zo stromu, a jedol som.

Keď už nepomáha skrývanie, prichádza na rad výhovorka. Z Evy, z tela z jeho tela, sa zrazu stáva cudzia žena, ktorú mu Boh vnútil. Za všetko môžu druhí. Ak by bol Boh taký dobrý, tak by mu predsa nedal Evu.

Príslovie 28:13:

Tomu, kto prikrýva svoje prestúpenia, nepovedie sa šťastne; ale ten, kto vyzná a opustí, dojde milosrdenstva.

13.  A Hospodin Bôh riekol žene: Čo si to urobila?! A žena povedala: Had ma zviedol a jedla som.

Eva sa rýchle učí a pokračuje v Adamovej hre.

Ako sa hovorí, mýliť sa je ľudské, zvalovať vinu na druhých je ešte ľudskejšie. Celý svet zvaľuje vinu na druhých a na Boha, veď ak existuje, prečo to všetko dovolí? Ak však chceme zvaliť na nieko svoju vinu, „zvaľme“ ju na Ježiša, On ako druhý Adam, prišiel dať veci do poriadku, zaplatil za všetko, čo Adam (ale aj my) pokazil (Rim 5:17). Už netreba vinu presúvať ďalej, dokonca ju ani netrebia niesť, dá sa jej definitívne zbaviť. Stačí sa len pred Ním skloniť, pripustiť, že sme to pokazili a položiť všetko do Jeho rúk.

14.  A Hospodin Bôh riekol hadovi: Že si to urobil, zlorečený budeš nad každé hovädo a nad každé zviera poľné; na svojom bruchu sa budeš plaziť a budeš žrať prach po všetky dni svojho života.

Hriech prináša súd, z najchytrejšieho zvieraťa sa stáva zlorečené zviera podľa princípu z Genezis 9:5 (Ex 21:28-29, Lev 20:15-16). Možno mal had predtým krídla alebo končatiny, ktoré teraz stráca. V Izaiášovi 65 čítame o budúcich pomeroch, verš 25:

Vlk a jahňa budú sa pásť spolu, a lev bude žrať slamu jako vôl, a hadovi za pokrm bude prach. Neuškodia ani nezahubia na celom vrchu mojej svätosti, hovorí Hospodin.

Dokonca aj v budúcnosti had ponesie svoj trest.

15.  A položím nepriateľstvo medzi tebou a medzi ženou, medzi tvojím semenom a medzi jej semenom; ono ti rozdrtí hlavu a ty mu rozdrtíš pätu.

Od zvieraťa prechádza Boh k skutočnému zvodcovi - satanovi. Sám Boh (nie diabol, dokonca ani človek) vyhlasuje vojnu medzi človekom a satanom.

Semeno ženy - len jeden človek - je zrodený výhradne zo ženy, bez biologického otca - Ježiš Kristus, Mesiáš (Gal 3:16), ktorý síce dostane úder (smrť kríža), ale v tom istom momente sám udelí satanovi smrteľný úder (Ján 12:21-33, Kol 2:12-15, Žid 2:14). Kríž je miestom triumfu, nie porážky. Kristus síce zomrel, ale na tretí deň vstal z mŕtvych, poraziac satana a všetko zlo, aby každý, kto v Neho verí, mohol mať večný život.

16.  Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvojmu mužovi, a on bude panovať nad tebou.

Pád sa dotýka aj tých najcitlivejších vecí: skoro každá žena túži byť matkou. Odteraz to bude spojené s veľkou bolesťou a nebezpečenstvom. Zároveň sa mení aj vzťah v rodine: žena bude túžiť po moci a vláde v rodine, muži zase budú mať moc a dominanciu, niektorí budú dokonca tyranmi, silnejší budú vládnuť slabším. Tak dochádza k vojne pohlaví. To však nebol Boží plán, ale následok ľudskej túžby žiť bez Boha. Z pomoci, ktorá mala byť mužovi rovnou, sa stáva krehká bytosť, vydaná mužovi na pospas. Podľa publikácie „Domáce násilie a násilie páchané na ženách v SR[54]“ 29,3 % žien na Slovensku zažilo násilie od svojich intímnych partnerov, to je skoro každá tretia žena.

Biblia nám aj tu dáva recept ako tomu uniknúť.

nerobiac ničoho zo sváru ani z márnej chvály, ale v pokore majte jedni druhých za vyšších od seba nehľadiac každý len na svoje, ale každý aj na to, čo je iných. (Fil 2:3-4)

17.  A Adamovi povedal: Preto, že si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal a riekol: Nebudeš jesť z neho, zlorečená bude zem pre teba; s bolesťou budeš z nej jesť po všetky dni svojho života.

Zem, ktorej mal Adam vládnuť, mu prinesie bolesť, trápenie a nakoniec ho pohltí, bude jej vydaný na milosť. Do sveta vstupuje úpadok a entropia. Práca, ktorá mala byť potešením, sa stáva útrapou.

Izaiáš 24:4-5:Smútiť a vädnúť bude zem; zomdleje a uvädne okruh sveta, zomdlejú vysokosti ľudu zeme, 5 pretože i tá zem je poškvrnená pod svojimi obyvateľmi, lebo prestúpili zákony, zmenili ustanovenie, zrušili večnú smluvu.

5Smútiť a vädnúť bude zem; zomdleje a uvädne okruh sveta, zomdlejú vysokosti ľudu zeme, pretože i tá zem je poškvrnená pod svojimi obyvateľmi, lebo prestúpili zákony, zmenili ustanovenie, zrušili večnú smluvu.

Rimanom 8:20:

Lebo stvorenstvo je podriadené márnosti, a nepodriadilo sa dobrovoľne, ale pre toho, ktorý ho podriadil,

18.  Tŕnie a bodľač ti bude rodiť a budeš jesť poľnú bylinu.

Namiesto obilia a zeleniny, získava prevahu tŕnie a bodľač. Namiest rajského ovocia budú mať poľnú bylinu.

19.  V pote svojej tvári budeš jesť chlieb, až dokiaľ sa nenavrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa navrátiš.

Kristus - nositeľ kliatby:

-          Zem je prekliata, Kristus sa stal kliatbou (Gal 3:13)

-          Príchod bolesti, Kristus sa stal mužom bolesti (Iz 53:3)

-          Tŕnie a bodľač, Kristus dostáva tŕňovú korunu (Ján 18:8)

-          Pot, Kristus potí krv (Luk 22:44)

-          Návrat do prachu, Kristus je položený do prachu smrti (Žalm 22:16)

20.  A Adam nazval meno svojej ženy Eva, pretože ona bola matkou všetkých živých.

Eva, Chavah, v preklade život, zrod života, darca života. Septuaginta hovorí: „a Adam nazval svoju ženu Život“. Ona (jej potomstvo) dá zrod tomu, kto rozdrtí hlavu hada a prinesie obnovu.

21.  A Hospodin Bôh učinil Adamovi a jeho žene odev z kože a odial ich.

Prvá obeť, len krv môže pokryť hriech, žiadna iná náhrada, či už je to figový list, návšteva bohoslužieb, náboženské úkony, sviatosti, pravidlá, charita, dobré skutky; nič iné len krv. A tú obeť nemôže priniesť nikto len sám dokonalý Boh - Ježiš Kristus.

22.  Vtedy povedal Hospodin Bôh: Hľa, človek sa stal ako jeden z nás, aby vedel dobré i zlé. A tak teraz, aby nevystrel svojej ruky a nevzal ešte aj zo stromu života a nejedol, a žil by potom na veky, vyžeňme ho!

Nakoniec sa človek stal ako Boh, nič dobré mu to však neprinieslo. Tajomstvo totiž nespočíva v tom - byť ako Boh, ale byť s Bohom - neexistuje nič lepšie (Žalm 16:11).

Jeden z nás, ďalší príklad Trojice.

23.  A Hospodin Bôh ho poslal preč z raja, zo zahrady Édena, aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý.

Adam odchádza z raja, končí sa obdobie nevinnosti a začína obdobie svedomia. Raj je síce mimo Adamov dosah, no nie je zničený, len čaká na svojich obyvateľov.

24.  A vyhnal človeka a osadil cherubínov od východnej strany zahrady Édena, a to s plamenným mečom plápolajúcim strážiť cestu ku stromu života.

Cherubín, hakkerubim, duchovné bytosti, slová končiace na -im sú už v množnom čísle, teda nie je to cherubín a cherubíni, ale cherub a cheruby. Jeruzalemský Targum prekladá tento verš ako: „a prebýval (Boh) medzi cherubmi na východ od záhrady Éden a ohnivý meč, Shekinah, zabraňoval k prístupu k stromu života“. Text podobný s textom v Exodus 25:22.

Keď sa neskôr Biblia zmieňuje o strome života, ten je už v nebeskom Jeruzaleme (Zj 22:2).

Podobnosť dvoch stromov: strom v záhrade Éden a Kristov kríž:

-          Oba sú drevené (Sk 5:30, 1 Pet 2:24)

-          Oba sú v záhrade (Ján 19:41)

-          Na oba sa vzťahuje kliatba (Gal 3:13,17)

Ich rozdiely:

-          Jeden je vysadený Bohom (Gen 2:9) druhý človekom (Mat 27:35)

-          Jeden je žiadostivý očiam (Gen 3:6), druhý je bez krásy (Iz 53)

-          Jeden je zakázaný, druhý je jediná cesta.

-          Prvý prináša hriech a smrť, druhý život a spasenie (Ján 6:53-54)

-          Prvý vyháňa z raja, druhý vedie do raja

Je možné, že v tomto momente dochádza k oddeleniu duchovného a viditeľného sveta, resp. k strate prístupu do ďalších dimenzií (podľa niektorých teórií existuje 10 a možno viac rozmerov, človek však vníma len 3 rozmery plus čas)?

Aj keď v tomto momente veci vyzerajú naozaj zle, vyzerá to, ako keby sa Bohu jeho zámer nevydaril, posledné dve kapitoly Biblie hovoria opak. To všetko dobré, o čom čítame v prvých dvoch kapitolách, sa znovu vráti. Boh stvorí novú zem a nové nebesia a znovu sa bude prechádzať s človekom na mieste, kde je radosť, plnosť, krása a všetko to dobré, po čom túži naše vnútro (nikto z nás nebol stvorený pre niečo menej). Otázka je: budem tam aj ja? Odpoveď je na nás, čo sa týka Boha, On pre to spravil všetko, Ježiš každému z nás hovorí:

...toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. (Ján 6:37)

 

KAPITOLA 4

Kain a Ábel. Postup hriechu.

1.      A Adam poznal Evu, svoju ženu, a počala a porodila Kaina, a riekla: Nadobudla som muža s Hospodinom.

Kain, Qayin, odvodené od hebrejského slova qana, v preklade nadobudnúť, získať, vlastniť, Roháček prekladá ako Nadobudnutý.

„Nadobudla som dieťa s Hospodinom“ je v židovskom texte doslovne písane ako: „Nadobudla som dieťa, Hospodin“ (predložka s je kurzívum). Niektorí vykladači Písma preto usudzujú, že si Eva myslela, že ide o spasiteľa zasľúbeného v predchádzajúcej kapitole vo verši 15. Ťažko povedať, v každom prípade je však Eva vďačná Bohu, že mohla porodiť a splniť tak svoju prorockú úlohu.

Niektorí učenci prekladajú vetu: Nadobudla som muža (syna) s pomocou Hospodina.

Slovo Hospodin je v hebrejčine JHVH, čo je zdôrazňuje, Jeho vernosť. To čo slúbil teraz aj splnil.

2.      A zase porodila jeho brata Ábela. A Ábel pásol ovce, a Kain obrábal zem.

Kedy prišlo k pôrodu nie je zaznamenané, teda ani vekoví rozdiel medzi Kainom a Ábelom nie je známy.

Ábel, Hebel, Roháček prekládá ako Márnosť, Smútok. Ide o slovo, ktoré sa hojne používa v knihe Kazateľ. Možno boli sklamaní životom mimo raja.

Ábel je pastier, Kain roľník, obe povolania sú si rovnocené a obe sú plnohodnotné, zatiaľ je všetko v poriadku. Ich spôsob života má ďaleko od barbarstva, kočovníctva, ktoré sa považujú za prvé štádia ľudskej spoločnosti. To príde, paradoxne, neskôr.

3.      A stalo sa po čase, že Kain doniesol Hospodinovi obetný dar z plodu zeme:

A stalo sa po čase, alebo ako hovorí hebrejský text na konci dní, to môže byť na konci týždňa (sobota), roka alebo iného časového obdobia, prípadne výročie stvorenia či obdobie po žatve. Nech už ide o akúkoľvek príležitosť, Kain a Ábel prichádzajú, aby priniesli svoje obete (možno po prvýkrát, samostatne bez svojich rodičov). Dá sa predpokladať, že nasledujú príklad svojich rodičov, aj keď o tom sa Biblia nezmieňuje.

Obaja prinášajú Hospodinovi obeť podľa toho, čo robia. V Mojžišovom zákone majú miesto ako zvieracie obete, tak aj obilné obete. Podľa 1. listu Jána 3:11-12 a listu Júdu 11-13 Kainov problém spočíval v jeho srdci. Ak nie je v poriadku srdce, potom nepomôže žiadna obeť, to čítame aj v Evanjeliu Matúša v 5:23-24.

Rovnako sa dá predpokladať, že zvieracia obeť, resp. použitie zvieracej kože v predchádzajúcej kapitole, je vzorom pre Adama a jeho potomstvo, čo treba obetovať a ako, ale to je len dohad.

Podľa židovskej tradície miesto, kde obetujú svoju obeť sa nachádza pri východnom vstupe do záhrady Éden, kde prebývala viditeľná Sláva Božia.

4.      A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostive na Ábela a na jeho obetný dar.

Prvorodené a ich tuk (Ex 34:19, Lev 3:16, Num18:17, Deut 12:6, 14:23). Ábel vie ako správne obetovat ešte predtým, ako Mojžiš dostáva zákon. Preliatie krvi je v tomto prípade proroctvom o tej dokonalej obeti na kríži a jej prijatie samotným Hospodinom. Stádo označuje, že ide o ovcu alebo kozu.

Ábel dáva to najlepšie prvorodené (prelieva krv) a to najlepšie z neho, jeho tuk. Slovo tuk však môže byť použité obrazne a znamená najlepšie zo svojho stáda, bezchybnú obeť. Na druhej strane Kain neprináša prvotinu úrody, ale len „plod zeme“. Obrazne sa dá povedať, že ich obete charakterizujú ich vieru, živá obeť vyjadruje Ábelovú živú vieru, mŕtva obeť vyjadruje Kainovu mŕtvu, telesnú vieru.

Celou Bibliou sa tiahne požiadavka vzácnej a hodnotnej obete (Lev 22:20-22, 2Sam 24:24), Boh sa neuspokojí s ničím menším (Mal 1:6-14, Rim 12:1). Boh netúži, aby sme ho uctievali len na oko, ale v srdci (Mat 15:8, Mich 6:7-8). Prečo vlastne robíme to, čo robíme? Aké sú naše motívy?

Ako vedia, koho obeť je prijatá a koho nie? Ako znamenie prijatej obete používa Bibla oheň z neba (Lev 9:24, Sud 6:21, 13:20, 1Kr 18:38, 1Par 21:26 a 2Par 7:1), zrejme to sa odohralo aj teraz, ale o tom nie je zmienka.

5.      Ale na Kaina ani na jeho obetný dar nepohliadol, a preto sa Kain veľmi rozpálil hnevom, tak, že opadla jeho tvár.

Podľa Židom 11:4:

Vierou doniesol Ábel Bohu väčšiu obeť než Kain, ktorou to vierou dostal svedoctvo, že je spravedlivý, keď svedčí Bôh pri jeho daroch, a ňou, zomrúc, ešte hovorí.

Rozdiel spočíval v ich postoji, Kain zjavne nemal rovnakú vieru ako Ábel. Júda v 11. verši svojho listu hovorí o telesných ľuďoch, ktorí nechápu duchovné veci, že idú cestou Kainovou. Kain sa niekedy označuje aj jako „otec farizejov“. Kain nechápal, že bez krvi nie je odpustenie a radšej robil veci podľa seba, mysliac si, že Bohu stačí, ak niečo robí. Boh však vyžaduje, aby sme robili to, čo chce On a podľa jeho poriadku.

A skoro všetko sa krvou očisťuje podľa zákona, a bez vyliatia krvi nedeje sa odpustenie. Židom 9:22.

Určite aj Kain veril v Boha, veril v jeho existenciu, moc a zaopatrenie (Kain sa niekedy označuje za prvého Deistu), ale zjavne mu chýba pokora, poddanie sa Jeho vôli, teda atribúty, ktoré sprevádzajú pravú vieru.

Miesto toho, aby dal Kain rýchlo veci do poriadku a priznal si chybu, nahnevá sa. Boh však hľadá pokorných a tých, ktorí sa trasú pred jeho slovom (Iz 66:2).

6.      A Hospodin riekol Kainovi: Prečo si sa rozpálil hnevom, a prečo opadla tvoja tvár?

7.      Či, keď budeš dobre robiť, nebude povznesená a veselá? A keď nebudeš dobre robiť, hriech leží pri dveriach, a jeho túžba sa nesie po tebe. Ale ty budeš panovať nad ním!

Boh nad Kainom neláme palicu, ale ho varuje pred nepríjemnými dôsledkami hriechu. Ak sa obráti, môže znovu cítiť radosť a zmierenie, môže vládnuť nad hriechom, namiesto toho, aby on vládol nad ním. Ale ak nie, tak ho hriech pohltí.

Z toho verša vyplýva, že Kain vedel, že nesprávne obetoval. 

V hebrejskej literatúre existuje aj odlišný výklad tohto verša. Hospodin uisťuje Kaina, že nestratil prvorodenstvo, ale ak bude konať správne, zostane mu aj naďalej. V hebrejčine hriech a obeť za hriech sú totožné výrazy, tak narážka hriech pri dverách je chápaná ako vždy dostupná obeť za hriech, ktorú treba priniesť, ak bude konať zlo.

8.      Na to zase hovoril Kain s Ábelom, svojím bratom. Ale stalo sa potom, keď boli na poli, že povstal Kain na Ábela, svojho brata, a zabil ho.

Kain zjavne radu ignoruje, nejedná zo svojím hriechom - hnevom, ktorý ho teraz v skutku ovládne a stáva sa vrahom. Zranená pýcha vyprodukovala závisť, nenávisť a nakoniec aj násile, ktoré vyvrcholilo vraždou. Ide o prvú smrť ľudskej bytosti a zároveň prvé prenasledovanie spravodlivého. Kain však nie je prvým vrahom. Ježiš hovorí v Jánovi 8:44, že diabol je vrahom od počiatku, teda, tým prvým vrahom.

Grécky preklad, Septuaginta, píše: A Kain povedal svojho bratovi Ábelovi: „Poďme von na pole“, (dlhšia časová pauza) a stalo sa keď boli na poli povstal Kain na svojho brata a zabil ho.

Podľa niektorých starších židovských textov sa Kain začal sťažovať Ábelovi, že neexistuje žiadne dobro ani spravodlivosť a podobne, na čo Ábel trvdil, že to nie je pravda. Ábelova reč nahnevala Kaina a ten ho vo veľkej zlosti zabil kameňom, o tom však Biblia mlčí.  Hovorí však, že ho zabil, lebo jeho skutky boli spravodivé, na rozdiel od jeho vlastných (1Ján 3:12).

Kto bol vlastne prvý prorok? V Deutoronomiu čítame, že Mojžiš bol prorok. Žil aj pred ním nejaký iný prorok? V Genezis 20:7 sám Boh hovorí o Abrahámovi, že je prorokom, aj keď asi málo kto z nás by ho tak nazval. Ide o prvú zmienku o prorokovi v Starom zákone. Stále však nejde o prvého proroka. Paradoxne je to až Nový zákon, ktorý hovorí o ešte skoršom prorokovi Enochovi v liste Júdu vo verši 14:

A prorokoval aj o nich siedmy od Adama Enoch, keď povedal: Hľa prišiel Pán so svojimi svätými myriádami.

Zvláštne je, že prorokuje o druhom príchode Ježiša Krista. Stále však nejde o prvého proroka.

Lukáš 11:49-51:

Preto aj múdrosť Božia povedala: Pošlem k nim prorokov a apoštolov, a niektorých z nich zavraždia a niektorých budú prenasledovať, aby bola vyhľadaná od tohoto pokolenia krv všetkých prorokov, vyliata od založenia sveta, od krvi Ábelovej až do krvi Zachariášovej, ktorý zahynul medzi oltárom a chrámom. Áno, hovorím vám, bude vyhľadaná od tohoto pokolenia.

Z týchto verších vidíme, že prvým prorokom je Ábel. O čom prorokuje? O krvi, ktorá musí byť vyliata za odpustenie hriechov.

9.      A Hospodin riekol Kainovi: Kde je Ábel, tvoj brat? A Kain povedal: Neviem. Či som ja strážcom svojho brata?

Otázka podobná tej, ktorej dostal Adam. Kde si? Aj napriek tomu, čo sa stalo, Boh hneď netrestá, ale vyčkáva aká bude reakcia. Tá je negatívna, Kain si naivne myslí, že keď sa bude tváriť, že o ničom nevie a bude klamať, bude dobre. Nesprávame sa aj my niekedy rovnako naivne?

Áno, Kain mal byť strážcom svojho mladšieho brata rovnako, ako každý jeden z nás, máme dávať pozor na druhých a pomáhať im a nie im robiť život ešte ťažší.

10.  A Hospodin riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá ku mne zo zeme!

Boh berie veci osobne, krv volá k Nemu. Každý hriech, ktorý spáchame berie Boh osobne, pretože v prvom rade hrešíme proti Nemu a až v druhom proti ľuďom, ktorí sú tým zasiahnutí. Ábelovo telo bolo asi niekde zakopané v zemi, vražda je síce zatajená, ale Boh vidí každú nespravodlivsť, nech už je akokoľvek dobre skrytá.

V Mojžišovom zákone (ale vlastne už od čias Noacha) nevinne vyliata ľudská krv vyžaduje vyliatie krvi vraha, inak je krajina znečistená.

aby ste nepoškvrnili zeme, v ktorej ste, lebo taká krv by poškvrnila zem. A takej zemi sa ničím iným nepokryje hriech za krv, ktorá bola vyliata v nej, iba krvou toho, kto ju vylial. (Num 35:33)

V liste Židom 12:24 čítame, že tu je aj iná krv:

a k prostredníkovi novej smluvy Ježišovi a ku kropeniu krvi, ktorá hovorí lepšie než Ábelova.

11.  A ty teraz budeš zlorečený nad tú zem, ktorá otvorila svoje ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojej ruky.

Po diablovi a zemi je prekliaty aj Kain. Výraz „a ty budeš zlorečený nad tú zem“ sa dá preložiť a je aj vo viacerých prekladoch preložený „a ty budeš zlorečený a vyhnaný zo zeme“. To znamená vyhnanie z daného územia, túlavý život a pozbavenie možnosti užívať si výsledok svojej práce. Ide o niečo podobné, ako čítame o obyvateľoch Kanáana v Leviticus 18:28:

Aby aj vás nevyvrátila zem preto, že by ste ju zanečistili, tak ako vyvráti národ, ktorý je pred vami.

12.  Keď budeš obrábať zem, nebude ti viacej vydávať svojej sily. Behúňom a tulákom budeš na zemi.

Paradoxne zem, ktorá ho živila (a už raz bola prekliata v predchádzajúcej kapitole), sa obráti proti nemu a bude dvojnásobne prekliata (ale len pre neho). Septuaginta poslednú vetu prekladá ako: Budeš vzdychať a chvieť sa na zemi. Hrôza jeho zločinu ho bude prenasledovať všade kam pôjde, na žiadnom mieste nezacíti pokoj a nespozná, čo je domov.

13.  Vtedy povedal Kain Hospodinovi: Moja neprávosť je väčšia, než aby mi mohla byť odpustená.

Moja neprávosť alebo trest, použité hebrejské slovo (avon) má oba významy. Výraz použitý pre odpustená (nasa') znamená aj uniesť. Veta sa dá teda preložiť aj: Môj trest je väčší ako dokážem uniesť.

14.  Hľa, zaháňaš ma dnes s tvári zeme a zpred svojej tvári, budem sa skrývať a budem tulákom a behúňom na zemi, a stane sa, že ktokoľvek ma najde, zabije ma.

Aj teraz sa Kain stará len o seba, o to, čo s ním bude, žiadny náznak túžby po odpustení, po ľútosti nad tým, čo spravil, len strach z budúcnosti. Vrah sa bojí, že sám bude zabitý. Všetci žijúci ľudia tej doby (Adamovo potomstvo sa zjavne rozrástlo) sú Ábelovi  najbližší príbuzní  a teda majú nárok na pomstu (Num 35:19).

Kainov trest:

-          Pôda, ktorú bude obrábať (kdekoľvek pôjde), bude málo úrodná.

-          Bude vyhnanec a tulák, bez skutočného domova a bezpečia; všetko čo poznal, v okamihu stráca

-          Vyhnaný od Božej tváre. Z toho vyplýva, že Adam s Evou bývali na mieste, resp. pri mieste (vchod do záhrady Eden), kde bola evidentná Božia prítomnosť, kde uctievali a obetovali. K tomuto všetkému stráca Kain prístup.

-          Strach z pomsty.

-          Nečisté svedomie a strach z Boha, Pavol v 2. Tesaloničanom 1:9, píše o niečom podobnom:

...ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie, preč od tvári Pánovej a od slávy jeho mocnosti,...

15.  A Hospodin mu riekol: Pre tú príčinu, ktokoľvek by zabil Kaina, na tom bude pomstené sedemnásobne. A Hospodin položil znamenie na Kaina, aby ho nikto nezabil, nech by ho našiel ktokoľvek.

Čo bolo tým znamením sa asi už nikdy nedozvieme, pri potope zmizlo. Shuckford zhromaždil niekoľko domienok: paralýza či epilepsia (podľa textu v Septuaginte, kde sa hovorí o trasení), nové zvláštne meno, odolnosť voči zabitiu, jeho pes, tetovanie a najabsurdnejšie zo všetkých, roh na čele. Slovo znamenie je však to isté ako v Genezis 9:13 (owth), kde sa píše o znamení, dúhe. Preto sa veta dá preložiť aj ako: A Hospodin položil znamenie (alebo vykonal zázrak) pre Kaina ...

O podobných znameniach sa píše aj v Ezechielovi 9:4 a Zjavení 7:4, nielen Boh však dáva znamenie. V Zjavení 13:16 sa píše aj o dvoch šelmách, ktoré budú dávať svoje znamenie na ľudí.

16.  A tak vyšiel Kain zpred tvári Hospodinovej a býval v zemi Nóda východne od Édena.

Trpký koniec. Nód, tulák, ale aj trasenie; krajina sa tak začala nazývať až po jeho príchode. Namiesto života pred Božou tvárou si volí iný život, výsledok je nepokoj, trasenie, túlanie a celková nespokojnosť a frustrácia.

Podobný verš je aj v Jonášovi 1:3:

Ale Jonáš vstal, aby utiekol do Taršíša zpred tvári Hospodinovej…

Kain a Ábel reprezentujú večný rozpor medzi ľudskou predstavou ako prichádzať a slúžiť Bohu. Kain je reprezentantom skutkov a zásluh, zatiaľ čo Ábel je zástancom závislosti na Bohu a prijatia jeho milosti. Aj my patríme do jednej z týchto dvoch kategórií. V prvej sú ľudia, ktorí sa spoliehajú na svoju samospravodlivosť a skutky a v druhej tí, čo sa spoliehajú na Kristovo dielo a vierou ho prímajú.

Zvláštna je aj podobnosť medzi Ábelom a Kristom:

            Ábel                                        Kristus

            Pastier                                    Veľký Pastier

            Obetoval                                Dáva svoju dušu ako obeť (Ján 10:11)

            Nenávidený bratom               Nenávidený bratmi (Ján 15:25)

            Zabitý ako nepriateľ               Zabitý ako zločinec (Sk 2:23)

            Jeho krv volá                          Jeho krv tiež volá (Mar 12:6-10)

Potomstvo Kainovo.

17.  A Kain poznal svoju ženu, a počala a porodila Hanocha. A staväl mesto a nazval meno mesta podľa mena svojho syna Hanochom.

Odkiaľ sa vzala Kainova manželka? Odpoveď je v Genezis 5:4:

A bolo dní Adamových po splodení Seta osemsto rokov, a splodil synov a dcéry.

Kainova manželka bola jednou z dcér Adama alebo jednou z dcér jeho potomkov, do vyhnanstva odchádza spolu s ním. Manželstvá medzi súrodencami sú v týchto podmienkach nevyhnutné, niet si z čoho vyberať. Veci sa menia až v knihe Leviticus 18:6-18.

Prečo Boh Kaina hneď nezabil? Zrejme, aby mu dal čas obrátiť sa. Keď sa pozrieme na mená jeho synov, dominuje v nich slovo El - Boh. V skutočnosti tieto mená obsahujú niečo hlbšie, to uvidíme na konci kapitoly.

Otázka či Kain zostal bezbožníkom do konca svojho života a tak vychoval aj svoje deti, nie je v Biblii priamo zodpovedaná. Nový zákon ho však používa ako príklad negativného správania (Júda 11, 1 Ján 3:12). 

Stavba mesta, resp. ohradeného miesta je jednou z prvých vecí, ktoré Kain koná. Potrebuje ochranu. Hanoch v preklade znamená iniciovanie, začatie, zasvätenie. V tomto prípade ide o nový začiatok pre Kaina a jeho rodinu alebo ide o náznak zmeny v jeho živote a svojho syna zasväcuje Bohu.

18.  A Hanochovi sa narodil Irád, a Irád splodil Mechujaela, a Mechijael splodil Metušaela, a Matušael splodil Lámecha.

19.  A Lámech si vzal dve ženy; jednej bolo meno Ada, a meno druhej bolo Cilla.

Prvá zmienka o bigamamií. Aj keď Boh bigamiu povolil (do času), nikdy ju však neschvaľoval, rovnako ako rozvod, konkubíny (ženiny) či polygamiu. Ada, znamená krása a Cilla tieň, cengot.

20.  A Ada porodila Jabala; ten bol otcom tých, ktorí bývajú v stánoch a pasú stádo.

Prvá zmienka o súkromnom vlastníctve v podobe stanov a stád. Otec, v zmysle učiteľ - vynálezca. Vynašiel výrobu stanov, mobilných príbytkov a chov dobytka, aj keď nebol prvým pastierom, remeslo však výrazne rozvinul.

21.  A meno jeho brata bolo Júbal; ten bol otcom všetkých, ktorí hrajú na harfu a pískajú na píšťalu.

Prvá zmienka o hudbe a umení, strunovom nástroji a dychovom nástroji.

22.   I Cilla porodila Tubalkaina, kováča, otca to všetkých, ktorí pracujú z medi a zo železa. A sestra Tubalkainova bola Naama.

Zmienka o prvom kováčovi. Rímsky boh-kováč Vulkán je podľa De Lavaura odvodený práve z Tubala.

Vidíme, že Kainovi potomkovia začínajú vytvárať civilizáciu, stavajú mestá, rozvíjajú umenie, poľnohospodárstvo či zbrojárstvo.

23.  A Lámech povedal svojim ženám, Ade a Cille: Počujte môj hlas, ženy Lámechove! Ušima pozorujte moju reč! Lebo som zabil muža pre svoju ranu a mládenca pre svoju modrinu.

Podľa niektorých tradícií Lámech pri love nechtiac zabil svojho syna (či dokonca Kaina). Keďže nešlo o úmyselné zabitie, ten, kto by ho chcel potresať ako vraha, bude sám vinný. Celý príbeh je však veľmi bizarný a veľmi nepravdepodobný.

Z textu je však isté, že išlo o zabitie v sebaobrane (ak nejde o fiktívny príbeh), preto ak Kainova nespravodlivá vražda má byť odplatená sedemnásobne, jeho zabitie v sebaobrane potom sedemdesiatsedemnásobne. Ak ide o fiktívny príbeh, jeho pointou je Lámechovo chvastúnstvo, keby by ho hocikto napadol, Lámech by ho zabil.

Ide o prvú pieseň - jej štruktúra je výnimočná - ale jej obsah je plný násilia (podobnosť s dnešnou hudbou?). Lámechova rodina je výnimočná, otec - básnik, synovia - vynálezcovia a dcéra - dokonalá v kráse (Naama).

24.  Lebo vraj sedem ráz má byť pomstený Kain, ale pre Lámecha bude pomstené sedemdesiatsedem ráz!

25.  A Adam ešte poznal svoju ženu, a porodila syna a nazvala jeho meno Set, lebo vraj Bôh mi dal náhradou iné semä namiesto Ábela, keď ho zabil Kain.

Set, Náhrada. Aj napriek Ábelovej smrti, semeno ženy a teda aj mesiášska línia pokračuje ďalej.

26.  I Setovi sa narodil syn, a nazval jeho meno Enoš. Vtedy začali vzývať meno Hospodinovo.

Posledná veta tejto kapitoly, resp. jej preklad, je otázny. Znamená to, že doteraz nevzývali Hospodina? Možno ide o začiatok verejného, resp. spoločného uctievania.

Niektorí autori prekladajú túto vetu „vtedy začali znevažovať meno Hospodinovo“. Onkelov Targum (aramejský preklad Tóry s komentárom, z 1. stor. pr. Kr.) prekladá túto vetu: „upustili od modlenia sa v mene Hospodinovom“ a Jonatánov Targum hovorí, že „začali nazývať svoje modly menom Hospodinovým“.

Prominentní rabíni ako Kimchi, Rashi, Maimonides, ale aj Jeronýmus označujú tento verš ako zrod modlárstva, ktoré začalo v dobe Enoša.

Kainov rodokmeň:

Rodokmeň začína Adamom, ten má syna Kaina, ten zase Hanocha, ten Iráda, potom ide Mechujael, Metušael, Lámech, ten má synov Jabala, Júbala, Tubalkaina (tí, zrejme zahynuli počas potopy). Mená nám, keďže sú po hebrejsky, asi nič nehovoria, tak sa pozrime na to čo znamenajú po slovensky. Určite je nejaký dôvod, prečo sú tu zaznamenané.

Adam je človek, to asi všetci z predchádzajúcich kapitol vieme. V Lukášovi 3:38 čítame, že Adam bol Boží, rodokmeň teda začína Bohom. Kain je nadobudnutý, získaný, Hanoch (Chanok) sa dá preložiť aj ako začatie, učenie, učiteľ, Irád (Iyrad) vyhnanec, Mechujael (Mchuwya'el) Bohom zbitý, Metušael (Mthuwsa'el) Boží muž, Lamech (Lemek) lamentovať, byť zúfaly, ale aj mocný.

Keď sa slová spoja a mierne upravia, aby v slovenčine dávali zmysel, dostaneme niečo ako: Boh Človek vzíde (narodí sa), učiteľ vyhnancov (z raja), Bohom zbitý Boží muž mocný.

Zaujímavé, ide o náhodu? V ďalej kapitole uvidíme, že táto „náhoda“ sa objavuje znovu a znovu. V Prísloví 25:2 sa píše:

Slávou Božou je ukryť vec, a slávou kráľov je vyzkúmať vec.

 

KAPITOLA 5

Rodokmeň Adamov od Seta po Noacha.

1.      Toto je kniha rodov Adamových. V deň, v ktorý stvoril Bôh Adama, učinil ho na podobu Boha.

Kapitola, ako prvá z viacerých v celej Biblii, je venovaná rodokmeňu určitého človeka, v tomto prípade Noacha. Ide však o jedinečný rodokmeň (spolu s 11. kapitolou knihy Genezis), pretože na rozdiel od iných obsahuje konkrétne čísla. Vo väčšine prípadov nie je úlohou rodokmeňa určiť celú líniu predkov, ale len vymenovať niektorých, prostredníctvom, ktorých sa dá identifikovať príslušnosť konkrétneho človeka. Napríklad príslušnosť kňazov k Áronovi, príslušnosť osoby k jednemu z 12 synov Jakoba či pôvod kráľa smerujúci k Dávidovi.

Mnohokrát sú celé generácie vynechané a preskočené, takže sa z nich nedajú určiť časové údaje. Treba si tiež uvedomiť, že keď text hovorí, že X je synom Y, nemusí ísť priamo o syna, ale môže ísť o vnuka, pravnuka alebo aj veľmi vzdialeného potomka. To isté platí pre slovo otec. Môže byť chápané aj ako predok. Toto vyplýva z faktu, že hebrejčina nerozoznáva tieto výrazy. Rovnako aj slovo splodil sa v hebrejčine používa pre priame splodenie, ale aj ako označenie, že niekto pochádza z potomstva konkrétneho človeka.

Podľa niektorých autorov, to že X splodil syna Y, keď mal Z rokov sa dá chápať aj tak, že keď mal X Z rokov splodil syna Y', ktorý splodil (alebo niektorý z jeho potomkov) syna Y. To je však v rozpore s Júdovým listom, verš 14, kde sa píše, že Enoch bol siedmy od Adama. Na druhej strane treba uznať, že roky sa výrazne líšia medzi jednotlivými biblickými textami, masoretický text, grécka Septuaginta aj samaritánsky Pentateuch udávajú odlišné hodnoty. Navyše v Lukášovi 3:36 čítame o Kainanovi, ktorý v Genezis chýba. Napr. Genezis 5:32 hovorí, že Noach mal päťsto rokov a splodil troch synov, čo na prvý pohľad vyzerá, že mal v päťstovke trojičky. V skutočnosti sa však synovia narodili postupne. To isté platí aj pre Genezis 11:26, aj Térachovi synovia sa narodili postupne. Térach splodil v sedemdesiatke len najstaršieho syna, ostatných dvoch neskôr.

Rodokmene sa zvyčajne málo čítajú a obvykle preskakujú, treba si však uvedomiť, že sú nedeliteľnou súčasťou Božieho slova a tak sú:

…užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti, aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený. (2Tim 3:16)   

Mnohokrát tam nájdeme informácie, ktoré nám pomáhajú lepšie rozumieť súvislostiam. Napríklad v 2. Samuelovej 15:31 čítame, že počas Absalomovej vzbury Achitofel, dovtedy radca kráľa Dávida, zrádza Dávida a pridáva sa k vzbure. Z textu nevieme, prečo, ale práve rodokmeň nám udáva jeho motív. Podľa 2. Samuelovej 11:3 je Bat-šeba (manželka Uriáša Hetejského) dcéra Eliáma, v 2. Samuelovej 23:34 sa dozvedáme, že Eliám je syn Achitofela. Takže, Achitofelov dôvod je osobný, Dávid scudzoložil s jeho vnučkou a dal zabiť jej manžela.

Rodokmene sú aj svedectvom toho, že Boh nič neprehliadne, ale pamätá na svojich verných.

2.      Muža a ženu ich stvoril a požehnal ich a nazval ich meno Adam, v deň, v ktorý boli stvorení.

Adam, človek. 17 prvkov, z ktorých sa skladá ľudské telo sa nachádza v „prachu zeme“. Aj keď už je na svete kliatba, Mojžiš znovu zdôrazňuje, že:

-          Boh stvoril človeka.

-          Stvoril ho v konkrétny deň.

-          Stvoril ho na Svoj obraz.

-          Stvoril ho ako muža a ženu.

-          Boh požehnal človeka.

3.      Adam žil sto tridsať rokov a splodil syna na svoju podobu a podľa svojho obrazu a nazval jeho meno Set.

Na svoju podobu a podľa svojho obrazu.

A jako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského. (1Kor 15:49)

Nasleduje menoslov desiatich potomkov Adama, štruktúra sa opakuje:

-          Vek otca pri narodení (možno prvorodeného) syna.

-          Meno potomka.

-          Ako dlho žil otec po splodení syna.

-          Zmienka o splodení ďalších detí.

-          Celkový vek otca.

Celkovo ide o obdobie asi 1656 rokov (podľa Masoretického textu), to všetko v rámci jednej kapitoly. Ide o obrovský nepomer k ostatným kapitolám a knihám Biblie (celý Nový zákon sa venuje obdobiu asi sto rokov).

To, čo každému udrie do očí, je neobyčajne vysoký vek prvých ľudí. V rámci tejto kapitoly je priemerný vek okolo 912 rokov. Biblia ale neudáva vysvetlenie, prečo tomu tak bolo. Treba si uvedomiť, že svet, ktorý poznáme my, je odlišný od toho, ktorý bol pred potopou. Možno existovala „parná prikrývka“, ktorá vytvárala lepšiu klímu pred potopou, znižovala úroveň kozmického žiarenia a vytvárala lepšie životné prostredie. Rovnako sa dá postupný úpadok pripísať rastúcim účinkom hriechu, jeho následkom, chorobám, úpadku ľudského tela a podobne. Alebo išlo len o Božiu milosť, čo je najpravdpodobnejšie, keďže Noach žil dlho, 350 rokov, ešte aj po potope. Postupne sa dĺžka života začína skracovať, čo potvrdzuje aj Genezis 6:3, kde Boh hovorí o skrátení ľudského života. V skutočnosti aj dnes sú dôvodom nášho krátkeho života len choroby a úrazy. Inak neexistuje žiaden biologický dôvod, prečo by človek nemohol žiť dlhšie.

Dĺžka roku je 360 dní (Gen 7:11-8:14). Ide teda o skutočné roky a nie symbolické čísla, či astronomické obdobia.

4.      A bolo dní Adamových po splodení Seta osemsto rokov, a splodil synov a dcéry.

5.      A bolo všetkých dní Adamových, ktoré žil, deväťsto tridsať rokov, a zomrel.

Božie slovo (Gen 2:17) sa naplnilo, Adam zomiera, rovnako ako aj skoro všetci ostatní (okrem Enocha a Eliáša).

6.      A Set žil sto päť rokov a splodil Enoša.

Set, v preklade náhrada, určený.

7.      A Set žil po splodení Enoša osemsto sedem rokov a splodil synov a dcéry.

Enoš (Enowsh), v preklade smrteľný, krehký, úbohý. Odvodené od výrazu anash, čo znamená nevyliečiteľný (smútok, rana, choroba).

8.      A bolo všetkých dní Setových deväťsto dvanásť rokov, a zomrel.

Podľa židovského historika Josepha Flávia bol Set rovnako ako Adam bohabojný muž, chodil v jeho šľapajách a predával Božie posolstvo ďalej svojim deťom (aj prostedníctvom nebeských telies, ako sme spomínali v kap. 1). Adam mu odovzdal proroctvo, že zem bude zničená ohňom a aj vodou, preto postavil dva stĺpy ako pamiatku pre ďalšie generácie. Jeden bol z tehál, ten mal byť pri potope zničený, a druhý z kameňa, ten mal pretrvať až do konca.

9.      A Enoš žil deväťdesiat rokov a splodil Kénana.

Kénan (Qeynan), v preklade smútok.

10.  A Enoš žil po splodení Kénana osemsto pätnásť a splodil synov a dcéry.

11.  A bolo všetkých dní Enošových deväťsto päť rokov, a zomrel.

12.  A Kénan žil sedemdesiat rokov a splodil Mahalaléla.

Mahalalél (Mahalal'el), v preklade požehnaný, chválený Boh.

13.  A Kénan žil po splodení Mahalaléla osemsto štyridsať rokov a splodil synov a dcéry.

14.  A bolo všetkých dní Kénanových deväťsto desať rokov, a zomrel.

15.  A Mahalalél žil šesťdesiatpäť rokov a splodil Jareda.

Jared (Yered), v preklade zísť dolu, zostúpiť.

16.  A Mahalalél žil po splodení Jareda osemsto tridsať rokov, a splodil synov a dcéry.

17.  A bolo všetkých dní Mahalalélových osemsto deväťdesiatpäť rokov, a zomrel.

18.  A Jared žil sto šesťdesiatdva rokov a splodil Enocha.

Enoch (Chanowk), v slovenčine učenie, začatie, zasvätenie.

19.  A Jared žil po splodení Enocha osemsto rokov a splodil synov a dcéry.

20.  A bolo všetkých dní Jaredových deväťsto šesťdesiatdva rokov, a zomrel.

21.  A Enoch žil šesťdesiatpäť rokov a splodil Matuzalema.

22.  A Enoch chodil s Bohom po splodení Matuzalema tristo rokov a splodil synov a dcéry

Na rozdiel od ostatných osôb, pri Enochovi Biblia nehovorí, že žil po splodení Matuzalema tristo rokov, ale chodil s Bohom po splodení... Zatial čo ostatní žili, Enoch chodil s Bohom.

23.  A bolo všetkých dní Enochových tristo šesťdesiatpäť rokov.

24.  A Enoch chodil s Bohom, a nebolo ho, lebo ho vzal Bôh.

List Židom 11:5:

Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Bôh. Lebo pred svojím prenesením dostal svedoctvo, že sa ľúbi Bohu.

Enoch narúša štruktúru celej kapitoly - on nezomrel. Slovo chodiť (halak) naznačuje vzťah, intimitu, ktorú Enoch s Bohom prežíval, chodili bok po boku. Septuaginta hovorí, že sa páčil Bohu, to hovorí aj horeuvedený list Židom. Ale na druhej strane bol Enoch podľa Júdu (verše 14-15) aj kazateľom a prorokom:

A prorokoval aj o nich siedmy od Adama Enoch, keď povedal: Hľa prišiel Pán so svojimi svätými myriadami učiniť súd proti všetkým a náležite skárať všetkých ich bezbožníkov pre všetky skutky ich bezbožnosti, ktorými páchali bezbožnosť, a pre všetky tvrdé reči spupné, ktoré hovorili proti nemu, hriešnici, bezbožní.

Zaujímavé je, že podľa verša 22 to vyzerá, že začal chodiť s Bohom po narodení svojho syna. Čo je tak výnimočné na jeho synovi Matuzalémovi?

Matuzalem (Mthuwshelach), v preklade (jeho) smrť prinesie (niečo), voľne preložené: Keď zomrie, tak to príde. Zvláštne meno, predstava, že takto na Matuzalema volala matka, keď sa ako malý hral s deťmi na dvore, je komická. Čo však jeho smrť prinesla, resp. čo sa vtedy stalo?

Matuzalem žil po splodení Lámecha 782 rokov. Lámech splodil Noacha, keď mal 182 rokov, keď mal Noach 600 rokov prišla potopa, potopa teda prišla 782 rokov po splodení Lámecha, v roku keď zomrel Matuzalem. To je to zjavenie, ktoré zmenilo Enochov život.

Enoch je jediný, ktorý sa vyhol osudu Adama (človeka), pretože chodil s Bohom. Rovnako aj dnes je iba jedna cesta, ako sa vyhnúť záhube - chodiť s Bohom. A ako v prípade Enocha ide aj tu o niečo hlbšie. Okrem smrti sa Enoch vyhol aj prichádzajúcemu trestu (potope), a to tým, že bol vzatý. Aj na tento svet prichádza trest, dokonca čas súženia, aké ešte nikdy nebolo. Aj tu existuje možnosť záchrany - byť vzatý, kým to nastane:

Lebo sám Pán s veliteľským povelom, s hlasom archanjela a s trúbou Božou sostúpi s neba, a mŕtvi v Kristu vstanú najprv; potom my živí ponechaní budeme razom s nimi vychvátení v oblakoch v ústrety Pánovi do povetria. A takto budeme vždycky s Pánom. Takže sa potešujte navzájom týmito slovami. (1Tes 4:16-18)

25.  A Matuzalem žil sto osemdesiatsedem rokov a splodil Lámecha.

26.  A Matuzalem žil po splodení Lámecha sedemsto osemdesiatdva rokov a splodil synov a dcéry.

27.  A bolo všetkých dní Matuzalemových deväťsto šesťdesiatdeväť rokov, a zomrel.

Matuzalem je najstaršou osobu Biblie; a predsa zomiera skôr ako jeho otec...

28.  A Lámech žil sto osemdesiatdva rokov a splodil syna.

Lámech (Lemek), v slovenčine lamentovať, zúfať.

29.  A nazval jeho meno Noach povediac: Tento nás poteší a oddýchneme si od svojho diela a od bolestí práce svojich rúk, od zeme, ktorej zlorečil Hospodin.

Noach (Noach), v preklade oddych, úľava. Ako Lámech prorokoval, tak sa aj stalo.

A Hospodin zavoňal príjemnú vôňu upokojujúcu (Noach – upokojenie) a Hospodin riekol vo svojom srdci: Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, jako som učinil. Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú. (Gen 8:21-22)

30.  A Lámech žil po splodení Noacha päťsto deväťdesiatpäť rokov a splodil synov a dcéry.

31.  A bolo všetkých dní Lámechových sedemsto sedemdesiatsedem rokov, a zomrel.

32.  A Noachových bolo päťsto rokov, a Noach splodil Sema, Chama a Jafeta.

Najstarší je Jafet, potom Cham a nakoniec Set. Abrahám je Semov potomok, preto je uvedený ako prvý. Mojžiš sleduje svoj rod, preto nespomína mená ostatných synov a dcér patriarchov. Uvedení synovia nemusia byť nevyhnutne prvorodení.

Adam sa dožil až deviatej generácie svojich synov, Lámecha. Chvíľu po jeho smrti dochádza k Enochovmu vytrhnutiu. Všetci deviati patriarchovia, vrátane Lámecha (Noachovho otca) zomierajú ešte pred potopou. Matuzalem zomiera tesne pred príchodom potopy, ako už avizovalo jeho prorocké meno.

Noachov rodokmeň:

V predchádzajúcej kapitole sme sa zmienili o Kainovom rodokmeni, ktorý vlastne tvorí správu. Teraz sa pozrime, čo sa stane, ak spojíme Noachov rodokmeň do jedného celku:

Človeku je určený smrteľný žiaľ, ale Požehnaný Boh zostúpi dolu a učenie Jeho smrti prinesie zúfajúcim úľavu.

Zvláštne, Boh, ktorý zostúpi dolu? Nezabudnime, že Starý zákon je židovská kniha a nie kresťanská. Predstava, že by nejaký židovský pisár vedome sformuloval takúto vetu je nepravdepodobná, ale predsa tu je.

A budem hovoriť prorokom a ja rozmnožím videnie a prorokmi budem hovoriť v podobenstvách. (Hoz 12:10)

Kapitola 11 obsahuje ďalší rodokmeň, bude aj tam nejaké posolstvo?

 

KAPITOLA 6

Ľudská zlosť rozmnožená. Bôh káže staväť koráb.

1.      A stalo sa, keď sa začali ľudia množiť na tvári zeme, a narodily sa im dcéry,

Populačná explózia; podľa odhadov mohlo žiť pred potopou na zemi niekoľko stoviek miliónov ľudí, prípadne pár miliárd. Ticho pred búrkou:

jako bolo za dní Noeho, tak bude aj za príchodu Syna človeka: lebo jako v tých dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a nezvedeli, až prišla potopa a všetkých zachvátila: tak bude aj za príchodu Syna človeka. (Mat 24:37-39)

2.      že videli synovia Boží ľudské dcéry, že sú krásne, a brali si ženy zo všetkých, ktoré si volili.

Máloktorá pasáž vyvoláva viac diskusií ako nasledujúce verše. Existujú tri pohľady:

-          Anjeli si berú za ženy ľudské dcéry.

-          Synovia Seta si berú za ženy dcéry Kaina.

-          Vyššie postavení muži si berú za ženy nižšie postavené ženy.

Synovia Boží sú teda buď:

-          Anjeli.

-          Setovi synovia.

-          Ľudské kniežatá, vladári.

Za ľudské dcéry sa považujú buď:

-          Ženy vo všeobecnosti.

-          Kainovo ženské potomstvo.

-          Chudobné ženy.

Každý z týchto troch pohľadov má svoje úskalia. Kto sú teda títo synovia Boží a ľudské dcéry?

V predchádzajúcich kapitolách sme videli ľudstvo rozdelené na dva tábory - Sétov a Kainov. Tradične sa uvažuje, že Kainovi potomkovia sú telesní, neposlušní, hriešni a nevedia (nechcú) ovládať svoju hriešnu prirodzenosť. Na druhej strane Setovi potomkovia sú zbožní, spravodliví a slúžia Bohu. Podľa Genezis 4:25:

I Setovi sa narodil syn, a nazval jeho meno Enoš. Vtedy začali vzývať meno Hospodinovo.

V niektorých prekladoch sa koniec vety prekladá: Vtedy sa začali nazývať menom Hospodinovým. Z tohoto pochádza myšlienka, že synovia Setoví sú synovia Boží. Kain odišiel spred tváre Hospodinovej a zostal od Neho oddelený. Ide teda o problém miešania sa medzi Kainovou a Setovou líniou, resp. medzi hriešnou a spravodlivou. Podľa arabských tradícií Setovi potomkovia žili na vrchu pri záhrade Éden, zatiaľ čo Kainove potomstvo žilo na inom mieste, tu sa však po prvýkrát začínajú stýkať. Problémom zostáva, že toto Biblia priamo nehovorí. Táto verzia hovorí o tom, že synovia Seta si berú za ženy skazené dcéry Kaina a rodia im skazených tyranov. Ich hriechom je teda nečisté manželstvo. Teória sa odvoláva na vývoj z predchádzajúcich dvoch kapitol. Ďalej argumentuje tým, že hlavným dôvodom pre potopu je ľudský hriech a ľudská bezbožnosť. Nikde sa nespomína potrestanie iných bytostí (tak ako to je v Genezis 3), resp. iné bytosti sa v týchto kapitolách vôbec nespomínajú. Rozdelenie rodov na dobrý a zlý je v Genezis spomenuté dvakrát (Izmael/Izák, Jákob/Ezav). Toto je oficiálna cirkevná interpretácia od tretieho storočia po Kr. Medzi jej zástancov patrili Julius Africanus, Efrém Sýrsky, Augustín, Luther, Kalvín, Wesley a iní.

Táto verzia má však svoje problémy: v prvom a druhom verši sa hovorí o ľuďoch, ale zatiaľ čo v prvom verši verzia uvažuje s ľuďmi, v druhom už len s Kainovým potomstvom. V predchádzajúcej kapitole sa 9-krát uvádza, že Setovi potomkovia mali dcéry, ale pri Kainových ani raz. Prečo si len Setovi synovia brali Kainove dcéry (boli Setove dcéry škaredé?) a nie aj naopak? Problémom je aj výraz synovia Boží, ten sa v Genezis nepoužíva priamo na ľudí. Prečo výsledkom ich styku sú siláci, obri? Biblia nikde neuvádza, že jeden rod bol lepší ako druhý, alebo že by medzi sebou nemali uzatvárať manželstvá. Ak boli Setovi potomkia spravodliví, prečo si berú bezbožné dcéry Kaina a ešte k tomu násilím? Prečo v potope zahynú Setovi potomkovia? Biblia jasne hovorí, že okrem Noacha boli všetci bezbožní. Okrem toho mal Adam aj iných synov ako Kaina a Seta. Čo s nimi?

Druhý pohľad hovorí, že padlí anjeli si berú za ženy krásne ľudské dcéry. Ich potomkovia sú obri, siláci. V prospech tohoto pohľadu hovorí fakt, že výraz synovia Boží použití v Jóbovi 1:6, 2:1, 38:7, Danielovi 3:25, Žalmoch 29:1, 89:7, hovorí o anjeloch, resp. duchovných bytostiach. V heberejskej literatúre sa takto vždy označujú stvorené bytosti, teda anjeli a Adam, nie však narodené. Ľudské dcéry sú zase v origináli nazývané, dcéry Adama (teda nie Kaina). Vyzerá to, že aj Nový zákon sa zmieňuje o podobnej veci:

a anjelov, ktorí nezachovali svojho kniežatstva, ale opustili svoj vlastný príbytok, zachoval strážených pod mrákavou vo večných putách k súdu veľkého dňa. Jako Sodoma a Gomora a mestá okolo nich, ktoré podobným spôsobom ako títo neslýchane smilnily a odišly za iným telom, ležia pred očima na výstražný príklad a nesú trest večného ohňa. (Júda 6,7)

Lebo ak Bôh neušetril anjelov, ktorí zhrešili, ale ich v reťaziach mrákoty uvrhnul do podsvetného žalára a strážených vydal súdu a neušetril ani starodávneho sveta, ale samoôsmeho Noeho, hlásateľa spravedlivosti, zachránil, keď bol uviedol potopu na svet bezbožných. (2Pet 2:4-5)

Žalár - Tartarus, slovo, ktoré Biblia používa len jedenkrát, inak sa používa v gréckej mytológii a v Homérovej Iliáde. Podľa Homéra je Tartarus miesto, ktoré je tak hlboko od Hádesa ako zem pod nebesami, tam sú väznení titáni, ktorí sa vzbúrili proti svojmu otcovi Uránovi.

Tento pohľad je zrejme najstarší. Potvrdzuje ho Septuaginta, extrabiblická kniha Enoch, starí židovskí autori, Flávius, prví kresťania Filón z Alexandrie, Justín Mučeník, Irenej, Atenagoras, Tertulián. Zapadá do obrazu, ktorý vykresľuje kapitola 6, ľudia sú skazení, plní modlárstva, okultizmu, smilstva, sodomie a dokonca obcujú s anjelmi. To už je dobrý dôvod, aby bolo ľudstvo vyhladené. Navyše týmito neprirodzenými stykmi sa darí diablovi nakaziť ľudský rod, DNA. Z takejto DNA sa Mesiáš veru nemôže narodiť, preto Boh zasahuje a oddeľuje Noacha, ktorý je dokonalý vo svojich pokoleniach, teda jeho DNA je čistá.

Rovnako má svoje nedostatky aj tento pohľad. Anjeli sú v Genezis nazývaní poslovia (28-krát v Pentateuchu) nie synovia Boží (na druhej strane je možné, že to bolo ich staršie označenie, kedže sa nachádza v dvoch najstarších knihách Biblie - Jób a Genezis). Ďalej nie je zmienený trest pre anjelov. Tí sú predsa zapojení minimálne tak ako ľudia. Zmienky z Nového zákona v Júdovom liste 6-7 a 2. Petrovi 2:4-5 sa môžu vzťahovať aj k nejakej inej situácii (nebeská vzbura). Niekedy sa ako námietka používa Matúš 22:30, ten však nehovorí o padlých anjeloch, ale o anjeloch v nebi. V Biblii anjeli hovoria, jedia, bojujú priamo v boji a dokážu zobrať človeka za ruku.

Tretí názor reprezentuje výrok Dr. Walla, ktorý, interpretuje Genezis 6:1-4 nasledovne:

„Keď sa začali množiť ľudia na zemi, vládcovia si brali všetky najkrajšie chudobné ženy, ktoré chceli. Vtedy boli na zemi tyrani aj potom po potope, keď mocní muži vchádzali k chudobným ženám, tie im rodili silákov, antických hrdinov, z ktorých si pohania spravil bohov“.

Ako argument sa používa fakt, že vládcovi a sudcovia sú niekedy nazývaní bohmi (Ex 21:6, 22:8, 1Sam 2:25, Žalm 82:1) a ľudia zase synovia Boží (Iz 43:6), siláci sú použití zase 20krát v Starom zákone ako označenie ľudí (napr. Nimrod). Teória má však viacero problémov, nevieme o žiadnych vládcoch, a ani o dôvode prečo by mali byť nazývaní synovia Boží, celkovo tento pohľad nezapadá do celého príbehu. Ide tiež o pomerne starý pohľad, populárny hlavne medzi ortodoxnými židmi.

3.      A Hospodin riekol: Nebude sa môj Duch prieť s človekom na veky v jeho blúdení; je telo, a bude jeho dní sto dvadsať rokov.

Tu sú tiež dva spôsoby interpretácie:

-          Nový vekový limit pre človeka je 120 rokov. Po potope vek naozaj klesá.

-          O 120 rokov príde potopa.

4.      V tých dňoch boli obrovia na zemi, a tiež i potom, keď vchádzali synovia Boží k ľudským dcéram a rodily im. To boli tí siláci, ktorí sú od veku mužmi povestného mena.

Obri (nphiyl, nephilim), doslova padlí, od slova nephal, padnúť, zvrhnutý dole. Spomenutí aj v Numeri 13:33. Ťažko si predstaviť, že potomkovia Seta a Kaina by boli obri.

V Septuaginte sú nazývaní, gigantes, od slova gigas, narodený na zemi. V gréckej mytológií sa slovo Geneges používa pre titanov, tvorov, ktorých spolodili Grécky bohovia s ľudskými bytosťami. Zo slova Genea, druh, vzniklo slovo gén, genetika.

Aben Ezra a Ben Melech komentujú tento verš nasledovne: Stali sa silákmi, kvôli svôjej výške a sile, moci a vláde, tyranstvu a utláku.

Spomínajú sa v Biblii obri? V Genezis 14:5 sa spomínajú Refaim, Zuzim a Emim. V Numeri 13:33-34 sa píše:

A pustili zlú povesť o zemi, ktorú prezkúmali, medzi synov Izraelových povediac: Zem, ktorou sme prešli nato, aby sme ju prezkúmali, je zem, ktorá žerie svojich obyvateľov. A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú mužovia vysokej postavy. Videli sme tam aj obrov, synov Enákových, ktorí sú z obrov, takže sa nám videlo, že sme proti nim ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli.

Ďalej čítame o kráľovi Ógovi (Deut 3:11, Joz 12), o Goliášovi a jeho bratoch (2Sam 21:16-22, 1Par 20:4-8) to všetci sú obri. Podľa Jozuu 12:4,13:12 kráľ Óg bol z Refaimov. V refaimskom Gilgale sa nachádza obrovský kamenný monument z 20 tonových balvanov, z obdobia asi 3000 pr.Kr, je viditeľný len z oblohy, kto ho postavil? No, vieme, kto tam vtedy žil. Ide o lokalitu asi 15 km od Aštarót-karnajimu, v Genezis 14:5 čítame, že tam bol porazení Refaim. Je možné, že tieto bytosti majú niečo spoločné s podobnými stavbami, objektami, dokonca pyramídami, či legendami o kentauroch, kyklopoch, Atlantídou alebo dokonca s genetickými pokusmi na ľuďoch a zvieratách (pri potope nehynú len ľudia, ale aj zvieratá)? Za posledných 10-20 rokov sa začal v kresťanských kruhoch spájať s bytosťami Nephilim aj fenomén UFO a mimozemská aktivita (napr. Chuck Missler: Alien Encounters a veľa ďalších).

Niektorí autori (C. Missler, T. Horn a ďalší) si myslia, že sa v budúcnosti podobné bytosti znovu objavia. Vychádzajú napr. z Daniela 2:43, kde sa píše o poslednom svetovom impériu, v ktorom sa budú spájať na spôsob semena človeka, ale kto sú oni? V Zjavení 9 sa zase píše o otvorení priepasti (je to Tartar?) odkiaľ výjdu čudné bytosti, ktoré budú terorizovať svet, ich vodca je Apollyon (Apollo, poloboh z gréckych legiend?). Podľa Zjavenia 9:7 aj Šelma vychádza z priepasti. Naráža aj na toto Kristus keď hovorí, že v posledných časoch to bude ako za dní Noeho? Myslí aj na aktivitu rovnakých bytostí ako v Genezis 6?

Grécky titáni:

-          Čiastočne ľudia, čiastočne nadpozemské bytosti.

-          Vzbúrili sa voči svojmu otcovi Uránovi.

-          Po dlhom boji boli porazení Diom a uvrhnutí do Tartaru.

-          Titan (grécky), Sheitan (chaldejsky), Satan (hebrejsky).

Biblický zákaz styku medzi ľuďmi a zvieratami:

-          Trest smrti pre pohlavný styk zo zvieraťom (Lev 20:15). Obaja zomrú (Lev 20:16).

-          Dnes sa manipuluje so zvieracou aj ľudskou DNA.

-          Podľa časopisu Nature (30. Apríl 1997) vedci na Univerzite Johna Hopkinsa objavil rastový gén myši GDF-8, upravili ho a vypestovali trikrát väčšiu a silnejšiu supermyš.

5.      A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi, a že všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni.

Jeden z najsmutnejších veršov celej Biblie. Miera neprávosti sa naplnila, hriech je všade v každom srdci, v každej túžbe, v každej myšlienke.

Blázon hovorí vo svojom srdci: Niet Boha. - Porušení sú a páchajú ohavný skutok. Neni toho, kto by činil dobré. Hospodin pozrel z nebies na synov človeka, aby videl, či je niekto medzi nimi rozumný, hľadajúci Boha. Všetci dovedna sa odvrátili: zkazení sú. Neni toho, kto by činil dobré, neni ani jedného. (Žalm 14:1-3)

6.      A Hospodin ľutoval, že učinil človeka na zemi, a mal bolesť vo svojom srdci.

Ľutoval, nahoam, sklamanie bytosti, ktorá miluje. Výraz doslova znamená hlboký nádych v obrovskej bolesti. Boh sa však nezmenil, ide len o popis Boha z ľudského hľadiska, podľa 1. Samuelovej 15:29, Hospodin neľutuje v tom zmysle ako ľudia. Ide o vyjadrenie Jeho bolesti nad tým čo vidí.

Podobný výraz je použití, keď sa Díniní bratia dozvedeli o jej znásilnení (Gen 34:7), keď sa Jonatán dozvedel, že Saul chce zabiť Dávida (1Sam 20:34) a keď Dávid zistil, že jeho syn Absalom zomrel (2Sam 19:3). Rovnako je to aj pocit, ktorý cíti opustená žena (Iz 54:6).

Posolstvo pre dnes:

A nezarmucujte Svätého Ducha Božieho, ktorým ste zapečatení ku dňu vykúpenia. (Ef 4:30)

Ale oni sa staväli na odpor a zarmucovali Ducha jeho svätosti, a preto sa im obrátil v nepriateľa a sám bojoval proti nim. (Iz 63:10)

7.      A Hospodin riekol: Zahladím človeka, ktorého som stvoril, s tvári zeme, zahladím všetko od človeka až do hoväda, až do zemeplazu a až do nebeského vtáka, lebo ľutujem, že som ich učinil.

Hriech predstavuje v Božích očiach najväčšie zlo a Boh ho nemôže strpieť. Je rozdiel medzi Božou trpezlivosť a toleranciou, rovnako aj medzi Jeho láskou a tým, čo akceptuje. Boh sa rozhodol, Enochove ani Noachove slová nezapôsobili, nikto sa neodvrátil, tak príde nevýhnutné.

Ani ich striebro ani ich zlato nebude ich môcť vytrhnúť v deň prchkého hnevu Hospodinovho, a ohňom jeho žiarlivosti bude strávená celá zem, pretože koniec, ale hrozný, učiní všetkým obyvateľom zeme. (Sof 1:18)

8.      Ale Noach našiel milosť v očiach Hospodinových.

Boh je milostivý.

Ale keď sa zjavila dobrota a ľudomilnosť nášho Spasiteľa Boha, nie zo skutkov spravedlivosti, ktoré by sme asi my boli činili, ale podľa svojho milosrdenstva nás spasil kúpeľom opätného splodenia a obnovením Svätého Ducha, ktorého vylial na nás bohate skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, aby sme súc ospravedlnení jeho milosťou boli dedičmi podľa nádeje večného života. (Tit 3:4-6)

Tragédiou zostáva, že sa na celej zemi našiel len jeden človek.

9.      Toto sú rody Noachove: Noach bol spravedlivý muž dokonalý vo svojich pokoleniach. Noach chodil s Bohom.

Noach chodil s Bohom, rovnako ako Enoch, obaja sú zachránení pred potopou aj keď iným spôsobom. Zatiaľ čo Enoch sa považuje za predobraz Cirkvi a vychvátenia, Noach sa považuje za symbol Izraela, ktorý bude zachovaný počas Veľkého súženia (Jer 30:5-9, Zj 7:14).

Noach bol spravodlivý a nielen to, on bol kazateľom spravodlivosti.

a neušetril ani starodávneho sveta, ale samoôsmeho Noeho, hlásateľa spravedlivosti, zachránil, keď bol uviedol potopu na svet bezbožných. (2Pet 2:5)

Jeho spravodlivosť pochádzala z viery (Žid 11:7) a nie z vlasntnej schopnosti. Okrem toho bol aj dokonalý (tamyim), bez poškvrny, neznečistný, úplny, zdravý, úprimný.

Zvláštne však je, že okrem jeho rodiny, nikto nedbá na jeho slová, ani jeden človek.

Vierou Noe, keď mu bolo zjavené od Boha o tom, čo sa ešte nevidelo, bojac sa Boha, pripravil koráb na záchranu svojho domu, ktorou to vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravedlivosti, spravedlivosti vo viere. (Žid 11:7)

Táto stavba trvala dlhé desaťročia (do roku 1858 išlo o najväčšiu ľod v histórií), ľudia zrejme nepoznali dážď, stavať koráb na suchej zemi bolo absolútnym šialenstvom, ale Noach mal vieru. Rovnako aj dnes sa zdá bláznovstvom budovať Božie kráľovstvo, Boha predsa nikto nevidel. Zdá sa bláznovstvom teraz sa chystať na život po smrti, odopierať si potešenie. Ale...

jako bolo za dní Noeho, tak bude aj za príchodu Syna človeka: lebo jako v tých dňoch pred potopou jedli a pili, ženili sa a vydávaly až do toho dňa, ktorého vošiel Noe do korábu, a nezvedeli, až prišla potopa a všetkých zachvátila: tak bude aj za príchodu Syna človeka. Vtedy budú dvaja na poli; jeden bude vzatý a druhý zanechaný. Dve budú mlieť vo mlyne; jedna bude vzatá a druhá zanechaná. Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň prijde váš Pán. (Mat 24:37-42)

10.  A Noach splodil troch synov: Sema, Chama a Jafeta.

Ešte pred potopou.

11.  A zem bola porušená pred Bohom a zem bola naplnená ukrutnosťou.

Kontrast oproti Noachovi, všetko ostatné bolo naplnené hriechom, násilím a zlom.

Podľa Jarchiho, obyvatelia zeme boli úplne prevrátení vo svojich životoch, reči, princípoch, skutkoch, boli nečistí, moldáry, prevrátení v uctievaní Boha, uctievali stvorenie, boli bez Božej bázne, zle sa správali jeden k druhému, smilnili a cudzoložili, páchali otrasné zločili proti Bohu a proti sebe navzájom. A to všetko sa dielo otvorene, bez Božej bázne alebo strachu pred Jeho hnevom, v rozpore s Jeho vôľou a Jeho zákonmi.

Každí robil, tak ako v knihe Sudcov, to čo bolo správne v jeho očiach. Neexistovala žiadna autorita alebo vláda.

12.  A Bôh videl zem, a hľa, bola porušená, lebo každé telo bolo porušilo svoju cestu na zemi.

Trikrát je zdôraznené porušenie, ale aj uprostred toho je jeden spravodlivý. Boh sa pozerá stále, ale tu ide o zdôraznenie konkrétneho obdobia a stavu vecí.

Podľa arabskych legiend, po odchode Enocha sa celý svet ponoril do modlárstva a zločinu. Páchali sa hrozné veci ako incest, homosexualita, zoofília a to všetko verejne na uliciach. Podľa Sanchoniatha, pohanského historika, ženy tej doby, bez hanby ležali s mužmi, ktorých stretli na ulici.

13.  A Bôh riekol Noachovi: Koniec každého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná ukrutnosti od nich, a hľa, zkazím ich aj so zemou.

Hneď po porušení sa spomína ukrutnosť.

A všetkému sa priblížil koniec. Teda buďte rozumní a triezvi k modlitbám. Ale predo všetkým majte vrelú lásku navzájom naproti sebe, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. (1Pet 4:7-8)

14.  Učiň si koráb z dreva gófera; a spravíš koráb s priehradami a pokryješ ho zvnútra i zvonku smolou.

Materiál korábu: gófer, cyprusové drevo a smola, resp. živica. Materiál odolný proti vode a hnilobe, najvhodnejší materiál.

Slovo koráb (tebath) sa spomína len tu a potom ešte v Exoduse kapitole 2, keď sa píše o košíku, v ktorom bol Mojžiš.

15.  A spravíš ho na takýto spôsob: tristo lakťov bude dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška.

Rozmery korábu:

-          Dĺžka: 300 lakťov, 150 metrov, 1,5 násobok dĺžky futbalového ihriska.

-          Šírka: 50 lakťov, 25 metrov, asi tretina šírky futbalového ihriska.

-          Výška: 30 lakťov, 15 metrov, tri poschodia.

-          Plocha troch podlaží spolu: 11 250 metrov štvorcovích.

-          Objem: 56 250 metrov kubických, 522 železničných vagónov, asi 125 000 oviec.

-          Nosnosť 24 000 ton.

Rozmery zabezpečujú ideálnu stabilitu, dostatok priestoru, ale aj obrovské množstvo práce pre Noacha a celú jeho rodinu. K dispozícií nie sú kamióny, žeriavy, motorové píly...

Aj keď je koráb obrovský, naozaj sa tam všetko vôjde?

Čo všetko treba vziať? Zo všetkých nečistých suchozemských zvierat dva páry, z čistých zvierat sedem párov, zo všetkýc vtákov 7 párov (Gen 7:2-3). Berú ale len živočíšne druhy (Gen 6:19-20).

Fred Hartmann uvádza vo svojom článku[55], že dnes je na zemi viac ako milión živočíšnych druhov, asi 1,25 miliónu (z toho jeden milión pripadá na hmyz). Do korábu nejdú ryby, väčšina mäkkýšov, jednobunkové organizmi, väčšina hmyzu a podobne, ktorí dokážu prežiť.

Do korábu idú všetci cicavci, 3 700 druhov, vtáci, 8 600 druhov, plazy a obojživelníci, 8 800 druhov, spolu 21 100 druhov. Idú však v pároch, resp. v 7 pároch, teda 60 000 vtákov, 7 400 cicavcov a 17 600 plazov a obojživelníkov, spolu 85 000 zvierat.

Tieto druhy však nie sú druhy o ktorých hovorí Biblia (Gen 1:21), pôvodne bolo druhov, základných typov, oveľa menej, tie sa neskôr začali krížiť v rámci svojho druhu a vznikli tak nové rasy (mikroevolúcia, nezamienať s makroevolúciou). Napríklad len za posledných 250 rokov sa vyšlachtilo 250 nových psích rás.

Hartmann ďalej uvádza, že asi 50 biologických druhov vtákov patrí k jednému základnému typu, u cicavcov to je 20 a obojživelníkov 30.

Potom nám výde 2 200 zvierat, keď budeme uvažovať, že polovica cicavcov a vtákov a asi dve tretiny obojživelníkov je dnes vyhynutá, tak to mohlo byť asi 7 200 zvierat. Ak vtákom prisúdime klietky 50x50x50 cm, cicavcom 1,5x1,5x1,5 m a plazom a obojživelníkom 1x1x1 m, celkovy potrebný objem je potom 6 900 metrov kubických, objem korábu je až 56 250 metrov kubických. V metroch štvorcových to je 6 000, k celkovej ploche korábu 11 250.

Lakeť však môže byť viac ako 50 cm, dokonca až 75 cm.

Oveľa väčšia záhada je, ako Noach a jeho rodina stíhal krmiť všetky tieto zvieratá? Preto niektorí autory uvažujú, že väčšina zvierat bola v zimnom spánku alebo inom druhu hybernácie. Ak ich Boh všetkých zhromaždil, určite mal aj spôsob ako sa o nich postarať.

16.  Korábu spravíš oblok, a to na lakeť a zavrieš ho, shora. A dvere korábu umiestiš na jeho boku; spravíš ho s poschodiami, so spodným, druhým a tretím poschodím.

Oblok, resp. asi otvor na svetlo, pôvodne slovo, tsohar, znamená jasný, priezračný. Podľa Jonatánovho Targuma sa jedná o kryštál z rieky Píšon (Gen 2:11), ktorý osvecoval koráb a podľa iných autorov išlo o ešte bizardnejšie zariadenie.

17.  A ja, hľa, uvediem potopu vôd na zem, aby som skazil každé telo, v ktorom je duch života pod nebom; všetko, čo je na zemi, zomrie.

Hospodin prináša potopu a súd. Skoro každá kultúra obsahuje nejaké zmienky o potope, len Noachovo meno je nahradené iným. Sumeri majú Ziusudra, Babylončania Utnapištiho, Gréci a Rimania Prométea a jeho syna Deukliona a Ogynesa. Zmienky sú aj v egyptských, perzských, čínských, indických, druidských, polynézských, grónskych a amerických legedách, spolu sa jedná o okolo 200 rozdielnych kultúr.

Hebrejské slovo potopa, mabbul, sa používa len v príbehu o Noachovi, ostatné potopy sa označujú inými výrazmi. Mabbul je príbuzný výraz asýrskemu výrazu, ktoré znamená skaza, deštrukcia. Potopa vôd sa dá potop preložiť aj ako skaza, ktorú prinášajú vody.

18.  A postavím svoju smluvu s tebou, a vojdeš do korábu ty i tvoji synovia i tvoja žena i ženy tvojich synov s tebou.

Prvá zmienka o zmluve.

19.  A zo všetkých zvierat, z každého tela, po dvoje uvedieš z každého do korábu, aby si ich zachoval živé so sebou; samec a samica budú.

Samca a samicu z každého druhu, okrem čistích a vtákov, tých bude sedem exemplárov.

20.  Z vtáctva podľa jeho druhu, z hoviad podľa ich druhu, zo všetkých zemeplazov podľa ich druhu, po dvoje z každého vojdú k tebe, aby boly zachované živé.

Zvieratá prichádzajú dobrovoľne. Podľa starých židovských autorov, zvieratá priviedli anjeli.

21.  A ty si naber z každej potraviny, ktorá sa jie, a shromaždíš to k sebe a bude to tebe aj im na pokrm.

Jedlo pre všetkých ľudí a zvieratá.

22.  A Noach učinil všetko tak, ako mu prikázal Bôh; tak učinil.

Kľúčová veta, ktorá sa v tomto príbehu stále opakuje. Noach postavil koráb, zhromaždil jedlo a splnil aj všetko ostatné, neprestal až kým neskončil. Ak majú byť ľudia úspešní, musia poslúchať Boha a Jeho inštrukcie (Deut 26:16-19, 28:1-14).

 

KAPITOLA 7

Uvedenie potopy.

1.      Potom riekol Hospodin Noachovi: Vojdi do korábu ty i celý tvoj dom, lebo teba som videl spravedlivého pred sebou v tomto pokolení.

Potom, o niekoľko desaťročí (možno o 120 rokov) neskôr, keď je koráb hotový a všetko pripravené.

Podobné posolstvo prináša Ježiš Kristus, platí dodnes:

Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. (Mat 11:28)

Boh je svätý Boh, stále nenávidí hriech. Je pomalý súdiť, vyčkáva, varuje človeka, že nemôže hrešit do nekonečna a oznamuje svôj súd. Aj dnes sa blíži príchod Božieho súdu a len ten, kto verí v Neho bude zachránený, rovnako ako Noach.

2.      Zo všetkých hoviad čistých si vezmeš po sedmoro, vše samca i jeho samicu, ale z hoviad, ktoré nie sú čisté, vezmeš po dvoje, samca i jeho samicu,

Ako vedel Noach, ktoré zvieratá sú čisté a ktoré sú nečisté? To je definované až neskôr v Mojžišovom zákone. Rovnako ako pri Ábelovi a jeho obeti s tukom vidíme, že niektoré veci boli známe ešte pred zákonom. Patrí sem aj sobota, ktorá je zmienená už v druhej kapitole, ale aj Abrahámov a Izákov desiatok.

Komentári sa nezhodujú či čistých zvierat je sedem kusov alebo sedem párov.

3.      tiež i z nebeského vtáctva po sedmoro, samca i samicu, aby bolo živé zachované semä na tvári celej zeme.

Nejde o rozpor s predchádzajúcou inštrukciou, ktorá bola daná dlhú dobu pred tým (6:19-20), ale o doplnenie, základ je dva z každého druhu, samec a samica, časť z čistých zvierat sa použije na obete (Gen 8:20).

4.      Lebo ešte pominie sedem dní, a dám pršať na zem štyridsať dní a štyridsať nocí a zahladím s tvári zeme každú bytosť, ktorú som učinil.

Zahladím, vytriem. Po siedmych dňoch príde dážď. Posledných sedem dní milosti.

5.      Vtedy učinil Noach všetko tak, ako mu to prikázal Hospodin.

Zopakovanie z Genezis 6:22.

6.      A Noach mal šesťsto rokov vtedy, keď prišla potopa, voda na zem.

7.      A tak vošiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním do korábu pred vodami potopy.

8.      Z čistých hoviad i z hoviad, ktoré nie sú čisté, i z vtáctva i zo všetkého, čo sa plazí na zemi,

9.      po dvoje vošly k Noachovi do korábu, vše samec a samica tak, ako Bôh prikázal Noachovi.

Zvieratá prišli samé.

10.  Potom stalo sa po siedmich dňoch, že prišly vody potopy na zem.

Po siedmich dňoch od Genezis 7:1-4.

11.  V roku šesťsto života Noachovho, druhého mesiaca, sedemnásteho dňa toho mesiaca, toho dňa sa roztrhly všetky žriedla velikej priepasti, a otvorily sa prieduchy nebies.

V zemi bola voda? Prieduchy nebies, že by parná prikrývka (Gen 1:7)? Žriedla označujú podzemné zásobárne vody, obrovské množstvá vody pod zemskou kôrou.

Roztrhnutie žriediel alebo erupcia podzemnej vody spúšťa globálnu reťazovú reakciu. Erupcie sú sprevádzané masívnou vulkanickou činnosťou, obrovskými vlnami, hyper-hurikánmi, spolu s vodami vyvierajú obrovské množstvá lávy, obloha je prikrytá sopečným prachom. Kombinácia atmosférických turbulencií, plynov a sopečného prachu by narúšila existujúcu parnú či inú prikrývku a spustila obrovské dažde. Že sa tak stalo naznačujú aj podmorské zlomy, ktoré sa tiahnu pozdĺž celej zeme.

Voda prichádza z troch zdrojov: erupcia podzemných zásob vody, dážď a vyliatie existujúcich oceánov. V šesťdesiatych rokoch minulého storočia boli objavené na dne oceánu otvory, cez ktoré vystupuje zo Zeme do oceánu voda bohatá na kovy. V zemskej kôre Zeme sa môže nachádzať 5-6 krát viac vody ako v oceánoch. Pri každom výbuchu sopky sa uvolní do ovzdušia obrovské množstvo vody. Etna vyprodukovala za sto dní skoro 2 miliárdy litrov vody.

12.  A bol príval na zemi štyridsať dní a štyridsať nocí.

Bez prestávky. Na celej zemi.

13.  Práve toho dňa vošiel Noach, Sem, Cham a Jafet, synovia Noachovi, i žena Noachova i tri ženy jeho synov s nimi do korábu,

14.  oni i každé zviera podľa svojho druhu i každé hovädo podľa svojho druhu i každý plaz, ktorý sa plazí na zemi, podľa svojho druhu i každý vták podľa svojho druhu, všetko, čo je vták, všetko okrýdlené.

15.  A vošli k Noachovi do korábu, dve a dve z každého tela, v ktorom je duch života.

16.  A tie, ktoré vošly, vošly samec a samica z každého tela tak, ako mu bol prikázal Bôh. A Hospodin zavrel za ním.

Boh zavrel dvere, skončilo obdobie milosti (zároveň sa ukončili aj všetkí filozofické a alternatívne teologické dišputy), zatiaľ čo vonku všetko zahynulo tí, čo boli vnútri zostali zachovaní (verš 23). Sú len jedny dvere.

Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený, a vojde aj vyjde i pašu najde. (Ján 10:9)

17.  A keď bola potopa štyridsať dní na zemi, vtedy rozmnožily sa vody a zodvihly koráb, a vzniesol sa hore od zeme.

Končí 40 dní mohutného ďažďa, ešte ďalších 110 dní pokračuje prílev vôd, ale nie tak silno.

18.  A vody zmocnely a veľmi sa rozmnožily na zemi, a koráb sa niesol na vodách.

19.  A vody náramne zmohutnely na zemi, a pokryly sa všetky, i tie najvyššie vrchy, ktoré boly pod celým nebom;

To vyzerá na globálnu potopu. Alebo ide o podobné zovšeobecnenie ako v Deuteronomiu 2:25 a 4:19 a najvyšším vrchom sa myslí Ararat? Aj keby to tak bolo, okrem končiarov niektorých vrchov, by bolo všetko zatopené. Vodný povrch je rovný, ak boli zatopené vrchy v jedenej časti sveta, hladina by bola na rovnakej úrovni aj na druhom konci sveta. Vodná hladina nemôže byť šikmá. Navyše ak bola potopa lokálna, prečo by Noach márnil sto rokov života stavaním korábu, keď sa stačilo presťahovať.

V prospech globálnej potopy hovorí, že zahynulo všetko živé (Gen 7:4,23), zatopené sú všetký vrchy, koráb neskôr spočinie na Ararate, vrchole hory, teda nie niekde na úpätí. A je tu aj Boží sľub, že sa takáto potopa nezopakuje, lokálne sa však opakujú. Podobne sa vyjadruje aj Ježiš (Mat 24:39 a Luk 17:26-27). To, že bola potopa globálna spomínajú vo svojich spisoch aj ranní kresťanský autori ako Justím Mučeník, Tertulián, Ján Chryzostóm či Augustín z Hippa.

Zaujimavosti:

Dinosaury rýchlo vyhynuli, utopili sa a zamrzli. Mamuty v Severnej Amerike sa tiež rýchle utopili. Na Sibírii zase rýchle zamrzli.

Odkiaľ sa vzali skamenené lesy v Antarktíde?

Ako to, že sa v mori našli fosílie suchozemnských zvierat a fosílie morských živočíchov vo vysokých nadmorských výškach? V polárnych oblastiach sa zase našli pozostatky teplomilných živočíchov, ktoré sa vyhýbajú polárnym oblastiam.

Bola pred potopou nad Zemou „parná prikrývka“, ktorá robila zo zeme „skleník“ a chránila Zem pred kozmickým žiarením a zabezpečovala ľuďom dlhší život? Zaručovala táto prikrývka globálnu tropickú klímu na celej zemi, zabezpečovala vyšší amtosferický tlak, vyšší obsah CO₂ v atmosfére a zvyšovala množstvo kyslíku v ovzduší? Venuša, Saturn a Jupiter majú v atmosfére viacero vrstiev plynov, ktoré vytvárajú jednotlivé „prikrývky“. Niektoré predchádzajúce geologické obdobia sa považujú ze obdobia, kedy boli na celej Zemi skoro rovnaké klimatické podmienky. Všade bolo počas celého roka vlhko a teplo, čo vytváralo skvelé podmienky pre život. Neexistovali vysoké pohoria, ktoré by vytvárali fyzické či klimatické prekážky. Dokonca sa našlo množstvo živočíchov, ktoré boli oveľa väčšie ako sú dnes. Na druhej strane má teória “parnej prikrývky“ značné slabiny, na ktoré autori ešte nedali odpoveď.

Opisuje Genezis 7:11 rozpad pôvodne jedného zemského kontinentu sa dnešných 6 svetadielov? Alebo ide len o začiatok procesu, ktorý sa zavŕšil v Genezis 10:25? Odhaduje sa, že kedysi existoval len jeden kontinent s pomerne malým množstvom nízkych pohorí, ktorý sa nachádzal niekde okolo rovníka a nezasahoval až tak ďaleko na sever ako je tomu dnes. To by znamenalo, že by na kontinente vládna pomerne mierna klíma, neboli by púšte, vegetácia by bola väčšia, ako to v trópoch býva. Problémom však je ako sa dostali pozostatky živočíchov až do polárnych oblastí? Jedným z vysvetlením by bol ukáz, ktorý sa objavuje pri tsunami a lokálnych povodniach, keď sa oddeľujú od zeme veľké kusy zeme a vegetácie, ostrovčeky, ktoré voda unáša ďalej preč. Možno sa niečo podobné stalo aj pri potope.

Podľa iného modelu, ktorý vytvoril John Woodmorappe, absencia vysokých pohorí bránila na póloch vzniku ľadovcov. Dnešné vnútrozemie bolo zaplavené plytkými moriami, ktoré fungovali ako zásobníky tepla, ktoré bránili nízkym nočným teplotám. V ovzduší by bolo viac CO₂, čo by vytváralo skleníkový efekt a to by podporovalo bohatšiu vegetáciu na celej zemi, to by vysvetlovalo množstvo uhlia.

Je potopa príčinou vzniku Great Canyonu v USA, oceánských pohorí, podmorských priepastí, magnetických oddychieliek na dne oceánov, ložísk uhlia a ropy, zamrznutých mamutov, metamorfózy skál a fosílií? Prečo je v Antarktíde toľko ložísk uhlia? Odkiaľ sa vzali zamrznutí mamuty, ktorí majú v papuliach ešte stále potravu a zomreli zadusením, či iné zvieratá, ktoré v momente svojej smrti jedli alebo dokonca rodili? Fosílie sú bez známok rozpadu, išlo teda o náhlu udalosť. Existujú dokonca fosílie, ktoré sa nachádzajú vo viacerých geologických vrstvách, to znamená, že vrstvy vznikli náhle a nie pomaly behom dlhých geologických období.

Ako dôsledok podzemnej aktivity sa každoročne kontinety posúvajú niekoľko centimetrov, bola počas potopy táto aktivita tak obrovská, že sa Zem zmenila na nepoznanie?

20.  pätnásť lakťov vozvýš zmohutnely vody a pokryly vrchy.

15 lakťov (7,5 metra) nad najvyššie vrchy.

21.  A tak zomrelo každé telo, ktoré sa hýbe na zemi: z vtáctva, z hoviad, z poľných zvierat, zo všetkého hmyzu, ktorý sa hemží na zemi, i každý človek.

22.  Všetko, čo malo dych ducha života vo svojich nozdrách zo všetkého, čo žilo na suchu, zomrelo.

V korábe sú teda len zvieratá, ktoré nevedia prežiť vo vode.

23.  A tak vyhladil Bôh každú bytosť, ktorá bola na tvári zeme, od človeka až do hoväda, až do plazu a do nebeského vtáka; všetko bolo vyhladené zo zeme, a zostal iba Noach a to, čo bolo s ním v korábe.

Zomierajú všetci ľudia, okrem Noacha a jeho siedmych príbuzných. V niektorých židovských legendách sa uvádza, že prežil aj Óg (Deut 3:11), buď na drevenej troske alebo niekde na boku Noachovho korábu. To je však len mýtus, ktorý Biblii protirečí. Z tohto mýtusu zrejme pochádza aj grécka legenda o Ogygesovi.

A čo dinosaury? Podľa popisu stvorenia môžeme predpokladať, že dinosaury boli stvorené počas piateho a šiesteho dňa. Nečítame, že by sa ne vzťahovala výnimka a neboli v Noachovom korábe. Dá sa teda predpokladať, že prežili potopu (ak nevymreli ešte predtým) a postupne sa rozpŕchli po celej zemi. Neskôr však z nejakého dôvodu vyhynuli, tak ako mnoho iných živočíchov. O dinosauroch v skutočnosti ani dnes nevieme veľmi veľa. Väčšina informácií, ktoré sú predkladané ako pravda sú v podstate len dohady. Fosílie nám môžu povedať len málo, časť z nich bola mäsožravá, v ich žalúdkoch sa našli stopy rýb a plazov. Vieme, že mali ostré zuby, pazúry, tvrdú kožu a výčnelky, či však boli agresívni, ťažko povedať. V mnohých legendách vystupujú draci, tvory podobné dinosaurov. Biblia používa hebrejský výraz tanniyn, drak viac ako 20-krát. Niekedy sa výraz prekladá ako šakal (Iz 34:13, Mich 1:8, Mal 1:3), čo je trochu nepresné. Výraz znamená drak, príšera. Biblia sa zmieňuje o leviatánovi, vodnej príšere (Iz 27:1, Žalm 74:14, 104:26, Jób 40-41). Toto zviera žilo vo vode aj na súši, malo veľké zuby, tvrdú kožu, bolo to zviera bez strachu, ktoré sa nedalo lapiť ani skrotiť. Opis sa nehodí na žraloka ani na krokodíla, ale skôr na mohutného vodného plaza, napr. Kronosaura. Ďalej čítame aj o behemótovi (Jób 40:15-24), bylinožravcovi s chvostom ako strom, veľkými svalmi a mocnými kosťami. Ani slon či hroch nevyhovujú tomuto popisu, popis sa však hodí na Apatosaura či Diplodocusa. Levitan a behemót sa objavujú aj v egyptskej, babylonskej či sumerskej literatúre.

Prečo ich Boh stvoril? Aby ho chválili (Žalm 148:7, Iz 43:20), v hebrejčine je použité tanniyn, čo Roháček prekladá ako veľryby, v druhom prípade ako šakali. Podľa Izaiáša 27:1 a Jóba 40-41, aby Boh ukázal, že keďže On ich stvoril, môže ich aj kedykoľvek poraziť, tak ako porazí toho hlavného draka, satana.

Mohli chŕliť oheň? Existuje chrobák Carabidea Brachinus, ktorý dokáže niečo podobné. Nechŕli síce oheň, ale vznetlivú tekutinu, ktorá vzplanie. Niektoré dinosaury majú vo svojich lebkách dutiny, o ktorých sa predpokladá, že slúžili na vydávanie rôznych zvukov počas párenia. Rovnako však mohli slúžiť aj na produkciu a uskladnenie horľavín, ako v prípade chrobáka Carabidea Brachinus.

24.  A vody mocnely na zemi sto päťdesiat dní.

150 dní, vrátene 40 dní dažďa. 150 dní od začiatku potopy po deň kedy koráb spočinul na Ararate.

 

KAPITOLA 8

Potopa prestala. Noach obetuje.

1.      Potom sa rozpamätal Bôh na Noacha a na všetky poľné zvieratá i na všetky hovädá, ktoré boly s ním v korábe. Vtedy dal Bôh, aby vial vietor na zemi, a vody začaly opádať.

Boh pamätá na svojich, nie že by pred tým zabudol. Vietor spôsobuje vyparovnie, vysušovanie a vody klesajú.

2.      A zavrely sa žriedla priepasti i nebeské prieduchy, a zastavený bol príval z neba.

Končí dážď aj záplavy. Obrovské, pôvodne suché územia sa menia na moria a naopak. Vody sa vlievajú do morí a zálivov, to trvá až do verša 5 a ďalej, až po koniec 377 dňa.

3.      A tak zase sa pozvoľna vracaly vody s povrchu zeme, a ubývalo vody po sto a päťdesiatich dňoch.

Niektoré sa vyparili, iné odtiekli do mora a niektoré sa vrátili späť podzemnými kanálmi.

4.      A koráb spočinul siedmeho mesiaca sedemnásteho dňa toho mesiaca na vrchoch Ararata.

Niekde v pohorí Ararat, dnes oblasť Arménska. Je však otázne, či sa jedná o to isté územie? Pôvodná oblasť Araratu mohla zaberať oveľa väčšie územie.

V Exoduse 12:2 sa mení poradie mesiacov. Vieme, že ide o 17. deň mesiaca Nisan. Ježiš Kristus zomiera 14. dňa mesiaca Nisan. Jeho vzkriesenie sa odohrána 16. dňa, resp. 17. dňa mesiaca Nisan. Zvláštne, že deň nového začiatku (okamih kedy koráb spočinul znovu na zemi) pripadá na rovnaký deň ako Kristovo zmŕtvychvstanie. Je Kristus naozaj v každom verši Starého zákona, ako verili židovský rabíni?

5.      A vody išly ta pozvoľna, a ubývalo ich, až do desiateho mesiaca; desiateho mesiaca prvého dňa toho mesiaca ukázaly sa temená vrchov.

Pokles vôd bol asi o dvakrát pomalší ako ich nárast.

6.      A stalo sa po štyridsiatich dňoch, že Noach otvoril oblok korába, ktorý bol spravil,

7.      a vypustil krkavca, ktorý vyletiac odletoval a priletoval, dokiaľ nevyschly vody s povrchu zeme.

Krkavec je nečisté zviera. Pravdepodobne mal lietať za zdochlinami, tie nenašiel, tak sa vrátil späť. Keď nakoniec vody vyschli odletel za potravou.

8.      Potom vypustil od seba holubicu, aby videl, či ubudlo vody s povrchu zeme.

Holubica sa so zdochlinami neuspokojí a keď nenájde zem, vráti sa späť.

9.      Ale holubica nenašla miesta, na ktorom by bola spočinula jej noha, a preto sa vrátila k nemu do korábu, pretože boly vody na tvári celej zeme, a vystrel svoju ruku a vzal ju a vniesol ju k sebe do korába.

Prvá holubica sa vracia pomerne rýchlo.

10.  Potom čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu z korába.

V texte sa neustále objavuje číslo sedem, to je charakteristické pre celú Bibliu.

11.  A holubica prišla k nemu v čas večera, a hľa, niesla čerstvo odtrhnutý lístok z olivy vo svojich ústach. Vtedy poznal Noach, že vody opadly s povrchu zeme.

Druhýkrát sa vracia s olivovým listom, symbolom mieru medzi človekom a Bohom. Teraz bola preč skoro celý deň.

12.  A čakal ešte iných sedem dní a zase vypustil holubicu, ktorá sa viacej nenavrátila k nemu.

Tretíkrát sa už holubica nevráti.

Chronológia potopy:

-          1. deň - začína 7 dní čakania, 2. mesiac, 10. deň, prvý rok potopy (Gen 7:4).

-          8. deň - začína 40 dní dažďa, 2. mesiac, 17. deň, prvý rok potopy (Gen 7:11).

-          158. deň - koráb spočinul na Ararate, koniec 150 dní potopy, 7. mesiac, 17. deň, prvý rok potopy (Gen 8:4).

-          231. deň - viditeľné temäná vrchov, 10. mesiac, 1. deň, prvý rok potopy (Gen 8:5).

-          321. deň - vyschnutá zem, 1. mesiac, 1. deň, druhý rok potopy (Gen 8:13).

-          378. deň - východ z korábu, 2. mesiac, 27. deň, druhý rok potopy (Gen 8:14).

Celková doba pobytu v korábe 371 dní, teda 1 rok plus 11 dní. Dĺžka mesiaca sa uvažuje 30 dní a dĺžka roku 360 dní.

Ak sa naozaj odohrala tak významná udalosť ako celosvetová masívna potopa, mali by sme mať o tom nejaké dôkazy. Aj keď kritici Biblie odmietajú potopu, faktom je, že celá zem obsahuje milióny a možno miliardy pozostatkov kedysi živích organizmov, ktoré sú pochované v horninách. Aj dnes sme svedkami toho, ako relatívne malé incidenty dokážu pozmeniť svoje okolie. To čo by možno normálne trvalo milióny rokov sa stane za pár dní. Lokálne záplavy dokážu vyprodukovať obrovské množstvá sedimentov a vytvoriť viacero geologických vrstiev za relatívne krátky čas, niekedy za pár hodín. Nie vždy je teda nevýhnetne potrebné obrovské množstvo času. Stačí ak je k dispozícií ohromné množstvo vody. To isté dokážu prívalové vlny tsunami, podmorské zemetrasenia, vulkanická činnosť a podobne.

Zaujímavé, že Biblia hovorí, že všetok život v korábe zostal zachovaný. To znamená, že nikto nezomrel, všetci boli spasení.

13.  A stalo sa šesťsto prvého roku, prvého mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že vyschly vody s povrchu zeme. Tu odstránil Noach pokrov korába a videl a hľa, už bol obschnul povrch zeme!

Konečne vidí zem.

14.  A druhého mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca vyschla úplne zem.

Noach ešte stále čaká.

15.  A Bôh hovoril Noachovi a riekol:

Akým spôsobom nie je uvedené, možno snom, zjavením, počuteľným hlasom alebo impulzom v srdci. Pravdepodobne po roku mlčania.

Podobnosť s povolaním Abrama (Gen 8:15-20, 12:1-7):

-          Boh hovoril Noachovi (8:15), Hospodil riekol Abramovi (12:1).

-          Výjdi z korába (8:16), výjdi zo svojej zeme (12:1).

-          Vtedy vyšiel Noach (8:18), vtedy šiel Abram (12:4).

-          A Noach postavil oltár Hospodinovi (8:20), a postavil tam oltár Hospodinovi (12:7).

-          A Boh požehnal Noacha (9:1), a požehnám ťa (12:2).

-          Ploďte sa a množte sa (9:1), učiním ťa veľkým národom (12:2).

-          Staviam svoju zmluvu s vami (9:9), tvojmu semänu dám túto zem (12:7).

Noach aj Abarhám predstavujú v Genezis nové začiatky pre ľudstvo, resp. Izrael.

16.  Vyjdi z korába ty i tvoja žena i tvoji synovia i ženy tvojich synov s tebou.

Noach vychádza už keď Boh hovorí, že má výjsť.

17.  Všetky zvieratá, ktoré sú s tebou z každého tela jako z vtáctva, tak i z hoviad i z každého plazu, ktorý sa plazí na zemi, vyveď so sebou, a budú sa hemžiť na zemi a budú sa plodiť a množiť na zemi.

Neplodili sa aj v korábe? Teraz sa majú rozšíriť po celej zemi, teda aj do Ameriky, na ostrovy a všade inde. Ako? Určite bola časť z nich prenesená ľuďmi, skoro každé zviera vie plávať, mnohé sa teda vedeli preplaviť. Podľa niektorých kreacionistov krátko po potope nastala doba ľadová, časť mohla prejsť po ľade, v dôsledku čoho poklesli moria a časť zvierat mohla prejsť po súši.

18.  Vtedy vyšiel Noach i jeho synovia i jeho žena i ženy jeho synov s ním.

19.  Všetky zvieratá, všetky plazy a všetko vtáctvo, všetko, čo sa hýbe na zemi, po svojich pokoleniach, všetko to vyšlo z korába.

Pokoleniach, rodinách, z čoho niektorí odvodzujú, že sa predsa množili aj v korábe.

20.  A Noach postavil Hospodinovi oltár a vzal zo všetkých čistých hoviad a zo všetkých čistých vtákov a obetoval zápalné obeti na oltári.

Stavba oltáru a nasledné obetovanie Hospodinovi je prvá vec čo Noach robí, nestavá si dom ani nezhromažďuje potravu.

Ide o prvú zmienku o oltári (doslova, miesto pre obetovanie zabitích zvierat). Doteraz sme o ňom nečítali (čo neznamená, že by pred tým neexistovali). Vieme, že ľudia obetovali aj pred tým. Podľa tradície sa tak dialo pri záhrade Éden, to miesto však už po potope neexistuje (aj keď Jonatánov Targum uvádza, že Noach postavil oltár presne na tom istom mieste ako bol pred tým, tam kde obetovali Adam, Kain a Ábel, to je však nepravdepodobné, keďže je Noach na Ararate). Rovnako ide aj o prvú zmienku o zápalnej obeti (olah).

Obetoval asi býka, ovcu, kozu, hrdličku a holuba. To všetko sú predobrazy Krista. Býk a jalovica sú symbolmi sily, ovca a baránok trpezlivosti a bezbrannosti, hrdlička a holub pokory. Zápalna obeť reprezentuje bolestivé a hrozivé utrpenie, ktoré Kristus podstúpil na kríži, keď sa na neho Boží hnev vylial ako oheň.

21.  A Hospodin zavoňal príjemnú vôňu upokojujúcu a Hospodin riekol vo svojom srdci: Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, jako som učinil.

Potopa sice nepríde ale: terajšie nebesia i zem sú odložené tým istým slovom a opatrujú sa pre oheň v deň súdu a zatratenia bezbožných ľudí. (2Pet 5:7)

Noachova obeť je naozaj mocná, existuje však aj mocnejšia.

choďte v láske, jako aj Kristus miloval nás a vydal sám seba za nás ako posvätný dar a obeť Bohu na príjemnú vôňu upokojujúcu. (Ef 5:2)

Lebo toto mi je ako pri vodách Noacha, keď som prisahal, že neprejdú viacej vody Noachove po zemi, tak som prisahal, že sa nerozhnevám na teba ani ťa nepokáram. (Iz 54:9)

22.  Odteraz, dokiaľ bude trvať zem, po všetky jej dni, sejba a žatva, studeno a teplo, leto a zima, deň a noc neprestanú.

Dokiaľ bude trvať zem alebo po všetký dni zeme, teda nie na vždy. Sejba a žatva budú trvať, rovnako aj studeno a teplo, leto a zima, deň aj noc. Po roku strávenom v korábe, rajská hudba pre Noachove uši.

Koniec parnej prikrývky, jednotnej klímy, zniženie atmosferického tlaku o 50 %, koniec dlhého života, zmenšenie plochy súše a zvýšenie plochy oceánov? Podľa kreacionistov mladej zeme sa mení klíma na celej Zemi, teploty majú väčšie výkyvy, pohoria sú vyššie. Možno sa po prvýkrát objavuje dážď, sneh, silnejší vietor a búrky. Celá Zem je úplne iná ako keď Noach vchádzal do korábu.

Navyše sa začínajú vytvárať polárne oblasti a nastáva „doba ľadová“. Ľad pokrýval asi 30 % zemského povrchu. To je výsledkom zvýšeného vyparovania vody, snežných prehánok a nižších teplôt. Počas 2. svetovej vojny pristalo v Grónsku niekoľko lietadiel, ktoré už nestihli vzlietnuť, našli sa až o 50 rokov neskôr v hĺbke 1,2 km. Takýmto tempom by sa dokázal zformovať celý Grónsky ľadovec za 4500 rokov. Podľa meteorológa Michaela Oarda by stačilo 500 rokov na vznik ľadovcov a 200 rokov na ich roztopenie. Doba ľadova sa teda mohla odohrať na severe Európy a Ameriky v rokoch 2350-1650 pr. Kr. (hneď po potope). O ľade píše aj Jób, ktoý žil niekedy počas tohto obdobia (Jób 38:29-30). Ostatné 2/3 Zeme boli bez ľadovej pokrývky, mali miernu kímu, dnešné púšte mali dostatok vody, Izrael oplýval medom a mliekom. Časom oceány ochladli, znížilo sa vyparovanie vody a s tým spojemné snežné prehánky, opadol sopečný prach a na Zem začalo dopadať viac slnečného žiarenia a ľadovce sa začali topiť.

 

KAPITOLA 9

Bôh žehná Noacha a jeho synov. Zápoved vraždiť.

1.      A Bôh požehnal Noacha a jeho synov a riekol im: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem.

Boh znovu žehná človeka (Gen 1:28), jeden z nosných motívov knihy Genezis.

2.      Vaša bázeň a váš strach bude na každom zvierati zeme a na každom vtákovi neba; to i so všetkým, čo sa hýbe na zemi, i so všetkými rybami mora je dané do vašej ruky.

Rovnako ako Adam, aj Noach a jeho potomkovia dostávajú vládu nad zvieratami a právo nakladať s nimi vo svoj prospech. Odteraz sa zvieratá už nepoddávajú dobrovoľne, ale zo strachu.

3.      Všetko, čo sa hýbe a je živé, bude vám na pokrm, ako zelené byliny, tak som vám dal to všetko.

Nastáva zmena, už je dovolené (to neznamená, že ho nejedli aj pre tým - Luk 17:22) jesť mäso (ale nie zdochliny). Zároveň sa ustanovuje trest smrti a začína obdobie ľudskej vlády.

4.      Avšak mäsa s jeho dušou to jest s jeho krvou, nebudete jesť.

Konzumácia krvi je dodnes zakázaná (Sk 15:20,29, 21:25, Lev 17:11-13). V krvi je život (keď telo stratí krv, stráca aj život), krv aj život patria Bohu. Zákaz zároveň slúži ako prevencia pred barbarstvom a kanibalizmom.

Podľa židovskej tradície Noach a jeho synovia dostávajú sedem prikázaní:

-          Zákaz modlárstva.

-          Zákaz rúhania.

-          Zákaz krviprelievania a vraždy.

-          Zákaz jedenia zdochlín.

-          Zákaz lúpenia a krádeží.

-          Trestanie zločincov

-          Zákaz jedenia živých zvierat.

5.      No, vašu krv vo vašich dušiach budem vyhľadávať; z ruky každého zvieraťa ju budem vyhľadávať i z ruky človeka, z ruky každého, kto by zabil svojho brata, budem vyhľadávať dušu človeka.

Trest smrti je nielen ustanovený, ale aj vyžadovaný. Krv za krv, podľa Luthera ide o prvé prikázanie vôbec. V budúcnosti bude súčasťou Mojžišovho zákona (Ex 21:12, 21:28-29, Lev 24:17, Num 35:33).

6.      Kto vyleje krv človeka, toho krv bude vyliata človekom, lebo na obraz Boží učinil Bôh človeka.

Prvá zmienka o ľudskej vláde, o delegácií autority na človeka. Človek dohliada na dodržiavanie spravodlivosti (Žalm 9:2, Rim 13:4).

7.      A vy sa ploďte a množte sa, rozploďte sa hojne na zemi a rozmnožte sa na nej.

Zatiaľ ich je len niekoľko.

8.      A zase povedal Bôh Noachovi a jeho synom s ním a riekol:

Smluva Božia s Noachom.

9.      A ja, hľa, staviam svoju smluvu s vami i s vaším semenom po vás

Zmluvné strany: Boh, Noachovo potomstvo (teda celé ľudstvo) a živočíchy. Ide o zmluvu, ktorá zaručuje, že už nepríde globálna potopa.

10.   i s každou dušou živou, ktorá je s vami, jako z vtáctva, tak i z hoviad i zo všetkých zvierat zeme s vami počnúc od všetkých tých, ktoré vyšly z korábu, až po každé zviera zeme.

11.  A tedy som postavil svoju smluvu s vami a nebude viacej vyťaté všetko telo vodami potopy, ani nebude viacej potopy, aby zkazila zem.

Genezis 8:21 a Izaiáš 54:9 sú tomu príbuzne verše.

A keď som mu vydal svoj zákon a položil som závory a vráta a riekol som: Potiaľto prijdeš a nie ďalej, a tu položia hať proti pýche tvojich vĺn!? (Jób 38:10-11)

12.  A Bôh povedal: Toto bude znamením smluvy, ktorú ja dávam medzi sebou a medzi vami a medzi každou živou dušou, ktorá je s vami, na večné pokolenia:

To znamená, kým bude Zem existovať.

13.  svoju dúhu dávam na oblaku, a bude znamením smluvy medzi mnou a medzi zemou,

Dúha, znak toho, že aj keď prší, slnko svieti (Eze 1:28, Zj 4:3, 10:1).

14.  a bude, keď zaoblačím oblakom nad zemou, že sa ukáže dúha na oblaku,

Moment keď končí dážď.

15.  a vtedy sa rozpamätám na svoju smluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami jako i medzi každou živou dušou v každom tele, a nebude viacej vôd na potopu, aby zkazila každé telo.

Potopa musela byť globálna (2Pet 3:6), inak by Božia zmluva neplatila, aj dnes dochádza k lokálnym potopám, nie však k takým ako v Genezis.

Dúha, hebrejsky doslova luk, v Zjavení vidíme inú osobu, ktoré nesie luk (Zj 6:2). Ten však bude úbohou imitáciou Božej zmluvy.

Každá zmluva má svoj znak:

-          Noach – dúha (Gen 9:12-17).

-          Abrahám – obriezka (Gen 17:7-14).

-          Mojžiš – sobota (Ex 19:5-6, 24:7-8, 31:12-17).

-          Dávid – Panna porodí (Žalm 89:3-4, 28-29, 132:11-12, Iz 7:14, 9:6-7, Jer 33:19-22, 25-26).

-          Nová Zmluva – krv (Jer 31:31-37).

16.  A dúha bude na oblaku, a budem ju vidieť, aby som pamätal na večnú smluvu medzi Bohom a medzi každou živou dušou v každom tele, ktoré je na zemi.

17.  A Bôh povedal Noachovi: Toto je tedy znamením smluvy, ktorú som postavil medzi sebou a medzi každým telom, ktoré je na zemi.

 Táto zmluva je bezpodmienečná (9:9), celosvetová (9:9-10,17) a večná (9:12,16).

18.  A synovia Noachovi, ktorí vyšli z korábu, boli: Sem, Cham a Jafet. A Cham bol otec Kanaánov.

Kanaán nie je prvorodený syn, je však spomenutý, pretože bude vystupovať (lepšie povedané jeho meno bude zmienené) v ďalších veršoch tejto kapitoly.

19.  Títo traja sú synovia Noachovi, a od týchto bola zaľudnená celá zem.

Každý obývaný kontinent, ostrov, mesto.

Z daného verša vyplýva, že Noach už nemal ďaľších synov, aj napriek rôznym legendám. V pohanských legendách sa píše o Saturnovi a jeho troch synoch.

Noach sadí vinicu. Zlorečí Kanaánovi.

20.  A Noach, muž pôdy začal obrábať zem a vysadil vinicu.

Prvým farmárom bol sám Boh (Gen 2:8). Či boli vinice a poľnohospodárstvo už pred potopou, nevieme. Rovnako nevieme či Noach vedel, že sa z vína opije, aj keď podľa Matúša 24:38 to vyzerá, že alkohol bol známy už pred potopou.

Samotné víno nie je zlé (Deut 25:4, 1Kor 9:7):

-          Dokonca je prospešné (Sud 9:13, Žalm 104:15, Pr 31:6, 1Tim 5:23).

-          Je symblom požehnania (Gen 27:28, Pr 3:9-10, 9:2, Iz 25:6, Mat 26:28-29).

-          Nedostatok vína je trest od Hospodina (Jer 48:33, Pl 2:12, Hoz 2:9, Joel 2:19, 24, 3:18, Amos 9:13-14).

-          Sám Ježiš premenil vodu na vínu (Ján 2:9-10).

-          Bolo súčasťou obetí (Num 15:5-10).

-          Je dobré ho piť pre Hospodinom (Deut 14:26).

-          Hospodinova radosť je ako hojnosť vína (Žalm 4:7).

-          Pije sa pri poslednej večery (Mat 26:29, Mar 14:25, Luk 22:18).

Problémom je opilstvo, to Biblia prísne odsudzuje (Pr 23:20, Iz 5:11,22, Luk 21:34, Rim 13:13, 1Kor 5:11, 6:10, Gal 5:21, Ef 5:18, 1 Tes 5:8).

Sú obdobia, kedy sa vyžaduje abstinencia (Lev 10:9, Sud 13:4,14, Ez 44:21, Dan 1:5,8,16, Rim 14:21, 1Kor 10:28). V záujme slabších bratov a vlastného duchovného rozvoja je rozumné túto slobodu nezneužívať, ale na druhej strane Písmo úplnu abstinenciu nevyžaduje a ani sám Ježiš ju nepraktizoval (Mat 11:19), na rozdiel od opilstva.

21.  A pil víno a opil a obnažil sa prostred svojho stánu.

Zrejme niekoľko rokov po potope.

Aj keď hriešne ľudstvo bolo zničené, hriech prežil. Rovnako ako pri Adamovi, idylka netrvá dlho. Podobne ako Adam, aj Noach je zrazu nahý (1Kor 10:12). Nadmerná konzumácia alkoholu prináša stratu sebakontroly (Gen 19:33, Est 1:10-11, Dan 5:1-6).

22.  A Cham, otec Kanaánov, videl nahotu svojho otca a povedal to svojim dvom bratom vonku.

Videl nahotu, v židovskej literatúre existuje viac názorov na to, čo sa vlastne stalo:

-          Cham vykastroval Noacha (asi paralela z pohansku mytológiou, Jupiter a Saturn, Kronos a Urán).

-          Cham mal pomer s Noachovou manželkou (svoju nevlastnou matkou), ich potomkom bol Kanaán (ten však je už na svete, verše 24-25).

-          Cham pohlavne zneužil Noacha.

Bibla sa ani o jednom z týchto názorov priamo nevyjadruje. Hebrejské slovo, galah, ktoré je tu použité, niekedy vyjadruje neprimerané sexuálne správanie (Lev 18:8-16), v tomto prípade však Cham asi len videl nahotu svojho otca, keďže Noach sám odkryl svoju nahotu. Je pravdepodobné, že Cham sa snažil využiť situáciu, podkopať Noachovu autoritu a získať vodcovstvo v rodine.

Podľa niektorých legiend, bol Cham mág (dokonca sám Zoroaster) a ten, kto priniesol do nového sveta bezbožnosť, ktorá bola pred potopou.

23.  Vtedy vzal Sem a Jafet rúcho, položili ho obaja na svoje plece a išli zadom a prikryli nahotu svojho otca, kým ich tvári boly obrátené nazad, takže nevideli nahoty svojho otca.

Sem a Jafet vykonali to, čo mal spraviť sám Cham.

24.  Keď sa potom prebudil Noach zo svojho vína a dozvedel sa, čo mu urobil jeho mladší syn,

Syn, môže znamenať aj vnuk, na základe čoho niektorí autori usudzujú, že prvý, kto našiel Noacha bol Kanaán, ktorý zavoval svojho otca Chama a spolu sa zabávali na celej situácií. To by mohlo vysvetliť, prečo je prekliatý iba Kanaán a nie aj ostatné Chamove deti.

25.  povedal: Nech je zlorečený Kanaán; sluhom sluhov bude svojim bratom.

Syn Cham zhrešil proti svojmu otcovi Noachovi, preto je zlorečený Chamov syn Kanaán (Poslušný, Podrobený), možno Chamov obľúbenec.

V neskoršom období vidíme ako sú Babylončania, Féničania, Egypťania (všetko Chamovi potomkovia) podmanení Assýrčanmi (Semiti), Peržanmi, Macedónčanmi a Rimanmi (Jafet). Rovnako tak aj Afričania (Cham) museli veľmi dlho bojavať za svoju nezávislosť.

Tento verš však nie je argument pre otroctvo a rasovú nadradenosť, aj keď sa často používa (Ku Klux Klan a pod.).

26.  A potom povedal: Nech je požehnaný Hospodin Bôh Semov, a Kanaán nech mu je sluhom.

Hospodin je Boh Semitov, o zostávajúcich dvoch synoch sa mlčí. Po väčšinu času bol Jafetovým a Chamovím potomkom neznámy.

27.  Nech rozšíri Bôh Jafeta, a nech býva v stánoch Semových, a Kanaán nech im je sluhom.

Jafet, doslova rozšíriť, teda hra slov. Jafetoví potomkovia (väčšina Európy, Ázie a Ameriky) budú najpočetnejší, ale aj najúspešnejší. Noach však nehovorí nič o tom, kto bude ich Bohom.

Rovnako Jafetovi potomkovia, ako Médi, Gréci, Rimania, Turci, Briti, ovplyvňovali dianie v Izraeli a v Asýrií (Semiti), bývali v stánoch Sema. Može ísť aj o narážku na obrátenie pohanov.

Osud Kanaána:

-          Porazený a podrobený kráľmi z východu (Gen 14).

-          Podrobený Izraelom (Joz 9:27).

-          Definitívna porážka Féničanov (Kanaána) pri Kartágu v roku 146 pr.Kr.

Cham namiesto najvyššej pozície získava najnižšiu a Izrael zaberá jeho zem.

28.  A Noach žil po potope tristo päťdesiat rokov.

Noach teda okrem bezbožnosti starého sveta, vidí aj bezbožnosť toho nového. Vidí zrejme stavbu Babylonskej veže, následné rozptýlenie, Nimrodovu ríšu a prvé vojny.

29.  A bolo všetkých dní Noachových deväťsto a päťdesiat rokov, a zomrel.

Podľa arabskej legendy Noach pred svojou smrťou inštruoval Sema, aby uložil Adamovo telo do stredu zeme a prikázal Melchisedechovi, synovi Peléga, aby strážil Adamov hrob.

 

KAPITOLA 10

Rody synov Noachových.

1.      A toto sú rody synov Noachových, Sema, Chama a Jafeta, ktorým sa po potope narodili títo synovia.

Nasledujúca kapitola sa označuje ako zoznam národov a poukazuje na skutočnosť, že celé ľudstvo pochádza z jedeneho páru - Noacha a jeho ženy. Všetci ľudia sú jedna rodina. Zoznam nám pomáha pochopiť pôvod jednotlivých národov sveta, ale aj vzťah medzi Izraelom a ostatnými národmi. Ukazuje nám kto sme a odkiaľ pochádzame. Problémy ostatných národov, sú aj naše problémy.

Bezohľadu z akého sme národa, kutúry, akým jazykom hovoríme, všetci sme stvorení na Boží obraz a sme Ním rovnako milovaní. Rôzna farba pokožky a rozdiely vo výzore nie sú v rozpore so spoločným pôvodom ľudí, ide o postupné zmeny a prispôsobovanie sa organizmu na nové životné podmienky, ktoré boli v rôznych častiach sveta individuálne.

2.      Synovia Jafetovi: Gomer, Magog, Madaj, Javán, Túbal, Mešech a Tíras.

Jafet (Rozšírenie, Nárast) má sedem synov a sedem vnukov. Rodina sa rozchádza dvomi smermi: do Indie a do Európy. Spolu vytvárajú Indo-Európsku rasu. Gomer sa spája podľa Herodotusa s Kimermi (kelti - galovia, Európa), Magog so Skýtmi a Mongolmi (Európa, Ázia, Amerika). Madaj – Médi, dnešní Kurdi. Túbal a Mešech – Turecko, oblasť Čierneho mora. Javán – Grécko. Tíras – časť dnešného Talianska.

Prečo používa Biblia takéto čudné označenia? My ľudia máme tendeciu meniť zemepisné názvy, napr. Petrohrad, Leningrad, Stalingrad, zase Petrohrad a podobne. Nemeníme však mená svojich predkov, preto ich používa Biblia ako spôsob identifikácie.

Jafetový potomkovia obývajú územia severne od Izraela.

3.      A synovia Gomerovi boli: Aškenaz, Rífat a Togarma.

Aškenaz sa zvykne spájať s Európu (Nemecko, Śkandinávia) ako aj Rífat. Togarma s Arménskom, Tureckom a Turkmenistanom.

4.      A synovia Javánovi: Elíša, a Taršíš, Kittím a Dodaním.

Elíša – Cyprus, Grécko. Taršíš – vzdialené poberžie, možno v Stredozemnom mori, ide možno o Pavlov Tarzus alebo ešte vzdialenejšie územie (Španielsko, Británia???). Kittím je zrejme Cyprus, Macedónsko. Dodaním – časť Grécka, Rhodos.

5.      Od týchto, keď sa porozchodili, obsadené boly ostrovy národov po ich zemiach, každý podľa svojho jazyka, všetci podľa svojich čeľadí vo svojich národoch.

Po udalostiach s Babylonskou vežou, sa Jafetovi potomkovia rozpŕchli po Európe, Ázií a aj po Amerike.

Na označenie území, ktoré sú dostupné prostedníctvom mora (od Malej Ázie po Španielsko), používajú židia výraz „ostrovi národov, pohanov“ (Iz 11:11, 20:6, Jer 25:22).

6.      Synovia Chamovi: Kúš, Micraim, Pút a Kanaán.

Cham (Spálený, Čierny) má štyroch synov a 26 ďalších potomkov. Chamoví potomkovia sa vydávajú na juh od Izraela: Afrika, Arabský poloostrov a na východ do Mezopotámie. Kúš, pôvodne juh Blízkeho východu. Etiópia, nie tá v Afrike, ale na Arabskom poloostrove. Kanaán zaberá územie, kde neskôr vznikne Izrael, teda Palestínu a Sýriu. Micraim je iné označenie pre Egypt. Predpokladá sa, že s Micraimom putuje aj Cham, keďže Biblia nazýva Egypt aj zemou Chama (Žalm 104:23, 27, 106:22). Pút sa spája s územiami na severe Afriky, Lýbia.

Chamovi potomkovia boli moreplavci, prví budovatelia civilizácií a na počiatku rýchlejšie napredovali ako semiti a jafetovci, ktorí sa viac venovali pastierstvu a poľnohospodárstvu. Založili prvé impéria v Asýrií a v Egypte, neskôr Fénicku ríšu, na počiatku výrazne dominovali, pomaly sa ale ich ríše rozpadli.

7.      A synovia Kúšovi: Seba, Chavila, Sabta, Raáma a Sabtecha. - A synovia Raámovi: Šeba a Dedan.

Šeba a Dedán sú územia na Arabskom polostrove. Seba je územie v hornom Egypte. Chavila by mohlo byť územie v okolí Perzského zálivu alebo Etiópie. Sabta je pri Perzskom zálive. Raáma a Sabtecha sú územia na Blízkom východe.

Chamovi potomkovia obývali južné a východné oblasti Mezopotámie. Neskôr sa začali miešať so semitskými kmeňmi, v dnešnej dobe sa už nedá identifikovať, kto je kto, keďže v priebehu niekoľko tisíc rokov sa jednotlivé kmene navzájom premiešali.

8.      A Kúš splodil Nimroda. Ten začal byť mocným hrdinom na zemi.

V následujúcich piatich veršoch sa mení štruktúra kapitoly. Mojžiš popisuje vznik prvého impéria.

Nimrod, odvodené od slova rebel, marad. Podľa starých textov, prvý svetový vládca a diktátor. Zakladateľ Babylonu a Ninive (Asýria), čo sú úhlavní neprietelia Izraela.

9.      To bol hrdina lovu pred Hospodinom. Preto sa hovorí: Jako Nimrod, hrdina lovu pred Hospodinom.

Po potope sa divá zver stala veľkým nebezpečím, ľudia neboli chránení, väčšina asi bývala v stanoch, preto potrebovali niekoho, kto ich ochráni. To však asi niečo stálo.

Fráza pred Hospodinom sa má, podľa niektorých autorov, chápať ako snaha byť dominatným, dostať sa pred Hospodina, nahradiť ho.

Slovo loviť je zase niekedy použité aj vzťahom na ľudí (Jer 16:16, 1Sam 24:11).

Targum parafrázuje text z 1. Paralipomenon 1:10 následovne: Nimrod započal byť mocným mužom hriechu, vrahom nevinných a rebel pred Hospodinom. Jeruzalemský Targum zase hovorí: Bol mocný v love a v hriechu pred Hospodino, pretože bol lovec detí a hovoril ľuďom, odstúpte od Semovho náboženstva a priľnite k Nimrodovmu.

Jonatánov Targum hovorí: Od stvorenia sveta, sa nenašiel nikto ako Nimrod, mocný lovec a rebel pred Hospodinom. Z týchto textov pochádza názor, že Nimrod bol tyran, utláčateľ ľudí, ktorý získal moc plienením a násilím. On vybudoval prvé impérium na tvári zeme.

Podľa Alexandra Hislopa a jeho knhy The Two Babylons[56] (Dva Babylony) a ďaľších autorov ako Jacob Bryant[57], je Nimrod zakladateľom organizovaného modlárstva a falošného náboženstva, ktoré pretrváva dodnes. Neskôr sa stáva predobrazom pre celý rad bohov, Asar, Bál, Osiris, Zoroaster. V slobodomurárskych spisoch sa Nimrod objavuje ako jeho zakladateľ. Jeho partnerkou je podľa Hislopa Semiramis.

Hislop (mylne) spája Semiramis, kráľovnu Babylona, s kráľovnu nebies, s Rheiou, matkou bohov, jej variantou Kybelou, bohyňou Zeme, Venušou, Afrodítou, Ištar, Astartou (všeto pokladá za varianty rovnakej bytosti). Opisuje ju ako propagátorku modlárstva a chrámovej prostitúcie. Semiramis bola, podľa Hislopa, zobrazovaná ako matka so synom (Tammuz, Dumuzi), ktorý zomrel, ale neskôr sa vrátil z podsvetia naspäť na zem. V Egypte existuje miestna varianta Isis s Osiriom, v Indií Isi a Iswara, v Ríme Fortuna a Jupiter, v Grécku Irena a Pluto, obdobné páry sa nachádzajú aj v Tibete, Číne a Japonsku. Dokonca v Ezechielovi 8:14 čítame, že nad Tammúzom plačú aj ženy Izraela.

Nimroda pokladá Hislop za propagátora pohanského náboženstva, ktoré postupne preniká z Babylonu do Asýrie, Egypta, Fenície, Grécka, Ríma a do ostatných koncov zeme.

10.  A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon, a potom Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre.

Mestá v okolí Eufratu a Tigrisu na juhu Mezopotámie. Onkelos namiesto počiatkom jeho kráľovstva, používa hlavným mestom jeho kráľovstva bol Babylon.

11.  Z tej zeme vyšiel do Assúra a vystavil Ninive a mesto Rechobót a Kálach

Assúr na sever od Sineáru, severná časť Mezopotámie. Z pôvodného textu nie je jasné či sa píše ešte stále o Nimrodovi alebo o Assúrovi. Použité je slovo, ktoré znamená ako krajinu, tak človeka. V prospech toho, že ešte stále ide o Nimroda hovorí text z Micheáša.

A spasú zem Assúrovu mečom a zem Nimrodovu v jej bránach. A tak vytrhne od Assúra, keď prijde do našej zeme a keď vkročí na naše územie. (Mich 5:6)

Assúr sa identifikuje ako zem Nimroda, to potvrdzuje aj väčšina hebrejských textov (Onkelos, Jonatánov Targum). Ďaľším dôvodom, ktorý sa uvádza pre jeho odchod do Assúra, Asýrie, je Nimrodova nespokojnosť s veľkosť svojho územia, teraz podniká vojenskú výpravu a násilne obsadzuje aj susednú Asýriu.

12.  i Rézen medzi Ninivem a medzi Kálachom. To je to veľké mesto.

Nimrodové mestá, jeho impérium:

-          Babylon,

-          Erech,

-          Akkad,

-          Kalné v Sineári, Mezopotámií,

-          Ninive,

-          Rechobót,

-          Kálach,

-          Rézen.

13.  A Micraim splodil Lúdim, Anámim, Lehábim a Naftuchím,

14.  Patrusím a Kasluchím, odkiaľ vyšli Filištíni, a Kaftorím.

Africké kmene, asi Egyptské a Etiópske a iné okolité kmene. Prvá zmienka o Filištínoch, obyvateloch pobrežia Stredozemného mora, medzi Egyptom a Joppou v okolí Gazy. Nejedná sa o arabov, ale o potomkov Chama. Kaftorím možno Kréta alebo Cyprus? Ide o dva kmene (Filištíni a Kaftrím), ktoré sú vytlačené z Afriky a migrujú na iné územie.

15.  A Kanaán splodil Sidona, svojho prvorodeného, a Heta,

Toto sú rodiny, ktoré zaujímajú Izrael: kananejci. Sidon – Féničania. Hetejci, na sever od Hebrónu, prežili až po Ezdráša (9:1).

16.  Jebuzeja, Amoreja a Gergezeja,

Jebuzej, pôvodný obyvatelia Jeruzalemu. Amorej, západní obyvatelia Kanaánu, časť porazil Mojžiš, časť Jozua a časť prežila až po Ezdráša (9:1). Gergerzej, na západ od Jordánu.

17.  Heveja, Arakeja, a Sineja,

Hevej, pri Hermóne. Arakej pri Libanone.

18.  Arvadeja, Cemareja a Chamateja, a potom sa rozptýlily čeľade Kananejov.

Arvadej, sever Kanaánu. Cemarej na západ od Libanonu. Chamatej, obyvatelia Chamatu (2Kr 25:21).

19.  A hranica Kananejov bola od Sidona, jako ideš do Gerára, až do Gazy a odtiaľ ako ideš do Sodomy a do Gomory, do Adny a do Cebojima až po Lašu.

Hranice zasľúbenej zeme.

20.  To sú synovia Chamovi po svojich čeľadiach, po svojich jazykoch, vo svojich zemiach, vo svojich národoch.

Afrika a časť Ázie. Neskôr je veľké množstvo afričanov násilne odvedených na americký kontinent.

21.  A Semovi sa tiež narodili synovia, otcovi všetkých synov Héberových, staršiemu bratovi Jafetovmu.

Sem (Meno, Známy) má päť synov a 21 potomkov. Obývajú územia Mezopotámie, Arménska, Asýrie, Médska, Perzie až po indickú Gangu.

22.  Synovia Semovi boli: Elam a Assúr, Arfaxad, Lúd a Aram.

Elam – Perzia, na východ od Babylonu. Aram – sever Mezopotámie, Sýrie a Palestíny. Assúr – Asýria, časť Mezopotámie, územie, kde Nimrod staval mestá. Arfaxad – severovýchod od Ninive. Lud, územie v Asýrií a Malej Ázií.

23.  A synovia Aramovi: Úc, Chúl, Geter a Maš.

Úc medzi Palestínou a Eufratom, Jóbová krajina. Chúl, pri Jordáne. Geter niekde za Jordánom. Maš niekde v Mezopotámií.

24.  Potom Arfaxad splodil Šélacha, a Šélach splodil Hébera.

Od slova Héber sa odvodzuje vznik slova Hebrej (Num 24:24), pripisuje sa mu hebrejský jazyk, ktorý je považovaný za najbližšiu verziu pôvodného jednotného jazyka.

25.  A Héberovi sa narodili dvaja synovia; jednému bolo meno Péleg, lebo za jeho dní rozdelená bola zem, a meno jeho brata bolo Joktán.

Aké rozdelenie zeme? Slovo, ktoré je v Biblii použité iba 3-krát (1Par 1:19, Jób 38:25, Žalm 55:10). V Žalme je použité ako zmätenie jazykov. Zrejme teda ide o rozdelenie zeme medzi jednotlivé národy po rozdelení jazykov (Gen 11:10-16). Alebo ako niektorí autori uvažujú ide o rozdelení kontinentov, čo je nepravdepodobné, vzhľadom na udalosti, ktoré táto kapitola opisuje.

26.  A Joktán splodil Almodáda a Šálefa, Chacarmáveta a Jarecha,

Zoznam Joktámových potomkov, označovaných za pôvodných arabov.

27.  Hadoráma, Úzala a Diklu,

28.  Obála, Abimaéla a Šebu,

29.  Ofíra, Chavilu a Jobába. Títo všetci boli synovi Joktánovi.

30.  A ich bydlisko bolo od Meše, jako ideš k Sefaru, vrchu to na východ slnca.

Asi niekde pri Červenom mori, Perzskom zálive až po Indický oceán?

31.  Toto boli synovia Semovi po svojich čeľadiach, po svojich jazykoch, vo svojich zemiach, po svojich národoch.

Semitské územie je najmenšie, postupom času tam začínajú prenikať Chamove kmene.

32.  Toto sú tedy čeľade synov Noachových po svojich rodoch, vo svojich národoch, a od týchto sa rozšírily národy na zemi po potope.

Všetkých Noachových potomkov je 70. Počet židov, ktorí vchádzajú do Egypta je tiež 70 (Gen 46:10).

Rozpomeň sa na dni minulého veku! Porozumejte rokom pokolenia a pokolenia! Opýtaj sa svojho otca, a oznámi ti, svojich starcov, a povedia ti! Keď delil Najvyšší národom dedičstvo, keď rozdeľoval synov Adamových, staväl hranice jednotlivým ľudstvám podľa počtu synov Izraelových. (Deut 32:7-8)

70 národov, podľa 70 rodín Izraela. Z Adama (prostedníctvom Noacha) vzišlo 70 národov, cez Abraháma (prostredníctvom Jakoba) ako nového Adama vzíde 70 rodín. Od nasledujúcej kapitoly sa kniha venuje už len jednému národu - Izraelu.

 

KAPITOLA 11

Babylonská veža. Zmätenie jazykov.

1.      A celá zem bola jedného jazyka a jednakých slov.

Mojžiš sa vracia v čase do udalosti z predchádzajúcej kapitoly (10:5,20,31).  Opakuje sa vzorka z predchádzajúcich kapitol, kde Mojžiš najprv opísal pomery, ktoré panovali pred potopu a potom sa venoval riešeniu. Teraz sa znovu venuje popisu pomerov, ktoré nastali po potope a v ďalšej kapitole predstavuje riešenie – povolanie Abrama.

Na celej zemi, obývaná je len pomerne malá časť, je jeden jazyk, na čom nie je nič zlé. Práve naopak, jednotný jazyk poskytuje ľuďom plynulú komunikáciu a pokrok. Problém je však v ľudskom srdci, to túži po iných veciach. Mimochodom, Noach ešte stále žije.

2.      A stalo sa, keď sa rušali od východu, že našli rovinu v zemi Sineáre a bývali tam.

Od východu? Ararat nie je na východ od Babylonu, ale na sever. Išlo o nejaký iný Ararat ako ho dnes poznáme? Bývali tam, to je v rozpore s príkazom zaplniť zem (8:17). Vybrali si najlepšiu oblasť – Mezopotámiu – medzi Eufratom a Tigrisom, kde sa formuje prvé civilizácia - Sumerská civilizácia. Títo ľudia nie sú žiadni zaostalí primitívi, ich predkovia stavali mestá, chovali stáda, hrali na hudobných nástrojoch, poznali kovy (Gen 4:17-22) a dokonca postavili nepotopiteľný koráb. Kultúry, ktoré sa začali zakrátko vynárať, Babylon, Egypt, Grécko, Čína, India, Inkovia, Majovia, boli zruční architekti, vedeli písať, počítať, poznali kalendár, mali vodovody, kanalizáciu, poznali astronómiu. Je zvláštne, že historické záznami sa dajú vystopovať spätne len do tretieho tisícročia pr.Kr., čo je obdobie po potope. Všetko ostatné sú len dohady. Najstarší dokument v indoeurópskom jazyku je z obdobia okolo 2000 pr.Kr. a najstarší čínsky z obdobia 2250 pr. Kr., nová zrevidovaná egyptská chronológia začína v roku 2200 pr.Kr. Je zvláštne, že neexistujú skoršie záznami, ktoré by potvrdzovali, že ľudia obývajú zem stovky tisícročí.

Ľudia však začínajú zabúdať na Hospodina (Jób 22:15-17, Sk 14:15-17). Biblické pravdy sa začínajú meniť na mytológiu a legendy. Z monoteizmu sa stáva polyteizmus.

3.      Vtedy povedali druh druhovi: Nože narobme tehiel a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola im bola miesto malty.

Podľa Josephusa Flávia vedie stavbu veže samotný Nimrod, otázne však je, či už bol vôbec na svete. Okolie Babylonu je dodnes bohaté na hlinu aj asfalt. Obyčajne sa používali tehly, ktoré schli na slnku. Stavitelia chceli však niečo trvalejšie, keďže kameň nebol k dispozícií. Podľa tradície, tehly pálili tri roky, na každú napísali meno jedného zo staviteľov a následne štyridsať rokov stavali vežu.

4.      A povedali: Nože si vystavme mesto a vežu, ktorej vrch bude sahať až do neba. A učiňme si meno, aby sme neboli rozptýlení po tvári celej zeme.

Takže vedia, že sa majú rozptýliť po celej zemi, majú však lepší nápad. Postavia si mesto, ktoré bude zárukou ich jednoty a slávy, ich večnou pripomienkou (paradoxne, jediné čo sa o Babylonskej veži nevie sú mená staviteľov), ide o prvú deklaráciu sekulárneho humanizmu. Nahradia Boha svojimi úspechmi. Je zaujímavé, že už od čias Kaina sa ľudia koncentrujú v mestách, nepreferujú kočovný spôsob života a vyhýbajú sa bývaniu v stanoch, čo bude neskôr charakteristické pre patriarchov.

Prejavuje sa ich túžba po spoločenstve, jednote, osobnom bezpečí, nezávislosti, smäd po moci, úspechu a sláve.

Samotná veža mala byť, podľa Jeruzalemského a Jonatánovho Targumu, chrámom slnka, mesiaca a hviezd, astologickým monumentom, ktorý mal byť bránou k nebesiam.

Josephus Flávius vo svojej knihe dejín cituje židovku Sybilu, ktorá hovorí o Babylonskej veži ako o najvyššej veží. Abydenus píše, že sa hovorí o prvých ľuďoch, ktorí povstali zo zeme, ktorí boli pyšní na svoju silu a veľkosť (svojich tiel), ktorí si o sebe mysleli, že sú väčší ako bohovia. Títo postavili na mieste kde sa nachádza Babylon, obrovskú vežu siahajúcu k nebu. Postavili tam chrám kde, podľa Ctesiasa, Chaldejci pozorovali hviezdy. Veža bola v strede chrámu a podľa Hedota, na veži bola ďalšia veža dlhá a široká 200 metrov, na nej ďalšia, celkovo osem veží, spolu do výšky asi 1 600 metrov. Strabo vežu nazýva pyramídou a podľa neho mala 200 metrov. Podľa Rauwolffa bol priemer veže v roku 1574, keď navštívil lokalitu okolo dvoch kilometrov, ale už bola celá rozpadnutá. Podľa extrabiblickej knihy Jubileí mala veža výšku 2 484 metrov, podľa Baruchovej knihy 211 metrov, podľa Giovanniho Villaniho, ktorý píše okolo roku 1300 po Kr. bola veža vysoká 5,92 km. Podľa Vestegana, 16 stor. po Kr., ktorý cituje Izidora zo Sevili, bola veža vysoká 7,6 km a vyzerala skôr ako hora. Vôkol bola špirálovitá cestá, ktorá bola tak široká, že sa tam pestovalo obilie pre ťažné zvieratá. Podľa profesora J. E. Gordona mohla mať veža maximálne 2,1 km. Viac spodné tehly neunesú. Pre porovnanie Eifelova veža má 324 metrov. Aj keď o skutočnej výške veže Biblia mlčí, väčšinu uvedených čísel asi môžeme považovať za absurdnú.

5.      Vtedy sostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré staväli synovia človeka.

Samozrejme, Boh vidí všetko, tu sa však rozhodol, podľa ľudského jazyka, že sa na to pozrie z blízka.

6.      A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť.

Boh komentuje ich morálny postoj, nie ich technickú vyspelosť. Ak im to prejde, už sa nezastavia pred ničím. Boh ich musí zachrániť pred nimi samými.

7.      Nože sostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha.

Trojica sa zhodla, tak ako vždy. To len pre nás zostáva záhadou ako môžu byť traja jedno. Keďže sme nikdy nevideli jednotu medzi tromi osobami, je pre nás úplne nepredstaviteľná. Neschopnosť rozumieť si, znamená koniec jednoty ľudstva.

Podobné snahy vidíme aj dnes, OSN, EÚ, Svetová banka, OPEC, OECD, to všetko je kópia Babylonskej veže. Márna snaha dosiahnuť jednotu, veľkosť a moc svojim vlastným úsilím. V prípade EÚ to platí doslovne keďže Babylonsku vežu (Brueghelov obraz) používa ako jeden zo svojich symbolov.

8.      A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po tvári celej zeme, a prestali staväť mesto.

Nakoniec teda predsa zaplnia celú zem. Neschopnosť dohodnúť sa, vyústí k zániku spoločného projektu. To sa opakuje v dejinách ľudstva znovu a znovu.

Táto udalosť nastala s najväčšou pravdepodobnosť počas Pélegovho života, možno pri jeho narodení (asi 101 rokov po potope). Podľa starších textov, keď mal Péleg 40 rokov (asi 141 rokov po potope alebo ku koncu jeho života (340 rokov po potope).

9.      Preto nazvali jeho meno Bábel, lebo tam zmiatol Hospodin jazyk celej zeme a odtiaľ ich rozptýlil Hospodin po tvári celej zeme.

Bábel, hebrejsky zmätok. V babylonskom jazyku, Bab-ili, v preklade božia brána.

Počas následnej migrácie niektoré kmene obsadili úrodnejšiu zem s veľkými zásobami nerastných surovín, tieto civilizácia potom napredovali rýchlejšie. Aj keď mali všetky kmene poznatky o poľnohospodárstve, chove dobytka, keramike, metalurgií a podobne, nemohli ich hneď uplatniť. Najprv museli objaviť ložiská nerastov, vyťažiť ich, rozvynuť svoj priemysel, poľnohospodárstvo a chov dobytka. To všetko mohlo trvať niekoľko rokov, medzi tým si museli vystačiť s lovom, rybolovom a zberom ovocia. Domy sa stavali z toho čo bolo naokolí, drevo, kameň, hlina, niekedy boli dobré aj jaskyne. Postupne s rozvojom metalurgie bola doba kamenná nahradená dobou brondzovou a neskôr železnou.

Postupom času nadobudla každá skupina vlastné fyzické a kultúrne znaky. Časť ľudí z Jáfetovej vetvy sa ocitla v nehostinnej časti severnej Európy, kde vládla doba ľadová. Niektorí ľudia sa uchýlili do jaskýň, obloha bola ešte stále znečistená sopečným prachom, čo spôsobovalo ubýtok vitamínu D v ich telách a zlé počasie im spôsobilo artritídu. V roku 1856 sa v nemeckom údolí Neander našli pozostatky bytosti, ktorá sa pôvodne idntifikovala ako človek trpiaci nedostatkom vitamínu D a artritídou. V dvadsiatom storočí sa z neho stal „človek neandrtálsky“. Dnes je „človek neandrtálsky“ považovaný za člena ľudského rodu.

Dr. Jack Cuozzo, ktorý sa venuje štúdiu „neandrtálcov“ si všimol, že títo ľudia majú črty, ktoré sa zhodujú z črtami, ktoré by mohli mať ľudia, ak by žili niekoľko sto rokov. Ako vieme niektorí ľudia toľko aj žili.

Rodokmeň Semov po Abraháma.

10.  Toto sú rody Semove. Semovi bolo sto rokov a splodil Arfaxada, dva roky po potope.

Sem, sláva, slávny, známy.

11.  A Sem žil po splodení Arfaxada päťsto rokov a splodil synov a dcéry.

V skutočnosti žil Sem dosť dlho (600 rokov), dokonca žil ešte aj v čase Abraháma či Izáka. Podľa starých židovských autorov, bol Sem Melchisedech, to však Biblia nehovorí.

Arfaxad, uzdraviteľ ale aj babylonska pevnosť.

12.  A Arfaxad bol živý tridsaťpäť rokov a splodil Šélacha.

Lukáš vo svojom Evanjeliu vkladá medzi Arfaxada a Šélacha Kainana (Zármutok) (Luk 3:35-36), pričom vychádza zo Septuaginty. Podľa starých židovských textov sa Kainan zamotal do okultizmu a duchovne nečistých praktík, čo ho stálo vyškrtnutie s Abrahámovho (a aj Kristovho) rodokmeňa.

Šélach, narásť, rozšíriť.

13.  A Arfaxad žil po splodení Šélacha štyristo tri rokov a splodil synov a dcéry.

Vek postupne klesá, zároveň sa deti rodia rodičom skôr.

14.  A Šélach bol živý tridsať rokov a splodil Hébera.

Héber, hnev, za hranice, za miesto.

15.  A Šélach žil po splodení Hébera štyristo tri rokov a splodil synov a dcéry.

16.  A Héber žil tridsaťštyri rokov a splodil Pélega.

 Péleg, rozdelenie.

17.  A Héber žil po splodení Pélega štyristo tridsať rokov a splodil synov a dcéry.

18.  A Péleg žil tridsať rokov a splodil Reu-va.

Reu, priateľ.

19.  A Péleg žil po splodení Reu-va dvesto deväť rokov a splodil synov a dcéry.

Péleg žije len 239 rokov, to je polovica z toho, čo sa dožil jeho otec (432 rokov). Doba života sa výrazne skracuje. Podľa jednej z legiend, jedným z jeho synov je aj Melchisedech.

20.  A Reu žil tridsaťdva rokov a splodil Serúga.

Serúg, rozvetviť sa.

21.  A Reu žil po splodení Serúga dvesto sedem rokov a splodil synov a dcéry.

Podľa starých židovských autorov počas života Reu-va sa stáva Egypt impériom. Tejto dobe dominuje modlárstvo, uctievanie slnka, mesiaca a hviezd, ako aj uctievanie ľudských a zvieracích podobizní, ktoré vyrábajú Egypťania a Chaldeji.

22.  A Serúg žil tridsať rokov a splodil Náchora.

Náchor, koňské zafŕkanie, rozzúrenie.

23.  A Serúg žil po splodení Náchora dvesto rokov a splodil synov a dcéry.

Podľa židovskej tradície modlárstvo bujnie ďalej. Samirus, chaldejský kráľ, vynalieza váhy a miery, tkaný hodváb a farbivá.

24.  A Náchor žil dvadsaťdeväť rokov a splodil Téracha.

Térach, ťažko dýchať, zúrivosť, otálať.

25.  A Náchor žil po splodení Téracha sto devätnásť rokov a splodil synov a dcéry.

V Náchorových časoch nastalo, podľa legendy, veľké zemetrasenie. Modlárstvo ďalej bujnelo, ľudia dokonca začali obetovať svoje deti, na čo, podľa legendy, odpovedal Boh veľkou víchricou a zničil ich modlárske chrámy a pokryl ich hromadami piesku.

26.  A Térach žil sedemdesiat rokov a splodil Abrama, Náchora a Hárana.

Abram, veľký, slávny otec. Abram je síce spomenutý ako prvý, ale je najmladším synom. Térach má sedemdesiatrokov keď splodil najstaršieho syna Hárana. Podobne aj v Genezis 5:32 je uvedený Sem - najmladší syn - ako prvý a najstarší Jafet ako posledný. Keď sa Abram narodil, mal Térach 130 rokov.

Térach bol modlár.

A Jozua riekol všetkému ľudu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Tam za riekou bývali vaši otcovia od pradávna, Térach, otec Abrahámov a otec Náchorov, a slúžili iným bohom. (Joz 24:2)

Podľa židovskej legendy Térach začal ako prvý raziť mince. V jeho dobe začali ľudia uctievať obrazy a Térach bol jedným z hlavných kňazov, neskôr sa však obrátil.

Rodokmene. Ako sme už videli hebrejské mená majú svôj význam a môžu tvoriť posolstvo už sme videli, z Kanovho rodokmeňu sa dá vyskladať:

Boh Človek vzíde (narodí sa), učiteľ vyhnancov (z Raja), Bohom zbitý Boží muž mocný.

Z prvých mien Adamovho rodokmeňa zase dostávame:

Človeku je určený smrteľný žiaľ, ale Požehnaný Boh zostúpi dolu a učenie Jeho smrti prinesie zúfajúcim úľavu.

Keď pokračujeme ďalej od Sema po Teracha dostávame:

Sláva Babylonskej pevnosti a smútok sa rozrástli za miesto rozdelenia (za hranice Babylonu). Povstáva však aj priateľ naplnený zúrivosťou (nad modlárstvom).

To je dobrý popis tej doby, rozrastá sa modlárstvo a ľudská zloba, zároveň však Boh povoláva Abram.

Od Abrama po Šebuela, rodokmeň ide po Léviho vetve:

Slávny otec sa smeje ako prekabáti (svojho nepriateľa). Mocné knieža, princ (Izrael) sa pridáva k zhromaždeniu slávneho ľudu, ktorý zachránil, cudzincov v cudzej zemi, zajatcov vyslobodených Bohom.

Keď ideme od Júdu po Rechoboama:

Ten, ktorý chváli Pána, otvorí cestu na miesto, ohradené múrom, na výšinách. Môj ľud, ktorý patrí Kniežaťu, prorok odetý mocou, Služobník Hospodinov je tu, ten, milovaný, pokojný, ten, ktorý vyslobodí svoj ľud.

Ďalej pokračujeme od Abijáša k Manasessovi:

Môj otec Hospodin, uzdraviteľ, ktorého Hospodin súdil a ktorého Hospodin vzbudil. Zmocnil sa ma Hospodin, moja sila. Silný je Hospodin, moja sila a moja pomoc je Hospodin. Hospodin je dokonalý. Uchopil som silu Hospodinovu a zabudol som na svoje trápenie.

Od Amona k Zorobábelovi:

Ja som v skutku, ten hlavný staviteľ, Hospodin, ten, ktorého Hospodin uzdravil a pozdvihol, ten, ktorého upevnil, upevňuje a upevní Hospodin. Prosil som Hospodina za vykúpených Hopodinových, ktorí sú zajatí v Babylone.

Od Abiúda k Jozefovi, Emmanuelovi a Cirkvi:

Môj otec je slávny. Môj Boh vzbudí pomocníka, toho spravodlivého. Môj Boh je moja chvála. Boh pomôže. Nech sa rozrastie dar Jakobov. Lebo Hospodin je s nami, Pomazaný Spasiteľ, ktorí nás povolal z Babylonu.

Prvý odsek je zasľúbenie padlému človeku. Druhé hovorí o rozšírení zla, ale aj dobra. Tretie o Mocnom Otcovi a o Princovi, ktorý zachráni svoj ľud. Štvrté o Princovi a jeho úlohe. Piate o Synovi, ktorý sa spolieha na svojho Otca. Šieste o Synovi, ktorý sa stotožňuje so Stvoriteľom a prosí o pomoc. Siedme o Synovi, ktorý chváli Otca za pomoc a žehná svoj ľud.

27.  A toto sú rody Térachove: Térach splodil Abrama, Náchora a Hárana, a Háran splodil Lota.

Abram je odteraz hlavnou postavou. Náchor je otcom Betuela a starým otcom Rebeky. Háran je Lotov otec.

28.  A Háran zomrel pred Térachom, svojím otcom, vo svojej rodnej zemi, v Úre Chaldejov.

Abramovou rodnou zemov je Úr (v preklade oheň, odvodené asi od uctievania slnka) v krajine Chaldejov, Mezopotámia. Chaldejcov Biblia opisuje ako pohanských kňazov, astronómov – astrológov, okultistov a modlárov (Joz 24:2-3, 14-15, Dan 2:2-5, 10).

29.  A Abram a Náchor si vzali ženy; meno ženy Abramovej bolo Sáraj, a meno ženy Náchorovej bolo Milka, dcéra Háranova, ktorý bol otcom Milky a otcom Jisky.

Sáraj je Abrahámová nevlastná sestra (Gen 20:12). Náchor má za ženu svoju neter Milku, dcéru svôjho brata. Háranovími deťmi sú Lot, Milka a Jiska.

30.  A Sáraj bola neplodná; nemala detí.

Podľa niektorých autorov je Jiska iné meno Sáraj, potom by však nemohla byť dcérou Abramovho otca.

31.  A Térach pojal Abrama, svojho syna, a Lota, syna Háranovho, svojho vnuka, i Sáraj, svoju nevestu, ženu Abrama, svojho syna, a vyšli s nimi z Úra Chaldejov, aby išli do zeme Kanaána a prišli až do Chárana a bývali tam.

V tomto čase sa Boh zjavuje Abramovi (Gen 15:7).

A on riekol: Mužovia bratia a otcovia, počujte! Bôh slávy sa ukázal nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, prv ako býval v Chárane, a povedal mu: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva a poď do zeme, ktorú ti ukážem. Vtedy vyšiel zo zeme Chaldejov a býval v Chárane, a odtiaľ, keď zomrel jeho otec, ho prestehoval do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate. (Sk 7:2-4)

Toto zjavenie zjavne zapôsobilo aj Abramovho otca Téracha, keďže ide s Abramom alebo po strate syna nechce stratiť aj ostatných a ide radšej s nimi. To je však v rozpore s Božou inštrukciou, Abram má opustiť svoje príbuzenstvo (Sk 7:3). Térach ako hlava rodiny je považovaný za vodcu, idú aj Náchor a jeho rodina (Gen 24:10), buď s nimi alebo neskôr sami.

V Kanaáne je síce veľké množstvo pohanov, ale zároveň aj pár ľudí, ktorí poznajú Boha: Melchisedech a možno aj Jóbova domovina Úc. Melchisedech ako kňaz a kráľ mal s najväčšou pravdepodobnosťou aj nejakých nasledovníkov.

Prekvapivo kapitola 12, opisuje až druhé Božie zjavenie, keďže Abram stále otáľa (možno Térach nie je schopný pre svôj vysoký vek pokračovať v ceste) a nejde do Kanaánu, ale zostáva v Charáne (v preklade jalový, neplodný, doslova vyhorené mesto). Zaujímavosťou ale zostáve fakt, že Cháran je iným smerom ako Kanaán, prečo tam vlastne išli? Opustil síce modlárstvo Babylonu, zostal však niekde v strede cesty, mimo cieľa, mimo zasľúbenej zeme. To sa stáva aj nám, často sa uspokojíme s polovičným riešením a zostaneme pred bránami zasľúbenej zeme. Ideálnym príkladom je 2 a ½ pokolenia, ktoré si v časoch Mojžiša radšej zvolilo bývať za Jordánom ako v zasľúbenej zemi.

V Chárane zrejme strávili 5 rokov, odkiaľ to vieme si povieme v kapiole 15. Rovnako sa pozrieme koľko rokov bol vlastne Izrael v Egypte.

32.  A bolo dní Térachových dvesto päť rokov, a Térach zomrel v Chárane.

Smrť mu zabránila, aby dorazil až do Kanaánu. Térach nebol povolaný.

 

KAPITOLA 12

Povolanie Abrama.

1.      A Hospodin riekol Abramovi: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a iď do zeme, ktorú ti ukážem.

Je toto to isté povolanie, ktoré sa odohralo v Abramovej domovine Úr, o ktorom hovori Štefan (Sk 7:2-4) alebo ide o druhú udalosť, ktorá sa odohráva v Chárane, po Térachovej smrti? Vzhľadom na drobné rozdiely, ktoré obsahujú Skutky 7:2-4 a Genezis 12:1-3 to vyzerá, že ide o dve udalosti. Každopádne je to Boh, ktorý si vyberá Abrama.

Abram má opustiť tri veci: svoju zem, príbuzenstvo a dom svojho otca, aby mohol získať jednu vec: zem od Hospodina. Abram opúsťa všetko bezpečie, istotu a vyráža na slepo vpred, bez mapy.

Sľub, zmluva s Abramom (12:1-3, 7, 13:14-17, 15:1-21, 17:1-21, 22:15-18) je večná (13:15, 17:7-8, 13, 19), bez podmienok (15:9-12, 17-18) a má skutočný obsah – zem (12:7, 13:14-15, 17, 17:8), potomstvo (12:2, 13:16, 15:4-5, 18, 17:4-5) a požehnanie (12:3, 17:2, 6, 18:18). Jediné čo mal Abram spraviť je ísť.

Na prvýkrát to nevyšlo, Abram zobral so sebou aj rodinu a došiel len do Cháranu.

2.      A učiním ťa veľkým národom a požehnám ťa a zvelebím tvoje meno, a budeš požehnaním.

Boh ustanovuje líniu, veľký národ, cez ktorý príde na svet semeno ženy - Kristus. Súčasťou tohto národa sú aj všetci veriaci (Ján 8:39, Rim 4:16, Gal 3:6-7). Požehnať, barak, zahŕňa Božiu starostlivosť, dlhý život, bohatstvo, pokoj, hojnosť jedla aj obilia, deti a hlavne osobné poznanie Boha a Jeho vôle. Keď Boh hovorí, že niekoho požehná, tak to znamená, že spôsobí v jeho živote dobré veci.

Veľké meno, zvelebenie meno, ľudia v Babeli si mysleli, že si sami spravia reputáciu (11:4), získajú celosvetovú prestíž a slávu. Abram získal prestíž od Boha, keď sa stal Jeho priateľom, (2Par 20:7, Iz 41:8, Jak 2:23). Ježiš nás učí, v čom spočíva skutočná veľkosť:

Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom; (Mat 20:26)

A sadnúc si zavolal dvanástich a povedal im: Ak chce niekto byť prvým, bude od všetkých najposlednejším a všetkých služobníkom. (Mar 9:35)

Abram bude požehnaním pre ostatných na okolo; požehnanie nemá u nás končiť, má pokračovať ďalej k druhým ľuďom.

3.      A požehnám tých, ktorí ťa žehnajú, a tých, ktorí ti zlorečia, prekľajem, a budú požehnané v tebe všetky čeľade zeme.

Zasľúbenie má aj univerzálnu aplikáciu, všetci môžu byť požehnaní, ale ak si nedajú pozor, aj prekliatí. Posleným zasľúbením je príchod Mesiáša – Krista (Sk 3:25, Gal 3:16).

Sedem zasľúbení:

-          Ja, Hospodin, ťa učiním veľkým národom.

-          Požehnám ťa.

-          Zvelebím tvoje meno.

-          Budeš požehnaním.

-          Požehnám tých, ktorí ťa žehnajú.

-          Prekľajem tých, ktorí ti zlorečia.

-          Budú požehnané v tebe všetky čelade zeme.

4.      Vtedy išiel Abram tak, ako mu hovoril Hospodin, a išiel s ním Lot. A Abramovi bolo sedemdesiatpäť rokov, keď vyšiel z Chárana.

Síce s ním znovu ide aj časť rodiny (Lot, Náchor zostáva v Chárane), ale už Abram aspoň ide správnym smerom a kráča vpred. Abram má 75 rokov a nevie kam ide:

Vierou Abrahám súc volaný poslúchol, keď mu kázal Bôh, aby vyšiel zo svojej vlasti a išiel na miesto, ktoré mal dostať za dedičstvo. A vyšiel bez toho, že by bol vedel, kam ide. (Žid 11:8)

5.      A Abram vzal Sáraj, svoju ženu, i Lota, syna svojho brata, a všetok ich nadobudnutý majetok, ktorý nadobudli, i duše, ktoré získali v Chárane, a vyšli, aby išli do zeme Kanaána, a prišli do zeme Kanaána.

Abram odchádza založiť nový národ so svoju neplodnou ženou...

Duše, ktoré získali môžu byť služobníci alebo otroci, ktorých kúpili. Majú veľa dobytka, tak potrebujú veľa služobníkov. Podľa niektorých autorov (Jeruzalemský Targum, Jonatánov Targum, Onkelos, Wesley) sú to zároveň aj Hospodinoví sympatizanti, ľudia, ktorí sa vzdávajú modlárstva a odchádzajú s Abramom do novej krajiny.

6.      A Abram prešiel zem až po miesto Sichem, až k dubu Móre. A vtedy bol v zemi Kananej.

Sichem, rameno, stred zasľúbenej zeme (Joz 20:7). V zemi je ale Kananej, presnejšie asi Amorej, vtedajší obyvateľ zeme, jeho neprávosť ešte nie je naplnená.

Archeológia potvrdzuje, že Sichem, Bét-el a Haj skutočne existovali ešte pred Abramovým príchodom do Kanaánu.[58]

7.      A Hospodin sa ukázal Abramovi a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem. A postavil tam oltár Hospodinovi, ktorý sa mu ukázal.

Prvá zmienka o oltáry v celej knihe.

8.      Potom sa poberal odtiaľ k vrchu, ktorý je od východu Bét-ela, kde postavil svoj stán, takže mu bol Bét-el od mora, od západu, a Haj od východu, a postavil tam Hospodinovi oltár a vzýval meno Hospodinovo.

Bét-el, beith El, v preklade dom Boží, nazvaný tak až Jakobom, dovtedy to bol Luz (Gen 28:19), dôležité miesto v histórií Izraela (Sud 20:18-21:2, 1Kr 12:29).

Abram sa stáva pútnikom v cudzej zemi, uprostred cudzieho ľudu, on zasľúbenú zem nezdedí, zdediť ju môže len jeho potomstvo. Kvôli jeho poslušnosti Izrael nakoniec dostáva zasľúbenú zem (Ex 32:13, 33:1, 2Kr 13:23).

A nedal mu v nej dedičstva ani na stopu nohy a zasľúbil, že mu ju dá do vlastníctva i jeho semenu po ňom, vtedy, keď ešte nemal dieťaťa. (Sk 7:5)

Vierou pohostínil v zemi zasľúbenia ako v cudzej a býval v stánoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého zasľúbenia. Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Bôh. (Žid 11:9-10)

9.      A odtiaľ sa pomaly rušal Abram na juh.

Putuje na juh k Egyptu.

Abram odíde do Egypta. Strach ho pohne luhať.

10.  Potom povstal hlad v zemi, a Abram odišiel dolu do Egypta, aby sa tam zdržoval do času jako hosť, pretože bol veľký hlad v zemi.

Abram prichádza do zeme, do ktorej ho povolal sám Boh a prvé čomu musí čeliť je hladomor. Čo mu asi hovorili jeho nalbližší? Abram, hovorili sme ti, že nemáš nikam chodiť, vidíš poslúchol si toho svojho Boha a pozri ako si dopadol! Možno si Abram sám pomyslel, Bože, veď predsa som poslúchol, tak som sa snažil, všetko som obetoval len kvôli Tebe a toto je čo dostanem na oplátku, kde je to požehnanie? Nie je chybou, že sa Abram stará o to čo s nimi bude, chybou je kam sa obracia pre pomoc.

Beda tým, ktorí idú dolu do Egypta o pomoc a spoliehajú sa na kone a nadejú sa na vozy, pretože ich je mnoho, a na jazdcov, pretože sú veľmi mocní, a nehľadia na Svätého Izraelovho a nehľadajú Hospodina. (Iz 31:1)

Abram síce neopusti Boha, len pozabudol, že On sa dokáže o všetko postarať. Situácia je vážna, treba sa rýchlo rozhodnuť, tak Abram odchádza preč, tam, kde je potrava. Zaujímavé, že Abram bol ochotný opustiť svôj domov a ísť stovky kilometrov do zasľúbenej zeme, veril, že sa stane veľkým národom, bude požehnaný, veril vo veľké veci a veľkú budúcnosť. Keď sa tam konečne dostal, už má s vierou problém, veriť v malú vec, ale hneď teraz je už ťažšie. S nami to je podobné, Bohu veríme, čo sa týka vzdialených a veľkých vecí, ale v bežnom každodennom živote to už môže byť iný príbeh. Potom robíme to čo Abram, berieme veci do vlastných rúk.

Problémy a ťažkosti nie sú dôkazom toho, že sa Boh o nás nestará. Sú však jedinou cestou ako môže viera rásť (Rim 5:3-4, Jak 1:3-4), aby sa Abram stal otcom viery, musí svoju vieru dokázať.

11.  A stalo sa, keď sa už priblížil, aby vošiel do Egypta, že povedal Sáraji, svojej žene: Nože hľa, viem, že si ty žena krásneho vzozrenia.

Egypt, symbol sveta a budúcich problémov, Sáraj má 65 rokov!

Podľa niektorých kritikov vychádzajúcich zo spisov antických historikov Strabóna a Diodóra, Abram nemohol navštíviť Egypt, pretože ten sa obával cudzincov a bránil im vstúpiť na svoje územie. Tento argument bol však vyvrátený, keď došlo k objavu nástennej maľby v hrobe v Beni Hassa, z roku asi 2000 rokov pr. Kr, ktorá zobrazuje príchod ázijských Semitov do Egypta, okrem toho je známe, že v roku 1900 pr. Kr. prišli aj Hýksovia. Znovu sa ukázalo, že Biblia má pravdu zatiaľ čo kritici sa mýlia.

12.  A stane sa, keď ťa uvidia Egypťania, že povedia: To je jeho žena! A tak mňa zabijú a teba nechajú žiť.

Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený. (Pr 29:25)

13.  Hovor tedy, prosím, že si moja sestra, aby mi bolo dobre za teba, a moja duša bude žiť pre teba.

Je to síce pravda, Sáraj je naozaj jeho sestra (Gen 20:12), ale na prvom mieste je jeho manželka. Táto polopravda sa opakuje trikrát (Gen 12:13, 20:2, 26:7), dokonca sa stáva jeho stratégiou (Gen 20:13). Na druhej strane ak by Egypťania vedeli, že Abram je jej manžel, hrozilo by mu nebezpečenstvo. Obyčajom doby bolo zabiť manžela a tak získať korisť - jeho manželku. Ako bratovi mu nič nehrozilo, práve naopak, bol považovaný za jej otca, poručníka a mohol ešte získať dary od nápadníkov.

Možno to Abram nemyslel až tak zle, chcel získať len trochu času, kým sa budú môcť vrátiť naspäť do Kanaánu. Klamstvo a polopravdy však málokedy zostanú bez následkov, jedno klamstvo prináša neskôr druhé (20:12), Abram dáva Izakovi zlý príklad (26:7) a hlavne znesväcuje Božie meno, ktoré Abram reprezentuje (12:18-9).

14.  A stalo sa, keď vošiel Abram do Egypta, že videli Egypťania ženu, že je veľmi krásna.

V tej dobe už mohlo žiť v Egypte okolo milióna obyvateľov, to je samozrejme odhad. Memfis je asi tým miestom, kde prichádza Abram.

Podľa židovských legiend bol Egypt založený asi o tristo rokov skôr, prvým kráľom bol Micraim, Chámov syn.

15.  A uvidiac ju kniežatá faraonove chválili ju faraonovi, a žena bola vzatá do domu faraonovho.

Na Abramovo zdesenie veci nejdú podľa plánu, Sáraj končí vo faraonovom háreme.

16.  A Abramovi robili dobra za ňu, a mal drobný dobytok, ovce a kozy, a voly a oslov a sluhov a dievky a oslice a veľblúdov.

Abramova stratégia síce funguje, je v bezpečí, dokonca dostáva dary (medzi nimi aj Hagar) pomaly však stráca Sáraj a s ňou aj zasľúbenie. V porovnaní s tým už ten hladomor v Kanaáne nevyzerá až tak zle.

17.  Ale Hospodin bil faraona veľkými ranami i jeho dom pre Sáraj, ženu Abramovu.

Aj keď sa Abram vydal svojou cestou, Hospodin neruší svôj sľub, chráni Abrama a zasahuje. Na druhej strane vidíme, že Boh žehná Abrama aj keď je neposlušný, nie vždy je požehnanie znakom poslušnosti a zbožnosti.

18.  Vtedy povolal faraon Abrama a povedal: Čo si mi to urobil? Prečo si mi neoznámil, že je to tvoja žena?

Abram mal byť požehnaním, kvôli svojej nevere sa stáva pre Egypt prekliatim. Sáraj zase musí znášať pobyt v háreme, ku kontaktu s faraónom asi nedošlo, keďže vstupné procedúry trvali nejaký čas (Est 2:8).

19.  Prečo si hovoril: Je moja sestra? A ja som si ju vzal za ženu. A tak teraz hľa, tu máš svoju ženu, vezmi a iď!

Tragická otázka, prečo si ma ty, Boží služobník, klamal???

20.  A faraon rozkázal o ňom svojim mužom, a poslali ho preč i jeho ženu i so všetkým, čo bolo jeho.

Abram dostáva trpkú lekciu, zisťuje, že sa nemôže prispôsobovať okoliu, klamať a robiť si po svojom. Teraz je služobníkom živého Boha, Hospodina Zastúpov.

Príbeh obsahuje mnohé paralely s Izraelským exodusom z Egypta:

-          Príčina príchodu hlad (12:10, 47:13).

-          Cesta do Egypta (12:10, 47:27).

-          Pokus zabiť mužov ale nechať žiť ženy (12:12, Ex 1:22).

-          Rany (12:17, Ex 7:14-11:10).

-          Majetok Egypta pripadne Izraelu (12:16, Ex 12:35-36).

-          Vyslobodenie (12:19, Ex 15).

-          Odchod (13:1, Num 13:17,22).

 

KAPITOLA 13

Abram sa navráti z Egypta. Lot odíde od Abrama do Sodomy.

1.      Išiel tedy Abram hore z Egypta, on i jeho žena i so všetkým, čo mal, a Lot s ním, na juh.

Aj po prehre ide život ďalej a prináša druhé šance. Konečne Abram odchádza z Egypta (je vyhnaný) a vracia sa na to správne miesto. Lot bol s Abramom počas celej doby, teda aj v Egypte.

Juh, Negev, južná časť Judska, severovýchodne od Egypta. Výraz hore z Egypta znamená, že stúpa z Egyptskej nížiny do vyššie položenej Arabskej vrchoviny.

2.      A Abram bol veľmi bohatý na dobytok, na striebro a zlato.

Veľmi bohatý, doslovne veľmi ťažký, obtiažený majetkom (Pr 10:22). Na prvom mieste sa uvádza dobytok, to bolo hlavná hodnota tej doby, ale má aj striebro a zlato. Podľa židovských spisov, Abram dokonca razí vlastné mince.

3.      A išiel po svojich postupoch od juhu až po Bét-el, až ku miestu, kde bol na počiatku jeho stán, medzi Bét-elom a medzi Hajom,

Na počiatku (Gen 12:8). Ide po známej ceste, ktorá vedie späť k Bohu.

4.      na miesto oltára, ktorý tam bol najprv urobil, a Abram tam vzýval meno Hospodinovo.

V Egypte asi nepostavil žiaden oltár a možno ani nevzýval meno Hospodinovo. Ale teraz sa vracia späť.

5.      Ale aj Lot, ktorý išiel s Abramom, mal drobný dobytok, hovädá a stány.

Lot a Abram, obaja blízki príbuzní a predsa sa ich životy tak veľmi odlišujú. Abram chodí vierou, Lot podľa toho čo vidí. Abram hľadá mesto od Boha, Lot býva v meste, ktoré Boh zničí. Abram je známy ako otec všetkých veriacich, Lot je neslávne známy. Abram je dedič sveta (Rim 4:30), Lot končí v jaskyni, zneužití vlastnými dcérami (Gen 19:30-38).

6.      A nemohla ich uniesť zem, tak aby boli mohli bývať spolu, lebo mali mnoho majetku a nemohli bývať spolu.

Stáda je veľa, krajina je však obývaná a voľného miesta je pomenej.

7.      Tak povstala zvada medzi pastiermi dobytka Abramovho a medzi pastiermi dobytka Lotovho. A Kananej a Ferezej býval vtedy v zemi.

Tak ako sa už stalo mnohokrát, majetok rozdeľuje rodinu. Moje verzus tvoje.

Ferezej (Gen 34:30, Sud 1:4, Joz 17:15, Ezd 9:1), nie je medzi Kanaánovými potomkami v Genezis 10:15-17, možno Semitský kmeň, kočovníci.

8.      Preto povedal Abram Lotovi: Nech nie je, prosím, rozbroja medzi mnou a medzi tebou, medzi mojimi pastiermi a medzi tvojimi pastiermi, lebo sme mužovia-bratia.

Je cťou pre človeka držať sa ďaleko od sporu, a blázon je každý, kto vybuchne v hneve. (Pr 20:3, Ev. pr.)

Abram si môže dovoliť nechať Lota, aby si vybral pretože vie, že má Božie zasľúbenie. Abram vystupuje ako pravý služobník Hospodina, nevyvyšuje sa, nenárokuje si na nič aj keď je to on, komu Hospodin sľubil celú zem. Vzdáva sa svojich práv (Fil 2:1-11), a tak nám všetkým ide príkladom. Správa sa jemne, používa slova ako prosím, sme bratia, nehnevá sa, neargumentuje, nebojuje.

Rozbroj, meribah (Ex 17:1-7).

9.      Či nie je pred tebou celá zem? Oddeľ sa, prosím, odo mňa! Ak pojdeš naľavo, ja pojdem napravo, a keď pojdeš napravo, ja pojdem naľavo.

Abram prejavuje svoju štedrosť a necháva Lota, aby si vybral lepšiu zem. Nebojí sa, že jemu nič nezostane. Boh má moc požehnať druhých a ešte mu zostane aj pre nás.

10.  A Lot pozdvihol svoje oči a videl celé okolie Jordána, pretože bolo celé zavlažované, predtým než zkazil Hospodin Sodomu a Gomoru; celý ten kraj bol ako zahrada Hospodinova, jako Egyptská zem, ako ideš do Coára.

Lot povzdvihol svoje oči (Gen 3:6, Joz 7:21, 1Ján 2:16) a zbadal sen každého developera, raj na zemi, nádherná Sodoma a Gomora.

11.  A Lot si vyvolil celé okolie Jordána a Lot sa rušal od východu. A tak sa oddelili brat od brata;

Zvláštne ako sa slovo východ spomína v Genezis v súvislosti so zlými voľbami (3:24, 4:16, 11:2).

12.  Abram býval v zemi Kanaána, a Lot býval v mestách toho okolia a posunoval svoje stány až po Sodomu.

Lot povzdvihol svoje oči, vyvolil si, oddelil sa, býval, posunoval svoje stány k Sodome neskôr v Sodome býva a nakoniec sa stáva miestnym politikom (19:1). V nasledujúcej kapitole bude zajatý, po vyslobodení sa však znovu vráti do starej dobrej Sodomy.

13.  Ale Sodomänia boli zlí a hriešni, ktorí veľmi hrešili proti Hospodinovi.

Podobná situácia ako krátko pred potopu (Gen 6:5). Namiesto raja si Lot v skutočnosti vyberá peklo.

Hospodin dá Abramovi zasľúbenie.

14.  A Hospodin riekol Abramovi, keď sa už bol od neho oddelil Lot: Nože pozdvihni svoje oči a vidz, od miesta, na ktorom si, na sever a na juh, na východ a na západ, k moru;

Hospodin prehovoril až po Lotovom odchode, keď sa Abram oddelil od domu svojho otca.

15.  lebo celú tú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu semenu až na veky.

Boh znovu potvrdzuje svôj sľub, celý Kanaán pripadne Abramovi a jeho potomstvu až na veky. Aj keď sú všade navôkol kananejci.

Tieto slová platia aj dnes, nezáleži čo tvrdí OSN, EÚ či OPP. Boh sa rozhodol a beda každému národu, ktorý to spochybňuje.

Lebo hľa, v tých dňoch a v tom čase, keď navrátim zajatých Júdu a Jeruzalema, shromaždím aj všetky národy a zavediem ich dolu do údolia Jozafatovho a tam sa budem s nimi súdiť pre svoj ľud a pre svoje dedičstvo, pre Izraela, ktorého rozptýlili medzi pohanov a moju zem si rozdelili. A o môj ľud vrhali los a dávali chlapča za smilnicu a dievča predávali za víno a pili. (Joel 3:1-3)

16.  A učiním to, že bude tvojho semena jako prachu zeme, takže, ak by niekto mohol spočítať prach zeme, spočíta sa i tvoje semeno.

Abramovho potomstva bude veľmi mnoho, aj keď je jeho žena neplodná.

17.  Vstaň, prejdi sa po zemi, po jej dĺžke a po jej šírke, lebo tebe ju dám.

18.  A Abram sa stehoval so svojim stánom s miesta na miesto a prišiel a býval v dúbrave Mamre, ktorá je v Hebrone a vystavil tam Hospodinovi oltár.

Hebron, spojený spolu, spoločenstvo, starobylé mesto na juhu Judska, asi 25 km na juhozápad od Jeruzalemu. Podľa Flávia mesto ešte staršie ako Egyptský Memfis. Neskoršie pohrebisko Sáry, Abrahama, Izáka, Jakoba, Rebeky a Lei. Hebron, pri dúbrave Mamreho. Mamre je amorejský náčelník (Gen 14:13). Neskôr sa mesto volá Kirjatarba (Gen 23:2), podľa jedného z Enákovcov (Joz 15:13-14), dnes el-Khulil, priateľ (Boží - Abramová prezývka). Hebron je raz v rukách Amorejcov, potom Hetejov, Enákovcov, Izraelcov a dnes v rukách palestínskych moslimov.

Aj napriek chybám je Abram mužom viery, stavia oltár, všetky sľuby, ktoré dostal odporujú tomu čo vidí. Kananejcov je veľa, on je sám a ešte k tomu bezdetný. Lot mu obsadil najlepšiu pôdu. Napriek tomu stavia tretí oltár. Prvý bol na severe, druhý v strede a tretí je na juhu zasľúbenej zeme, zaberá Kanaán pre Hospodina.

 

KAPITOLA 14

Vojna proti Sodomänom. Lot zajatý.

1.      A stalo sa za dní Amrafela, kráľa Sineára, Arjocha, kráľa Ellasára, Kedorlaómera, kráľa Elama, a Tideála, kráľa národov,

Severní králi:

-          Amrafel, kráľ Sineára, oblasť kde sa nachádza Babylon.

-          Arjoch, kráľ Ellasáru, oblasť v Mezopotámií.

-          Kedorlaómer, kráľ Elama. Elam je iný názov pre Perziu, v tomto prípade môže ísť aj o miesto, ktoré je obývané Elamovými potomkami niekde inde.

-          Tideál, kráľ národov, aliancia malých kráľovstiev.

Aj keď je skutočným vodcom Kedorlaómer, Mojžiš ako prvého uvádza kráľa Sineáru, Babylonu (Zach 5:11), Amrafel je Nimrodovým nástupcom (možno aj potomok), reprezentant najstaršieho kráľovstva. Babylon je v Biblii vždy v centre pozornosti, jedná sa o protipól Jeruzalemu. Babylon nechýba ani v prvom biblickom vojenskom konflikte (a nechýba ani v poslednom, Zj 18).

Texty z Mari uvádzajú jedneho z týchto kráľov, Arijuka (Arjoch) čo potvrdzuje fakt, že Genezis 14 zachytáva skutočné historické udalosti daného obdobia, niekedy na prelome tretiho a druhého tisícročiacia pred Kr., ktoré si neskorší pisáry (v prvom tisícročí pr. Kr.) nemohli vymyslieť ako to mylne tvrdia niektorí liberálni kritici. Tideál je podľa Kitchena, Tutchalja, pod týmto menom kraľovali štyria alebo piati chetitský králi. Kedorlaómer je zase typicky elámske meno zo starobabylónskeho obdobia (2000-1700 pr.Kr.)

2.      že títo kráľovia pustili sa do vojny s Bérom, kráľom Sodomy, a s Biršom, kráľom Gomory, so Šineábom, kráľom Admy, a so Šemeberom, kráľom Cebojima, a s kráľom Bely, to jest Coára.

Južní králi:

-          Béra, kráľ Sodomy, vodca aliancie.

-          Birš, kráľ Gomory.

-          Šineáb, kráľ Admy.

-          Šemeber, kráľ Cebojima.

-          Kráľ Bely, Coáru, malé nepodstatné kráľovstvo, kráľovo meno ani nie je spomenuté.

Piati králi z oblasti pri rieke Jordán, slúžili Kedorlaómorovi 12 rokov. Teraz v 13. roku sa búria. Jedná sa o relatívne veľký medzinárodný konflikt o dôležité tranzitné územie medzi Mezopotámiou a Egyptom. Kritici odmietali myšlienku, že by mezopotámsky králi vládli až v ďalekej Palestíne. Dnes však vieme, že až v roku 2300 pr.Kr. zaútočil Sargon Akkadský (Akkad ležal neďaleko Babylona) na Aramejcov v Sýrií a Palestíne. Navyše trasa, ktorú podľa Mojžišovho popisu mezopotámsky králi prešli, predstavovala podľa Albrighta v strednej dobe bronzovej (21.-19. stor. pr.Kr.) logickú trasu pre takúto výpravu. Trasa viedla v tej dobe pozdĺž osídlených osád. Na konci tohto obdobia, ale v tejto lokalite rýchle zmizol všetok život, čo bolo výsledkom plundrovania a rabovania prechádzajúcej armády. Ďalších 600 rokov zostalo toto územie neobývané.[59] Okrem toho existuje archeologický nález, v ktorom je elámsky (perzský) panovník nazvaný, vládcom zeme Amurru (Sýria a Kanaán).[60]

3.      Všetci títo súc spolčení sišli sa do doliny Siddim, ktorá je teraz Soľným morom.

 Slané more, dnes nazývané Mŕtve more, vzniklo až po skaze Sodomy a Gomory.

4.      Dvanásť rokov slúžili Kedorlaómerovi a trinásteho roku sa sprotivili.

Chámoví potomkovia slúžia Semovým a Jafetovým.

5.      A v štrnástom roku prišiel Kedorlaómer i kráľovia, ktorí boli s ním, a zbili Refaimov v Aštarót-karnajime a Zuzimov v Háme a Emimov na rovine Kirjatajim,

Kedorlaómer potláča každú snahu o revoltu. Jeho spojenecká super armáda valcuje všetko čo sa jej postaví do cesty. Refaim, obyvatelia Kanaánu, na západ od Jordánu ale aj inde (Gen 15:20, Joz 15:8, 2Sam 21:16), rasa obrov, rovnako aj Zuzim (Deut 2:20) a Emim (Deut 2:10-11).

Aštarót, odvodené od fénickej bohyne Astarty (1Kr 11:5), v antike známa ako Afrodita, Venuša či Diana.

6.      i Chórov na ich vrchu Seire až po El-fáran, ktoré je nad púšťou.

Chórovia sú asi semitský kmeň, neskôr pohltení Edomom (Deut 2:12).

7.      A vrátiac sa prišli k Enmišpátu, čo je Kádeš, a zbili celý kraj Amalecha jako aj Amoreja, ktorý býval v Chacacon-támare.

Územie niekde medzi Palestínou a Egyptom. Amalech, ešte neexistuje (Gen 36:12), tu sa jedná o územie, kde bude neskôr bývať. Amorej je jedným z Kananánových synov (Gen 10:16).

Kádeš je miesto, kde Mojžiš neposlúchne Hospodina a za trest nemôže vstúpiť do zasľúbenej zeme (Num 20:1-13).

8.      Vyšiel tedy kráľ Sodomy, kráľ Gomory, kráľ Admy, kráľ Cebojima a kráľ Bely, to jest Coára, a zriadili sa proti nim do boja v doline Siddim,

Králi juhu volia radšej vojnu ako znášať otroctvo. Rozmiestňujú sa na nebezpečnom území a dúfajú, že to im prinesie výhodu proti veľkej presile. 

9.      Proti Kedorlaómerovi, kráľovi Elama, Tideálovi, kráľovi národov, Amrafelovi, kráľovi Sineára, a Arjochovi, kráľovi Ellasára, štyria kráľovia proti piatim.

10.  Ale dolina Siddim bola skoro samá jama zemskej smoly. A keď utekali, kráľ Sodomy a Gomory, popadali tam, a ostatní utiekli na vrchy.

Ropa? Namiesto výhody im smola prináša smolu. Kto môže uteká preč na vrchy.

11.  A pobrali všetok nadobudnutý majetok Sodomy a Gomory i všetky ich potraviny a išli.

Celé územie je vyrabované, všetko čo sa dá vziať je odvlečené.

12.  A vzali aj Lota i jeho nadobudnutý majetok, syna brata Abramovho, a išli. A on býval v Sodome.

Lot sa toľko posúval k Sodome, že sa tam až presťahoval. Ešte pred chvíľou býval s Abramom, Božím priateľom, teraz býva v meste, kde ľudia otvorene páchajú veľkú neprávosť a bezbožnosť. Teraz znáša následky svojej voľby.

Abram zachráni Lota. Melchisedech.

13.  Potom prišiel nejaký muž, ktorý utiekol, a oznámil to Hebrejovi Abramovi, ktorý býval vtedy v dúbrave Amoreja Mamreho, brata Eškola a brata Ánera, ktorí mali smluvu s Abramom.

Po prvýkrát je niekto nazvaný Hebrejom (odvodené od slova abar), v preklade ten, ktorý prekročil rieku (Eufrat). Abram býva neďaleko bojiska, v Hebróne. Dozvedáme sa aj o jeho spojenectve s Amorejmi Memrem, Eškolom a Ánerom.

14.  A keď počul Abram, že je zajatý jeho brat, vyviedol svojich zkúsených mužov osvedčených, zrodených v jeho dome, tristo osemnástich, a hnal sa za nimi až po Dán.

Aj keď si Lot môže sám za svoje problémy, Abram nezabúda, že Lot je stále jeho brat (synovec). Abram nie je zatrpknutý aj keď mu Lot zobral úrodnú zem a správne sa rozhodne zapojiť do konfliktu, ktorý sa ho netýka, len aby zachránil svojho príbuzného.

Abram je nielen svätec, ale aj bojovník, má vlastnú armádu, ktorú si sám vybudoval,  nie aby dobýjal, ale aby sa bránil, okrem tohto incidentu, už nečítame o ďalších Abramových bojoch. Abramovo vojsko má viac ako 318 mužov, sú tam aj Amorejci.

15.  A rozdelil sa na nich vnoci, on i jeho sluhovia, a porazil ich a stíhal ich až po Chóbu, ktorá leží na ľavej strane Damašku.

Bojuje aj samotný Abram, ktorý sa prejavuje ako vojenský stratég. Nepriatela dostihli pri Damašku, využívajú v svoj prospech noc, obkľučujú ho, tiahnu zo všetkých strán a víťazia.

16.  A navrátil všetok majetok i Lota, svojho brata, i jeho majetok navrátil a tiež i ženy i ľud.

Lot dostáva druhú šancu, na svoju škodu sa však vracia späť do Sodomy.

17.  Vtedy vyšiel kráľ Sodomy oproti nemu, keď sa už bol navrátil od porážky Kedorlaómera a kráľov, ktorí boli s ním, do doliny Šáveh, to je dolina kráľova.

Slávnostné uvítanie vojnového hrdinu v čele so samotným kráľom Sodomy, buď samotný Bera alebo jeho nástupca. To dokáže podnietiť ľudskú márnivosť. Abram porazil cudziu armádu, porazí aj vlastné ego?

18.  A Melchisedech, kráľ Sálema, vyniesol chlieb a víno a to bol kňaz silného Boha najvyššieho.

V delegácií je zvláštna postava, Melchisedech, kráľ a kňaz, zmienený aj v Žalme 110 a v liste Židom 4, 6, 7. V preklade kráľ spravodlivosti, kráľ Sálema (neskôr Jeruzalem, Žalm 76:8), kráľ Pokoja. Melchisedech možno nie je meno ale titul (Joz 10:1-3). Melchisedech sa prekvapivo vynára uprostred bezbožného Kanaánu a Sodomy, ako kráľ spravodlivosti, kňaz živého Boha.

Kto to vlastne je? Sem? Sem má rodokmeň zatiaľ čo Melchisedech je bez rodokmeňa (Žid 7:3). Ježiš? Pavol píše, že Ježiš je kňaz podľa poriadku Melchisedecha (Žid 5:6), nie že Ježiš je Melchisedech a v Židom 7:3 píše, že Ježiš je podobný (nie rovnaký) Melchisedechovi. V každom prípade je však Melchisedech predobrazom Ježiša Krista (Žid 7:11), Kráľa Pokoja a Spravodlivosti (Iz 32:17, 14:17, Rim 3-5).

S Melchisedoch sú spojené aj zaujímavé otázky, na ktoré Biblia neodpovedá. Ako to, že pozná Hospodina? Ako sa stal kňazom? Prečo je v blízkosti bojiska? Bol aj on medzi zajatými kráľmi? Čo ma spoločné s kráľom Sodomy?... Melchisedech trochu pripomína Jetra, aj on je kňaz a predsa pohan (Ex 2:16, 3:1, 18:12). Vyzerá to, že okrem Izraela Boh jednal aj medzi pohanmi.

Víno a chlieb sa požívajú aj pri Pánovej večery (Mat 26:26-27), v Mojžišovom stánku (Ex 25:29-30), v snoch, ktoré Jozef vykladá počas svojho pobytu vo väzení, ale aj v Ježišovej kázni (Ján 6:48-58).

Prvýkrát sa objavuje slovo kňaz, kohen. Prostedník medzi Bohom a človekom, predstaviteľ Božej načahujúcej sa ruky milosti a ľudskej prímajúcej ruky viery.

19.  A požehnal ho a riekol: Požehnaný Abram silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme!

Prvá časť Melchisedechovej rečí je požehnanie, to je jedna z funkcií kňaza, želať dobre ostatným ľuďom, prehlasovať nad nimi Božie požehnanie.

Silný Boh najvyšší, El Elyon. Ten istý výraz používa Mojžiš v Deuteronomiu 32:8 vzťahom na Boha a národy, ale aj Daniel v celej svojej knihe, počas svojho pobytu u pohanov v Babylone. Ako keby to bolo meno, ktorým sa Boh zjavuje pohanom. Zatiaľ čo pre Abrama a jeho potomstvo je Hospodin.

20.  A požehnaný silný Bôh najvyšší, ktorý vydal tvojich protivníkov do tvojej ruky! A Abram mu dal desiatok zo všetkého.

Druhou časťou modlitby je poďakovanie Bohu, ktorý dal Abramovi víťazstvo.

Prvá zmienka o desiatku, ešte pred Mojžišovím zákonom. Abram dáva 10 % z koristi Bohu, ktorý je Majiteľom nebies a zeme.

21.  A kráľ Sodomy povedal Abramovi: Daj mi ľud a majetok vezmi sebe.

Po duchovnom posilnení prichádza druhý boj. Jeden kráľ už Abrama obohatil (12:10-20), to stačilo. Od teraz je čas spoliehať sa len na Hospodina. Abram má podľa miestnych zvykov právo na korisť.

Zvláštne je, že situácia z Egypta sa ešte raz zopakuje (Gen 20:14-16) a Abrahám prijíme dary. Jeden boj vojnu nevyhráva.

22.  Ale Abram povedal kráľovi Sodomy: Pozdvihol som svoju ruku k Hospodinovi, silnému Bohu najvyššiemu, majiteľovi nebies a zeme,

Abram nechce mať so Sodomou nič spoločné. Od Melchidesedecha, Božieho kňaza, príjma požehnanie, to mu stačí. Opakuje Melchisedechové slová z 19. verša a pridáva k tomu Božie zmluvné meno Hospodin.

23.  že ani len niti ani remenca z obuvi, že nevezmem ničoho zo všetkého toho, čo je tvoje, aby si nepovedal: Ja som obohatil Abrama,

Remenec, tá najbezcennejšia vec.

24.  krome toho, čo zjedli mládenci, a krome podielu mužov, ktorí išli so mnou. Áner, Eškol a Mamre, tí nech vezmú svoj podiel.

Abram odmieta, ale svojich spojencov netlačí aby konali rovnako.

 

KAPITOLA 15

Potomstva Abramovho jako hviezd.

1.      Po týchto veciach stalo sa slovo Hospodinovo k Abramovi vo videní povediac: Neboj sa Abrame, ja som tvojím štítom a tvojou odplatou veľmi velikou.

Po týchto veciach; to znamená po víťazstve, Melchisedechovom požehnaní a udalostiach z predchádzajúcej kapitoly. Abram má dôvod obávať sa, nepriateľ je síce porazený, môže sa však rýchlo zoskupiť a podniknúť protiútok. Boh ho uisťuje, že On je jeho štítom, ochranou, ale aj jeho veľkou Odplatou (nepotrebuje bohatstvo Sodomy). Aj dnes je Hospodin Štítom a Odplatou všetkých, ktorí veria v Neho.

Prvýkrát spomenutý slovný výraz, stalo sa Slovo Hospodinovo (Ježiš je Slovo). Výraz spojený s prorokmi. V Genezis 20:7 čítame, že Abram je prorok. Abram má videnie.

2.      Na to povedal Abram: Ó, Pane, Hospodine, čože mi dáš, keď ja ta odchádzam bezdetný, a majiteľom môjho domu je damašský Eliézer!

Abram je stále bezdetný, sľub sa stále nenapĺňa. Abram má pre istotu pripravený záložný plán. Načo mu bude zasľúbená zem a majetok, keď nemá deti? Abram používa prvýkrát výraz Pán (Adonai) Hospodin (JHVH). Pán, Adonai, označenie pre Najvyššieho Pána, Najvyššiu Autoritu, Abram sa považuje za Jeho služobníka.

Eliézer je starozákonnou formou novozákonného mena Lazar.

3.      A ešte povedal Abram: Hľa, mne si nedal semena, a tak hľa, cudzí syn môjho domu bude mojím dedičom.

Podľa miestnej tradície, ako potvrdzujú tabuľky z Nuzi, ak nebude mať Abram deti, všetko zdedí jeho hlavný sluha.

4.      A hľa, slovo Hospodinovo stalo sa k nemu povediac: Ten nebude tvojím dedičom, ale ten, ktorý vyjde z tvojho života, ten bude tvojím dedičom.

Nie, nikto cudzí nebude Abramovým dedičom, Hospodin dodrží svoj sľub.

5.      A Hospodin ho vyviedol von a riekol: Nože pozri hore na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich budeš môcť spočítať. A potom mu riekol: Tak bude tvoje semä.

Namiesto aby Boh pokarhal Abram za jeho neveru, pomáha mu uveriť. Abram sa dostal do bodu, keď mal Božie požehnanie, ochranu a priazeň, ale už prestával veriť, že bude mať syna. Boh vie kde sa nachádzame, preto znovu a znovu prichádza, aby nás uistil a povzbudil.

Tieto slová sa tiahnu celou Bibliou (Gen 17:2, 22:17, 26:4, Ex 32:13, Deut 1:10, 10:22, Joz 24:3, 1Kr 3:8, 1Par 27:23, Neh 9:23, Iz 51:2, Jer 32:22, Hoz 1:10, Rim 4:18, Žid 11:12).

6.      A uveril Hospodinovi, a on mu to počítal za spravedlivosť.

Prvá zmienka o hlavnej podmienke spasenia (Rim 4:20-22, Žid 11:12). Trikrát Nový zákon zdôrazňuje, že len viera sa počíta za spravodlivosť a ospravedlnenie (Rim 4:3, 9, Gal 3:6, Jak 2:23).

Abram uveril aj poslednému bodu zasľúbenia - bude mať syna. Podľa Jonatánovho a Onkelovho Targumu, „Abram uveril v Slovo Hospodinovo“, a to sa mu počítalo za spravodlivosť, touto vierou v Slovo Hospodinovo (Ježiša Krista) bol ospravedlnený.

Smluva Hospodinova s Abramom.

7.      A riekol mu: Ja som Hospodin, ktorý som ťa vyviedol z Úra Chaldejov, aby som ti dal túto zem, aby si ju zdedil trvale.

Abramov nový život začal jeho povolaním a pokračoval ďalej k Bohom vytýčenému cielu. Rovnako je to aj v našich životoch, obrátením náš nový život len začína a má pokračovať ďalej k cielu, ktorý nám určil Boh.

8.      A povedal: Ó, Pane, Hospodine, po čom poznám, že ju zdedím trvale?

Namiesto vysvetlovania Boh robí niečo iné, spraví s Abramom zmluvu. Aj iní ľudia prosia o znamenie (Sud 6:36, 2Kr 20:6). Achaz je dokonca napomenutý, keď znamenie nechce (Iz 7:10).

9.      A riekol mu: Vezmi mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana a hrdličku a holúbä.

Čisté zvieratá (Deut 32:11), nejde však o obeť, nepoužíva sa oltár ani sa nevylieva krv.

Zmluvné podmienky:

-          Zmluva je večná a bez podmienok.

-          Potvrdená prísahou (Gen 22:15-18).

-          Potvrdená Izákovi, Jakobovi (Gen 26:2-5) aj napriek ich neposlušnosti.

-          Zmluva je nezrušiteľná (Žid 6:13-18).

10.  Vtedy mu vzal všetky tie veci a poroztínal ich na poly a dal každú polovicu oproti jej polovici, ale vtákov nerozťal.

V Abramových časoch sa zmluvy uzatvárali inak ako dnes, nepotrebovali notárov ani papier. Zvieratá rozťali na polovice, položili na zem a obe strany prechádzali medzi zvieratami po dráhe v tvare čísla 8 a opakovali zmluvné podmienky. Tak bola uzavretá zmluva, barah. Príklad takejto zmluvy nájdeme aj v Jeremiášovi 34:18-20:

A vydám mužov, ktorí prestúpili moju smluvu, ktorí nedodržali slov smluvy, ktorú učinili pred mojou tvárou, aby boli jako to teľa, ktoré rozťali na dvoje a prešli pomedzi jeho diely. Kniežatá Júdove a kniežatá Jeruzalema, dvoranini a kňazi a všetok ľud zeme, ktorí prešli pomedzi diely teľaťa, vydám ich do ruky ich nepriateľov a do ruky tých, ktorí hľadajú ich dušu, a ich mŕtve telo bude za pokrm nebeskému vtáctvu a zemskej zveri.

11.  Tu sa spustili draví vtáci na mŕtvoly, a Abram ich odháňal.

Nečistí dravci, ktorí chcú zničiť obeť sú znamením budúcich problémov Izraela (verš 13, Ex 1:11-12).

12.  A stalo sa, keď zapádalo slnce, že padol tuhý spánok na Abrama, a hľa, náramný strach a veľká tma pripádala na neho.

Na Abrama padol hlboký spánok, tardemah, rovnako ako na Adama v kapitole 2. Keďže Abram nemá žiadne zmluvné povinnosti, celú procedúru podstupuje len Hospodin.

Strach a tma (Iz 6:1-8). Podľa židovských Targumov je Abram zhrozený z utrpenia Izraela, ktoré vidí vo svojom sne.

13.  A Hospodin riekol Abramovi: Vedz istotne, že tvoje semeno bude pohostínom v zemi, ktorá nebude patriť im, a budú im, ľuďom tej zeme, slúžiť, a budú ich trápiť štyristo rokov.

Koľko rokov bol vlastne Izrael v Egypte? Podľa Pavla a jeho listu Galaťanom 3:15-17 je medzi zasľúbením, ktoré dostal Abrahám a medzi Mojžišovým zákonom 430 rokov. To je príliš málo na to, aby mohol Izrael stráviť v Egypte 430 rokov, ako to tvrdí Exodus 12:40:

A bývania synov Izraelových, čo bývali v Egypte, bolo štyristo tridsať rokov.

Grécka Septuaginta prekladá tento verš trošku inak: „A bývania synov Izraelových, čo bývali v zemi Egypta a v zemi Kanaána, bolo štyristo tridsať rokov“. Samaritánsky Pentateuch hovorí: „A bývanie synov Izraelových a ich otcov, čo bývali v Kanaáne a v Egyte, bolo 430 rokov“. Židovský Talmud používa slová v Egypte a ostatných krajinách. Podľa Žalmu 105:11-12 bol Izrael v Kanaáne len pohostín. Až po Jozuov príchod do Kananánu je Abrahámovo potomstvo pohostínom v cudzej zemi, vráte predchádzajúceho Abrahámovho, Izákovho a Jakobovho pobytu v Kanaáne.

Teda obdobie 430 rokov je čas od kedy Abram opusti Úr a trvá až do odchodu z Egypta, čo je presne to obdobie, o ktorom hovorí Pavol v liste Galaťanom.

Potom tu je obdobie 400 ročného útlaku (Gen 15:13, Sk 7:6). To sa niekedy vysvetľuje tým, že Izrael je v Egypte 430 rokov, po 30 rokoch zomiera Jozef a začína 400 rokov útlaku. Ako sme už videli Izrael nemôže byť 430 rokov v Egypte a ani Jozef nezomiera po 30 rokoch, ale žije minimálne ešte 60 rokov po Jakobovom príchode do Egypta (Jozef má 30 rokov, keď ho povýši faraon, Gen 41:46, Jakob prichádza do Egypta počas hladu, teda v druhom sedem ročnom období, Jozef má teda maximálne 44 rokov, celkovo sa Jozef dožíva 110 rokov, Gen 50:26). Navyše 400 rokov sa nemusí nevyhnutne spájať priamo so slovom útlak, ktoré môže byť použité len ako vsuvka, ktorá dopĺňa vetu. Izrael je pod Egyptským útlakom možno okolo 80 rokov, útlak zrejme začína až v čase Mojžišovho narodenia.

Z biblických údajov vieme, že:

-          Keď Abram odchádza z Cháramu má 75 rokov (Gen 12:4).

-          Izák sa narodí, keď má Abrahám 100 rokov (Gen 21:4).

-          Izák má 60 rokov, keď sa narodí Jakob (Gen 25:26).

-          Jakob má 130 rokov, keď prichádza do Egypta (Gen 47:9).

Obdobie 400 rokov sa vzťahuje na Abrahámovo potomstvo, toto obdobie začína Izákovým narodením. Rozdiel medzi 430 a 400 rokmi je obdobie medzi Abrahámovým povolaním v Úre a narodením Izáka. 25 rokov bol Abrahám v Kanaáne a zvyšných 5 rokov teda musel stráviť v Chárane.

V Egypte teda Izrael strávil 430 rokov mínus obdobie strávené v Chárane a v Kanaáne (220 rokov) spolu teda 210 rokov. Toto sa zhoduje aj s Pavlovou kázňou v Skutkoch 13:16-20, kde spomína obdobie asi tak 450 rokov. V roháčkovom preklade je toto obdobie priradené časovému intervalu od zabratia zasľúbenej zem Jozuom po Samuela, to však nie je najlepší preklad, keďže nesedí s údajom v 1. knihe Kráľov 6:1. Obdobie, o ktorom hovorí Pavol začína narodením Izáka a končí 7 rokmi zaberania zasľúbenej zeme. Spolu teda 60 rokov od Izáka po Jakoba, 130 rokov po príchod do Egypta, 210 rokov v Egypte, 40 rokov na púšti a 7 rokov dobýjania zeme, spolu 447 rokov, čo ja asi tak 450 rokov, ako hovorí Pavol. Je to síce kontroverzné tvrdenie, ale stále prijateľnejšie ako názory, ktoré tvrdia, že ide o chyby v biblickom texte, či názory, že Pavol vychádzal zo Septuaginty a teda sa mýlil.

14.  Ale aj národ, ktorému budú slúžiť, ja budem súdiť, a potom vyjdú s veľkým majetkom.

Boh vyslovuje proroctvo so siedmymi bodmi:

-          Izrael bude cudzincom v cudzej zemi (Žalm 105:11-12).

-          Budú otrokmi.

-          Budú pohostínmi 400 rokov.

-          Boh bude súdiť Egypt (Sk 7:6-8).

-          Z Egypta výjdu s veľkým majetkom (Ex 3:21-22, 12:35-36).

-          Abram už vtedy žiť nebude (Gen 25:7-8).

-          Po štyroch generáciach sa vrátia do svojej zeme (Deut 9:4-6, Ex 6:16-26).

15.  A ty pojdeš ku svojim otcom v pokoji; pochovaný budeš v dobrej starobe.

Výrok o nesmrtelnosti duše, telo sa síce pochová, ale duša bude žiť ďalej.

16.  Ale štvrté pokolenie sa navráti sem, lebo ešte doteraz nie je doplnená neprávosť Amoreja.

Exodus 6:16-26. Lévi, Kehát, Amram, Mojžiš. Naozaj štyri genercie. Keď Léviho generácia vstupuje do Egypta je ich 70, keď vychádza Mojžiš je okolo 2 miliónov. To je ozajstná populačná explózia, ktorá nemá obdobu.

Aj pohanské národy dostávajú svoju šancu, existuje však hranica, po jej prekroční prichádza skaza. 

Oj, nie pre svoju spravedlivosť ani pre priamosť svojho srdca ideš ty zaujať ich zem do dedičstva; ale pravda pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich Hospodin, tvoj Bôh, od tvojej tvári, a aby postavil slovo, ktoré prisahal Hospodin tvojim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, (Deut 9:5)

17.  A stalo sa, keď zašlo slnce, že nastala hustá tma, a hľa, zjavila sa dymiaca pec a horiaca fakľa, ktorá prešla pomedzi tie rozťaté diely.

Hospodin sa sám zaväzuje, že všetko dodrží (Lev 26:12, Žid 6:13-14). Abram nemá žiadne povinnosti. Všetko spraví Boh. Pec a fakľa sú symbolmi Božej prítomnosti.

18.  Toho dňa učinil Hospodin smluvu s Abramom a riekol: Tvojmu semenu som dal túto zem od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, rieku Eufrates,

Od Egyptskej rieky, asi Šíchor (Joz 13:3), možno dokonca Níl, po Eufrat (Deut 1:7-8, 11:24-25). Počas Dávidovej a Šalamúnovej vlády Izrael toto rozsiahle územie ovládal (2Sam 8:3, 2Par 9:26). Ale nemožno tvrdiť, že by patrilo Izraelu, územie bolo stále v rukách vazalských kráľov. Vyzerá to skôr, že tento príľub stále čaká na svoje naplnenie.

Biblia predpovedá, že Izrael bude musieť opustiť svoju zem trikrát. Najprv pôjdu do Egypta (Gen 15:13-1), potom o Babylonu (Jer 25:11). Nakoniec  dôjde k zničeniu Jeruzalema a neskôr aj k vyhnaniu Izraela Rimanmi (Deut 28:62-65). Rovnako trikrát sa aj vrátia späť. Po treťom príchode príde sám Mesiáš (Deut 30:3, Jer 23:5-8, Ez 37:21-25, Luk 1:30-33, Sk 15:14-17), aby vládol v Jeruzaleme ako pravý syn Dávida na tróne Dávide (ten, nie je v nebi, ale v Jeruzaleme).

19.  Keneja, Kenizeja, Kadmoneja,

10 kmeňov (Deut 7:1, Joz 3:10). Niekedy je vymenovaných len 6 (Ex 3:8, 3:17, 23:23, Deut 20:17), niekedy 5 (Ex 13:5) a niekedy len 2 (Gen 13:7). Alebo sú spolu označení súhrne ako Kananejci (Gen 12:6). Tu sú vynechaní Hevejci. Z Kanaánových potomkou (Gen 10:15-18), sú tu vymenovaní len 4, ostatní sú uvedení súhrne ako Kananej. Sú tu aj kmene, ktoré asi nie sú potomkami Kanaána. A to Kenej (asi Madián z Ex 2:15), Kenizej, Kadmonej, Ferezej, Refaim.

Keneji žili pri hraniciach Egypta, na juh od Izraela. V blízkosti Amalecha (Num 24:20-22, 1Sam 15:6), ale aj Madiánov (možno je to jeden národ, Num 10:29, Sud 1:16, 4:11). Niektorí sa usadili medzi židmi (1Par 2:55). V blízkosti žil aj Kenizej, nepriatelia Izraela a Edoma (Gen 36:11, 20-23, Joz 15:17, 1Par 2:50-52). Kadmonej žil asi na východe pri Eufrate.

20.  Heteja, Ferezeja i Refaimov,

Hetej, Kanaánov syn (Gen 10:15), žil na juhu pri Hebróne. Ferezej (Joz 17:15), býval asi v lesoch a osadách mimo civilizácie. Refaim, obri (Joz 17:15), býval pri Ferezejovi.

21.  ako aj Amoreja, Kananeja, Girgazeja a Jebuzeja.

Amorej, Kanaánov syn, žil pri Jordáne, na oboch stranách. Girgezej, asi Gergežania z Matúša 8:28. Jebuzej, obyvateľ Jeruzalemu.

 

KAPITOLA 16

História Hagari. Narodenie Izmaela.

1.        Ale Sáraj, žena Abramova, mu nerodila, a mala dievku Egypťanku, ktorej bolo meno Hagar.

Mojžiš hneď na začiatku zdôrazňuje kto je Abramovou ženou - Sáraj. V predchádzajúcej kapitole si chcel Abram adoptovať Eliézera, ako svojho dediča. To však Boh zavrhol a zasľúbil  mu dá vlastného potomka. Teraz, po niekoľkých rokoch je Abram ešte stále bezdetný, Sáraj je dlhým čakaním a svojou neplodnosťou znechutená, tak vymyslí spôsob ako môže mať Abram syna a zároveň aj trošku pomôžu Bohu.

Abram si priviedol Hagar z Egypta, kde býval počas hladomoru v Kanaáne. Bola odmenou za to, že „požičal“ faraónovi Sáraj. Podľa Jonatánovho Targumu bola Hagar dcérou faraona.

2.        A Sáraj riekla Abramovi: Nože hľa, Hospodin ma zavrel, aby som nerodila; vojdi tedy k mojej dievke, ak by som azda od nej mala syna. A Abram poslúchol na hlas Sáraje.

Sáraj používa zavádzajúce argumenty, Hospodin je zodpovedný za jej neplodnosť, tak teda si musia pomôcť sami. Dobový zvyk dával možnosť neplodnej žene alebo žene, ktorá chcela mať viac deti, použiť svoju služku ako nositeľku dieťaťa, ktoré si pani po pôrode právne prisvoji. Boh má však iný plán, nechce používať pohanské zvyky, ale sa oslávi sám v pravý čas.

Tabuľky z Nuzi zaznamenávajú ako nevesta Kelimninu sľubuje písomnou formou, že zadováži manželovi otrokyňu – ako druhú manželku, ak nebude mať sama dieťa. Toto čudné pravidlo platilo len v dobe patriarchov.[61]

3.        Vtedy vzala Sáraj, žena Abramova, Hagar, Egypťanku, svoju dievku, po desiatich rokoch, ktoré býval Abram v zemi Kanaáne, a dala ju Abramovi, svojmu mužovi, za ženu.

V Genezis 12:10-20 čítame ako Abram dal svoju ženu faraonovi, tu sa situácia mení a Sáraj dáva svojho muža egyptskej služke. V oboch prípadoch sú následky katastrofálne.

Sáraj berie Hagar, rovnako ako Eva zakázané ovocie, dáva ju Abramovi, rovnako Eva Adamovi. Abram prijíma rovnako ako aj Adam.

4.        A vošiel k Hagari a počala. A keď videla, že počala, zľahčila si svoju paniu vo svojich očiach.

Abram bez námietok poslúchne, zabúda na zasľúbenia, zjavenia a sny. Nemodlí sa, nehľadá Božiu radu, ale radšej poslúchne vedenie svojej ženy.

Z Hagar sa stáva matka Abramovho syna. Vzniká prvý manželský trojuholník a s tým súvisiace problémy (Pr 30:21-23). Výsledkom ich snahy nie je pokoj, po ktorom túžili, ale rozdelenie.

5.        A Sáraj povedala Abramovi: Moja krivda nech prije na teba! Ja som dala svoju dievku do tvojho lona, a teraz, keď vidí, že počala, zľahčená som v jej očiach. Nech Hospodin rozsúdi medzi mnou a medzi tebou!

Na jednej strane sa Sáraj správa veľmi pokrytecky, ona bola hlavná iniciátorka a teraz za všetko viní Abrama. Na druhej strane má pravdu, pretože Abram je hlava rodiny a nesie zodpovednosť. Abram počas celej doby ochotne asistoval, neprotestoval, ani hriechu nebránil.

6.        A Abram povedal Sáraji: Hľa, tvoja dievka je v tvojej ruke; učiň jej to, čo je dobré v tvojich očiach. A Sáraj ju trápila, a utiekla od nej.

Abramovo správanie pripomína Adama, najprv poslúchne svoju ženu, potom sa len bezradne prizerá, zbavuje sa zodpovednosti a s ničím nechce mať nič spoločné. Znovu všetko necháva na Sáraj.

Sáraj ju trápila, neskôr to bude Egypt, ktorý bude trápiť Izrael. Nakoniec Hagar uteká, čo znamená, že celý Sárajín plán zlýhal, nemajú dieťa, ostal im len zármutok, frustrácia a prišli aj o služku. Tu však prichádza Hospodin, ktorého ignorovali a ktorého radu nehľadali, aby priniesol riešenie. Hospodin, tak ako mnohokrát, keď ho ľudia nehľadajú, ustúpil bokom, nechal Sáraj aj Abrama, aby išli svojou cestou, dal im možnosť sebarealizácie. Bez Boha je však človek stratený a robí len samé zlé rozhodnutia.

7.        Potom ju našiel anjel Hospodinov pri prameni vody na púšti, pri prameni na ceste do Šúra.

Hagar je na ceste do Egypta. Šúr, stena, je pohraničné Egyptské opevnenie, proti útočníkom z východu (Gen 25:18).

Prvýkrát spomenutý anjel Hospodinov. V mnohých prípadoch je totožný s Hospodinom (Gen 16:13, 22:11-12, 31:11, 13, 48:16, Sud 6:11, 16, 22, 13:22-23, Zach 3:1-2). Niekedy nie (Gen 24:7, 2Sam 24:16, Zach 1:12). Niektoré prípady sa považujú za zjavenie Krista, pred jeho vtelením do ľudskej podoby (Gen 18:1-2, 19:1, Num 22:22, Sud 2:1-4, 5:23, Zach 12:8), tzv. teofania (Božie zjavenie).

8.        A riekol: Hagar, dievko Sárajina, odkiaľ prichádzaš a kam ideš? A ona povedala: Utekám od tvári Sáraje, svojej panej.

Anjel zdôrazňuje, že Hagar je stále Sárajinou služkou. Správna otázka, kam ideš? Do Egypta? Preč od svojej pani?

9.        A anjel Hospodinov jej riekol: Navráť sa ku svojej panej a pokor sa pod jej ruku!

Tak toto Hagar určite nechcela počuť. Ale Boh nás vždy vedie k poslušnosti, aj keď sa to môže zdať nespravodlivé (1Pet 2:18-20). Problémy sa útekom nevyriešia.

10.    A zase jej riekol anjel Hospodinov: Veľmi rozmnožím tvoje semeno, takže nebude môcť byť spočítané pre množstvo.

Z týchto slov je jasné, že sa nejedná o obyčajného anjela, ale o samotného Hospodina.

Podobné zasľúbenie dostali aj Abram, Izák a Jakob. Hagar je jediná žena, ktorá dostala takéto zasľubenie.

11.    A ešte jej riekol anjel Hospodinov: Hľa, tehotná si a porodíš syna a nazveš jeho meno Izmael, lebo Hospodin počul tvoje trápenie.

Izmael, Yishmael, od slova shama, počul a El, Boh. Hospodin počuje naše trápenie.

12.    A bude to divoký človek; jeho ruka bude proti všetkým a ruka všetkých proti nemu, a bude bývať pred tvárou všetkých svojich bratov.

Divoký človek, to je priliehavý popis pre arabskú mentalitu (Jób 39:5-8), chcú byť slobodní, neviazaní, to im však bude spôsobovať problémy s ostatnými kultúrami, ale aj vo vlastnej komunite. Izmael sa stane otcom veľkého kmeňa, ktorý bude žiť v Arabskej púšti (25:12-28). Nebudú však tým zasľúbeným národom, ale budú skôr spôsobovať nepríjemnosti. Sáraj zasiala hriech a jeho žatva sa žne dodnes. Dokonca Sárinho pravnuka do Egypta zavlečú práve Izmaeliti (37:28).

13.    A nazvala meno Hospodina, ktorý hovoril k nej: Ty si silný Bôh, ktorý vidíš, lebo riekla: Či ešte aj tu hľadím za tým, ktorý ma vidí?

Takže predsa je to Hospodin, kto sa s ňou rozpráva. Boh, ktorý vidí, El-roi.

14.    Preto nazvali studňu: Studňa Živého, ktorý ma vidí. Hľa, je to studňa, ktorá je medzi Kádešom a medzi Báredom.

Studňa Živého, ktorý ma vidí, Beer-lahai-roi. Na rozdiel od modiel, Hospodin je Živý a vševedúci, všetko vie a všetko vidí.

15.    A Hagar porodila Abramovi syna. A Abram nazval meno svojho syna, ktorého porodila Hagar, Izmael.

Hagar poslúchne Hospodina a vracia sa späť. Poslušnosť je tá správna cesta k požehnaniu a zároveň znakom viery.

16.    A Abramovi bolo osemdesiatšesť rokov, keď mu porodila Hagar Izmaela.

Príbeh popísaný v tejto kapitole slúži ako námet pre Pavlovu úvahu o zákone a milosti, o ktorej píše v liste Galaťanom  4:22-31. Izák a Izmael sú reprezentmi večného boja medzi telom a duchom. Jeden predstavuje ľudskú snahu o naplnenie zasľúbenia (zákon), druhý reprezentuje Boha, ktorý sa o všetko sám postará v pravý čas (milosť).

 

KAPITOLA 17

Abram – Abrahám. Sáraj – Sára. Obriezka.

1.      A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som El-šaddaj. Choď predo mnou a buď dokonalý!

Prvýkrát použitý výraz El-šaddaj, Silný Boh všehomúci (Gen 17:1, 28:3, 35:11, 43:14, 48:3, 49:25). Slovo šaddaj, zvýrazňuje Božiu schopnosť mocne zaopatriť a nekonečnú Božiu moc, On je Ten Všemohúci.

Kapitola 17 prichádza 13 rokov po smutných udalostiach z predchádzajúcej kapitoly. Či aj medzi tým hovoril Boh k Abramovi, nevieme. Každopádne teraz prichádza Hospodin, nie ako Elohim (stvoriteľ a udržiavateľ sveta), ale ako El-šaddaj, Boh, ktorý prekračuje hranice stvorenia a prírodných zákonov. Ten, ktorý robí zázraky a plní svoje Slovo.

Abram je povolaný ísť pred Bohom a byť dokonalý alebo ako to prekladá Evanjelický preklad: „kráčať pod Božím dohľadom a byť bezúhonný“. To znamená, vždy sa správať tak, ako keby bol v Božej prítomnosti aj keď ho nikto nevidí (Mat 5:48). Človek bol stvorený na Boží obraz, aby bol taký ako je Boh - svätý.

2.      A dám svoju smluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnožím ťa prenáramne.

Boh je iniciátorom zmluvy, On dá svoju zmluvu a On rozmnoží. Ústredným slovom tejto kapitoly je moja zmluva (9-krát). Slovo zmluva sa zopakuje ešte 4-krát. Aj napriek Abrahámovej epizóde s Hagar, Hospodin je verný, On svoju zmluvu dodrží. Aj keď zhrešíme, Boh sa nezmení, stále nás miluje a volá k sebe. On nás chce očistiť a požehnať.

3.      Vtedy padol Abram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol:

Prejav Abramovej úcty a bázne alebo sa nevedel udržať na svojich nohách ako Daniel či Ján.

4.      Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov.

Abrahám nie je len otcom Izraela, ale aj mnohých ďalších, má potomkov od Ezava (36:1-46), Izmaela (25:12-18) a Ketury (25:1-4). Abrahám je aj otcom všetkých tých, čo veria (Rim 4:16).

5.      Ani sa už viacej nebude volať tvoje meno Abram, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov.

Boh mení Abramovo meno (vysoký otec) na Abrahám (otec množstva). Abrahám má len jedneho syna a aj toho so služkou, zmena jeho mena musela vyvolávať u všetkých ľudí naokolo rozpaky. Zmeniť si meno na otca množstva, keď je jeho žena neplodná a obaja sú v značne pokročilom veku muselo pôsobiť kuriózne

Zmena Abramovho mena spočíva vo vložení hebrejskémo písmena Hé do mena Abram, čím vzniká Abrahám. Hé v hebrejčine symbolizuje Božieho Ducha.

6.      Učiním to, aby si sa náramne rozplodil a učiním ťa v národy a kráľovia vyjdú z teba.

Boh pokračuje ďalej, On diktuje čo sa bude diať. Rozmnoží, to bol Boží plán hneď od samého počiatku (podobne hovorí k Adamovi aj Noachovi). Mnohé národy a veľkí králi vzídu z Abraháma, dokonca aj samotný Kráľov Kráľ - Ježiš Kristus, Kráľ Izraela.

7.      A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe.

Boh sám bude garantom tejto večnej zmluvy. Hospodin bude ich Bohom, to je to najlepšie zasľúbenie zo všetkých.

8.      A dám tebe i tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, celú zem Kanaánovu za večné državie, a budem im Bohom.

Večné dŕžavie, teda aj dnes. A bude ich Bohom. Boh chce byť našim Bohom. 

9.      A potom riekol Bôh Abrahámovi: A ty budeš zachovávať moju smluvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich pokoleniach.

Zmluva je nepodmienečná, platí nech sa deje čo sa deje. Aby bol však z tejto zmluvy úžitok a požehnanie, Boh požaduje poslušnosť. Boh Abrahámovi prikázal opustiť Úr, Abramovu domovinu, prikazuje mu, aby chodil pod Jeho dohľadom a bol bezúhonný a ako znak zmluvy vyžaduje obriezku(Sk 7:8, pri Noachovi to bola dúha).

10.  Toto je moja smluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má každý mužského pohlavia.

Obriezka sa vzťahuje len na mužov. Manželka a slobodná dcéra spadajú pod otcov vplyv, vydatá žena pod manželov, takže ony sú obrezané prostedníctvom svojho otca či manžela.

11.  Obrežete telo svojej neobrezanosti, a to bude znamením smluvy medzi mnou a medzi vami.

Obriezka je znakom zmluvy a Božích zasľúbení. Rovnako je aj pripomienkou telesnej a duchovnej vernosti. Obriezka je predobrazom pravej obriezky, obriezky srdca, odstránenia starého človeka (Rim 2:25-29, 4:9-12, Kol 2:10-12, Fil 3:3). Obriezka je vonkajším znakom vnútorného záväzku, zasvätenia.

12.  A keď mu bude osem dní, bude vám obrezaný každý mužského pohlavia po všetkých vašich pokoleniach ako narodený doma, tak i kúpený za striebro od ktoréhokoľvek cudzozemca, ktorý nie je z tvojho semena;

Obriezka sa vykonáva v ôsmom dni. Zaujímavosťou je, že vitamín K, potrebný na zrážanie krvi začína telo produkovať až v 5-7. dni života. Ďalšia dôležitá látka protrombín sa začína tvoriť v tele postupne, v 3. dni má hodnotu 30% z konečnej úrovne, jeho nárast vrcholí počas 8. dňa, kedy dosahuje hodnotu 110% z konečnej úrovne a potom klesne na konečných 100 %. Ôsmi deň života je tak z hľadiska zrážania krvi najvhodnejším dňom.

Číslo 8 je v biblickej numerológií symbolom nového začiatku, nového života a vzkriesenia, na ôsmi  deň pripadala aj väčšina sviatkov Izraela.

13.  istotne bude obrezaný jako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja smluva na vašom tele bude večnou smluvou.

Podľa židovskej tradície otec obreže vlastného syna, sluhov aj otrokov.

14.  Ale neobrezaný mužského pohlavia, ktorý by neobrezal tela svojej neobrezanosti, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, zrušil moju smluvu.

Vyťatý znamená oddelený od zaslúbení a zmluvy, vylúčený zo židovskej komunity, zbavený občianskych a náboženských privilégií, bude ako pohan.

15.  A ešte riekol Bôh Abrahámovi: Čo sa týka Sáraje, tvojej ženy, nebudeš viacej nazývať jej meno: Sáraj, lebo jej meno je Sára.

Rovnako mení Hospodin meno Sáraj, moja princezná, na Sára, kňažná (ženský tvar od slova knieža, nie od slova kňaz), princezna. Rovanko aj zmena jej mena spočíva vo vložení písmena Hé, Boží Duch.

16.  A požehnám ju a tiež ti dám z nej samej syna, a požehnám ju, a bude rozmnožená v národy; kráľovia národov povstanú z nej.

Nakonec bude mať syna aj Sára a bude matkou národov, ktoré vzídu z Jakoba a Ezava.

17.  Vtedy padol Abrahám na svoju tvár a smial sa a povedal vo svojom srdci: Či azda storočnému sa narodí dieťa? A či Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?

Abrahám znovu padá na svoju tvár, kým prvýkrát z úcty, teraz, aby skryl svôj smiech, sahaq. Z tohto výrazu bude odvodené meno jeho syna, Izák. Abráham má za sebou 24 rokov v Kanaáne, stále nemá ani syna (od Sáry) a ani zem, takže mu to pripadá trochu smiešne. Celý ten čas však Boh čakal kým Abrahám príde na pokraj svojich síl a zostane mu len jedno, dôverovať Bohu (Rim 4:18-21, Žid 11:11).

18.  A Abrahám povedal Bohu: Ó, keby len Izmael žil pred tebou!

Abrahám myslí aj na Izmaela a žiada milosť aj pre neho.

19.  A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja žena, ti porodí syna, a nazveš jeho meno Izák. A postavím svoju smluvu s ním za večnú smluvu, a tak i jeho semeno po ňom.

Boh má vlastný plán a nehľadí na to, kto má koľko rokov. Aby odstránil všetkú pochybnosť, zopakuje svôj sľub.

Izák, yishaq, odvodené od slova smiech. Smiech, sahaq, v Genezis 18:12 čítame, že Sára sa smeje, wattishaq. Smejú, kimsheq, sa aj Lotoví zaťovia (19:14), smejú sa, yishaq, všetci čo počujú o Izákovo narodení (21:9), Izmael si robí posmech, mesaheq, z Izáka (21:9) a v Genezis 26:8 sa Izák poihráva, mesaheq, s Rebekou.

20.  Aj o Izmaela som Ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom.

Boh požehná a rozmnoží Izmaela, aj on bude mať 12 synov (Gen 25:12-16).

21.  Ale svoju smluvu postavím s Izákom, ktorého ti porodí Sára o tomto čase budúceho roku.

Izmael bude požehnaný, ale Boh bude pokračovať v diele cez Izáka, on bude dedič duchovných požehnaní.

22.  A keď dohovoril s ním, vystúpil Bôh od Abraháma hore do neba.

Takže celú tu dobu sa Abrahám rozprával priamo s Hospodinom.

23.  A Abrahám vzal Izmaela, svojho syna, i všetkých, ktorí sa narodili v jeho dome, jako i všetkých tých, ktorých bol nadobudol za svoje striebro, všetkých mužského pohlavia medzi mužmi domu Abrahámovho, a obrezal telo ich neobriezky hneď toho istého dňa, tak ako s ním o tom hovoril Bôh.

Abrahámova poslušnosť je zdôraznená slovom všetkých a výrazom hneď toho istého dňa.

24.  A Abrahámovi bolo deväťdesiatdeväť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.

Abrahám sa nevyhovára na svoj vek, ale sám ide príkladom. Koľkokrát čakáme od ostatných, že budú robiť, to čo my sami nie sme ochotní vykonať?

25.  A Izmaelovi, jeho synovi, bolo trinásť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.

Podľa Josepha Flávia sa arabi po Izamelovom vzore obrezávali keď dosiahli 13 rokov.

26.  Hneď toho istého dňa bol obrezaný Abrahám aj Izmael, jeho syn.

27.  A tak i všetci mužovia jeho domu, jako narodení v dome, tak i nadobudnutý za striebro od cudzozemca, boli obrezaní razom s ním.

Všetci sa dali obrezať, videli aj oni ako sa zjavil Boh alebo boli Abrahámovi tak oddaní?

Božia zmluva s Abrahámom postupne nadobúda ďalšie body:

-          Kapitola 12: Abrahám bude veľkým národom, bude požehnaný a bude zvelebené jeho meno, bude požehaním, tí, ktorí ho žehnajú, budú požehnaní a tí, ktorí mu zlorečia budú budú prekliati, požehnané v ňom budú všetky čelade zeme, jeho semenu pripadne zasľúbená zem.

-          Kapitola 13: zasľubená zem pripadne Abrahámovmu semenu na veky, jeho potomstvo bude veľmi početné.

-          Kapitola 15: Abrahám bude mať pokrvné potomstvo, hranice zasľúbenej zeme sú od Egyptskej rieky po Eufrat.

-          Kapitola 17: Abrahám bude otcom mnohých národov, zmluva platí aj pre jeho potomstvo, Kanaán je jeho večným dedičstvo, rovnako aj večným dečstvom jeho potomstva.

-          Kapitola 19: potvrdenie zmluvy.

 

KAPITOLA 18

Nebeský hostia u Abraháma.

1.      Potom sa mu ukázal Hospodin v dúbrave Mamreho, keď sedel pri dveriach stánu za horúčavy dňa.

Po krátkom čase sa znovu ukazuje Hospodin Abrahámovi, ktorý prichádza na návštevu. Prichádza počas obednej siesty, vonku je horúco a Abrahám práve oddychuje v chládku pri svojom stane.

2.      A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, traja mužovia stáli naproti nemu. A keď ich uvidel, bežal im v ústrety odo dverí stánu a poklonil sa k zemi.

Abrahám vidí troch mužov, nevidí ich prichádzať, zrazu sa zjavujú kúsok od neho. Podľa toho ako sa správa k hosťom, máme dôvod predpokladať, že si uvedomuje o koho ide. Rýchlo ich obsluhuje, poháňa aj sluhu, skláňa sa pred nimi, ponúka im ten najlepší pokrm, umýva im nohy, obsluhuje ich, keď jedia stojí, pripravený poslúžiť.

Aj keď sa duchovné bytosti zjavujú v ľudskej podobe, neznamená to, že sú ľudia alebo telesné bytosti. Boh je duch. Aby mohol s Abrahámom zrozumiteľne komunikovať a nadviazať s ním osobný kontakt, berie spolu dvomi anjelmi ľudskú podobu. S Abrahámom komunikujú jeho jazykom, umývajú sa, jedia a konajú iné ľudské činnosti, ktoré sú im v skutočnosti nepotrebné. Ide o prvý prípad, kedy sa Boh zjavuje ako človek, aby sa mohol prejaviť ako Abrahámov priateľ. Príjma úkony (pohostenie, umytie a pod), ktoré vôbec nepotrebuje. To všetko Boh robí, aby Abrahám cítil, že je priateľ Boží, aby sa spolu mohli priateľsky porozprávať a byť spolu.

3.      A povedal: Môj Pane, ak som našiel milosť v tvojich očiach, prosím, neobídi svojho služobníka!

Ťažko predpokladať, že by storočný Abrahám povedal podobné slová niekomu inému ako Bohu, aj keď pohostinnosť sa na blízkom východe pokladá za veľkú cnosť. Zvlásťne, že Abrahám nazýva Pánom (doslova Adonai, čo môže byť oslovenie ako človeka tak Boha), iba jedneho z nich, pohostenie na druhej strane ponúka všetkým. Jedneho z trojice návštevníkov považuje za väčšieho.

Biblia hovorí, že Boha Otca nikto nevidel (Ján 1:18, 1Tim 6:16). Koho teda vidí Abrahám? Ak nie Otca, tak potom Syna?

Abrahámove slová, prosim, neobídi svojho služobníka, vyjadrujú túžbu po stretnutí s Bohom. Aký rozdiel oproti Adamovi, ten sa radšej skryl, keď Boh prechádzal okolo. Aký je postoj nášeho srdca, skrývame sa alebo prosíma Boha, aby nás poctil svojou prítomnosťou? Ježiš hovorí, že klope na dvere našeho srdca a trpezlivo čaká kým ho pustíme dnu (Zj 3:20). Dnes je ten správny deň pustiť Boha do našich sŕdc a poprosiť Boha, aby nás neobišiel. Smutné je, že tieto Ježišove slová v Zjavení Jána sú určené cirkvi. Aké miesto patrí Bohu v našich zboroch, je v našom strede alebo vonku pri dverách?

4.      Dovoľ, prosím, nech sa donesie trochu vody, a umyte svoje nohy a oprite sa pod stromom.

V tých časoch chodili ľudia len v sandáloch alebo dokonca bosí. Nohy boli vystavené piesku a prachu, preto bolo dobrým zvykom, ponúknuť vodu na umytie nôh a na malé občerstvenie po dlhej chôdzy. Rovnako padlo vhod skryť sa pred slnkom a odpočinúť si v chládku. Nohy podľa zvyku umýval sluha.

5.      A donesiem kúsok chleba, a posilnite svoje srdce; potom pojdete ďalej, lebo veď práve preto aj idete popri svojom služobníkovi. A riekli: Učiň tak, ako si povedal.

Po umytí a odpočinku sa ponúka potrava. Ako uvidíme neskôr na jedle veru Abrahám nešetrí. Keď budú zotavení môžu ľahko pokračovať v ceste.

6.      Vtedy sa ponáhľal Abrahám do stánu k Sáre a povedal: Vezmi rýchle tri saty jemnej bielej múky, zamies a sprav koláče.

Tu sa Abrahám správa ako väčšina mužov, niečo sľúbi a potom uteká za manželkou, ktorá o ničom nevie, aby to pripravila. Sára vie čo sa patrí.

ako Sára poslúchala Abraháma volajúc ho pánom, ktoré ste sa staly dcérami činiac dobré a nebojac sa nijakého strachu.  (1Pet 3:6)

Tri saty bielej múky je asi 36 litrov (okolo 36 kg múky), to je veľmi štedré pohostenie. Abrahám veru nešetrí. Jemná múka je najkvalitnejšia.

7.      Potom bežal Abrahám k stádu rožného dobytka a vzal útle teľa dobré a dal sluhovi, ktorý sa ponáhľal, aby ho pripravil.

Nešetrí ani s mäsom, jedno teľa pre troch ľudí je veru dosť. Teľa sa ponúkalo len najvýznamnejšej návšteve.

8.      A tak vzal masla, mlieka a teľa, ktoré pripravil, a položil to pred nich a sám stál pri nich pod stromom, a jedli.

Máslo môže  v tomto prípade znamenať mliečny výrobok, smotanu, tvaroh a pod. Aj keď má Abrahám stovky sluhov, návštevu hostí osobne. A Hospodin sa necháva obslúžiť, tak ako sa na priateľa patrí.

Sáre zasľúbený syn.

9.      A riekli mu: Kde je Sára, tvoja žena? A on povedal: Hľa, v stáne je.

Po Abrahámovej pohostinnosti, následuje tak ako po každej prijatej obeti, Božia odpoveď.

10.  A riekol: Istotne sa navrátim k tebe podľa času života, a hľa, Sára, tvoja žena, bude mať syna. A Sára počúvala pri dveriach stánu, ktoré boly za ním.

Boh znovu potvrdzuje svôj sľub a nepripúšťa žiadne pochybnosti. Sára, tak ako je zvykom na blízkom východe, nie je medzi mužmi, ale v stane a načúva, konieckoncov vedľa je sám Boh, kto by odolal?

11.  A Abrahám a Sára boli starí, pošlí vekom. Sáre už bolo prestalo byť, ako bývalo ženám.

Sára mala 89 rokov a je po menopauze, okrem toho bola celý život neplodná.

12.  Preto sa smiala Sára sama v sebe a riekla: Či keď som sa už zostarela, bude mi rozkoš? A môj pán je tiež už starý.

Sára sa trpko smeje, nie kvôli tomu, že by tvrdohlavo odmietala uveriť, ale kvôli beznádejnosti celej situácie a rokom sklamania.

13.  A Hospodin riekol Abrahámovi: Prečo sa smiala Sára a riekla: Či ozaj porodím ja, ktorá som už stará?

Takže jeden z troch návštevníkov je predsa Hospodin. Nie je pekné smiať sa ľuďom, a Bohu už vôbec nie. Aj keď sa už dvakrát Abrahám a Sára smiali na Božom zasľúbení, Boh je milostivý a znovu a znovu im potvrdzuje svoje slovo.

14.  Či je azda nejaká vec nemožnou Hospodinovi? Na určený čas zase sa navrátim k tebe podľa času života, a Sára bude mať syna.

Ach, Pane, Hospodine, hľa, ty si učinil nebesia i zem svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom, tebe nie je nemožnou niktorá vec. (Jer 32:17)

A Ježiš pozrel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné. (Mar 10:27)

lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo. (Luk 1:37)

15.  A Sára zaprela a riekla: Nesmiala som sa; lebo sa bála. Ale Hospodin riekol: Nie, ale smiala si sa.

Zúfalý Sárin pokus presvedčiť Boha o svojom klamstve. Biblia je úprimná kniha, zjavuje ľudí s ich chybami aj s dobrými stránkami, Sára síce spravila pár chýb, ale predsa:

Vierou i sama Sára dostala moc založiť semeno a porodila mimo času veku, keďže mala za verného toho, ktorý zasľúbil. (Žid 11:11)

Najprv sa Sára smeje, ale potom počuje ako sa Boh pýta či azda je niečo, čo by bolo pre Neho nemožné? To potrebuje Sára počuť, od teraz sa už nepozerá na seba, na svôj vek a neplodnosť, ale na Boha, ktorý môže všetko.

Predpoveď o zkaze Sodomy. Prímluva Abrahámova.

16.  Potom vstali mužovia odtiaľ a obrátili svoju tvár k Sodome. A Abrahám išiel s nimi, aby ich odprevadil.

Dôležitý moment, Abrahám nezostáva doma, ale ide na chvíľu s hosťami aby ich odprevadil. Ak by zostal doma, táto časť príbehu by bola iná. Idú smerom k Sodome.

17.  A Hospodin riekol: Či budem tajiť pred Abrahámom, čo učiním,

Pán Hospodin nečiní ničoho, krome keď zjavil svoju tajnú radu svojim služobníkom prorokom. (Ám 3:7)

Ani pred Abrahámom Boh netají, čo ide práve vykonať.

18.  keďže Abrahám istotne bude veľkým národom a mocným, a budú v ňom požehnané všetky národy zeme?!

Abrahám je priateľ Boží (2Par 20:7, Iz 41:8, Jak 2:23). Priatelia pred sebou nič netaja, sluha síce nevie čo robí jeho pán, ale priateľ áno. To hovorí sám Ježiš (Ján 15:14-15), pričom nazýva každého, kto verí v neho a zachováva jeho slovo, svojim priateľom.

19.  Lebo ho znám, pretože prikáže svojim synom a svojmu domu po sebe, a tak budú ostríhať cestu Hospodinovu činiac spravedlivosť a súd, aby Hospodin uviedol na Abraháma to, čo hovoril o ňom.

Boh vidí Abraháma ako svojho priateľa, na ktorého sa môže spolahnúť. Odovzdávať Božie slovo ďaľším generáciám, je jedna zo základných inštrukcií pre Boží ľud (Deut 4:9, 6:7).

A vy, otcovia, nepopudzujte svojich detí k hnevu, ale ich vychovávajte v kázni a v napomínaní Pánovom. (Ef 6:4)

Otcovia zohrávajú dôležitú úlohu, sú to oni, ktorí majú byť kňazmi, kráľmi aj prorokmi svojich rodín, rovnako ako Abrahám. Otcovia sa musia nie len modliť za svoje rodinu, ale aj svoju rodinu učiť modlitbe a viesť k spoločnej modlitbe. Ich úlohou je vyučovať svoju rodinu Božiemu slovu a Božím cestám. Dohliadať na zachovávanie Božieho slova a byť osobne dobrým príkladom, aby aj jeho deti pokračovali v Božej milosti. Máločo je horšie ako keď muž zlýha vo vlastnej rodine. Žial, pre dnešnú dobu je charakteristická absencia otcov a otcovia, ktorí vedú svoju rodinu v Božej milosti sú raritou.

20.  Vtedy riekol Hospodin: Krik Sodomy a Gomory je veľký, a ich hriech je veľmi ťažký.

Neprávosť kričí k Bohu, rovnako ako nevinná Ábelova krv (Gen 4:10).

21.  Preto nech sostúpim ta a uvidím, či vykonali všetko tak podľa jej kriku, ktorý prišiel ku mne, a jestli nie, tedy zviem.

Boh nezostúpi, aby niečo zistil, už vie všetko, ide skôr o osobnú obhliadku miesta súdu (Gen 3:11-13, 4:9-12, 11:5). Boh nebude súdiť na základe slova anjelov, ale sám sa angažuje, aby bol celý proces spravodlivý.

Jej krik, znak útlaku. Nediali sa tam len sexuálne zvrhlosti (2Pet 2:6-7, Júda 7), ale každá bezbožnosť, vrátane nespravodlivosti, útlaku, vrážd, vykorisťovania a pod. Boh počuje hlas utláčaných (Ex 2:23, 22:22-23, Deut 24:15).

O hriechoch Sodomy píše aj Ezechiel 16:49-50:

Hľa, toto bola neprávosť Sodomy, tvojej sestry: pýcha, pochádzajúca zo sýtosti chleba, a mala hojnosť pokoja i so svojimi dcérami a ruky biedneho a chudobného neposilňovala. Ale pozdvihnúc sa páchaly predo mnou ohavnosť, a preto som ich odpratal, tak, ako som videl, že je spravedlivé.

Pýcha, hojnosť jedla, pokoj, nezáujem o sociálne slabších, ako keby Ezechiel písal o nás a o našej konzumnej dobe. V cirkvách sa bojuje proti drogám, fajčeniu a alkoholu, ale napríklad obžerstvo sa ticho toleruje, naše telo je však chrámom Ducha Svätého. Obžerstvo nás vedie k sebeckosti, nezáujmu a apatií.

22.  A mužovia obrátiac sa odtiaľ išli do Sodomy. Ale Abrahám stál ešte vždy pred Hospodinom.

Anjeli sa vybrali na cestu, neskôr budú nocovať u Lota.

23.  A Abrahám pristúpil a povedal: Či azda zahladíš spravedlivého s bezbožným?

Abrahám pristúpil k Bohu, to je vždy prvý krok, potom následuje orodovanie. Abrahám už Sodomu raz zachránil, teraz sa modlí. Kým do tejto chvíle sa Abrahám bavil s Bohom o svojich zasľúbeniach, teraz sa Abrahám prihovára za životy druhých ľudí. Kto nemiluje svojho brata, nemôže milovať Boha. Dôvod pre záchranu vidí v Božom zmysle pre spravodlivosť.

Prvýkrát čítame, že by človek začal konverzáciu s Hospodinom, doteraz to bol vždy On.

24.  Snáď je päťdesiat spravedlivých v tom meste, či predsa len zahladíš a neodpustíš miestu pre päťdesiatich spravedlivých, ktorí sú v ňom?

Oblasť Sodomy zahŕňala mestá Sodomu, Gomoru, Admu, Cebojim a Coár, tzv. Pentapolis. Pravdepodobne sa v nich nájde spolu 50 spravodlivých. Prečo by mali zomrieť spolu s bezbožnými?

25.  Kdeže by si učinil takú vec, aby si usmrtil spravedlivého s bezbožným, a aby bol spravedlivý zrovna taký jako bezbožný! Nech je to preč od teba! Či azda sudca celej zeme neučiní súdu?

Abrahám správne apeluje na Božiu spravodlivosť a Boží charakter, nemá cenu argumentovať o spravodlivosti Sodomy, relatizovať hriech a filozofovať nad ľudskou povahou. Hriech bude vždy hriech a jeho popieranie či relativizovanie nič nepomôže. Ak sa hriech nevyzná a človek neobráti, príde trest. Abrahám však nechce, aby trpeli aj spravodliví.

Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť! Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta. Áno, je istá pravda, že silný Bôh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu. (Jób 34:10-12)

 

26.  A Hospodin riekol: Ak najdem v Sodome päťdesiat spravedlivých, v tom meste, odpustím pre nich celému tomu miestu.

Božia milosť je obrovská.

Zbehajte ulice Jeruzalema a nože vidzte a zveďte a hľadajte po jeho námestiach, či najdete muža, či je voľakto taký, kto by činil súd, kto by hľadal pravdu, a odpustím mu, Jeruzalemu. (Jer 5:1)

27.  A Abrahám odpovedal a riekol: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi, kým som ja prach a popol.

Abrahámove slová vyjadrujú jeho poznanie, môže sa pokračovať prihovárať len kvôli Božej milosti, on sám je len prach a popol a Bohu nemôže nič prikazovať.

28.  Snáď chýbajú do tých päťdesiatich spravedlivých piati; či zkazíš pre tých piatich celé to mesto? A riekol: Nezkazím, jestli tam najdem štyridsaťpäť.

Abrahám postupne znižuje počet, možno ich bude aspoň 45.

29.  A ešte mu hovoril Abrahám a riekol: Snáď sa tam najdú štyridsiati. - A riekol: Neučiním pre tých štyridsiatich.

Povzbudený odpoveďou, Abrahám znižuje na 40.

30.  A zase povedal Abrahám: Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, že budem ešte hovoriť: Snáď sa tam najdú tridsiati. - A riekol: Neučiním, jestli tam najdem tridsiatich.

Abrahám si je vedomý, že ide ďaleko, ale Boh je stále trpezlivý, tak znižuje už o 10 na 30 spravodlivých. Boh nie je ako človek, Abrahámov postoj ho určite nehnevá, ale skôr teší.   

31.  A zase povedal: Hľa, prosím, podujal som sa hovoriť svojmu Pánovi. Snáď sa tam najdú dvadsiati. - A riekol: Nezkazím pre tých dvadsiatich.

Abrahám teda ešte znižuje na 20 spravodlivých.

32.  A ešte povedal: Prosím, nech sa neráči nahnevať môj Pán, a nech mi je dovolené už len tento raz hovoriť: snáď sa tam najdú desiati. - A riekol: Nezkazím pre tých desiatich.

Nie je jasné prečo sa Abrahám zastavil na čísle 10, asi si myslel, že v takom veľkom meste sa určite nájde 10 spravodlivých (veď len Lot a jeho rodina boli štyria plus dvaja budúci švagrovia) alebo sa bál pokračovať ďalej. 10 spravodlivých sa nenašlo, Sodoma bola skazená, ale kvôli Abrahámovej modlitbe ani jeden spravodlivý nebol zahľadený s bezbožným (podľa Kazateľa 9:2 je bežné, že rovnaké zlo postihne spravodlivého aj nespravodlivého). Ako uvidíme ďalej, spravodliví boli vytrhnutí a dokonca kvôli jednemu spravodlivému bolo jedno miesto (Coár) naozaj zachránené.

Ak Hospodin načúva modlitbe o záchranu bezbožnej a skazenej Sodomy o čo viac bude počúvať dnes na modlitbu za naše mestá. Otázkou však je, prihovára sa niekto?

33.  A Hospodin odišiel hneď, ako dohovoril s Abrahámom. A Abrahám sa navrátil na svoje miesto.

A Hospodin odišiel, alebo ako hovorí Targum, Sláva Hospodinova sa zodvihla.

 

KAPITOLA 19

Podvrátenie Sodomy. Lot vyslobodený.

1.      A dvaja anjeli prišli do Sodomy večer. A Lot sedel v bráne Sodomy. A Lot uvidiac ich vstal a pošiel im oproti a poklonil sa tvárou k zemi.

Lot sedí v bráne (2Sam 19:8, Jer 26:10, 38:7, 39:3), to znamená, že je najskôr sudca alebo iná verejne vplyvná osoba. V bránach sedeli sudcovia (Jób 29:7, 12-17), tam sa uzatvárali právne a obchodné transakcie (Gen 23:18, 34:20, Deut 21:19, 22:15).

Lotov príbeh je klasickou ukážkou kompromisu. Začína veľmi dobre, na Boží pokyn spolu s Abrahámom opúšťa modlársku Mezopotámiu, drží sa Abraháma, ale keď dostane lukratívnu ponuku, neodolá svojim očiam a vyberá si krásnu zem, aj keď v blízkosti Sodomy. Postupne sa k nej posúva (Gen 13:12), býva v nej (14:12) a teraz je jedným z predných občanov najbezbožnejšieho mesta na široko ďaleko. Ako sa mohol spravodlivý Lot stať jedným z uznávaných obyvateľov Sodomy? No, je len jedna cesta, mlčať o svojej viere a nespomínať slovo hriech. To je cena za úspech v tomto svete, strata svojho svedectva.

2.      A povedal: Hľa, prosím, moji pánovia, uchýľte sa, prosím, do domu svojho služobníka a prenocujte tam a umyte svoje nohy a potom vstanúc skoro ráno pojdete svojou cestou. A oni riekli: Nie, ale prenocujeme na ulici.

Lot horlivo presviedča pútnikov, aby nezostali vonku na ulici, pretože by sa im to mohlo stať osudným. Sodoma po zotmení je veľmi nebezpečné miesto.

3.      No, keď ich len veľmi nútil, uchýlili sa k nemu a vošli do jeho domu, a spravil im hostinu a napiekol nekvasených chlebov, a jedli.

Zjavne Lot nepoznal slovo nie. Rovnako ako Abrahám aj Lot vie čo sa patrí a vzorne sa o svojich hostí stará.

4.      Potom však prv ako si ľahli, mužovia mesta, sodomskí mužovia, obstúpili dookola dom, od mladého až do starého, všetok ľud odovšadiaľ.

Nielen, že homosexualita bola bežná, ale mala obrovskú podporu od všetkých ľudí, všetci boli úplne skazení, dokonca aj deti. Už od detstva boli vystavení zvrhlosti, zneužívaniu (možno pedofílií), ktorú si osvojujú. Je len veľmi ťažké si predstaviť to zlo, ktoré sa bežne dialo v celej Sodome. Okrem hriechov, o ktorých píše Ezechiel 16:49-50, je Sodoma vinná z cudzoložstva, klamstva, nespravodlivosti (Jer 23:14) a homosexuality (Ez 16:44-59, 2Pet 2:6-7, Júda 6-7).

Žiaľ aj v dnešnej dobe je homosexualita verejne vnucovaná ako bežná vec, každý kto si to nemyslí je obviňovaný z homofóbie. Je otázkou času kedy tí, ktorí verejne považujú homosexualitu za neprijateľnú, budú obviňovaní a trestne stíhaní za potlačovanie ľudských slobôd. Homosexualita preniká do médií, kultúry, vyzdvihuje sa, mnohokrát sa oslavuje, to všetko za účelom vytvorenia ilúzie, že vlastne o nič zlé nejde. Verše ako Leviticus 18:22, 20:23 a Rimanom 1:27 sa bagatelizujú a nepovažujú sa za relevanté pre našu dobu.

Samozrejme homosexualita nie je najväčší hriech na svete, ostané hriechy či už ohováranie, klamstvo a podobné „malé“ hriechy sú rovnako odporné.

5.      A volali na Lota a vraveli mu: Kde sú tí mužovia, ktorí prišli k tebe tejto noci? Vyveď ich k nám, aby sme ich poznali!

Slovo poznať znamená, mať sexuálny pomer (Sud 19:22).

Vzozrenie ich tvári svedčí proti nim, a svoj hriech ohlasujú ako Sodoma, ani ho netaja! Beda ich duši, lebo sami na seba uvodia zlé na odplatu. (Iz 3:9)

6.      A Lot vyšiel k nim von ku vchodu a dvere zavrel za sebou.

7.      A povedal: Prosím vás, moji bratia, nerobte zlého!

Slovo bratia netreba brať doslovne, Sodomiti sú z Kanaánovej vetvy Chámovho potomstva, Lot je semita. Bratia je použité vo význame spoluobčania, susedia.

8.      Nože hľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznaly muža, prosím, nech ich vyvediem k vám, a urobte im podľa toho, čo je dobré vo vašich očiach. Len tým mužom nerobte ničoho, lebo preto vošli do tône mojej strechy.

Ťažko pochopiť ako mohol Lot ponúknuť svoje dcéry. Aj keď na blízkom východe majú ženy podradné postavenie a hosť má výnimočné postavenie a hostiteľ ho musí chrániť aj za cenu vlastného života, stále sú Lotove slová neospravedlniteľné. Tymito slovami vlastne spravodlivý Lot hovorí: Vy homosexuálny Sodomiti ste bezbožníci, ale keď už radšej, prosím vás znásilnite moje dcéry. Aj menšie zlo je stále len zlo. Našťastie ho nikto nepočúva. 

9.      A povedali: Idi ta! A taktiež povedali: Sám prišiel sem bývať cudzinec a bude nás súdiť! Počkaj, teraz urobíme tebe horšie ako im! A útočili na človeka, na Lota, veľmi, a pristúpili vylámať dvere.

Lot má síce spoločenské postavenie, ale nemá žiaden duchovný vplyv. Situácia sa stupňuje a nebezpečenstvo už hrozí aj samotnému Lotovi.

10.  Ale mužovia vystreli svoju ruku a vtiahli Lota k sebe do domu a zavreli dvere.

Lot je znovu zachránený. Lot je pravdpodobne najviac zachraňovanou osobou knihy Genezis.

11.  A mužov, ktorí boli predo dvermi domu, ranili slepotou, všetkých, od najmenšieho do najväčšieho, takže ustali hľadať dvere.

Utočníci sú oslepení, tak ako aj sýrska armáda (2Kr 6:18). Nejde však o klasickú slepotu, ale skôr o stratu orientácie a schopnosti nájsť, to čo hľadajú.

12.  A mužovia riekli Lotovi: Či tu máš ešte niekoho? Zaťa alebo svojich synov alebo svoje dcéry, ale všetkých, ktorých máš v tomto meste, vyveď z tohoto miesta.

Mať niekoho spravodlivého v rodine je veľkým požehnaním.

13.  Lebo zkazíme toto miesto, pretože sa ich krik veľmi rozmohol pred Hospodinom, a preto nás poslal Hospodin, aby sme ho zkazili.

Lotovi hostia sú v skutočnosti Boží anjeli chystajúci sa vykonať Boží súd, to je pre Lota veľké prekvapenie, ktoré ho úplne vyvedie z miery.

14.  Vtedy vyšiel Lot a hovoril svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohoto miesta, lebo Hospodin zkazí mesto. Ale v očiach jeho zaťov to bolo, jako keby žartoval.

Nejde o zaťov v našom zmysle slova, ale o snúbencov jeho dvoch dcér.

Nečítame, že by Lotovi vyslovene neverili, len ho nebrali vážne, jeho svedectvo nemalo žiadnu váhu. Aké smutné? Celé to vyzeralo ako zlý vtip, doteraz bol ticho, bol jedným z nich a zrazu hovorí o prichádzajucej skaze a potrebe sa zachrániť. Všetko čo im hovoril bolo nové a nezvyčajné. Myslia si, že si robí srandu, chce ich zobudiť a keď ich uvidí behať po vonku v pyžame bude sa smiať.

15.  A keď svitalo, súrili anjeli Lota a vraveli: Vstaň, vezmi svoju ženu a svoje dve dcéry, ktoré sú tu, aby si nebol tiež zahľadený neprávosťou mesta.

Ak Lot neodíde zomrie, to sú važne slova. Každý by zrejme rýchlo utekal, aby sa zachránil, teda okrem Lota.

16.  A keď bezradný predlieval, chopili mužovia jeho ruku a ruku jeho ženy i ruku oboch jeho dcér, pretože sa zľutoval nad ním Hospodin a vyviedli ho a nechali ho vonku za mestom.

Lotovi sa neche opustiť Sodomu, svoj domov a len sa bezradne motá a rozmýšľa ako prežiť a zároveň neodísť. Ako môže opusiť všetko čo má, celý majetok? Ťažko sa opúšťajú veci, ku ktorým je človek pripútaný. Anjeli musia všetkých ťahať preč, nikomu sa nechce opustiť Sodomu. To hovorí o postoji ich srdca.

Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a ozerajúci sa nazpät nie je súci do kráľovstva Božieho. (Luk 9:62)

17.  A stalo sa, keď ich vyviedli von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený!

Lot je znovu varovaný a vystríhaný, treba bežať čo najďalej a čo najrýchlejšie. Nestaraj sa o Sodomu, čo si tam nechal, bež! Boh potrestá hriech a zničí celé údolie pri Jordáne, teraz treba utekať od hriechu a neprávosti, preč k vrchom, k Božej záchrane.

18.  A Lot im povedal: Nie, prosím, môj pane.

Namiesto aby bol Lot vďačný za obrovskú milosť, za záchranu svojho života, zase otáľa.

19.  Hľa, prosím, tvoj služobník našiel milosť v tvojich očiach, a veľké je tvoje milosrdenstvo, ktoré si učinil so mnou, že si zachoval moju dušu živú. Ale ja nebudem môcť utiecť na vrch. Aby ma tedy nepostihlo to zlé, a zomrel by som!

Lot spochybňuje Boží úsudok, určite nebude mať dosť, už je predsa len unavený, veď bol hore celú noc, Lot má lepší nápad čo treba spraviť.

20.  Hľa, prosím, toto mesto je blízko, kam by som mohol utiecť, a to je malé. Prosím tedy, dovoľ, aby som ta utiekol, lebo však je malé, a moja duša bude žiť.

To čo Lot rozpráva je veľmi čudné. Dobre, tak teda odíde zo Sodomy (mesto hriechu), ale nepôjde tam kam ho posielajú (bezpečné miesto), radšej pôjde do Coára (najbližšie možné mesto hriechu). Coár (v preklade malé) bolo asi 5 kilometrov od Sodomy. Ok, tak teda opustí Las Vegas ale pôjde do San Rena.

21.  A riekol mu: Hľa, vyslyšal som ťa i čo do tejto veci, aby som nepodvrátil mesta, o ktorom si hovoril.

Abrahám skončil pri 10 spravodlivých, tu vidíme, že len kvôli Lotovi, teda jednemu spravodlivému Boh ušetri celé mesto Coár.

22.  Ponáhľaj sa, uteč ta, lebo nebudem môcť vykonať nič, dokiaľ ta nedojdeš. Preto nazvali meno toho mesta Coár.

Boh nemôže skaziť Sodomu, kým Lot nie je v bezpečí. Toto trochu pripomína Pavlové slová v 2. Tesaloničanom 2:7-9:

Lebo tajomstvo bezzákonnosti už pôsobí, len až by ten, kto teraz zdržuje, bol odstránený zo stredu. A potom bude zjavený ten bezzákonný bezbožník, ktorého Pán Ježiš zabije duchom svojich úst a zkazí zjavením svojho príchodu, toho bezbožníka, ktorého príchod je podľa mocného pôsobenia satanovho so všetkou mocou a so znameniami a s lživými zázrakmi

Pavol píše o posledných časoch a o príchode bezzákonného bezbožníka (Šelma z Jánovho Zjavenia), s ktorým príde Veľké súženie. Aby sa však toto mohlo odohrať (tento súd sveta)  je potrebné odstrániť, vytrhnúť toho, ktorý tomu zabraňuje (Duch Svätý a Cirkev, tí dvaja sú neodlúčiteľní, Ján 14:16), rovnako tak Lotova prítomnosť zabráňovala skaze Sodomy.

V minulosti sa Coár volal Bera (Gen 14:2).

23.  Slnko vychádzalo nad zemou, keď došiel Lot do Coára.

Východ slnka priniesol Lotovi záchranu, zatiaľ čo obyvateľom Sodomy skazu.

24.  A Hospodin dal, aby pršala na Sodomu a na Gomoru síra a oheň od Hospodina z neba.

Dá pršať na bezbožníkov smečky jako dážď, oheň a síru, zúrivý vietor spaľujúci bude čiastkou ich kalicha. (Žalm 11:6)

A budem sa s ním súdiť morom a krvou a dám pršať na neho i na jeho hejná i na mnohé národy, ktoré budú s ním, zaplavujúci dážď a krupobitie, oheň a síru. (Ez 38:22)

Podľa Ezechiela 38:22 sa niečo podobné odohrá ešte raz.

25.  A tak podvrátil tie mestá i celú tú rovinu a zahladil všetkých obyvateľov tých miest, a zkazil všetko, čo rástlo na zemi.

Tie mestá, teda Sodoma, Gomora, Adma a Cebojim. Coár je kvôli Lotovi ušetrený.

Celá oblasť bola plná smoly (Gen 14:10) alebo ropy, k tomu sa pridáva síra (zrejme vo forme kvapalnej horľaviny), následne to všetko zapáli oheň z neba (Luk 17:29). Zhorelo celé údolie, ktoré bolo vypálené do hĺbky. Tak vzniklo Mŕtve more, pôvodne tam pravdepodovne bolo len menšie jazero, ktoré sa mnohonásobne rozrástlo. Mŕtve more je dodnes bez života, celé pod úrovňou mora, na dne mora sú ložiská smoly.

26.  A jeho, Lotova, žena sa obzrela zpoza neho a obrátila sa na soľný stĺp.

V Lukášovi 17:28-32 hovorí Ježiš o Sodome a Gomore a o tom, aby sa nikto nevracal domov niečo vziať a spomína pritom Lotovu ženu. Jej problém bol, že sa chcela vrátiť, v skutočnosti aj keď opustila Sodomu, Sodomu nikdy neopustila, rovnako ako Mojžišova generácia nikdy neopustila Egypt.

27.  A Abrahám vstal skoro ráno a ponáhľal sa na miesto, kde bol stál pred Hospodinom.

Abrahám sa vracia, aby zistil čo sa stalo so Sodomou a Lotom.

28.  A podíval sa na Sodomu a Gomoru i na celú zem tej roviny a videl, že hľa, dym vystupoval zo zeme jako dym pece.

Sodoma bola asi 30 km od Hebrona. To čo bolo kedysi ako rajská záhrada je spálenisko.

29.  A stalo sa, keď kazil Bôh mestá tej roviny, že sa rozpamätal Bôh na Abraháma, a tak vyslal preč Lota zprostred podvrátenia, keď podvracal mestá, v ktorých býval Lot.

Lot je zachránený kvôli Abrahámovej modlitbe a s ním aj Coár. Predsa mala Abrahámova modlitba zmysel, rovnako ako každá jedna, ktorá vychádza z úprimného srdca.

Hriech Lotov a jeho dcér.

30.  Potom vyšiel Lot z Coára hore a býval na vrchu a obe jeho dcéry s ním, lebo sa bál bývať v Coáre, a tak býval v jaskyni, on i jeho dve dcéry.

Predsa len Lot ide do hôr, zo strachu opúsťa Coár a radšej sa skrýva v jaskyni.

31.  A staršia, prvorodená povedala mladšej: Náš otec je už starý, a nieto na zemi muža, ktorý by vošiel k nám podľa obyčaje celej zeme.

Z ich reči to vyzerá, ako keby si mysleli, že zostali na svete len oni traja. To je však nepravdepodobné, keďže videli, že Coár zostal zachovaný. Skôr sa boja toho, že kvôli tomu, že sú zo Sodomy nikto nebude chcieť mať s nimi nič spoločné.

32.  Poď, opojíme svojho otca vínom a budeme ležať s ním, aby sme živé zachovaly semeno od svojho otca.

Vplyv Sodomi sa prejavuje v slovách a v skutkoch Lotových dcér. Aj keď chcú peknú vec, zachovať rodinu, incest je veľmi zlé riešenie, to si uvedomujú preto musia najprv opiť Lota. Ten by s tým nikdy nesúhlasil.

33.  A opojily svojho otca vínom v tú noc, a vošla staršia a ležala so svojím otcom, ktorý nevedel, ani kedy ľahla, ani kedy vstala.

Na začiatku kapitoly sme čítali ako bol Lot ochotný nechať znásilniť svoje dve dcéry, teraz sa situácia mení a dcéry zneužívajú opitého Lota. Niečo podobné sa stalo Noachovi, bol zachránený, opil sa a odhalil svoju nahotu, jeho dvaja synovia však vedeli čo sa patrí (Gen 9).

34.  A stalo sa na druhý deň, že povedala staršia mladšej: Hľa, ležala som minulú noc so svojím otcom. Opojme ho vínom i túto noc, a vojdi a lež s ním a tak živé zachováme semeno od svojho otca.

Na druhý deň sa všetko opakuje znovu, len prichádza druhá dcéra.

35.  A napojily aj v tú noc svojho otca vínom, a vstala mladšia a ležala s ním, ktorý zase nevedel ani kedy ľahla ani kedy vstala.

36.  A tak počaly obe dcéry Lotove od svojho otca.

Lot je smutný prípad, keby Peter vo svojom liste (2Pet 1:7-8) nehovoril, že Lot je spravodlivý, asi by ho málo kto pokladal za spravodlivého. Počas jedného dňa sa stáva z boháča, verejne vplyvnej osoby bezdomovec žijúcim v jaskyni, stráca manželku a nakoniec aj ľudskú dôstojnosť. Toto je posledný verš, v ktorom čítame o Lotovi.

37.  A staršia porodila syna a nazvala jeho meno Moáb; on je otcom Moábov až do dnešného dňa.

Zrod nepriateľov Izraela, Moáb, v preklade z otca a Ben-ammi, syn môjho príbuzného, obe mená sú náražky na Lota, nielen že sa dcéry nehanbia, ale sa ešte aj chvália. Podľa Sofoniáša 2:9 obaja skončia ako Sodoma a Gomora:

Preto jako že ja žijem, hovorí Hospodin Zástupov, Bôh Izraelov, že Moáb bude jako Sodoma a synovia Ammonovi jako Gomora, vlastníctvom tŕnia a dolom soli a pustinou až na veky. Ostatok môjho ľudu, tí ich vylúpia, a zbytok môjho národa, tí ich zdedia.

Oba národy zviedli Izrael k modlárstvu a modloslužbe (Lev 18:21, Moloch Ammonova modla, 2Kr 23:13, Num 25).

38.  A tá mladšia porodila syna a nazvala jeho meno Ben-ammi, on je otcom synov Ammonových, až do dnešného dňa.

Trpký koniec.

 

KAPITOLA 20

Abrahám v Gérare. Sára vzatá.

1.      A Abrahám sa rušal odtiaľ do zeme na juhu a býval medzi Kádešom a medzi Šúrom a pohostínil v Geráre,

Prečo Abrahám opúšťa Hebron? Skaza Sodomy možno negatívne postihla Abrahámove pastviny a musel sa premiestniť na iné miesto alebo sa nechcel pozerať na tú spúšť, ktoré po Sodome zostala. Gerár (Zástavka) je 70-80 km od Hebronu a necelých 20 km južne od Gazi ( hlavné mesto Filištínov, Gen 21:34). Toto nemôže skončiť dobre.

2.      kde povedal Abrahám o Sáre, svojej žene: To je moja sestra. A Abimelech, kráľ Gerára, poslal svojich sluhov a vzal Sáru.

Opakuje sa známa historia z kapitoly 12. Abrahám sa bojí a zase klame. Táto istá situácia sa zopakuje aj v Izákom prípade (26:1-11).

Abimelech (kráľovský otec, kráľ otec) je titul, nie meno (Gen 26:1, Sud 8:31, 1Sam 21:10).

Vzhľadom na predchádzajúce udalosti je Abrahámovo správanie nepochopiteľné. Rovnako ako mnohokrát naše vlastné, zažili sme Boží dotyk, ale už o týždeň sú veci inak a znovu cítime neistotu a obavy.

Či je Abimelech (relatívne bezvýznamý kráľ) priťahovaný krásou Sáry (predsa má už skoro 90 rokov) alebo chce získať za svojho spojenca mocného (sám porazil piatich kráľov) a bohatého Abraháma je otázne.

3.      Ale Bôh prišiel k Abimelechovi vo sne vnoci a riekol mu: Hľa, zomrieš pre ženu, ktorú si vzal, lebo má muža.

Manželská nevera je veru veľký hriech (Lev 20:22, Deut 22:22, Pr 6:27-29).

Manželstvo nech je v úcte u všetkých a loža nepoškvrnená. A smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Bôh. (Žid 13:4)

Dnes možno máme na neveru iný pohľad, Boh a Jeho Slovo sa ale nemenia. Nevera, smilstvo a cudzoložstvo sú a stále budú hriech.

4.      A Abimelech sa jej nepriblížil a povedal: Ó, Pane, či zabiješ aj spravedlivý národ?

Abimelech sa Sáry ešte nedotkol, zrejme ešte stále podstupovala potrebné procedúry a hlavne, kvôli tomu, že to Boh nedovolil.

V predchádzajúcej kapitole sa Abrahám modlil, aby spravodlivý nebol zahladený ako bezbožný. Ironicky teraz takto argumentuje aj Abimelech, ktorého do tejto nepríjemnej situácie dostalo práve Abrahámovo klamstvo.

5.      Či mi on sám nepovedal: Je moja sestra? A ona tiež vravela: To je môj brat. V prostote svojho srdca a v nevine svojich rúk som to urobil.

Zjavne ešte pred tým, ako si vzal Abimelech Sáru, sa pýtal na jej status. Abrahám aj Sára tvrdili, že sú súrodenci.

6.      A Bôh mu riekol vo sne: I ja viem, že si to urobil v prostote svojho srdca, a preto som ťa i ja zdržal, aby si nezhrešil proti mne; pre tú príčinu som ti nedal, aby si sa jej dotknul.

Sen pokračuje ďalej a Abimelch dostáva krásne svedectvo. Keby Boh nezdŕžal ľudí od hriechu v takom rozsahu ako to robí, už dávno by sme všetci zahynuli.

7.      A tak teraz vráť ženu toho muža, lebo je prorok, a bude sa modliť za teba a budeš žiť. Ale ak nevrátiš, vedz, že istotne zomrieš i ty i všetko, čo je tvoje.

Abimelech má dve možnosti, prepustiť Sáru a zostať na žive alebo si Sáru nechať a zomrieť. Keďže má Abimelech rozum, volí prvú možnosť.

Abrahám je nazvaný prorokom v momente, keď tak vôbec nevyzerá. Navyše on, ktorý to celé spískal sa má modliť za Abimelecha, ktorý nad ním asi len krúti hlavou. Takého proroka ešte asi nestretol. Boh nás ale miluje, aj keď ho sklameme.

Úlohou proroka je zjavovať Božiu vôľu, prinášať Božie posolstvo, chváliť Boha, prihovárať za ostatných (Jer 27:18).

8.      Vtedy vstal Abimelech skoro ráno a svolal všetkých svojich služobníkov a porozprával všetky tie slová pred nimi. A mužovia sa báli veľmi.

Abimelech zvoláva poradu a oznamuje zlé správy.

9.      Potom zavolal Abimelech Abraháma a povedal mu: Čo si nám to urobil? A čím som sa prehrešil proti tebe, že si uviedol na mňa a na moje kráľovstvo veľký hriech? Urobil si mi veci, jaké si mi nemal urobiť.

Trapná situácia, pohan vysvetľuje veriacemu ako sa treba správať. Otec viery a priateľ Boží dostáva lekciu od pohana.

10.  A ešte povedal Abimelech Abrahámovi: Čo si videl, že si urobil tú vec?

Abimelech chce vedieť prečo?

11.  A Abrahám riekol: Vskutku som povedal: Istotne nie je bázne Božej na tomto mieste, a tak ma tu zabijú pre moju ženu.

Nie všetci sú ako Sodoma.

12.  A je aj naozaj mojou sestrou, lebo je dcérou môjho otca, lenže nie je dcérou mojej matky a stala sa mojou ženou.

Abrahámove slova nenesú známku ľútosti, radšej situáciu ospravedlňuje svojimi predsudkami. No, tak sa trochu zmýlil v úsudku, je tam toho, nevadí, že klamal, veď vlastne ani vôbec neklamal, Sára je naozaj jeho sestra.

13.  A stalo sa, keď ma vyviedli Bohovia z domu môjho otca, aby som blúdil svetom, že som jej povedal: Toto bude tvoje milosrdenstvo, ktoré učiníš so mnou: na každom mieste, kam prijdeme, hovor o mne: To je môj brat.

No nakoniec za všetko vlastne môže Boh, ak by ho Boh neviedol z rodnej zeme, neprišiel by nikdy k Abimelechovi a nemusel by ho klamať. Keď ho pri klamstve pristihol faraon, tak Abrahám aspoň mlčal, teraz je odvážnejší.

Abrahám dokonca nútil ku klamstvu aj Sáru, použil pritom klasiký výraz, ak ma miluješ, tak...

14.   Vtedy vzal Abimelech drobné stádo, ovce a kozy, a hovädá, sluhov a dievky a dal ich Abrahámovi, a tak mu vrátil Sáru, jeho ženu.

Namiesto aby dával Abrahám dary Abimelechovi, deje sa pravý opak. Je veľmi ťažké považovať Abraháma za kladného hrdinu tejto kapitoly, Abimelech ho prekvapujúco prevyšuje skoro v každom ohľade.

15.  A ešte povedal Abimelech: Hľa, moja zem leží pred tebou, bývaj tam, kde sa ti ľúbi.

Abimelech neposiela Abraháma preč ako to spravil faraon, ale necháva ho aby zostal, kde chce.

16.  A Sáre povedal: Hľa, dal som tvojmu bratovi tisíc striebra, a tedy hľa, to ti bude závojom očí pre všetkých, ktorí sú s tebou jako aj u všetkých. A bola pokarhaná.

Vhodnejší preklad pre frázu, závoj pre oči, je odškodné, alebo podľa niektorých ide o sarkastickú poznámku, že dal Abrahámovi, „jej bratovi“ peniaze, nech jej kúpi závoj. Tisíc šeklov striebra by mohlo byť okolo 15 kg.

17.  A Abrahám sa modlil k Bohu, a Bôh uzdravil Abimelecha i jeho ženu i jeho dievky, a rodily.

Abrahám dostáva svoju lekciu, všetky ženy naokolo sú okamžite zbavené neplodnosti, okrem jednej - jeho vlastnej manželky.

18.  Lebo Hospodin bol pevne zavrel každé lono domu Abimelechovho pre Sáru, ženu Abrahámovu.

Z týchto slov vyplýva, že Sára bola v háreme niekoľko mesiacov (toľko mohlo trvať, kým sa prejavilo, že ženy sú neplodné).

Abrahám zostáva ďalej v Gerári ako keby sa nič nestalo. Ani v budúcnosti nad týmto incidentom nevyjadruje žiadnu ľútosť a tak sme v budúcej kapitole svedkami Izákovho narodenia, ktoré sa ešte stále odohráva v zemi Filištínov v čase Abrahámovej slabšej chvíle.

 

KAPITOLA 21

Narodenie Izákovo.

1.      A Hospodin navštívil Sáru, tak ako povedal, a učinil Sáre, jako hovoril.

Konečne, po 25 rokoch, sa napĺňa Božie zasľúbenie. Mojžiš trikrát zdôrazňuje, že sa deje tak, ako povedal Boh. Autorom zázraku je Hospodin, On navštívil Sáru.

Jonatánov aj Jeruzalemsky Targum hovoria: Boh učinil pre Sáru zázrak zázrakov, keď počala vo svojej starobe a vo svojej neplodnosti.

Z Abrahámovho príbehu vyplýva, že Bohu sa dá vždy dôverovať. On je všemohúci a koná aj tam, kde už nie je žiadna nádej. Niekedy to môže trvať 25 rokov. Boh má vlastný harmonogram, resp. určený čas (verš 2).

2.      A počala a porodila Sára Abrahámovi syna v jeho starobe na určený čas, o ktorom mu hovoril Bôh.

 To, že Sára počala je výsledkom toho, že ju navštívil Hospodin (Žid 11:11).

3.      A Abrahám nazval meno svojho syna, ktorý sa mu narodil, ktorého mu porodila Sára, Izák.

Izák, voľne preložené ako on (Boh) sa smeje, usmieva.

V Pavlom liste Galaťanom čítame, že:

-          Sára je predobrazom milosti, slobodná žena, predobraz vrchného Jeruzalemu (Gal 4:22-31).

-          Izák je predobrazom Cirkvi (detí zasľúbenia) a rovnako tak aj novej ľudskej prirodzenosti, narodenej podľa Ducha (Gal 4:28-29).

4.      A Abrahám obrezal Izáka, svojho syna, keď mu bolo osem dní, tak ako mu prikázal Bôh.

Mojžiš zdôrazňuje Abrahámovu poslušnosť. Tak ako mu prikázal Hospodin, najprv nazve jeho meno Izák a potom ho obreže.

5.      A Abrahámovi bolo sto rokov, keď sa mu narodil Izák, jeho syn.

6.      A Sára povedala: Bôh mi spôsobil smiech. Každý, kto to počuje, bude sa mi smiať.

Všetko spojené s Izákovým narodením je spojené so smiechom, tak ako to predpovedá jeho meno (Gen 17:17-19, 18:12-13). V tomto prípade však už ide o smiech skutočnej radosti a úľavy.

7.      A riekla: Kto by bol kedy povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti! No, porodila som syna v jeho starobe.

Ešte pred rokom by tomu niekto len veľmi ťažko dokázal uveriť, ani samotná Sára už neverila. V deväťdesiatke sa už veru nekojí.

8.      A dieťa rástlo a bolo odstavené. A Abrahám urobil veľkú hostinu v deň, v ktorý bol odstavený Izák.

Deti sa prestali kojiť v priebehu 2-3 roku života (1Sam 1:22-24, 2Par 31:16). Do piatich rokov je dieťa v starostlivosti matky (Lev 27:6), potom prechádza pod ruku svojho otca.

Hagar a Izmael vypudený.

9.      A Sára videla syna Hagari, Egypťanky, ktorého porodila Abrahámovi, že je posmievač.

Izákovým narodením sa Izmael dostáva do zvláštnej pozície, doteraz bol on dedičom a nasledníkom svojho otca, teraz stráca úplne všetko. Jeho závisť sa prejavuje prostredníctvom posmechu, žiarlivosti a podľa Galaťanom 4:29 aj prostredníctvom prenásledovania. Izmael už nie je malý chlapec, môže mať okolo 15 rokov.

Pavlov list Galaťanom (a hlavne odsek Gal 4:22-31), nám pomáha lepšie pochopiť to, čo sa tu odohráva. Kristus nahrádza zákon, zároveň vzniká konflikt medzi telom a duchom.

Izák, rovnako ako Kristus:

-          Jeho narodenie je naplnením zasľúbenia.

-          Je narodený po dlhom období čakania.

-          Jeho matka je uistená od Boha (Gen 18:13-14, Luk 1:34, 37).

-          Dostáva meno ešte pres svojim narodením.

-          Je narodený v ustanovený čas (Gen 21:2, Gal 4:4).

-          Jeho splodenie a pôrod je zázračný, nadprirodzený.

-          Pôrod je sprevádzaný radosťou (Gen 21:6, Luk 1:46-47, 2:10-11).

10.  A povedala Abrahámovi: Vyžeň túto dievku i jej syna, lebo nebude dediť syn tejto dievky s mojím synom, Izákom.

Vyžeň, garash, znamená tiež rozviesť sa (Lev 21:7).

Toto je problém polygamie. Nielen že mal Abrahám pomer s Hagar, ale sú aj jedno telo a výsledkom ich jednoty je Izmael. To sa Sáre samozrejme nepáči, nechce sa deliť o svojho muža s inou a ani sa nechce deliť o svoje dieťa a požehnanie. Izák je zasľúbený syn (Rim 9:6-9).

11.  Ale vec bola veľmi zlá v očiach Abrahámových pre jeho syna.

To sa nepáči Abrahámovi, ktorý cíti k Hagar a samozrejme aj k Izmaelovi silnú náklonnosť.

12.  Avšak Bôh riekol Abrahámovi: Nech to neni zlým v tvojich očiach pre chlapca a pre tvoju dievku. Vo všetkom, čo ti povedala Sára, poslúchni na jej hlas, pretože v Izákovi sa ti bude volať semä.

Izák je Abrahámovým pokračovateľom, on je ten zasľúbený syn (Rim 9:7, Gal 4:30, Žid 11:18). Ak by Izmael zostal, Izák by bol druhý v poradí a zasľúbenie by sa nemohlo naplniť.

13.  Ale aj syna dievky učiním národom, lebo je tvojím semenom.

Nie preto má Izamel odísť aby neskôr zomrel na púšti, ale preto, že Boh má s ním iný plán. On ho zachová pri živote a veľmi rozmoží. Odchodom od Abraháma prestáva byť Hagar služkou, stáva sa slobodnou a Izmael je v považovaný za dospelého, samostatného, schopného ženby. A aj keď už nie je Abrahámovým priamim dedičom, stále je dedičom špeciálnych zasľúbení (Gen 16:10, 17:20, 21:18). Odchodom od Abraháma v skutočnosti obaja, Hagar aj Izmael, získavajú.

14.  Vtedy vstal Abrahám skoro ráno a vzal chlieb a kožicu vody a dal Hagari položiac to na jej plece, i dieťa, a poslal ju preč, a išla a blúdila po púšti Bér-šeby.

Abrahám prežíva ťažké chvíle. Určite si nemyslel, že to takto skončí. Neposlušnosť a nevera však nikdy nemôžu priniesť požehnanie a radosť. Každý hriech sa dá odpustiť, následky však zostávajú.

Izmael má minimálne 15 rokov, možno 17. Hagar nesie na pleci vodu a chlieb, nie Izmaela.

15.   A keď sa minula voda z kožice, pohodila dieťa pod jeden z krov

Voda mala vydržať po najbližšiu studňu. Tú však Hagar míňa. Slovo dieťa neznaméná malé dieťa, ale chlapca, mládenca (Gen 4:23). Izmael je úplne dehydrovaný, Hagar ho položí pod jeden z kríkov a odchádza ďalej, aby sa nemusela pozerať ako zomiera a aby nepočula jeho krik.

16.  a odišla a sadla si naproti vo vzdialenosti tak asi na dostrel z lučišťa, lebo riekla: Nech nevidím zomierať dieťa. A tak sedela naproti a pozdvihla svoj hlas a plakala.

Toto je asi prvá zmienka o slobodnej matke. Je opustená, zdroje (sociálne dávky) sa minuli, čo teraz? Mnoho ľudí sa nachádza v podobnej situácií. Hagar a Izmael dostávajú pomoc od  Boha. Rovnako ako každý, kto je zúfalý a volá na Neho.

17.  A Bôh počul hlas chlapca. A anjel Boží zavolal na Hagar z nebies a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo hľa, Bôh počul hlas chlapca, kde je.

Izmael, v preklade Boh počuje. A naozaj, Boh počuje Izmaelov hlas. Boh je Bohom plačúcich, zomierajúcich, odmietnutých a zavrhnutých. Možno sa práve tak cítime, Boh nás ale počuje, dokonca aj na púšti.

18.  Vstaň, zdvihni chlapca a uchop ho svojou rukou, lebo ho učiním veľkým národom.

Boh nikdy nezabúda na to, čo sľúbil.

19.  A Bôh otvoril jej oči, a videla studňu, v ktorej bola voda. A išla a naplnila kožicu vodou a napojila chlapca.

Boh otvára jej oči a zrazu vidí studňu, ktorá tam bola celý ten čas, len pred tým ju Hagar nevidela. Keď Boh otvorí oči, potom človek vidí neslýchané veci.

20.  A Bôh bol s chlapcom, a vyrástol a býval na púšti, a bol z neho strelec z lučišťa.

Izmael prežil a nakoniec sa mal veľmi dobre. A čo najdôležitejšie, Boh bol s ním.

21.  A býval na púšti Fárane, a jeho matka mu vzala ženu z Egyptskej zeme.

Fáran sa stáva Izmaelovou domovinou (Gen 16:12, 21:18, Iz 48:19, 1Pet 1:25).

Smluva Abimelechova s Abrahámom. Bér-šéba.

22.  A stalo sa v tom čase, že povedal Abimelech a Fíkol, knieža jeho vojska, Abrahámovi: Bôh je s tebou vo všetkom, čo robíš.

V tom čase - v čase Izákovho odstavenia a vyhnania Izmael.

Rovnako ako Abilemech, aj Fíkol je titul a nie skutočné meno. Abrahám predstavuje pre svojich susedov potencionálnu hrozbu, preto si ho chce Abimelech zaviazať ako svojho spojenca.

23.  A tak teraz prisahaj mi tu na Boha, že neoklameš ani mňa ani môjho syna ani môjho vnuka. Podľa milosrdenstva, ktoré som ja učinil tebe, učiníš mne i zemi, v ktorej pohostíniš.

Abimelech má s Abrahámom svoje skúsenosti. Preto chce, aby mu Abrahám prisahal (prisahať na Hospodina je pre Abraháma posvätné), že ho už viac nikdy neoklame (aké smutné) a ani jeho potomkov, aby sa už nikdy nedostali do konfliktu s Bohom, ktorý je evidentne pri Abrahámovi (aj napriek jeho chybám, Sk 4:13). Abimelech sa bojí Boha, ale Abrahámovi, žiaľ, moc nedôveruje. Predsa len, raz ho už oklamal.

Preto složiac lož hovorte jeden každý pravdu so svojím blížnym, lebo sme si navzájom údami. (Ef 4:25)

Ak by Abrahám hovoril pravdu, všetko mohlo byť inak. Jeho slovo by bolo zárukou. Naše „malé“ klamstvá znižujú našu dôveryhodnosť. Ježiš hovorí, aby naše áno, bolo áno a naše nie, nie. Nedáva nám žiaden priestor pre polopravdy, hmlisté odpovede a klamstvá.

24.  A Abrahám povedal: Ja prisahám.

Zmluva je pre Abraháma výhodná. Abimelech sa k nemu vždy dobre správal, zaručuje mu pokoj, preto prijíma.

25.  Ale tu karhal Abrahám Abimelecha pre studňu vody, ktorú mu násilne odňali sluhovia Abimelechovi.

Studne sú na danom území kľúčove, bez nich neprežije žiadne stádo, ani ľudia. Ak by Abrahám nemal studňu, musí krajinu opustiť a hľadať nové miesto.

Podobné situácie sa objavujú aj v našich životoch. Dajú sa síce ignorovať, ale niekedy je dobré konflikty riešiť okamžite, nedať im čas, aby sa ešte viac nafúkli. Nedovoliť, aby sa do toho zaplietli ďalší ľudia, ktorí spor ešte viac rozdúchajú.

26.  A Abimelech povedal: Neviem, kto urobil tú vec, ani ty si mi neoznámil toho, a ani ja som nepočul o tom, až dnes.

Služobníci konali na vlastnú päsť a Abimelech o ničom nevie, do tohto dňa nepočul ani od Abraháma žiadne sťažnosti.

27.  A Abrahám vzal drobný dobytok a hovädá a dal ich Abimelechovi, a obidvaja uzavreli smluvu.

Abimelech daruje Abrahámovi studňu a s ňou aj jej okolie. Teraz je na Abrahámovi, aby obdaroval Abimelecha. Zmluva znamená pre oboch relatívne malú počiatočnú stratu, ktorá sa v blízskej budúcnosti zmení na úžitok a spoločný prospech.

28.  A Abrahám postavil sedem oviec toho drobného dobytka osobitne.

Sedem oviec je odškodnenie za studňu a zároveň aj pripomienkou, že odteraz studňa patrí Abrahámovi.

29.  A Abimelech povedal Abrahámovi: Čo znamená týchto sedem oviec, ktoré si postavil osobitne?

30.  A riekol: Tých sedem oviec vezmeš istotne z mojej ruky, aby mi to bolo svedoctvom, že som vykopal túto studňu.

31.  Preto nazvali to miesto Bér-šeba, lebo tam prisahali obidvaja.

Bér-šeba, studňa prísahy. Beer, studňa, sheba, sedem. Názov studne je odvodený od siedmych oviec, ktoré sú pripomienkou Abrahámovho vlastníctva.

32.  A uzavreli smluvu v Bér-šebe. Potom vstal Abimelech i Fíkol, knieža jeho vojska, a vrátili sa do zeme Filištínov.

Studňa sa nachádza na filištínskych hraniciach, asi 30 km južne od Hebrónu.

33.  A Abrahám nasadil stromov v Bér-šebe a vzýval tam meno Hospodina, silného Boha večného.

Abrahám sadí stromy a buduje si svoj príbytok, kde strávi pomerne dlhý čas. Silný Boh večný, El Olam, znak toho, že jeho uctievanie nikdy nekončí, ale trvá na veky. On je večný Boh, ktorý je mimo čas. Čas je Jeho stvorenie a nemôže ho obsiahnuť. On bol pred tým než bol čas a vždy bude, aj keď čas skončí. On je bez začiatku a bez konca, prvý a posledný.

34.  A Abrahám pohostínil v zemi Filištínov mnoho dní.

Tým, že má Abrahám studňu a súhlas od Abimelecha, je vlastníkom zeme. Ako pastier musí so svojim stádom putovať za pastvinami a chodí po celej krajine Filištínov, ale aj po Kanaáne.

 

KAPITOLA 22

Bôh skúša Abraháma. Obetovanie Izáka.

1.      A stalo sa po tých udalostiach, že Bôh zkúšal Abraháma a riekol mu: Abraháme! Ktorý odpovedal: Hľa, tu som.

Počas uplynulých rokov prežíval Abrahám rôzne skúšky. Niektoré zvládol úspešne, niektoré menej úspešne. Teraz prichádza tá najťažšia skúška. Je rozdiel medzi tým ako nás skúša Boh a ako nás skúša (pokúša) diabol. Účelom Božej skúšky je vybudovať vieru a dospelosť (Jak 2:22), na druhej strane diabol pokúša človeka, aby zhrešil.

Účelom Abrahámovej skúšky je odhalenie Abrahámovho charakteru, ako ďaleko je ochotný zájsť? Na druhej strane Abrahám nie je žiaden nováčik, s Bohom chodí už niekoľko desaťročí, počas ktorých sa budovala jeho viera, teraz je čas spraviť ďalší krok.

…Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť. (1Kor 10:13)

Blahoslavený muž, ktorý znáša pokušenia, lebo keď bude zkúsený a dokáže sa, dostane korunu života, ktorú Pán zasľúbil tým, ktorí ho milujú. (Jak 1:12)

Jeden zo starých hebrejských rabínov, Simmachus parafrázuje tento verš ako: Boh preukazuje Abrahámovi veľkú poctu, tým že mu dáva príležitosť aby ukázal následujúcim generáciam povahu a účinnosť neotrasitelnej viery v Božiu moc, dobrotu a pravdu.

2.      A riekol: Nože vezmi svojho syna, toho svojho jediného, ktorého miluješ, Izáka, a idi do zeme Morija a obetuj ho tam v zápalnú obeť na jednom z tých vrchov, o ktorom ti poviem.

Úloha je jasná: vezmi, choď, obetuj. Žiadna diskusia, žiadne vysvetlenie. Izák nie je jediný syn, Abrahám má aj Izmaela. Boh ale považuje za Abrahámovho syna len Izáka, syna zasľúbenia. Po prvýkrát spomenutá láska, milovať.

Ako môže Boh chcieť aby Abrahám obetoval svojho syna? Pretože On sám obetuje svojho Syna.

Ale Hospodinovi sa ľúbilo ho tak zdrtiť a strápiť nemocou, aby, ak jeho duša položí obeť za hriech, videl svoje semeno, bol dlhoveký, a to, čo sa ľúbi Hospodinovi, zdarilo sa v jeho ruke. (Iz 53:10)

Lebo tak miloval Bôh svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. (Ján 3:16)

V tom sa zjavila láska Božia v nás, že svojho Syna, jednorodeného, poslal Bôh na svet, aby sme žili skrze neho. (1Ján 4:9)

Morija  je zvláštne miesto, resp. oblasť (pohorie v okolí Jeruzalema). Tu stavia Dávid oltár (2Sam 24:16-26), Šalamún chrám (2Par 3:1) a tu zomiera Boží Syn - Ježiš Kristus. Je dosť možné, že Abrahám obetuje Izáka na mieste, ktoré sa bude neskôr volať Golgota.

Pri zápalnej obeti sa musí obeti podrezat krk, potom sa obeť rozporcuje, jednotlivé časti sa položia na drevo a všetko sa spáli až na popol. Pre Abraháma určite hrozná predstava.

V celom tomo príbehu je evidentné, že Izák vystupuje ako predobraz Mesiáša, jednorodený milovaný Syn svojho Otca, zázračne narodený Syn zasľúbenia. Poslušne príjma svôj údel, zomiera ako obeť na Golgote, tri dni strávi v hrobe, ale nakoniec je predsa živý.

3.      A Abrahám vstal skoro ráno, osedlal svojho osla a pojal so sebou dvoch svojich sluhov a Izáka svojho syna, naštiepal dreva k zápalnej obeti a vstal a išiel na miesto, o ktorom mu povedal Bôh.

Abrahám podstupuje najťažšiu skúšku svojho života. Už pretým musel opustiť svoj domov (12:1), opustiť Lota (13:1-18), ktorý mu bol ako vlastný syn, podstúpiť obriezku a vyhnať Izmaela.

Abrahám vyráža skoro ráno, nečaká deň dva, aby sa modlil a pôstil, nekonzultuje veci so Sárou, ale hneď ide.

Osedlaný osol, sedí na ňom Izák? Vchádza Izák do Jeruzalema (resp. na miesto, kde bude neskôr stáť) na oslovi rovnako ako Mesiáš?

Plesaj veľmi, dcéro Siona, pokrikuj radostne, dcéro Jeruzalema! Hľa, tvoj kráľ prijde k tebe, spravedlivý je a plný spasenia chudobný a jazdiaci na oslovi, na osľati, žrebcovi oslíc. (Zach 9:9)

4.      Potom na tretí deň pozdvihol Abrahám svoje oči a uvidel miesto zďaleka.

Cesta trvá tri dni. Trasa má asi 60-80 km, to je veľa času na premýšlanie. O to ťažšia je táto skúška.

5.      A Abrahám povedal svojim sluhom: Zostaňte tu s oslom, a ja a chlapec pojdeme až tamto, a keď sa tam pokloníme, navrátime sa k vám.

Izák už zrejme nie malé dieťa, nevieme koľko má rokov, ale je možne, že je už mládenec. Podľa židovskej tradície (Jonatánov Targum) má okolo 36 rokov. S určitosťou vieme, podľa minulej a budúcej kapitoly, že má viac ako 2-3 roky a menej ako 37. Tiež vieme, že Izák už vie rozumne hovoriť a myslieť a dokáže uniesť drevo. V Exoduse 33:11 je Jozua nazvaný rovnakým hebrejským slovom, mládenec a pritom má už 56 rokov.

Abrahám necháva sluhov pri oslovi a odchádza sám s Izákom. Sluhovia by mu určite bránili v tom, čo sa chystá vykonať.

Posledné Abrahámove slová sú veľmi dôležité, navrátime sa k vám.

Vierou obetoval Abrahám Izáka zkúšaný súc a obetoval jednorodeného ten, ktorý prevzal zasľúbenia, a ktorému bolo povedané: V Izákovi sa ti bude volať semä, rozumujúc tak, že Bôh je mocný aj z mŕtvych vzkriesiť, odkiaľ si ho aj odniesol v podobenstve. (Žid 11:17-19)

Celú tú dobu Abrahám vedel, že Izák bude žiť. Sice ho obetuje, ale Boh ho vzkriesi z mrtvých. Zvláštne, že Izák je pre Abraháma mŕtvy tri dni (toľko trvá cesta) a po troch dňoch ho Abrahám dostane živého spät. Tri dni je mŕtvy iný Syn (Ježiš Kristus), ktorého obetoval Jeho Otec. Po troch dňoch však vstáva z mrtvých a prichádza naspäť k svojmu Otcovi.

6.      A Abrahám vzal drevo k zápalnej obeti a položil ho na Izáka, svojho syna, a sám vzal do svojej ruky oheň a nôž. A tak išli obidvaja spolu.

 Izák podobne ako Kristus nesie drevo na vlastnú poravu (Ján 19:17, 1Pet 2:24).

7.      Vtedy povedal Izák Abrahámovi, svojmu otcovi, a riekol: Môj otče! A on odpovedal: Čo chceš, môj synu? A Izák povedal: Hľa, máme oheň i drevo, a kdeže je ovečka na zápalnú obeť?

Izák už tuší, že niečo nie je v poriadku. Majú oheň, majú drevo ale nemajú obeť.

8.      A Abrahám riekol: Bôh si opatrí ovečku na zápalnú obeť, môj synu. A zase len išli obidvaja spolu.

Sám Boh zaopatrí obeť, nechajme to na Boha. A Boh aj opatril.

Druhého dňa videl Ján Ježiša, že ide k nemu, a povedal: Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta! (Ján 1:29)

A zase len išli spolu. Alebo ako hovorí Jonatánov Targum, obaja išli v dokonalej jednote srdca. Či ako hovorí Jeruzalemsky Targum, išli s kľudným, tichým a zmiereným srdcom. Podľa židovských autorov, Izák už pochopil čo ho čaká a súhlasil s Abrahámom.

9.      A tak prišli na miesto, o ktorom mu povedal Bôh, a Abrahám tam postavil oltár a poukladal drevo. Potom poviazal Izáka, svojho syna, a položil ho na oltár na drevo.

Podľa Maimonidesa sa jedná o miesto, kde Dávid aj Šalmún postavili otlár, resp. miesto Šalmúnovho chrámu. O miesto kde postavil oltár Noach, keď vystúpil z korábu, je to miesto, kde obetovali svoje obete Kain a Ábel, miesto, kde obetoval Adam.

Bez Izákovej poslušnosti a spolupráce by nič z toho zrejme nebolo možné, predsa len Abrahám je v dosť pokročilom veku. Podobne Biblia hovorí aj o Kristovi.

Mučili ho, a on ponižujúc sa znášal dobrovoľne a neotvoril svojich úst; vedený bol ako baránok na zabitie a zanemel ako ovca, ktorá zanemie pred tými, ktorí ju strihajú, a neotvoril svojich úst. (Iz 53:7)

dal sám seba jako výmenné za všetkých, svedoctvo to vo svojich časoch (1Tim 2:6)

Izák je zviazaný rovnako ako Kristus.

Vtedy čata vojska, tisícnik a služobníci Židov sobrali Ježiša a poviazali ho. (Ján 18:12)

Izák je rovnako ako Kristus poslušný až do samého konca.

a súc v spôsobe najdený jako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža. (Fil 2:8)

10.  A Abrahám vystrel svoju ruku a vzal nôž, aby zabil svojho syna.

Až keď Abrahám pozdvihne svoju ruku, v ktorej drží nôž, prichádza záchrana. Boh nežiada Izákovu smrť, ale Abrahámovu poslušnosť až do samého konca.

11.  Ale tu zavolal na neho anjel Hospodinov z neba a riekol: Abraháme, Abraháme! Ktorý odpovedal: Tu som, Pane!

Hospodin nemá záľubu v ľudských obetiach a prísne ich zakazuje. Obeť je úplna, otec dal svojho syna, syn položil svôj život.

12.  A riekol: Nevzťahuj svojej ruky na chlapca a neučiň mu ničoho, lebo teraz už viem, že sa bojíš Boha a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného.

Abrahám neodoprel, neušetril (epheisato podľa Septuaginty) svojho jediného syna. Pavol píše o inom Otcovi, ktorý tiež neušetril (epheisato) svojho jediného syna, ale ho dal za nás všetkých (Rim 8:32).

Teraz už viem, v origináli teraz už som vedel. Boh vedel, že Abrahám poslúchne, ale teraz sa tak aj stalo. Boh už mal poznanie, teraz však uznal Abrahámovú poslušnosť.

13.  A Abrahám pozdvihol svoje oči a videl a hľa, baran bol za ním chytený v kroví za rohy. A Abrahám pošiel, vzal barana a obetoval ho v zápalnú obeť miesto svojho syna.

Namiesto Izáka má Boh pripravenú inú obeť.

A Abrahám pozdvihol sovje oči a videl,

Abrahám, váš otec, splesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa. (Ján 8:56)

14.  A Abrahám nazval meno toho miesta: Jehova-jireh, jako sa hovorí do dnes: Na vrchu Hospodinovom sa uvidí.

Prorocké meno, JHVH yireh, v preklade Hospodin sa postará, uvidí. Hospodin vykoná všetko potrebné. V budúcnosti Hospodin zaopatrí iného Baránka.

Celý tento príbeh je v skutočnosti proroctvom o tom, čo Boh vykoná o necelých dvetisíc rokov neskôr. Na rodiel od nášho európskeho chápania proroctva, v Izraeli má proroctvo širší význam. Proroctvo nie je len vyslovenie určitej predpovede, ktorá sa časom naplní, ale aj určitá vzorka udalostí, ktorá neskôr zopakuje. Napríklad medený had na púšti, v Jánovom evanielju 3:14-16. Ježiš poukazuje na to, že tento had je vlastne proroctvom o Ňom samom. Rovnako aj Pavol v liste Korinťanom (1Kor 10:4), nazýva Krista skalou, z ktorej Izrael dostal vodu po čas svojho pobytu na púšti. Missler nazýva tieto „nepriame“ proroctvá makrokódmy. V počítačovej terminológií je makrokód vzorka, šablona podľa, ktorej sa uskutočnia neskoršie činnosti.

Tu vidíme rovnaké pravidlo, Izákovo obetovanie je šablonou, proroctvom, podľa ktorého sa odohrá Kristová obeť.

-          Kristus aj Izák je jednorodený, milovaný syn svojho otca. Obaja sú synmi zasľúbenia, požehnané semä, z ktorého vzíde požehnaný národ (Izrael/Cirkev).

-          Ich pôrod a počatie je nadprirodzené, obaja sú potešením pre svôjho otca.

-          Kristus a Izák ticho prijímajú svôj údel, sú poslušní až do samého konca.

-          Obaja sú mŕtvy tri dni. V prípade Izáka ide o obdobie troch dní, počas ktorých vie Abrahám, že ho musí obetovať, teda pre Abraháma je Izák mŕtvy tri dni. Po týchto troch dňoch vstávajú z mŕtvych, resp. je Izák ponechaný pri živote.

-          Sú obetovaní na rovnakom mieste, na pohorí Morija, možno aj na tom istom vrchu. Možno sú v okamihu obete rovnako starí.

-          Obaja sú sputaní a obaja nesú drevo, na ktorom budú zabití.

-          Obaja vchádzajú do Jeruzalema (Izák na miesto, kde neskôr bude Jeruzalem) na oslovi.

-          Obaja sú dobrovoľnou otcovou obeťou.

Dalo by sa pokračovať ďalej, ale toto stačí. Izákov príbeh nekončí, bude pokračovať ďalej, rovnako ani Kristus neskončil svojim zmŕtvychvstaním. Prekvapujúco v Izákovej blízkej budúcnosti uvidíme ďalšiu analógiu so vzkrieseným Kristom.

15.  Vtedy zavolal anjel Hospodinov na Abraháma po druhé z neba

Tak ako už mnohokrát predtým, aj teraz vidíme, že po prijatej obeti následuje Božie zasľúbenie.

16.  a riekol: Na seba samého som prisahal, hovorí Hospodin, lebo preto, že si učinil túto vec a neodoprel si mi ani svojho syna, toho svojho jediného,

Znovu je zdôraznená zmluva, ktorú Hospodin uzavrel s Abrahámom. Zmluva je potvrdená prísahou (1Par 16:16, Luk 1:73).

Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba a povedal: Požehnám, áno, požehnám ťa a veľmi ťa rozmnožím. A tak trpezlive vyčkajúc dosiahol zasľúbenie. Lebo ľudia prisahajú na väčšieho, a každému sporu medzi nimi urobí koniec na stvrdenie složená prísaha. A preto, že Bôh chcel svrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť svojej rady, vložil do toho prísahu, aby sme dvoma nezmeniteľnými vecami, zasľúbením Božím a jeho prísahou, v ktorých je nemožné Bohu oklamať, mali silné potešenie, my, ktorí sme unikli, uchopiť nádej, ktorá leží pred nami, ktorú máme sťa kotvu duše, bezpečnú a pevnú, a ktorá vchádza do vnútra za oponu, kde jako predbehúň vošiel za nás Ježiš stanúc sa veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho až na veky. (Žid 6:13-20)

17.  požehnám, áno požehnám ťa a rozmnožiť rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi čo do počtu a jako piesku, ktorý je na brehu mora, a tvoje semeno zdedí bránu svojich nepriateľov,

Hospodin požehná Abraháma a jeho potomstvo (cez Izáka) a požehná v ňom všetký národy sveta.

18.  a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol na môj hlas.

Boh znovu potvrdzuje svoje zasľúbenie a prídavá prísľub víťazstva nad Kananejskými nepriateľmi. Brány boli sídlom jurisdikcie a obrany. Kto vlastní bránu, má moc nad celým územím a nad celým mestom.

Abrahámová veľkosť je v jeho poslušnosti, možno nie vždy poslúchol na prvýkrát a možno si nie vždy počínal správne. Boha však nikdy neopustil, svôj beh dokonal a boj dobojoval.

Lebo nie skrze zákon bolo dané Abrahámovi alebo jeho semenu zasľúbenie, že bude dedičom sveta, ale skrze spravedlivosť viery. (Rim 4:13)

Abrahámovo požehanie je dnes dostupné každému, kto verí v Krista.

Kristus nás vykúpil zpod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal za nás zlorečenstvom, lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, aby na pohanov prešlo v Kristu Ježišovi požehnanie Abrahámovo, aby sme dostali zasľúbenie Ducha skrze vieru. (Gal 3:13-14)

19.  Vtedy sa navrátil Abrahám ku svojim sluhom, a vstali a išli spolu do Bér-šeby. A Abrahám býval v Bér-šebe.

Kde je Izák? Určite prichádza s Abrahámom, ale Duch Svätý ho predsa opomína. Jeho absencia je nevýhnutná, aby jeho analógia s Kristom pokračovala ďalej.

Rodina Náchorova.

20.  A stalo sa po týchto udalostiach, že bolo oznámené Abrahámovi, hľa, vraj i Milka porodila synov Náchorovi, tvojmu bratovi,

Z východu prichádzajú správy o Náchorovej rodine, ktorá sa značne rozrastá. Tieto údaje sú dôležité vzhľadom na to, že práve z tejto rodiny vzíde Izákova manželka Rebeka.

Náchor má 12 synov.

21.  Úca, jeho prvorodeného, a Búza jeho brata, a Kemuela, otca Aramovho,

Elihú z knihu Jób je možno Búzov potomok (Jób 32:2). Úc je krajina, v ktorej žil Jób, ide však o iného Úca ako v Genezis 10:23. Kemuel je zakladateľ jedného zo sýrskych kmeňov, Aram nie je Aram z Genezis 10:22.

22.  a Kézeda a Chazó-va a Pildáša a Jidlafa a Betuela.

Prevažne sa jedná o obyvateľov Mezopotámie.

23.  A Betuel splodil Rebeku. Týchto osem splodila Milka Náchorovi, bratovi Abrahámovmu.

Zo všetkých mien je dôležité len jedno - Rebeka.

24.  A jeho ženina, ktorej bolo meno Reúma, tiež porodila, a to Tébacha a Gachama a Tachaša a Máchu.

Ženina, konkubína. Odvodené od hebrejského slova pilegesh, v preklade deliť sa o manžela. Ženina sa delí o manžela s jeho zákonnou manželkou. Ženina nie je smilnica ani prostitútka, ale manželka nižšej kategórie, nie je zákonná manželka, ale je podriadená zákonnej manželke a jej deti by nemali dediť.

 

KAPITOLA 23

Smrť Sárina. Jaskyňa Machpela.

1.      A Sárinho života bolo sto dvadsať sedem rokov. To sú roky života Sárinho.

Sára je jediná žena, pri ktorej Biblia uvádza jej vek - 127 rokov. Izák má 37 rokov.

2.      A Sára zomrela v Kirjat-arbe, to je Hebron, v Kananejskej zemi. A Abrahám prišiel, aby smútil za Sárou a aby ju oplakal.

Sáre, ako jedinej žene, venuje Biblia zmienku o jej pohrebe, veku a pohrebisku. Zároveň je jedinou ženou, ktorej Boh zmenil meno. Dvakrát je v Biblii daná Sára za príklad dobrej ženy, (Iz 51:1-2, 1Pet 3:3-6), Mária len raz... Podľa Pavla je Sára symbolom Cirkvi (Gal 4:22-23) a matkou všetkých, ktorí veria (1Pet 3:6).

Abrahám podľa zvyku zrejme trhá svoje rúcho, stríha svoju bradu, sype si na hlavu popol a postí sa, to všetko v prítomnosti Sárinho tela. Tento verš je prvou zmienkou v Biblii o mužovi, ktorý plače a zároveň jedinou zmienkou o tom, že by Abrahám plakal.

Kirját-arba po enákovi Arbovi (Joz 15:13, 21:11). Abrahám sa vracia do Hebronu po necelých 40-tich rokoch.

3.      Potom vstal Abrahám od svojho mŕtveho a hovoril synom Hetovým a vravel:

Možno po niekoľkých dňoch.

4.      Som tu u vás pohostín a cudzinec. Dajte mi u vás vlastníctva, čo mi bude na hrob, aby som pochoval svojho mŕtveho zpred svojej tvári.

Abrahám je ešte stále cudzinec, má síce sľúbený celý region, predsa nič nevlastní. Pochovať príbuzného na cudzom pozemku sa na blízkom východe nepatrí. Preto chce Abrahám kúpiť vhodné miesto na pochovanie Sáry.

5.      A synovia Hetovi odpovedali Abrahámovi a riekli mu:

Hetej je podľa Genezis 10:15 jeden z Kanaánoých potomkov.

6.      Počuj nás, pane. Ty si knieža Božie medzi nami. Pochovaj svojho mŕtveho v niektorom z našich najlepších hrobov. Nikto z nás ti neodoprie svojho hrobu, aby si tam nepochoval svojho mŕtveho.

Knieža Božie, nesi Elohim, v preklade ten, ktorý má Božiu priazeň. Celá komunikácia prebieha na vysokej úrovni a pred očami všetkých. Heteji ponúkajú Abrahámovi ľubovolný zo „svojich“ hrobov.

7.      Vtedy vstal Abrahám a poklonil sa ľudu zeme, synom Hetovým.

Abrahám však nechce “ich“ hrob.

Abrahám znovu vstáva. Keď hovorili Heteji tak sedel, stále dodržuje protokol, transakcia má síce komerčný charakter, ale treba následovať spoločenský poriadok, ktorý je jeho súčasťou.

8.      A hovoril s nimi a riekol: Ak myslíte, aby som pochoval svojho mŕtveho zpred svojej tvári, počujte ma a prihovorte sa za mňa u Efrona, syna Cochárovho.

Abrahám chce jaskyňu Machpelu (dvojitá jaskyňa), tá je vhodná na pohrebné účeli. Jaskyňa však už niekomu patrí.

9.      aby mi dal jaskyňu Machpelu, ktorá patrí jemu a ktorá je na konci jeho poľa; nech mi ju dá za toľko striebra, koľko je hodna, aby mi bola vlastníctvom na pohrabište medzi vami.

Abrahám chce kúpiť zem. Vie, že patrí do Kanaánu a celá zem raz pripadne jeho potomstvu. Tu je doma. Rád zaplatí koľko treba.

10.  A Efron sedel medzi synmi Hetovými. A tak povedal Hetej Efron Abrahámovi v prítomnosti synov Hetových, pred všetkými, ktorí vchádzali do brány jeho mesta, a riekol:

Transakcia sa zužuje len na Efrona a Abraháma, ostatní sú svedkami a dohliadajú na priebeh transakcie.

11.  Nie tak, môj pane, ale počuj ma; pole ti dávam, i jaskyňu, ktorá je na ňom, ti dávam, pred očami synov svojho ľudu ti ju dávam. Len pochovaj svojho mŕtveho.

Efron ponúka jaskyňu a k tomu šikovne pridáva aj pole ako dar. Podľa tradície je teraz rad na Abráhovi, aby ponúkol sumu navýšenú o pole, ktoré sa nepatrí odmietnuť.

Paradoxne jediné miesto, ktoré Abrahám získa v zasľúbenej zeme je miesto, kde bude pochovaný.

12.  Vtedy sa zase poklonil Abrahám pred ľudom zeme.

13.  A hovoril Efronovi pred ľudom zeme a riekol: Len keď ty tedy chceš; avšak nože ma počuj, prosím! Dám striebro za pole, vezmi odo mňa, a vtedy ta pochovám svojho mŕtveho.

Abrahám nechce nič zadarmo, celá transakcia musí byť legálna a trvalá.

14.  A Efron odpovedal Abrahámovi a riekol mu:

15.  Môj pane, nože ma počuj; zem je za štyristo šeklov; ale čože je to medzi mnou a medzi tebou? Len pochovaj svojho mŕtveho.

Takže, zem predsa len nie je zadarmo. Na jednej strane je Efron veľmi štedrý, ponúka Abrahámovi, drahý dar, na druhej strane je ale Abrahám povinný zaplatiť. Abrahám nemá na výber a prijíma. Abrahám chcel len jaskyňu, ale mu je vnútené za predraženú cenu aj pole (v porovnaní s Jer 32:9 a 2Sam 24:24).

16.  A Abrahám poslúchol Efrona. A tak odvážil Abrahám Efronovi toľko šeklov striebra, koľko povedal, v prítomnosti synov Hetových: štyristo šeklov striebra, bežných medzi kupcami.

Transakcia je nespochybniteľná, prebehla pri bráne mesta, pred očami všetkých. Všetci vidia vyplatenie sumy, ktorá je dostatočne vysoká, aby zabránila akejkoľvek pochybnosti.

17.  A tak prešlo pole Efronovo, ktoré je v Machpele, ktoré je naproti Mamremu, pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, i všetky stromy, ktoré boly na poli, ktoré boly na celom jeho chotári na okolo,

Aj keď nečítame o žiadnom spísanom dokumente, transakcia je platná aj v budúcnosti.

18.  v majetok Abrahámovi pred očami synov Hetových so všetkými, ktorí vchádzajú do brány jeho mesta.

19.  A potom pochoval Abrahám Sáru, svoju ženu, do jaskyne poľa Machpela, naproti Mamremu, to je Hebron, v Kananejskej zemi.

V jaskyni je neskôr okrem Sáry pochovaný aj sám Abrahám, Izák, Rebeka, Jakob a Lea.

20.  A tak stálo pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, Abrahámovi za vlastníctvo na pohrabište od synov Hetových.

Hlavnou témou tejto kapitoly nie je Sárina smrť, ale fakt, že po aj uplynutí viac ako 70 rokov od zasľúbenia, Abrahám stále nevlastní viac ako jeden cintorín. Abrahám nehľadí na cenu, hľadí do budúcnosti, kúpou cintorína vyjadruje svoju vieru: toto je jeho zem, sem patrí.

V tejto kapitole čítame po prvýkrát o smútení za mrtvého, pohrebe, vlastníctve zemi, kúpe zemi, platení striebrom a o vážení striebra.

 

KAPITOLA 24

Izákovo ženenie. Sluha, zaviazaný prísahou, ide.

1.      A Abrahám bol starý, pošlý vekom. A Hospodin požehnal Abraháma vo všetkom.

Starý, pošlí vekom, dlhý život je požehnanie od Hospodina (Joz 13:1, 23:1, 1Kr 1:1). Abrahám bol požehaný vo všetkom, rovnako sme požehnaní aj my (Ef 1:3, Jak 1:17).

Abrahám má 140 rokov, od Sárinej smrti uplynuli tri roky.

2.      A Abrahám povedal svojmu služobníkovi, staršiemu vo svojom dome, ktorý vládol nad všetkým, čo bolo jeho: Nože polož svoju ruku pod moje bedro.

Keďže je Abrahám už na sklonku svôjho života, chce dať do poriadku nedokončené záležitosti. Izák má už 40 rokov a aby sa mohol stať veľkým národom, potrebuje manželku. Manželkou však nemôže byť hoci kto a už vôbec nie Kananejka.

Voľba manželky je jedno z najdôležitejších rozhodnutí v ľudskom živote. Nie je najmúdrejšie vybrať si hneď prvého človeka, ktorý je po ruke. Kde však nájsť toho pravého? No, najlepšie je hľadať na tom mieste, kde by sa mali nachádzať zbožní ľudia. Ak však túžime po zbožnom partnerovi, sami by sme mali byť takou osobou, po ktorej zbožný človek túži.

Služobník, starší vo svojom dome. Ide o najvyššieho sluhu, zrejme Eliézera (utešiteľ, pomocník, doslova Boh je pomoc, Gen 15:2).

Polož ruku pod moje bedro, prísaha (Gen 47:29).

3.      Zaviažem ťa prísahou na Hospodina, Boha nebies a Boha zeme, že nevezmeš môjmu synovi ženy zo dcér Kananeja, v ktorého strede bývam.

Kananej je namočený v modlárstve a neprávosti, jeho potomkovia sú pod prekliatím.

Neťahajte cudzieho jarma s neveriacimi. Lebo čo má spoločného spravedlivosť s neprávosťou? Alebo jaké je obecenstvo svetla s temnosťou? (2Kor 6:14)

4.      Ale pojdeš do mojej zeme a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi Izákovi ženu.

Abrahámoví príbuzní si ešte uchovali poznanie Hospodina, okrem Hospodina však už uctievajú aj modly. Moja zem, Cháran v Mezopotámií. Izák nie je vôbec zapojený v procese hľadania jeho manželky. 

5.      A služobník mu povedal: A keby nechcela žena ísť so mnou do tejto zeme, či mám zaviesť nazpät tvojho syna do zeme, z ktorej si vyšiel?

Múdra otázka, ak sa mi páči osoba, ktorá nie je až tak zbožná, môžem zľaviť zo svojich kritérií?

6.      A Abrahám mu povedal: Chráň sa, aby si ta zpät nezaviedol môjho syna!

Určite nie. Cesta späť do hriechu je nepriajateľná.

7.      Hospodin, Bôh nebies, ktorý ma vzal z domu môjho otca a z mojej rodnej zeme a ktorý mi hovoril a ktorý mi prisahal a riekol: Tvojmu semenu dám túto zem, ten pošle svojho anjela pred tebou, a vezmeš odtiaľ môjmu synovi ženu.

Hospodin si vyvolil Abraháma, vzal ho z modlárskeho prostredia, do zeme, v ktorej bude bývať jeho potomstvo, svätý ľud Izrael, ktorý má byť svedctvom pre ostatné národy. Ten má šíriť po celej zemi pravé Hospodinovo učenie. Toto povolanie je sväté, nemôže byť skompromitované, netýka sa len Abraháma a Izáka, ale celého sveta.

Každého z nás vyslobodil z moci hriechu a smrti sám Hospodin, návrat späť by bol bláznostvo. Nech sú nám dostatočným varovaním slová Apoštola Petra.

Lebo ak poznaním Pána a Spasiteľa Ježiša Krista boli unikli poškvrnám sveta a boli nimi zase sa zapletúc premožení, tak sú im posledné veci horšie ako prvé. Lebo by im bolo lepšie bývalo nepoznať cestu spravedlivosti ako poznavším odvrátiť sa od vydaného im svätého prikázania. Prihodilo sa im, čo hovorí pravdivé príslovie: Pes sa navrátil k svojmu vlastnému vývratku a umytá sviňa pováľať sa v blate. (2Pet 2:20-22)

8.      A keby nechcela žena ísť s tebou, budeš čistý od tejto mojej prísahy, len môjho syna nezaveď nazpät ta.

Nie že by Abrahám neveril, toto pridáva aby vymedzil predmet prísahy.

9.      Vtedy položil služobník svoju ruku pod bedro Abraháma, svojho pána, a prisahal mu dotyčne tejto veci.

Teraz je prísaha právoplatná.

10.  A služobník vzal desať veľblúdov z veľblúdov svojho pána a išiel, a všetko dobré jeho pána bolo v jeho ruke. A tak vstal a išiel do Aramnaharaima, do mesta Náchorovho.

Na cestu sa vydáva karávana s 10 ťavami, nesúcich zásoby a dary. Jej cieľ je Sýria v Mezopotámií, mesto Cháran (Gen 11:31).

Sluha pri studni s Rebekou.

11.  A keď ta došiel, dal veľblúdom pokľakať vonku pred mestom pri studni vody v čas večera, o takom čase, keď vychodia ženy brať vodu.

Cesta trvala stovky kilometrov a zrejme niekoľko týždňov. Na večer sa počasie trošku schladí a práve vtedy prichádzajú ženy z celého mesta, aby nanosili domov potrebné množstvo vody, verejná distribúcia vody vtedy ešte neexistovala.

12.  A riekol: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, prosím, daj, žeby sa mi dnes pošťastilo, a učiň milosť s mojím pánom Abrahámom.

Sluha je prvou osobou v Biblii, ktorá sa modlí o Božie vedenie pri riešení zložitej situácie. Sluha nevypisuje konkurz ani nerobí Miss Mezopotámie, aby našiel najkrajšiu kandidátku, ale sa modlí. Modlí sa veľmi smelo, dnes chce odpoveď.

13.  Hľa, stojím tu pri studni vody, a dcéry mužov mesta vyjdú sem von brať vodu.

Studňa je vhodné miesto na stretnutie vhodnej kandidátky.

14.  Nech stane sa tak, aby deva, ktorej poviem: Nachýľ, prosím, svoje vedro, aby som sa napil! A povie: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov, aby to bola tá, prosím, ktorú si prisúdil svojmu služobníkovi Izákovi, a potom poznám, že si učinil milosť s mojím pánom.

Napojiť ťavy cudziemu človeku bolo bežnou vecou, patrilo to k základnej slušnosti, ale veľmi zriedkavé bolo, ak tak spravila cudzia žena. Ak tak však spraví, preukáže svoju starostlivosť, dobromyselnosť a pracovitosť.

15.  A stalo sa, kým on ešte nebol dohovoril, že hľa, vychádzala von Rebeka, ktorá sa narodila Betuelovi, synovi Milky, ženy Náchora, brata Abrahámovho, so svojím vedrom na svojom pleci.

Ešte sa ani nedomodlil a už prichádza odpoveď. A ešte k tomu prichádza tá správna žena, jedna z Abrahámových príbuzných.

16.  A deva bola veľmi krásneho vzozrenia, panna, ktorej ešte nebol poznal muž, a sišla ku pramennej studni a naplnila svoje vedro a vyšla.

Aby toho nebolo málo, Rebeka je veľmi krásna (aj keď to nie je hlavná podmienka) a ešte k tomu panna (to už je veľmi dôležité). Všetky tieto aspekty sú svedectvom Božej moci, On koná podľa svojho zasľúbenia, ktoré dal Abrahámovi.

Nestačí, že je Rebeka krásna, musí byť aj čistá. Ak by aj bola najkrajšou na svete, ale si nezachovala svoju čistotu, nič jej to neprospeje. Nebola by dobrá pre svojho ženícha. Vonkajšia krása pominie, ale vnútorné hodnoty zostávajú, tie z nás robia ľudí, ktorými sme.

Rebeka je predobrazom Cirkvi, ktorá je síce pekná, ale hlavne je čistá, inú nevestu Kristus nechce.

Vy, mužovia, milujte svoje ženy, jako aj Kristus miloval cirkev a vydal sám seba za ňu, aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom, aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná. (Ef 5:25-27)

17.  A služobník jej bežal oproti a riekol: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra!

Nepatrí sa aby Rebeka oslovila cudzieho muža, preto ju ako prvý oslovuje Abrahámov sluha. Jeho prosba je zároveň skúškou, či je ona tá pravá.

18.  A ona povedala: Napi sa, môj pane! A rýchle sňala svoje vedro na svoju ruku a dala mu piť.

Rebekina odpoveď je pozitívna a veľmi zdvorilá. Rebeka hovorí a robí presne to, za čo sa sluha modlil.

19.  A keď sa mu už bola dala napiť, povedala: Naberiem i tvojim veľblúdom, dokiaľ len budú piť.

Dnes si už nevieme predstaviť koľko úsilia musela Rebeka vyvynuť. Napojiť desať tiav je velmi ťažká robota. Jedna ťava dokáže vypiť až 200 litrov vody, 10 tiav mohlo vypiť 2000 litrov. To všetko musí nosiť Rebeka v jednom vedre, možno stokrát hore dolu. To je robota na 1-2 hodiny.

Pri studni stretávajú svoje neskoršie manželky aj Jakob (Gen 29:1-12) a Mojžiš (Ex 2:15-22). Pri studni Ježiš stretáva samaritánku, ktorá mála piatich manželov a teraz žije s druhom (Ján 4:39-42). Z Ježišových slov je jasné, že ani jeden manžel či manželka nedokážu dať zmysel nášmu životu (aj keď možno to očakávame), to dokáže len Ježiš.

20.  A rýchle vyliala svoje vedro do válova a zase bežala k studni nabrať vody a nabrala všetkým jeho veľblúdom.

Do studne treba schádzať, nabrať vodu, vystúpiť hore, vyliať vedro do válova potom znovu zostúpiť do studne a tak stále dokola, dokiaľ sa všetký ťavi nenapijú.

21.  A muž ju mlčky obdivoval a pozoroval, aby zvedel, či dal Hospodin jeho ceste zdaru a či nie.

Aj keď sa veci daria a idú ako po másle, treba byť pozorný či človek ide po tej správnej ceste.

22.  A stalo sa, keď už boli prestali veľblúdi piť, že muž vyňal zlatú obrúčku na nos, pol šekla váhy, a dva náramenníky, ktoré vážily desať šeklov zlata, a dal ich na jej ruky.

Za odmenu dostáva Rebeka zlatú obrúčku. Šperk, ktorý sa nosí ako okrasa v ľavej časti nosa, dnes by sme to nazvali pearcing. Ďalej dostáva dva zlaté náramky.

23.  A riekol: Čia si ty dcéra? Povedz mi, prosím. Či je v dome tvojho otca miesta pre nás, kde by sme prenocovali?

Ako ďalšie je potrebné zistiť či je Rebeka Abrahámova príbuzna, ak nie je, tak musí sluha hľadať ďalej.

24.  A ona mu povedala: Ja som dcéra Betuela, syna Milky, ktorého porodila Náchorovi.

Náchor je Abrahámov starší brat, Rebeka je teda dcérou Abrahámovho synovca Betuela.

25.  A ešte mu povedala: I slamy i krmu je hojne u nás i miesto prenocovať.

Rebeka pozýva sluhu domov, aby sa stretol s celou rodinou.

26.  A človek sklonil hlavu a poklonil sa Hospodinovi.

27.  A riekol: Požehnaný Hospodin, Bôh môjho pána Abraháma, ktorý nezanechal svojej milosti a svojej pravdy, aby ju bol odňal od môjho pána. I mňa viedol Hospodin na ceste do domu bratov môjho pána.

Tak ako je dôležité sa modliť je dôležité ďakovať za splnené prosby.

Sluha Abrahámov v dome Betuelovom.

28.  A deva bežala a oznámila domu svojej matky všetko tak, ako sa to stalo.

Rebeka beží, aby pripravila rodinu pre príchod hosťa.

29.  A Rebeka mala brata, ktorému bolo meno Lában. A Lában bežal k mužovi von ku studni.

Lában vystupuje ako hlava rodiny aj keď Betuel ešte žije (Gen 24:50), zrejme je už starý a Lában prevzal jeho pozíciu.

30.  Lebo stalo sa, keď videl obrúčku a náramenníky na rukách svojej sestry, a keď počul slová Rebeky, svojej sestry, ktorá vravela, že tak a tak mi hovoril muž, že prišiel k mužovi, ktorý hľa, práve stal pri ležiacich veľblúdoch pri studni.

Vzhľadom na to čo vieme o Lábanovi, si môžeme domyslieť, že pri pohľade na zlato sa mu zrýchlil tep a určite sa mu aj zaiskrilo v očiach. Zvláštne, akú moc môžu mať nad ľuďmi peniaze a zlato.

31.  A povedal: Vojdi, požehnaný Hospodinov! Prečo by si stál vonku, keď som ja už pripravil dom a miesto pre veľblúdov.

Lában pozná Hospodinovo meno. Jonatánov Targum parafrázuje výraz pripravil dom, vyčistil dom od modiel, ktoré by mohli Abrahámovho sluhu pohoršiť.

32.  A muž vošiel do domu, a Lában odsedlal veľblúdov a dal veľblúdom slamy a krmu a vody umyť jeho nohy i nohy mužov, ktorí boli s ním.

Lában sa správa ako vzorný hostiteľ.

33.  A potom predložil pred neho jesť. Ale muž riekol: Nebudem jesť dokiaľ nepoviem, čo mám povedať. A Lában povedal: Hovor!

Predtým ako bude jesť, musí splniť svoju úlohu. Rovnako ako Ježiš, ktorý hovorí:

…Mojím pokrmom je to, aby som činil vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonal jeho dielo. (Ján 4:34)

34.  Vtedy riekol: Ja som služobník Abrahámov.

35.  Hospodin veľmi požehnal môjho pána, takže sa stal veľkým. A dal mu drobného stáda, oviec a kôz, a hoviad, striebra a zlata, sluhov a dievok, veľblúdov a oslov.

36.  A Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi syna, keď už bola zostarela, a dal mu všetko, čo má.

Hlavným dôvodom návštevy je hľadanie Izákovej manželky. Sluha postupne rozpráva celý príbeh. Opakovanie je v orientálnej literatúre bežná vec, aj keď nám sa môže zdať zbytočné.

37.  A môj pán ma zaviazal prísahou a riekol: Nevezmeš môjmu synovi ženy z dcér Kananeja, v ktorého zemi ja bývam.

38.  Ale istotne pojdeš do domu môjho otca a k mojej rodine a odtiaľ vezmeš môjmu synovi ženu.

39.  A ja som povedal svojmu pánovi: Možno, že nepôjde žena so mnou -.

40.  A riekol mi: Hospodin, pred ktorého tvárou chodím, pošle svojho anjela s tebou a učiní tvoju cestu zdarnú, a vezmeš môjmu synovi ženu z mojej rodiny a z domu môjho otca.

41.  Vtedy budeš oprostený mojej prísahy, keď prijdeš k mojej rodine, a jestli ti nedajú, nuž budeš prostý svojej prísahy.

42.  A tak som prišiel dnes ku studni a povedal som: Hospodine, Bože môjho pána Abraháma, ak daríš šťastím moju cestu, po ktorej idem,

43.  hľa, stojím pri studni vody a prosím, žeby panna, ktorá vyjde brať vodu, a ktorá, keď jej poviem: Daj sa mi, prosím, napiť trochu vody zo svojho vedra,

44.  mi odpovie: I ty sa napi, a naberiem i tvojim veľblúdom, bola tou ženou, ktorú prisúdil Hospodin synovi môjho pána.

45.  A prv ako som ja prestal hovoriť vo svojom srdci, tu hľa, vyšla Rebeka nesúc svoje vedro na svojom pleci a sišla k studni a nabrala vody. A povedal som jej: Daj sa mi, prosím, napiť!

46.  A ona rýchle složila svoje vedro so seba a riekla: Napi sa, a napojím aj tvojich veľblúdov. A napil som sa, a napojila aj veľblúdov.

47.  Vtedy som sa jej pýtal a povedal som: Čia si ty dcéra? A riekla: Dcéra Betuela, syna Náchorovho, ktorého mu porodila Milka. Tu som jej zavesil obrúčku na jej nos a dal som náramenníky na jej ruky.

48.  Potom som sklonil hlavu a poklonil som sa Hospodinovi a dobrorečil som Hospodinovi, Bohu svojho pána Abraháma, ktorý ma viedol pravou cestou, aby som vzal jeho synovi dcéru brata svojho pána.

49.  A tak teraz, ak činíte milosrdenstvo a pravdu s mojím pánom, oznámte mi to, a jestli nie, i tak mi oznámte, a obrátim sa napravo alebo naľavo.

Potom čo sluha vyrozprával celý príbeh a zdôraznil ako ho viedol Hospodin, dáva rodine ponuku na sobáš. Ak nebudú súhlasiť bude hľadať ďalej, Náchor má viacerých synov, nie len Betuela.

50.  Vtedy odpovedal Lában a Betuel, a riekli: Od Hospodina vyšla vec; nemôžeme hovoriť s tebou ani dobré ani zlé.

Betuel aj Lában uznávaju Božie konanie, ak je to teda Božia vôľa, nech sa tak stane.

51.  Hľa, Rebeka je pred tebou, vezmi a iď, a nech je ženou syna tvojho pána, tak ako hovoril Hospodin.

52.  A stalo sa, keď počul služobník Abrahámov ich slová, poklonil sa Hospodinovi až k zemi.

Misia je úspešná, všetká chvála patrí Bohu.

53.  Potom vyňal služobník strieborné klenoty a zlaté klenoty a rúcha a dal Rebeke a drahocenné veci dal i jej bratovi i jej matke.

Následne sa súhlas so sobášom potvrdzuje darmi pre Rebeku, ale aj pre jej rodinu. Všetký dary sú drahé a veľmi hodnotné.

Cesta späť.

54.  Potom jedli a pili, on i mužovia, ktorí boli s ním, a prenocovali. A keď vstali ráno, riekol: Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi!

Po daroch následuje hostina, ktorá celú vec stvrdzuje.

55.  Ale jej brat povedal i jej matka: Nech zostane dievča s nami niekoľko, asi desať dní, a potom pojdeš.

Celá udalosť prebieha veľmi rýchlo, z dňa na deň má Rebeka manžela. Ešte včera bola slobodná, dnes má odísť do cudzej krajiny, všetci vedia, že už asi nikdy neuvidia.

Niektoré preklady prekladajú 10 dní ako rok alebo 10 mesiacov, z originálu to nie je úplne jasné. Čas sa mal vyplniť skrášľovacími kúrami a prípravami na svatbu, aby bola nevesta primerane pripravená.

56.  A riekol im: Nezdržujte ma, keď učinil Hospodin moju cestu šťastnú. Prepustite ma, nech idem k svojmu pánovi.

O tom však sluha nechce ani počuť.

57.  Vtedy povedali: Zavolajme dievča a opýtajme sa, čo ona povie?

Nech teda rozhodne sama Rebeka.

58.  A tak zavolali Rebeku a riekli jej: Či pojdeš s týmto mužom? A povedala: Pojdem.

Aj keď sa jedná o Rebekín sobáš, až do tejto chvíle je neprítomná. Konečne dostáva možnosť, aby sa vyjadrila. Rebeka nikdy nevidela Izáka, ale predsa neváha. Nevie kam ide ani čo ju tam čaká.

59.  Vtedy prepustili Rebeku, svoju sestru, i jej chôvu i služobníka Abrahámovho i jeho mužov.

Pestúnka sa volá Debora (Gen 35:8). Samozrejme Debora už nie je Rebekinou pestúnkou, tou bola v jej detsve, teraz je jej hlavnou služkou.  

60.  A požehnali Rebeku a riekli jej: Naša sestro, ty buď v tisíce desať tisícov, a tvoje semä nech trvale zdedí bránu tých, ktorí by ho nenávideli.

Požehnanie veľmi podobné tomu, ktoré dostal Abrahám v Genezis 22:17.

61.  Potom vstala Rebeka a jej dievčatá, sadly na veľblúdov a išly za mužom. A tak vzal služobník Rebeku a išiel.

S Rebekou ide viacero žien.

62.  A Izák bol prišiel z cesty od studne Živého, ktorý ma vidí, lebo býval v zemi na juhu.

Studňa z Genezis 16:14. Izák už nebýva s Abrahámom, ale býva sám na juhu.

63.  A Izák bol vyšiel premýšľať na poli, keď sa chýlilo k večeru. A keď pozdvihol svoje oči, videl a hľa, veľblúdi prichádzali.

Ako Izák premýšľa zrazu zdvíha svôj pohľad a vidí návštevu.

64.  A Rebeka tiež pozdvihla svoje oči a videla Izáka a sosadla rýchle s veľblúda.

Rebeka rýchlo zosadá, vidí prichádzať Izáka. Podľa miestnej tradície sa nepatrí, aby žena sedela, keď muž stojí.

65.  A povedala služobníkovi: Kto je to tamten muž, ktorý nám ide po poli oproti. A služobník riekol: To je môj pán. Vtedy vzala závoj a zakryla sa.

Keďže je Izák ešte stále cudzí, prikrýva si Rebeka tvár závojom.

66.  A služobník rozprával Izákovi všetko, čo vykonal.

Sluha rozpráva celý príbeh a predstavuje Izákovi Rebeku.

67.  A Izák ju voviedol do stánu Sáry, svojej matky, a tak si vzal Rebeku a bola mu ženou, a miloval ju a potešil sa Izák po smrti svojej matky.

Prvá zmienka o manželskej láske. Aj keď v kapitole Boh priamo nevystupuje, predsa je hlavnou postavou, spomína sa 17-krát. Chráni a vedie Abrahámovho sluhu, aranžuje jeho stretnutie s Rebekou, ako aj Rebekýn odchod.

V posledných veršoch kapitoly sa na scéne znovu objavuje Izák. Od okamihu jeho obete sme o ňom nečítali. Proroctvo o Kristovi tak pokračuje ďalej. Izák je obetovaný, potom zmizne z očí a objavuje sa až v momente, keď mu anonymný služobník prináša jeho nevestu.

Izák vystupuje ako predobraz Krista. Rebeka je zase predobrazom Cirkvi, ktorá je čistá (2Kor 11:2). Abrahám reprezentuje Otca a služobník je zase predobrazom Ducha Svätého, ktorý nehovorí sám od seba (Ján 16:13-14) a ktorý zároveň prináša dary (Gal 5:22, 1Kor 12:7-11). Ak je tým služobníkom Eliézer (a zrejme aj je), tak je to ešte úžasnejšie. Eliézer znamená v preklade Utešiteľ, Pomocník.

Otec obetuje Syna (Ján 3:16), ten sa následne vytráca zo scény (Ján 14:19, 28, 1Pet 1:8) a je „skrytý“ pri svojom Otcovi. Keď sa Syn znovu zjavuje vidíme ako sluha - Utešiteľ prichádza s Nevestou (Sk 13:4, 1Tes 4:14-16), aby bola naveky so svojim Milým. Ako raz povedal Augustín, Nový zákon je skrytý v Starom zákone a Starý zákon je zjavený v Novom zákone.

 

KAPITOLA 25

Synovia Abrahámovi od Ketury.

1.      A Abrahám sa znova oženil a vzal si ženu, ktorej bolo meno Ketura,

V určitom okamihu svojho života sa Abrahám znovu žení, berie si Keturu, o ktorej vieme len toľko, že bola jeho ženinou, konkubínou (1Par 1:32). Otázne je, či bola Ketura Abrahámovou ženinou aj počas Sárinho života? Ženina je druhoradá manželka. Je teda možné, že Abrahám mal Keturu za ženinu počas Sárinho života a po jej smrti sa Ketura stala jeho právoplatnou manželkou.

Spolu majú 6 synov, či až po Sárinej smrti alebo počas Sárinho života je rovnako otázne.

2.      a porodila mu Zimrana, Jokšana, Madana, Madiana, Jišbáka a Šúacha.

Týmto sa plní ďalšia časť Božieho zasľúbenia, Abrahám sa stáva otcom mnohých národov. Zo šiestich synov je pre Izrael a pre nás najznámejší Madian.

3.      A Jokšan splodil Šebu a Dedána. A synovia Dedánovi boli Assúrim, Letuším a Leummím.

Mená Dedánovích synov sú v množnom čísle, ide o rodinné klany, ktoré žijú na Blízkom východe. Neskôr splynú s ostatnými arabskými kmeňmi. Šeba (Job 1:15), Dedán (Iz 21:13, Jer 25:23).

4.      A synovia Madianovi: Éfa, Efer, Chanoch, Abída a Eldea. Všetci títo boli synmi Keturinimi.

O Éfovi sa zmieňuje Izaiáš 60:6.

5.      A Abrahám dal všetko, čo mal, Izákovi.

Izák je stále jediný dedič (Gen 24:36). Dostáva dobytok, zem a hlavne zasľúbenia.

6.      A synom ženín, ktoré mal Abrahám, dal Abrahám dary a poslal ich preč od Izáka, svojho syna, kým ešte žil, na východ, do východnej zeme.

Keturiných synov, rovnako ako aj Izmaela (Gen 21:14), posiela Abrahám preč. Snaží sa predísť potencionálnym konfliktom medzi Izákom a ostatnými synmi. Synovia neodchádzajú s práznymi rukami, každému Abrahám dáva zo svojho majetku, dobytka, náradia a semien.

Smrť Abrahámova.

7.      A toto sú dni rokov života Abrahámovho, ktoré žil: sto sedemdesiatpäť rokov.

Abrahám zomiera 38 rokov po Sárinej smrti. Izák má 75 rokov a Ezav s Jakobom po 15. Izmael má 89 rokov. Keď Abrahám prichádzal do Kanaánu mal 75 rokov, v Kanaáne teda prežil 100 rokov.

8.      A tak dokonal Abrahám a zomrel v dobrej starobe, starý a sýty veku, a bol pripojený k svojmu ľudu.

Dobrý epitaf, charakterizujúci celý Abrahámov život. Pripojený k svôjmu ľudu? Veď v hrobke je len Sára. Abrahám síce zomiera, ale neprestáva existovať, odchádza na miesto, ktoré Ježiš nazýva Lono Abrahámovo (Luk 16:23) a tam čaká na svoje neskoršie vzkriesenie. Lono Abrahámovo je jedno z oddelení šoelu (po hebrejsky), hadesu (po grécky). V slovenčine to poznáme ako peklo (čo nie je najlepšie označenie). Toto „peklo“ má minimálne dve oddelenia: Lono Abrahámovo, kde sú a boli starozákonní svätí a to, čo my poznáme ako peklo, kde sa nachádzajú nespravodliví čakajúci na svôj súd pred bielym trónom (Zj 20:11-15).

Na rozdiel od Abraháma Jakobovo hodnotenie života vyznieva opačne (Gen 50:20).

9.      A pochovali ho Izák a Izmael jeho synovia, v jaskyni Machpele, na poli Efrona, syna Cochára, Heteja, ktoré je naproti Mamremu.

Aj napriek tomo čo Izmael prežil, predsa prichádza pochovať svojho otca, odkladá na bok osobné veci a spolu s Izákom pochováva Abraháma.

10.  Na tom istom poli, ktoré kúpil Abrahám od synov Hetových; tam bol pochovaný Abrahám i Sára, jeho žena.

Kúpa je popísaná v Genezis 23.

11.  A stalo sa po smrti Abrahámovej, že Bôh požehnal Izáka, jeho syna. A Izák býval pri studni Živého, ktorý ma vidí.

Abrahámova smrť neprináša koniec, naopak Boh pokračuje vo svojom pláne ďalej. Treba však podotknúť, že Abrahámovi sa vyrovná máloktorí z jeho mnohých potomkov. Jeden ho však predsa vysoko prevýši - Ježiš Kristus.

Rody Izmaelove.

12.  A toto sú rody Izmaela, syna Abrahámovho, ktorého porodila Egypťanka Hagar, dievka Sárina, Abrahámovi.

Týmto veršom začína nové obdobie a nová kapitola knihy, toto sú rody Izmaela. Končia rody Téracha ktoré začali v Genezis 11:27. Izmael je však len marginálna postava, hlavný priestor bude venovaný rodom Izáka (verš 19).

13.  Tedy toto sú mená synov Izmaelových, ktorými sa menujú po svojich rodoch: prvorodený Izmaelov Nebajot, Kédar, Adbeel a Mibsám,

Nebajot, Kédar (Iz 21:17, 42:11, 60:7, Jer 49:28, Žalm 120:5).

14.  Mišma, Dúma a Massa.

Dúma (Iz 21:11). Z týchto troch mien sa stalo židovské príslovie. Mišma, počuť, Dúma, ticho, Massa, trpezlivosť. Spolu: veľa počúť, málo povedať a veľa vydržať.

15.  Chadar a Téma, Jetur, Nafíš a Kédma.

Chadar (1Par 1:30), Téma (Jób 6:19, Iz 21:13-14, Jer 25:23). Jetur, Nafíš (1Par 6:19-22). Kédma (Deut 2:26, Jer 49:28).

16.  Toto sú synovia Izmaelovi, a toto sú ich mená po ich vsiach a po ich táboroch, dvanásť kniežat ich kmeňov.

Tak ako Boh predpovedal, Izmael má 12 synov.

17.  A toto sú roky života Izmaelovho: sto tridsaťsedem rokov. A tak dokonal a zomrel, a bol pripojený k svojmu ľudu.

Izmaelovo zhodnotenie je prekvapujúco pozítivne.

18.  A bývali od Chavily až po Šúr, ktoré leží oproti Egyptu, jako ideš do Assýrie. A tak položil sa losom pred tvárou všetkých svojich bratov.

Ich bratia sú potomkovia Keturiných synov a Lotových dcér. Izmaeliti obývajú územie od Egypta po Asýriu a postupne sa túlajú po celom Arabskom poloostrove.

Rody Izákove. Jakob a Ezav.

19.  A toto sú zase rody Izáka, syna Abrahámovho. Abrahám splodil Izáka.

Teraz teda začínajú rody Izákove, jeden z 10 rodov, Geneseos, v knihe Genezis (kniha rodov). Samotnému Izákovi kniha však venuje prekvapivo málo priestoru.

20.  A Izákovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal Rebeku, dcéru Aramejca Betuela z Pádan-arama, sestru Aramejca Lábana, za ženu.

Pádan-aram, v preklade Aramova rovina, región, kde sa nachádza mesto Cháran. Aram, aramej, neskôr premenovaný Grékmi na Sýriu. Lában ani Betuel nie sú aramejcami od narodenia, sú synmi Arfaxada, ale tým, že žijú v Sýrií už dlhý čas, sú nazvaní aramejcami (aj keď sú pôvodne z Úra Chaldejov). Z rovnakého dôvodu je aj Jakob (Deut 26:5) nazvaný aramejcom.

Nielenže Izák musí čakať 40 rokov kým sa ožení, jeho žena je ešte k tomu neplodná.

21.  A Izák sa pokorne modlil Hospodinovi za svoju ženu, lebo bola neplodná. A Hospodin vyslyšal jeho pokornú modlitbu, a počala Rebeka, jeho žena.

Medzera medzi veršami zaberá obdobie 20 rokov. Kým Rebeka porodí Jakoba a Ezava musia obaja trpezlivo čakať dlhých 20 rokov. Rovnako musel čakať Abrahám so Sárou a neskôr musí čakať Jakob s Ráchel. Prečo? Aby pochopili, že ich deti, to zasľúbené semä, je ovocím Božej milosti a nielen plodom ich tela. Boh im ukazuje, že On je zdrojom požehnania, Jeho požehnanie a naplnenie Jeho zasľúbenia sa nedá dosiahnuť ľudským úsilým, ale len Božou milosťou.

22.  A keď sa strkaly deti v jej živote, riekla: Jestli tak, načo ja toto? A išla sa pýtať Hospodina.

Hebrejské slovo strkať, yithrotsatsu, sa používa v Sudcom 9:53 a v Žalme 74:14 v spojitosti s rozrazením lebky a v Izaiášovi 36:6 v spojitosti s lámaním trstiny. Nejde teda len o bežné strkanie.

Posledná veta vzbudzuje zvedavosť, kam sa to išla pýtať? Podľa Jeruzalemskeho a Jonatánovho Targumu išla k Semovím žiakom (Sem je už mŕtvy a o jeho žiakoch Biblia mlčí) podľa arabských autorov išla za Melchisedechom a podľa Aben Ezru išla za prorokom alebo Abrahámom (ten v tej dobe ešte stále žije). Rovnako je však možné, že išla iba na miesto, kde má súkromie a kde sa môže v pokoji modliť.

23.  A Hospodin jej povedal: Dva národy sú v tvojom živote, a dvojí ľud sa rozíde z tvojho lona, a jeden ľud bude mocnejší od druhého ľudu, a väčší bude slúžiť menšiemu.

Boj medzi Jakobom (Izraelom) a Ezávov (Edomom) začína už pred ich narodením. To je prezvesťou dlhého boja medzi Izraelom a Edomom. Konflikt medzi obomi bratmi (ale aj národami) vychádza z odlišnej povahy. Ezav je šikovný lovec, rád loví a túla sa po krajine, Jakod je tichší, má radšej istotu domova a pastierstvo.

Aj keď bude Ezavov rod silnejší a mocnejší, dávno pretým tým než Izrael zabral svoju zem a ustanovil si prvých kráľov, Ezav mal svoje kniežatá a kráľovstvá (Gen 36), predsa sa stáva sluhom Izraela (za vlády Dávida a ďalších izraelských a judských kráľov). Neskôr v dobe Judáša Makabejského a jeho synovca Hyrkanusa boli Edomiti vyhnaní alebo asimilivaní medzi židov.

Lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva - ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu. Jako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel. (Rim 9:11-13)

24.  Keď sa potom naplnily jej dni, aby porodila, tu hľa, dvojčatá boly v jej živote.

Dvojčatá, thomim, z odtiaľ pochádza meno Tomáš, grécky Didymus.

25.  A vyšiel prvý červený, celý jako chlpatý odev, a nazvali jeho meno Ezav,

Celá táto veta obsahuje slovné hračky. Červený, 'admoni, náražka na meno Edom (Gen 25:30). Chlpatý, sie'ar, je zase podobné slovu Seir, sie'ir, a aj Ezavovmu menu, 'Esiaw. Obe mená sa stanú Ezavovou prezývkou. Tieto mená charakterizujú jeho ďalší život. Za červené predá svoje prvorodenstvo a Jakob použije srsť, aby napodobnil jeho chlpy na oklamanie Izáka.

Ezav, podľa Roháčka voľne preložené ako Chlpatý, odvodené od arabského slova pokrytý (v tomto prípade chlpmy).

26.  a potom vyšiel jeho brat, ktorého ruka držala pätu Ezavovu, a tak nazvali jeho meno Jakob. A Izákovi bolo šesťdesiat rokov, keď ich porodila.

Jakob, ya'aqob, nech On (Boh) ochraňuje, podobné so slovom päta, 'aqeb. 'Aqab znamená zase sledovať zo zadu, 'aqob znamená podvodník, prefíkaný, rafinovaný, ten ktorý podráža päty druhým. Jakobovo meno charakterizuje jeho osobu, lsťou uchváti požehnanie (Gen 27:36).

Ezav predá prvorodenstvo.

27.  A keď vyrástli chlapci, bol Ezav mužom, ktorý sa rozumel lovu, mužom poľa, a Jakob bol prostý muž a býval v stánoch.

Ezav je snom každého otca. Silný muž, dobrý lovec, vedel ako to vonku chodí, skrátka pravý chlap. Jakob je však trošku iný, rád je doma, má rád domáce práce, stará sa o stádo.

Okrem Ezava Biblia pozná už len jedneho lovca - Nimroda, ktorý sa zbúril pred Bohom. Pavol opisuje Ezava v Židom 12:16:

Aby nebol niekto smilník alebo obecný jako Ezav, ktorý za jeden pokrm predal svoje prvorodenstvo.

28.  A Izák miloval Ezava, pretože jedával z jeho lovu, a Rebeka zase milovala Jakoba.

Tragické slová. Zvláštne, že Izák má rád Ezava, kvôli chutnému jedlu, ktoré mu nosí. Rodičovská láska vyzerá trochu inak ako v Izákovom prípade.

29.  A raz uvaril Jakob váru, a Ezav prišiel s poľa a bol ustatý a zomdlený.

Tak ako to už býva, dôležitá udalosť začína vcelku nevine. Jakob varí jedlo. Počas varenia prichádza vyhladnutý Ezav.

30.  A Ezav povedal Jakobovi: Nože mi daj zhltnúť z toho červeného tu! Lebo som hladný a zomdlený. Preto nazvali jeho meno Edom.

Či už Ezav nič neulovil alebo sa mu minuly zásoby, žiada od Jakoba jedlo, resp. z toho červeného. Ezav je zrejme vo veľmi zlom stave a nakonci svojich síl.

Edom, červený, Ezavova prezývka, červený bol už pri pôrode.

31.  Ale Jakob mu povedal: Predaj mi dneská svoje prvorodenstvo!

Jakob zrejme pozná proroctvo z verša 23, starší má slúžiť mladšiemu. Teraz využíva Ezavovu slabosť a ponúka mu výmenu. Aj keď Jakob neklame ani násilne nenúti Ezava, predsa prichádza ako pokušiteľ a zneužíva Ezavovú situáciu. Nečaká kým Boh naplní svoje slovo, berie veci do vlastných rúk.

Prečo je pre Jakoba prvrodenstvo tak dôležité? Prvorodenstvo zaručuje:

-          materiálne a duchovné požehnanie od svôjho otca,

-          prvorodený syn dostáva dvôjnásobný diel (Deut 21:17),

-          po otcovej smrti sa stáva hlavou rodiny, získava autoritu nad ostatnými bratmi, (Gen 27:29, 2Par 21:3),

-          stáva sa duchovným vodcom celej rodiny (Gen 43:33).

V tomto prípade sa prvorodený stáva aj dedičom Abrahámovej zmluvy, zeme, ktorú mu sľúbil Hospodin, zakladateľom veľkého národa a nakoniec z jeho potomstva vzíde Mesiáš (Gen 28:4).

32.  A Ezav povedal: Hľa, jednako idem zomrieť, načože mi je prvorodenstvo?!

Ezav robí tragickú chybu, dobrovoľne sa zrieka Božej priazne. Jeho telesnosť sa mu stáva osudnou.

33.  A Jakob povedal: Prisahaj mi dnes a hneď tu! A prisahal mu a predal Jakobovi svoje prvorodenstvo.

Transakcia je potvrdená prísahou.

34.  Vtedy dal Jakob Ezavovi chleba a šošovičnej váre. A jedol a pil a vstal a išiel, a tak pohŕdol Ezav prvorodenstvom.

Aj keď je Ezav dobrý lovec, padá do pasce oveľa prefíkanejšieho lovca. Na druhej strane Ezav vedel čo sa deje a svojim prvorodenstvom pohrdol. Tabuľky z Nuzi[62] zaznamenávajú správu o mužovi menom Tupkitilla, ktorý predal bratovi za tri ovce háj, ktorý zdedil[63], čo poukazuje, že podobné transakcie sa v danom období naozaj odohrávali, preto nemôžeme chápať Jakob príbeh ako výplod starých hebrejských pisárov.

 

KAPITOLA 26

Izák na pokyn Boží v Geráre.

1.      A povstal v zemi hlad, mimo tamtoho prvého hladu, ktorý bol za dňov Abrahámových, a Izák odišiel k Abimelechovi, kráľovi Filištínov, do Gerára.

Od prvého hladomoru uplynulo okolo 90 rokov. Abimelech spomínaný v tejto kapitole je už asi iná osoba ako v dobe Abraháma. Abimelech je filištínsky titul, podobne ako bol egyptský titul faraón a rímsky cézar. 

Hladomor predstavuje obrovské nebezpečenstvo, ohrozená je celá Izákova buducnosť a všetko čo má. Hladomor povstáva v zasľúbenej zemi. Izák je na správnom mieste, uprosted Božej vôle a predsa prichádza hladomor. Zasľúbená zem nie je raj, v zasľúbenej zemi sa bojuje, potí a namáha, dokonca sú tam nepriatelia. Aby Izák predišiel pohrome, odchádza rovnako ako pred ním Abrahám do Geráru.

Mimochodom toto je jediná kapitola, ktorá je celá venovaná Izákovi. V ostatných kapitolách vystupuje ako vedľajšia postava, resp. ako Abrahámov syn či Jakobov otec. Udalosti z Izákovho života zaznamenané v tejto kapitole kopírujú Abrahámov život.

2.      Lebo sa mu bol ukázal Hospodin a riekol mu: Neodchádzaj dolu do Egypta, ale bývaj v zemi, o ktorej ti poviem.

Izák je pravdepodobne na ceste do Egypta, keď sa mu zjaví Hospodin, asi v Gerári. Egypt sa javil ako správna voľba, je tam jedlo a pastviny. Hospodin však chce, aby Izák zostal v zasľúbenej zemi.

Zvláštne, že Boh dovolil Abrahámovi, aby počas hladomoru išiel do Egypta. Izákovi to nedovolil a Jakobovi dokonca prikázal, aby šiel do Egypta (Gen 46:3-4). S každým jedným človekom jedná Boh osobitne. Wesley[64] to vysvetľuje tým, že Abrahám bol blízky Bohu a bolo mu jedno kde sa nachádza. Izák bol citlivejší a Egypt by bol pre neho ťažká skúška. Na druhej strane Jakob bol zvyknutý na ťažkosti a ani Egypt ho nemohl zlomiť.

3.      Bývaj v tejto zemi jako pohostín, a budem s tebou a požehnám ťa, lebo tebe a tvojmu semenu dám všetky tieto zeme a postavím prísahu, ktorú som prisahal Abrahámovi, tvojmu otcovi.

Z ľudského hľadiska nie je Gerár práve tou najlepšou voľbou, preto ho Hospodin uisťuje, že bude s ním a požehná ho. Izák sa rovnako ako aj Abrahám musí naučiť od koho prichádza požehnanie. Musí sa naučiť, že Boh ho požehná aj počas krízi a iných katastrof.

Hospodin potvrdzuje Izákovi svoje slovo a svoje zasľúbenia. Všetko čo sľúbil Abrahámovi platí aj pre Izáka.

4.      A rozmnožím tvoje semeno tak, že ho bude jako hviezd na nebi, a dám tvojmu semenu všetky tieto zeme, a v tvojom semene budú požehnané všetky národy zeme,

Boh rozmnoží Izákovo potomstvo, cez Jakoba aj Ezava, dá mu všetký zeme Kananejských národov. A nakoniec v jeho semene – Kristovi - bude požehnaná celá zem.

5.      pretože Abrahám poslúchol na môj hlas a zachoval moje nariadenie, moje prikázania, moje ustanovenia a moje zákony.

Abrahám poslúchol a naplnil zákon. Ale ako, veď predsa zákon bude daný až o niekoľko storočí? Vierou. Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Abrahám poslúchol. Aj dnes je Božia milosť zadarmo (Rim 5:15-17), bez poslušnosti však nie je úžitok (Ján 14:15, 15:10).

6.      A tak býval Izák v Geráre.

Izák poslúchol.

Izák zovie svoju ženu sestrou.

7.      Ale mužovia toho miesta sa pýtali po jeho žene, a vravel: To je moja sestra. Lebo sa bál povedať: Moja žena. Aby ma vraj nezabili mužovia toho miesta pre Rebeku, lebo bola krásneho vzozrenia.

Opakuje sa rovnaká situácia ako v Genezis 12 a 20. Po vzore svojho otca, sa Izák utieka ku klamstvu. Tento príbeh zrejme predchádza narodeniu Ezava a Jakoba, inak by nemohli byť považovaní za súrodencov.

8.      A stalo sa, keď tam už býval nejaký čas, že Abimelech, kráľ Filištínov, vyzeral z obloka a videl a hľa, Izák sa poihrával s Rebekou, svojou ženou.

Poihrával je rovnaký výraz ako Izák, teda Abimelech vidí ako Izák „izákuje“ s Rebekou, resp. ten, ktorý sa smeje, sa smeje s Rebekou. Výraz má zjavne sexuálny podtón, keďže robia niečo, čo súrodenci nerobia. Kvôli Izákovej nevere sa z jeho mena stáva dvojzmyselný žart.

9.      Vtedy povolal Abimelech Izáka a povedal: Hľa, vidieť, že je to tvoja žena. Nuž, akože je to, že si hovoril: Je moja sestra? A Izák mu povedal: Vravel som tak preto, že som povedal: Aby som nezomrel pre ňu.

Izák sa dostáva do veľmi trapnej situácie, jeho podvod je odhalený, reputácia zničená a svedectvo pošliapané.

10.  A Abimelech povedal: Čo si nám to urobil? Málo chýbalo, čo by bol niektorý z ľudu ležal s tvojou ženou, a bol by si na nás uviedol vinu.

Abimelech si uvedomuje závažnosť situacie oveľa viac ako Izák, ktorý neprejavuje žiadne znepokojenie. Vôbec si neuvedomuje Božiu ochranu a čo by sa stalo, keby sa niekto dotkol jeho ženy - ženy skrze ktorú pokračuje mesiášska línia. Abimelech si to uvedomuje a je hlbko pohoršený, ako mu to mohol Izák spraviť? Ako ich mohol takto ohroziť? Izákova ľahostajnosť je zarážajúca, jeho túžbou bolo prežiť, za každú cenu. Parodoxne pohan prejavuje väčšiu bázeň a úctu pred Bohom ako Jeho povolaný.

11.  Potom prikázal Abimelech všetkému ľudu a riekol: Kto by sa dotknul toho človeka alebo jeho ženy, istotne zomrie.

Cudzoložstvo sa trestá smrťou medzi židmi, Kananejcami aj Filištínmi (Gen 38:24).

12.  A Izák sial v tej zemi a našiel toho roku, že sa mu urodilo stonásobne, a Hospodin ho požehnal.

Ani pri Izákovi nečítame, že by ho situácia nejako mrzela. Ďalej býva na tom istom mieste ako keby nič. Namiesto aby bol požehnaním, stáva sa predmetom ďalších svárov a problémov.

Paradoxne Boh žehná Izáka aj napriek jeho neposlušnosti. Stonásobok bol v Palestíne mimoriadny výsledok. Za úspech sa pokladal už 60-násobok. Podľa Herodota bol v Babylone bežný aj dvesto, tristonásobok, tam však bola mimoriadne úrodná pôda.

Hladomor už asi skončil, keďže verš 8 hovorí, že už prešiel nejaký čas.

13.  A človek narástol veľký a prospieval viacej a viacej a rástol tak, až bol veľmi veliký.

Verš doslova hovorí, A muž bol veľký a išiel a pokračoval a bol veľký až dokiaľ nebol veľmi veľký. Jeho úspech je založený na Božom zasľúbení (26:3). Už pred príchodom k Filištínom bol Izák veľmi bohatý, zdedil Abrahámov majetok, teraz sa rozrastá ešte viac.

14.  A mal stádo drobného dobytka a stádo rožného statku a služobnej čeľade mnoho, a preto mu závideli Filištíni.

Izákov veľký úspech vzbudzuje závisť. Predsa je len cudzinec, nájomník a teraz ich prerastá. Niekedy je pre nás veľmi ťažké sa prizerať ako sa druhému darí viac ako nám.

Spor o studne.

15.  A všetky studne, ktoré boli vykopali sluhovia jeho otca za dní Abraháma, jeho otca, zahádzali Filištíni a zaplnili ich zemou.

Zo žiarlivosti Filištíni zničia Izákove studne, to bola bežná stratégia ako sa zbaviť nežiadaných osôb. Ďalšia paralela s Abrahámom (Gen 21:25-30). Bez studne je Izákov ďalší rast ohrozený a je nútený hľadať nové územie. Pri studniach sa odohrával aj spoločenský život, ak by mal Izák svoju studňu, mal by aj svoju komunitu, mohol by sa usadiť a zabrať ich územie.

Abimelech zabúda na zmluvu, ktorú sám (jeho predchodca) inicioval (Gen 21).

16.  A Abimelech povedal Izákovi: Odídi od nás, lebo si o mnoho mocnejší ako my.

Abimelch tlmočí obavi Filištínov a posiela Izáka preč. Prvá zmienka o ostrakizme, vyhnaniu nežiaducej, väčšinou veľmi vplyvnej alebo bohatej osoby z mestského štátu (časť Aténskeho práva).

17.  A tak odišiel odtiaľ Izák a rozložil sa táborom v doline Geráre a býval tam.

Izák opúšťa Gerár a usadzuje sa v blízkom údolí.

18.  A Izák zase vykopal studne vody, ktoré boli vykopali za dní Abraháma, jeho otca, a ktoré boli zahádzali Filištíni po smrti Abrahámovej, a pomenoval ich menami, jakými ich bol pomenoval jeho otec.

Izák vykope studňu, Filištíni ju zničia. To sa opakuje znovu a znovu. Nepriateľ zničí, Izák obnoví.

19.  A služobníci Izákovi kopali aj na tej doline a našli tam studňu živej vody.

Živá voda, v našom chápaní tečúca voda. Našli prameň potoka.

20.  Ale pastieri z Gerára vadili sa s pastiermi Izákovými a vraveli: To je naša voda. A tak nazval meno studne Esek, lebo sa vadili s ním.

Esek, zvada.

21.  Potom vykopali druhú studňu a vadili sa aj o tú, a preto nazval jej meno Sitna.

Sitnah, protivenstvo

22.  A hnul sa odtiaľ a kopal ešte inú studňu, a o tú sa už nevadili, a preto ju pomenoval: Rechobót, a povedal: Teraz nám upriestranil Hospodin, a rozplodíme sa na zemi.

Rechoboth, miesto, priestranstvo. Studňa je vzdialená od Geráru viac ako ostatné, ktoré boli niekde pri hraniciach Filištínov. Tu mu už dajú pokoj.

Hospodin sa mu ukáže v Bér-šebe.

23.  Potom odišiel odtiaľ hore do Bér-šeby.

Aj napriek tomu, že sa mu konečne podarilo získať studňu, odchádza Izák do Bér-šeby, na miesto, kam duchovne patrí (Gen 21:33). To mohlo byť zmyslom celého jeho trápenia, priviesť ho na to správne miesto.

24.  A v tú noc sa mu ukázal Hospodin a riekol: Ja som Bôh Abraháma, tvojho otca; neboj sa, lebo ja som s tebou a požehnám ťa a rozmnožím tvoje semeno pre Abraháma, svojho služobníka.

Hospodin sa stále nazýva Bohom Abraháma, nehovorí, že bol Bohom Abraháma, ale že ešte stále je. Boh nie je Bohom mŕtvych ale živých (Mat 22:32). Abrahám stále žije, síce už nie na tomto svete, ale predsa žije.

25.  A vystavil tam oltár a vzýval meno Hospodinovo a tam tiež postavil svoj stán, a služobníci Izákovi tam vykopali studňu.

Izák stavia svôj prvý oltár a vzýva meno Hospodinovo, aby poďakoval za všetky zasľúbenia a verejne deklaroval svoju vieru v Hospodina. Izák si tam stavia príbytok a zároveň kope studňu.

Smluva s Abimelechom. Bér-šeba.

26.  Potom išiel k nemu Abimelech z Gerára a Achuzat, jeho priateľ, a Fíkol, knieža jeho vojska.

Potom, kedy potom? Keď sa zjavil Hospodin, Izák sa duchovne obnovil a našiel aj vonkajší pokoj. Prichádza filištínska delegácia, Abimelech s Fíkolom a jeho poradca Achuzat, aby obnovili spojenectvo, ktoré predtým uzavreli s Abrahámom. Predsa len Izák je významný veľmož a je lepšie ho mať za spojenca ako za nepriateľa.

27.  A Izák im povedal: Prečo ste prišli ku mne, keď ma nenávidíte a zahnali ste ma od seba?

Ich predchádzajúce správanie budí u Izáka nedôveru. Čo len môžu chcieť? Najprv ho vyženú a teraz ho prichádzajú navštíviť.

28.  A povedali: Vidíme zrejme, že je Hospodin s tebou, a povedali sme si: Nechže je prísaha medzi nami, medzi mami a medzi tebou, a učiníme s tebou smluvu,

Abimelech si uvedomuje, že je aj pre nich výhodné mať dobrý vzťah s človekom, s ktorým je Hospodin. Závisť im nepomôže, len ich zničí. Dobré vzťahy s Izákom im však môžu priniesť požehnanie. Nakoniec to je jedno zo zasľúbení, Izák má byť požehnaním pre národy okolo neho.

29.  že nám neurobíš zlého, tak ako sme sa my teba neba nedotkli a jako sme ti neurobili iba dobré a prepustili sme ťa v pokoji, ty, teraz požehnaný Hospodinov.

Nevieme či Abimelech pozná Abrahámove zasľúbenia, ale jeho slová odrážajú zasľúbenie o požehnaní, tých ktorí žehnajú Abrahámovi a o prekliati, tých ktorí mu zlorečia. Abimelech zdôrazňuje, že Izákovi nikdy nezlorečili ani s ním zle nejednali, aby sa uistil, že ich nezasiahne žiadna kliatba. Práve naopak sú pripravení nechať Izáka na pokoji, aby oni sami boli chránení.

30.  A učinil im hostinu, a jedli a pili.

Izák nie je lakomec a podobne ako Abrahám robí veľkú oslavu na potvrdenie práve uzavretej zmluvy.

31.  Potom vstali skoro ráno a prisahali druh druhovi, a Izák ich prepustil, a odišli od neho v pokoji.

Pri rozlúčke ešte raz potvrdzujú svoju dohodu a následne sa pokojne rozchádzajú.

32.  A stalo sa toho dňa, že prišli služobníci Izákovi a oznámili mu o studni, ktorú kopali, a povedali mu: Našli sme vodu.

Studňa, ktorú začali kopať vo verši 25 je už vykopaná.

33.  A pomenoval ju: Šeba, preto je meno toho mesta Bér-šeba, až do dnešného dňa.

Shebah – sedem, prísaha. Je to buď rovnaká studňa, ktorú vykopal Abrahám a neskôr ju zahádzali Filištíni alebo ide o inú studňu v jej blízkosti. 

34.  A Ezavovi bolo štyridsať rokov, keď si vzal ženu Juditu, dcéru Bériho Hetejského, a Bazematu, dcéru Elona Hetejského.

Ezav si berie za ženy hetejky, Kananejské ženy, to je v rozpore s Abrahámovým príkazom (Gen 24:3). Obe sú zrejme dcérami vodcov hetejských kmeňov. Prostredníctvom sobášov sa Ezav snaží etablovať sa a presadiť.

35.  A boly horkosťou ducha Izákovi aj Rebeke.

Z takýchto sobášov Izák ani Rebeka nemajú žiadnu radosť, ale len trápenie. Kananejské ženy sú podľa Targumov modlárky, ktoré zvádzajú Ezava k neposlušnosti a k vzbure voči viere jeho otcov.

 

KAPITOLA 27

Jakob uchváti požehnanie.

1.      A stalo sa, keď sa zostarel Izák, a jeho oči zoslably tak, že nevidel, zavolal Ezava, svojho staršieho syna, a riekol mu. Môj synu. A on mu odpovedal: Tu som, otče.

Izák sa dožíva 180 rokov (Gen 35:28). Teraz má okolo 117 rokov. Jakob a Ezav majú okolo 77 rokov. Odhad vychádza z predpokladu, že Jakob strávil u Lábana 20 rokov.

Množstvo autorov vychádza z predpokladu, že Jakob strávil v Chárane 20 rokov. Teda Izák má teraz 137 rokov a Jákob s Ezavom po 77. Toto však spôsobuje určité chronologické problémy. Preto Clarke[65] uvažuje s tým, že Jakob bol 14 rokov Lábanovým sluhom, 20 rokov žil v jeho susedstve a nakoniec 6 rokov slúžil Lábanovi kvôli dobytku. Tento argument zakladá na hebrejskom texte v Genezis 31:38 -41, kde sa dvakrát spomína 20 rokov, ktoré pokladá za dve rôzne obdobia, spolu teda tvoria 40 rokov. Verš 38-39 hovorí o 20 rokoch, ktorá býva v Lábanovom susedstve ako jeho priateľ, verš 41 hovorí o 20 rokoch, ktoré strávil u Lábana ako jeho sluha.

Izák má problémy so zrakom, čo sa mu stalo nevieme. Paradoxne táto choroba mu prekazí požehnať nesprávneho syna. Syn, ktorého chce požehnať je Ezav, ktorý už dávno nie je žiadny chlapec, ale dospelý ženatý muž.

2.      A riekol: Nože hľa, som už starý; neviem dňa svojej smrti.

Vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav sa Izák domieva, že sa blíži jeho koniec. V skutočnosti bude žiť ešte niekoľko desaťročí. Izák však vyslovuje veľkú životnú pravdu, ktorá platí pre každého človeka. Nikto nevie kedy sa priblíži jeho koniec. Preto je dôležité byť vždy pripravený na stretnutie so svojim Stvoriteľom.

3.      Tak teraz vezmi, prosím, svoju zbraň, svoj túl a svoje lučište, a vyjdi na pole a ulov mi zverinu.

Túl, v originály teli, podľa hebrejských prameňov, sa jedná skôr o meč, dýku, ktorá je pri love rovnako potrebná ako luk.

4.      A priprav mi chutný pokrm, aký mám rád; dones mi ho, a budem jesť, aby ťa požehnala moja duša, prv ako zomriem.

Ezavovo požehnanie je v rozpore s Genezis 25:23, preto sa má všetko odohrať tajne. Rebeka ani Jákob nie sú prizvaní, aby boli svedkami požehnania. Slabosť pre jedlo má nielen Ezav, ale aj Izák. Prvý sa pre tanier šošovicovej polievky vzdal svojho prvorodenstva, druhý je pre chutný pokrm ochotný požehnať nesprávneho syna. Na druhej strane bol pokrm neoddeliteľnou súčasťou podobných slávnostných udalostí a rituálov.

5.      Ale Rebeka počúvala, keď to hovoril Izák Ezavovi, svojmu synovi. A Ezav odišiel na pole uloviť zverinu, aby ju doniesol.

Rebeka má uši všade, preto vie čo sa deje. Aké smutné, aby vedela čo sa deje musí špehovať. Izákovo manželstvo nie je až také harmonické ako by sa mohlo na takého patriarchu zdať. Chýba komunikácia a dôvera, namiesto toho sa oddávajú intrigám, tajnostiam a špehovaniu.

6.      A Rebeka povedala Jakobovi, svojmu synovi, a riekla: Hľa, počula som tvojho otca hovoriť Ezavovi, tvojmu bratovi, ktorému povedal:

Rebeka teda vie o Izákovo úmysle. Namiesto toho, aby s ním išla celú vec prediskutovať a aby mu pripomenula proroctvo, chystá lesť. Zasľúbeniu predsa treba trochu pomôcť. Obdržať požehnanie je síce dobé, hlavne ak je zasľúbené, ale spôsob, ktorý Rebeka zvolí je absolútne neprijateľný.

7.      Dones mi zverinu a priprav mi chutný pokrm, a budem jesť a potom ťa požehnám pred Hospodinom, prv ako zomriem.

Výraz pred Hospodinom, dáva celému požehnaniu záväzný charakter. Hospodin je garant, že sa tak stane.

8.      A tak teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a urob to, čo ti rozkazujem.

Veta, ktorú matky obľubujú. Nič sa neboj, sprav ako hovorím, všetko bude v poriadku. Tu však platí Šalmúnovo odporúčanie:

Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ! (Pr 1:10)

9.      Nože idi ku stádu a vezmi a dones mi odtiaľ dvoje pekných kozliat, a pripravím z nich chutný pokrm pre tvojho otca, jaký má rád.

10.  Potom zanesieš svojmu otcovi, a zjie, aby ťa požehnal, prv ako zomrie.

11.  A Jakob povedal Rebeke, svojej matke: Hľa, Ezav, môj brat, je chlpatý človek, a ja som hladký.

12.  Môj otec ma môže ohmatať a potom budem v jeho očiach ako podvodník a uvediem na seba zlorečenstvo a nie požehnanie.

Jakob sa nezdráha oklamať svojho otca, len sa bojí ako to spraviť, aby ho Izák nepristihol. Nebojí sa desiatich prikázaní, strach má z jedenásteho prikázania: nenecháš sa pristihnúť.

13.  Na to mu povedala jeho matka: Nech prijde na mňa tvoje zlorečenstvo, môj synu, len poslúchni, čo hovorím, a idi, vezmi a dones mi.

Rebeka ešte raz zopakuje svoju obľúbenú vetu, len poslúchni, čo hovorím.

14.  A tak išiel a vzal a doniesol svojej matke, a jeho matka pripravila chutný pokrm, aký mal rád jeho otec.

Po matkynom ubezpečení sa Jakob púšťa do svojej misie: klamstvom získať Božie požehnanie.

15.  A Rebeka vzala šaty Ezavove, šaty svojho staršieho syna, tie najlepšie, ktoré mala u seba v dome, a obliekla do nich Jakoba svojho mladšieho syna.

Rebeka berie záležitosť do svojich rúk. Rebeka je žena, ktorá má riešenie na každý problém. Je silná, odhodlaná a prefíkaná. Jakoba vychystá ako na maškarný ples, len aby oklamala vlastného manžela. Hlavnými aktérmi tak nie sú Jakob a Ezav, ale ich rodičia. Oni rozhodujú za nich. Izák chce nasilu požehnať Ezava, čo zase Rebeka v žiadnom prípade nedovolí.

16.  A kožky z kozleniec obvliekla na jeho ruky a na hladké miesto jeho hrdla.

Kožky sú rozdielné od kožiek našich oviec, tieto sú podobné ľudským chlpom.

17.  A dala chutný pokrm a chlieb, to, čo bola pripravila, do ruky Jakoba, svojho syna.

 Jakob má chutný pokrm, správne oblečenie aj ochlpenie, všetko je teda pripravené.

18.  A prišiel k svojmu otcovi a povedal: Môj otče! A on odpovedal: Tu som. Kto si ty, môj synu?

Izák nevidí, Jakob sa musí ohlásiť. Tu je jediná slabina ich plánu, jeho hlas. To sa dá vykompenzovať len ďalšími klamstvami.

19.  A Jakob povedal svojmu otcovi: Ja som Ezav, tvoj prvorodený. Urobil som tak, ako si mi hovoril. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z toho, čo som ulovil, aby ma požehnala tvoja duša.

K falošnej pretvárke pripája Jakob aj verbálne klamstvá. V dvoch vetách vyslovuje tri klamstvá. Nie je Ezav, Izák mu nič nekázal spraviť a rovnako Jakob ani nič neulovil.

20.  A Izák povedal svojmu synovi: Čo to, že si tak rýchle našiel, môj synu? A on odpovedal: Lebo Hospodin, tvoj Bôh, to spôsobil, aby mi nadišlo.

Tak to je odvaha, nielen že Jakob klame, ale ešte do toho zapája Hospodina, Izákovho Boha. Hospodin zatiaľ ešte nie je Jakobovím Bohom.

21.  A Izák povedal Jakobovi: Nože poď bližšie, aby som ťa ohmatal, môj synu, či si ty môj syn Ezav či nie.

Izák má zjavne nejaké pochybnosti, tak sa chce presvedčiť. Zrakom sa nepresvedčí, to čo počuje vyzerá ako pravda, zostáva mu len hmat.

22.  A Jakob pristúpil k Izákovi, svojmu otcovi, ktorý ho ohmatal a povedal: Hlas je Jakobov, a ruky sú ruky Ezavove.

23.  A nepoznal ho, lebo jeho ruky boly jako ruky Ezavove, jeho bratove, chlpaté, a požehnal ho.

Izákov hmat zlýhava rovnako ako jeho zrak. Síce sa mu zdá, že hlas nepatrí Ezavovi ale Jakobovi. Zdá sa mu však pravdepodobnejšie, že Ezavov hlas môže pripomínať Jakobov ako to, že by Jakobove hladké ruky zrazu zarástli chlpmi. A tak sa Izák rozhodne požehnať Ezava, ktorým je však prestrojený Jakob.

24.  A povedal: Či si to ty, môj synu, Ezave? A odpovedal: Som.

Pre Jakoba už nie je cesty späť, klame ďalej.

25.  Vtedy povedal: Podaj mi, aby som jedol z lovu svojho syna, aby ťa potom požehnala moja duša. A podal mu, a jedol. A doniesol mu aj vína, a pil.

Izák má stále pochybnosti, preto pokračuje ďalej a pýta si pokrm, ktorý mu mal Ezav uloviť.

26.  A Izák, jeho otec, mu povedal: Nože pristúp sem a bozkaj ma, môj synu!

27.  A pristúpil a bozkal ho. Tu zavoňal vôňu jeho šiat a požehnal ho a riekol: Pozri, vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Hospodin.

Aróma bylín a poľa zaháňa zbytky Izákových pochybností a spúšťa prúd požehnania. Izák používa vôňu ako symbol Hospodinovho prijatia. Zároveň ide o jemný odkaz na Krista a rúcho, ktoré dáva tím, ktorí veria v Neho. Tí sú potom prijatí Otcom, pred ktorým sú príjemnou vôňou (2Kor 5:115, Ef 5:2, Fil 4:18).

28.  Nechže ti dá Bôh z rosy neba a zo všelijakého tuku zeme, hojnosť obilia a hroznovej šťavy.

Rosa je dôležitým zdrojm vody. Dažď nie je až tak častý (objavuje sa len dvakrát do roka), preto je rosa veľkým požehnaním, ktoré prináša úrodu. Obilie a víno sú hlavné typy poľnohospodárskych plodín, zároveň sú použité ako synonymum pre všetký ostatné plodiny. Tuk zeme je zase symbolom úrodnej zeme, ktorá je potrebná rovnako ako voda. Tento verš je venovaný hmotnému požehnaniu.

29.  Nech ti slúžia národy a klaňajú sa ti ľudia! Buď pánom svojim bratom, a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky! Ten, kto by ti zlorečil, nech je zlorečený, a ten, kto by ti žehnal, nech je požehnaný!

Zopakovanie zasľúbenia, ktoré dostal Abrahám v Genezis 12:3. Izrael neskôr naozaj získal prevahu nad mnohými národami, hlavne v časoch Jozuu, niektorých sudcov či kráľov ako Dávid. Konečnú vládu však získa až keď príde ten pravý kráľ Izraela - Ježiš Kristus.

30.  A stalo sa hneď, ako prestal Izák žehnať Jakoba, len priam čo bol vyšiel Jakob od Izáka, svojho otca, že prišiel Ezav, jeho brat, zo svojho lovu.

Jakob podvádza Izáka, v momente, keď si Izák myslí, že podvádza Jakoba. Zvláštne, že práve ľudský sklon k podvodu si používa Hospodin, aby naplnil svôj zámer. Boh však nie je ten, kto klame. Hriech je vždy zlý, neexistuje vznešený hriech ani hriech, ktorý prináša väčšie dobro či hriech, ktorý by sa dal nejako ospravedlniť. Keď hrešíme Boh nie je náš komplic. Nevedie nás k hriechu, nedáva nám sny alebo zjavenia, aby sme opustili svojich manželov, manželky a vzali si miesto nich iných, tých pravých od Neho. Ani nás nedevie k tomu, aby sme neplatili dane, odvody, tajili prijímy a tak mohli byť viac požehaní. Či aby sme žili s partnermi mimo manželstva a mysleli si, že keď máme monogamný vzťah tak je to v poriadku. Hriech je vždy hriech. Bodka.

31.  A bol aj on pripravil chutný pokrm a doniesol svojmu otcovi a povedal mu: Nech vstane môj otec a jie z lovu svojho syna, aby ma požehnala tvoja duša!

Chvíľu po Jakobov odchode si prichádza Ezav pre svoje požehnanie.

32.  A Izák, jeho otec, mu povedal: Kto si ty? A odpovedal: Ja som tvoj syn, tvoj prvorodený, Ezav.

33.  Vtedy sa zľakol Izák prenáramne a povedal: Kde kto je to, ktorý ulovil zverinu a doniesol mi? A ja som jedol zo všetkého prv ako si prišiel, a požehnal som ho, aj bude požehnaný!

Keď si Izák uvedomí, že namiesto Ezava požehnal Jakoba, je celý zhrozený a celý sa chveje (podľa hebrejského originálu). Uvedomuje si, že bol oklamaný a zároveň je sklamaný, že nemôže požehnať Ezava. Teraz si asi Izák spomína na proroctvo o Jakobovej nadradenosti. Aj napriek tomu, že Izák chcel požehnať svojho obľubeného syna, predsa požehnal toho správneho. Izák si uvedomuje, že Boha neoklame, práve naopak, on sám bol oklamaný.

Podľa starobylých tabuliek z Nuzi je ústne požehnanie legálne a závázné. Nemožno ho odvolať. Tabuľka aj uvádza konkrétny prípad, kedy súd rozhodol na základe slovného sľubu.[66]

34.  Keď počul Ezav slová svojho otca, skríkol velikým krikom a horkým prenáramne a povedal svojmu otcovi: Požehnaj i mňa, môj otče!

Aj keď v tomto prípade sa javí Ezav ako obeť, netreba zabúdať, že sám predal svoje prvorodentsvo, vzal si ženy Kananejky, čím sa sám diskvalifikoval, aby z jeho potomstva vzišiel Mesiáš.

Aby nebol niekto smilník alebo obecný jako Ezav, ktorý za jeden pokrm predal svoje prvorodenstvo. Lebo viete, že keď aj potom chcel zdediť požehnanie, bol odvrhnutý, lebo nenašiel miesta obratu mysle u svojho otca, hoci to aj so slzami snažne hľadal. (Žid 12:16-17)

35.  A on odpovedal: Tvoj brat prišiel so ľsťou a vzal tvoje požehnanie.

Požehnanie, ktoré mu zaručovalo vedúce postavenie nad ostatnými členmi rodiny.

36.  A povedal: Správne nazvali jeho meno Jakob, lebo ma toto už druhý raz oklamal: vzal moje prvorodenstvo a hľa, teraz vzal i moje požehnanie. A dodal: Či si pre mňa neodložil požehnania?

Ezav naráža na Jakobovo meno, ktoré sa dá voľne preložiť aj ako „podrazák“. Prvýkrát ho Jakob podrazil keď si za pokrm vypýtal prvorodenstvo, ktorý si Ezav žiadal. Ezav však zabúda podoknúť, že mu ho predal dobrovoľne pretože si ho nevážil. Teraz ho podráža druhýkrát, zase Ezav zabúda, že s prvorodentvom predal Jakobovi aj nárok na požehnanie.

37.  Izák odpovedal a riekol Ezavovi: Hľa, učinil som ho pánom nad tebou a všetkých jeho bratov som mu dal za služobníkov a zaopatril som ho obilím a šťavou z hrozna. A tebe kde čo učiním, môj synu?

Vierou (tiež) o budúcich veciach požehnal Izák Jakoba a Ezava. (Žid 11:20)

38.  A Ezav povedal svojmu otcovi: Či máš len to jedno požehnanie, môj otče? Požehnaj i mňa, môj otče! Potom pozdvihol Ezav svoj hlas a plakal.

Vo svojej snahe požehnať Ezava čo najviac, Izák neponechal nič pre svojho druhého syna. Ezav tak odchádza z práznymi rukami. Nepomáha ani Ezavov plač a zúfalstvo, Izák už vie, že to čo sa stalo, sa stať malo, aj keď Rebekino a Jakobovo správanie a intrigy sú neospravedlniteľné.

39.  A Izák, jeho otec, odpovedal a riekol mu: Hľa, ďaleko od žírnych polí zeme bude tvoje obydlie, a od nebeskej rosy, ktorú dáva Bôh s hora.

Požehanie začína podobne ako Jakobovo, len v negatívnom zmysle. Ezav nebude pastier, ale lovec, jeho zem nebude tak úrodná ako Kanaán.

Milujem vás, hovorí Hospodin. Ale vy hovoríte: V čom nás miluješ? Či nebol Ezav Jakobovi bratom? hovorí Hospodin. A miloval som Jakoba a Ezava som nenávidel; obrátil som jeho vrchy na púšť a jeho dedičstvo som dal šakalom pustiny. (Mal 1:2-3)

40.  A budeš žiť na svojom meči a budeš slúžiť svojmu bratovi, ale bude raz, keď budeš panovať, že polámeš jeho jarmo a shodíš ho so svojej šije.

Toto je proroctvo, ktoré sa bezprostredne netýka Ezava ale jeho potomkov. Aj Ezav síce žije mečom ako lovec, ale ešte neslúži Izraelu. Edom sa však bude neustále potýkať s Izraelom, veľakrát bude Izraelom podrobený a nakoniec aj pohltený židmi a arabmi.

Ezav sa vyhráža Jakobovi. Ezavove ženy.

41.  A Ezav zjavne nenávidel Jakoba pre požehnanie, ktorým ho požehnal jeho otec. A Ezav povedal vo svojom srdci: Priblížia sa dni smútku za môjho otca, a zabijem Jakoba, svojho brata.

Ezav cití voči Jakobovi nenávisť a plánuje jeho smrť. Hneď ako zomrie Izák, ten však prekvapivo žije ďalej pomerne dlhú dobu.

42.  A oznámené boly Rebeke slová Ezava, jej staršieho syna. Preto pošlúc zavolala Jakoba, svojho mladšieho syna a povedala mu: Hľa, Ezav, tvoj brat, sa teší ohľadne teba, že ťa zabije.

Ezav sa netají so svojim plánom, nakoniec sa o ňom dozvie aj Rebeka.

43.  Preto teraz, môj synu, poslúchni na môj hlas a vstaň a uteč k Lábanovi, môjmu bratovi do Chárana.

Výsledkom Rebekiných intríg je, že stráca to najcennejšie, svojho syna Jakoba, už ho nikdy neuvidí. Zase radí Jakobovi, aby poslúchol na jej hlas.

44.  A budeš bývať u neho nejaký čas, dokiaľ sa neodvráti prchlivosť tvojho brata.

 Z nejakého času sa stane 20 rokov.

45.  Až sa zase odvráti hnev tvojho brata od teba, a zabudne na to, čo si mu urobil, potom pošlem po teba a vezmem ťa odtiaľ. Prečo vás mám utratiť oboch v jeden deň!

Ak by Ezav zabil Jakoba, sám by musel zomrieť (Gen 9:6), v jeden deň by tak Rebeka prišla o oboch synov.

46.  A Rebeka povedala Izákovi: Protiví sa mi život pre dcéry Hetove. Jestli si aj Jakob vezme ženu z dcér Hetových, ako sú tieto, z dcér tejto zeme, načo mi potom život?!

Samozrejme toto je len zámienka, v skutočnosti sa Rebeka bojí o Jakoba. Je toho asi veľa čo Izákovi nehovorí, Jakov odchod sa však nedá zatajiť, treba Izákov súhlas. Rebeka dôvod Jakobovho odchodu podáva po svojom, treba aby sa Jakob oženil, najlepšie rovnako ako Izák v Chárane s niekým s jej rodiny. O tom čom sa naozaj deje, Izák podľa svojej manželky nemusí vedieť. Potom by si ešte zmyslel, že on sám bude riadiť rodinu a nie ona.

 

KAPITOLA 28

Izák vysiela Jakoba. Ezavove ženy.

1.      A Izák povolal Jakoba a požehnal ho, potom mu prikázal a riekol mu: Nevezmeš si ženy z dcér Kanaánových.

Izák už vie, že Jakob je ten, ktorému patrí požehnanie a prvorodenstvo. Žehná ho ešte raz a udeľuje mu inštrukcie ohľadom výberu manželky, ktoré on sám dostal do svojho otca Abraháma (Gen 24:3).

2.      Zober sa, idi do Pádan-arama, do domu Betuela, otca svojej matky, a odtiaľ si vezmi ženu, z dcér Lábana, brata svojej matky.

V Pádan-arame je Cháran, kde býva Rebekýn brat Lában. Z jeho dcér si má Jakob vybrať svoju manželku, jednu.

3.      A silný Bôh všemohúci nech ťa požehná, nech ťa rozplodí a rozmnoží, aby si bol hromadou národov.

Jakobovo požehnanie má prísť od silného Boha všemohúceho, El-Šadaja. Hromada národov, likhal ammim, je zvláštny výraz, doslova znamená zhromaždenie, kongragácia, cirkev národov.

4.      A nech ti dá požehnanie Abrahámovo, tebe i tvojmu semenu s tebou, aby si dedične dostal zem svojho pohostínstva, ktorú dal Bôh Abrahámovi.

Požehnanie Abrahámovo teraz patrí Izákovi a jeho potomstvu, v súčasnosti však aj iným (Gal 3:6-14).

5.      A tak poslal Izák Jakoba, a išiel do Pádan-arama k Lábanovi, synovi Betuela Aramejského, bratovi Rebeky, matky Jakobovej a Ezavovej.

Betuel ani Lában nie sú aramejci ale semiti, medzi aramejcami len žijú.

6.      A keď videl Ezav, že Izák požehnal Jakoba a poslal ho do Pádan-arama, aby si vzal odtiaľ ženu, keď ho žehnal, a že mu prikázal povediac: Nevezmeš, si ženy z dcér Kanaánových

Teraz Ezav vidí, že pri voľbe svojich manželiek spravil chybu.

7.      a že Jakob poslúchol svojho otca a svoju matku a išiel do Pádan-arama,

8.      a keď tiež videl Ezav, že dcéry Kanaánove sú zlé očiach Izáka, jeho otca,

9.      odišiel Ezav k Izmaelovi a vzal si Machalatu, dcéru Izmaela, syna Abrahámovho, sestru Nebajotovu, popri svojich ženách za ženu.

Týmto sobášom sa zrejme Ezav snaží získať svojich rodičov, berie si jednu z Abrahámových vnučiek, teda nie z tých mrzkých Kananajek, lenže robí chybu a berie si zo zlého rodu - z Izmaelovho. Aj keď Ezavovo konanie je úprimné, berie si neter svôjho otca rovnako ako to spravil aj Izák, predsa je chybné. Machalata sa podľa Genezis 36:3 volá aj Bazemata.

Z textu to vyzerá ako keby Izmael ešte žil, v tom prípade má Jakob naozaj 57 rokov (ak by mal 77 rokov, Izmael by bol už 13 rokov mŕtvy).

Bôh sa zjaví Jakobovi. Bét-el.

10.  A Jakob vyšiel z Bér-šeby a išiel do Chárana.

Jakob ide opačným smerom ako jeho starý otec Abrahám. Ten išiel z Cháranu do zasľúbenej zeme, Kananánu. Jakob kvôli svojmu podvodu, opúšťa majetok svojho otca a odchádza prakticky s práznymi rukami.

11.  A nadišiel na nejaké miesto a nocoval tam, pretože bolo slnce zapadlo. A vzal z kameňov, ktoré boly na mieste, a položil si pod hlavu a ľahol si na tom mieste spať.

Ten, ktorý mal vládnuť nad svojim bratom, ten požehnaný dedič Abrahámovho požehnania, teraz leží namiesto na posteli, na zemi. Pod hlavou má miesto vankúša kameň. Jakob je tak sám, opustený a bez domova. V Kanaáne ho čaká Ezav, ktorý ho chce zabiť a v Chárane Lában, ktorý ho chce využiť. Jakob si určite nepredstavoval, že to takto skončí. Ale práve vtedy, keď sme nakonci vlastných síl, keď stratíme ilúzie o vlastnej múdrosti a šikovnosti prichádza Boh.

12.  A snívalo sa mu, že hľa, rebrík bol postavený na zem, ktorého vrch dosahoval do neba. A hľa, anjeli Boží vystupovali a sostupovali po ňom.

Čo to tí anjeli robia? Tak ako vždy pracujú, prinášajú Božie posolstvá, konajú Božiu vôľu, prinášajú odpovede na modlitby, prinášajú Božie vedenie, ochraňujú a bojujú za Boží ľud.

„Či nie sú všetci svätoslužobnými duchami, posielanými do služby pre tých, ktorí majú zdediť spasenie?“ (Žid 1:14)

Tento rebrík viedol do neba, na rozdiel od Babylonskej veže (Gen 11:4) a ľudskej snahy priblížiť sa k nebu, len Boh sám môže otvoriť cestu do neba. Dnes je tým rebríkom Ježiš.

„A Ježiš odpovedal a riekol mu: Preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod tým fíkom, veríš? Väčšie veci ako to uvidíš. A ďalej mu povedal: Ameň, ameň vám hovorím, že odteraz uvidíte nebo otvorené a anjelov Božích vystupovať a sostupovať na Syna človeka.“ (Ján 1:51-52)

13.  A hľa, Hospodin stál nad ním a riekol: Ja som Hospodin, Bôh Abraháma, tvojho otca, a Bôh Izáka; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojmu semenu.

Hospodin prehovára po prvýkrát k Jakobovi. Doteraz Jakob o Bohu len počul, teraz sa s ním stretáva. Je čas opustiť vieru Abraháma, Izáka a vybudovať si svoju vlastnú. Od teraz je Hospodin aj Jakobovým Bohom. Hospodin prichádza práve vtedy, keď Jakob zhrešil a oklamal svôjho otca. Boh mu nič nevyčíta, naopak, utešuje ho. Aj keď nič nemá, predsa bude celá zem jeho.

14.  A tvojho semena bude jako prachu zeme, a rozmôžeš sa na západ, k moru, i na východ, na sever i na juh, a požehnané budú v tebe všetky čeľade zeme a v tvojom semene.

Napriek tomu, že je Jakob sám, opustený a bezvýznamný, Hospodin mu zasľubuje veľké potomstvo a prominentné postavenie. Z neho sa narodí Mesiáš.

15.  A hľa, ja som s tebou a budem ťa chrániť všade kamkoľvek pojdeš, a navrátim ťa do tejto zeme, lebo ťa neopustím, dokiaľ len nevykonám toho, čo som ti hovoril.

Aj keď je Jakob vyhnanec, predsa mu Hospodin zasľubuje svoju prítomnosť a ochranu. Aj keď Jakob zlýhal, Hospodin mu sľubuje, že teraz to výjde.

Boh miluje slabých, nerozumných, neurodzených a zahanbuje silných a múdrych (1Kor 1:27-29), preto je tu vždy šanca pre každého z nás. Musíme však rovnako ako Jakob odložiť vlastnú múdrosť, prefíkanosť a začať veriť Bohu.

16.  A Jakob sa prebudil zo svojho sna a povedal: Naozaj je Hospodin na tomto mieste, a ja som nevedel o tom!

Hospodin je všade, aj na opustenom mieste, kde spal Jakob. Jakob vedel, že Boh je všade, ale nečakal, že sa zjaví práve tu. Nie miesta sú dôležité, ale Boh. S ním sa môžeme stretnuť v nedeľu na bohoslužbe, doma alebo vonku.

17.  A bál sa a povedal: Aké strašné je toto miesto! Toto nie je iné ako dom Boží, a toto je brána nebies.

S Bohom prichádza aj Jeho bázeň. Cirkev sa označuje ako dom Boží, to čo robilo z Bételu dom Boží bola Božia prítomnosť, nie jeho meno. Rovnako tak je Cirkev domom Božím len ak tam je Boh a nie preto, že sa tak nazýva.

18.  A Jakob vstal skoro ráno a vzal kameň, ktorý si bol položil pod hlavu, a postavil ho za pamätný stĺp a na jeho vrch nalial oleja.

Jakob nestavia modlu, ale pripomienku na to, čo sa tu prežil.

19.  A nazval meno toho miesta Bét-el. Ale prv bolo meno toho mesta Lúz.

20.  Vtedy sľúbil Jakob sľub a povedal: Ak bude Bôh so mnou a bude ma chrániť na tejto ceste, ktorou idem, a dá mi chleba jesť a rúcho odiať sa,

Jakobove slova síce vyznievajú ako keby pochyboval alebo vyjednával, opak je však pravdou. Na miesto slova ak je vhodnejšie použiť slovo keď. Jakob verí, že Boh bude s ním a požehná ho, preto skladá sľub. Jakob ani nič zvláštne nežiada, len Božiu ochranu, chlieb, rúcho a bezpečný návrat.

21.  a navrátim sa v pokoji do domu svojho otca, bude mi Hospodin Bohom.

Jakob nehovorí, že ak sa splnia jeho podmienky bude Hospodin jeho Bohom, ale že aj keď sa navráti bude Hospodin jeho Bohom.

22.  A tento kameň, ktorý som postavil na pamiatku, bude domom Božím. A zo všetkého, čo mi dáš, ó, Bože, dám ti istotne desatinu.

Tu je druhá zmienka o desiatku. V Genezis 14:20 čítame ako Abrahám dal desatinu z vojnovej koristi, teraz zase Jakob sľubuje, že keď sa vráti späť rovnako dá desatinu z toho, čo mu Boh dá. Desiatok sa neskôr stáva súčaťou Mojžišovho zákona.

 

KAPITOLA 29

Jakobov príchod k Lábanovi.

1.      Potom sa zobral Jakob a išiel do zeme synov Východu.

Jakob posilnený nočným videním, sa vydáva na cestu už v oveľa lepšom rozpoloží, než v akom opúsťal domov. Cháran je severovýchodne od Kanaánu, obyvatelia Mezopotámie sa nazývali synovia východu, územie za Eufratom sa nazýva Východ (aj keď nejde o presný zemepisný východ).

Jakob je symbolom rozpýleného Izraela[67]:

-          Mimo zasľúbenej zem (Gen 26:3).

-          Bez oltáru (Hoz 3:4-5).

-          Má zlú reputáciu (Gen 31:1, Rim 2:17-24).

-          Ale predsa sa o neho stará Hospodin (Gen 28:13-14, Rim 11:25-30).

-          Nakoniec ho Hospodin privedie späť do zasľúbenej zeme (Gen 31:3, 35:1-4, Ez 37:21-23).

Hoci Hospodin Jakoba neopustil, predsa musí znášať potupu a trápenie, ktoré prináša jeho zlá voľba.

2.      A keď pozrel, tu hľa videl studňu na poli. A hľa, boly tam tri stáda oviec, ktoré ležaly pri nej, lebo z tej studne napájali stáda, a kameň na vrchu studne bol veľký.

Po niekoľkých dňoch a stovkách kilometrov Jakob konečne prichádza ku Cháranu. Jeho plán je jasný: zostať v Chárane nejakú chvíľu, kým sa Ezav ukľudní, nájsť si manželku a vrátiť sa späť do zasľúbenej zeme. Nebude to však také jednoduché.

3.      A shromažďovávaly sa ta všetky stáda, a len potom odvaľovávali kameň s vrchu studne, a napojili stádo a zase privalili kameň na vrch studne, na jeho miesto.

Voda je drahocenná, preto sa úzkostlivo stráži, poklop sa môže otvárať len ak je v blízkosti viacero stád.

4.      A Jakob sa ich opýtal: Moji bratia, odkiaľ ste? A povedali: Sme z Chárana.

Studňa je miesto, kde sa dajú získať potrebné informácie, vždy sú naokolo nejaký ľudia. To Jakob využíva a vypytuje sa na svoju rodinu.

5.      Vtedy im povedal: Či znáte Lábana, syna Náchorovho? A povedali: Známe.

Lában je Náchorov vnuk, to však hebrejčina nerozlišuje.

6.      A zase im povedal: Či sa má dobre? A oni odpovedali: Dobre, a hľa, tamto ide Rácheľ, jeho dcéra, so stádom.

Rácheľ je rovnako ako Sára a Rebeka nádherná žena. Je aj pastierka, to znamená, že je bohatá a pracovitá. To muselo vyvolať u Jakoba veľmi dobrý dojem. Krásna a bohatá žena, čo viac môže chcieť.

7.      Vtedy im povedal: Však ešte je ďaleko do večera, ešte nie je čas, aby sa sháňal dobytok; napojte ovce a iďte, paste.

Jakob sa snaží poslať ostatných preč, aby mohol byť s Rebekou sám.

8.      Ale oni povedali: Nemôžeme, dokiaľ sa nesoženú všetky stáda; len vtedy odvalia kameň so studne, a napojíme ovce.

Pastiery sa nechcú pohnúť ďalej, možno chcú sami obdivovať Rebeku alebo im zvyk káže čakať na ostatných.

9.      A kým ešte hovoril s nimi, prišla Rácheľ so stádom oviec a kôz, ktoré patrily jej otcovi lebo bola pastierkou.

10.  A stalo sa, keď videl Jakob Rácheľ, dcéru Lábana, brata svojej matky, a stádo Lábana, brata svojej matky, že pristúpil Jakob a odvalil kameň s otvoru studne a napojil stádo Lábana, brata svojej matky.

Jakob využíva prvú príležitosť, aby ohúril Racheľ svôjou silou a veľkými svalmi. Zrazu je z Rebekýnho synáčika veľký silák. Je zvláštne ako sa muži (ale aj ženy) snažia vyvolať prvý dojem u svojich potencionálnych partnerov tým, že niečo predstierajú.

11.  A Jakob bozkal Rácheľ a povýšil svoj hlas a plakal.

Jakobov bozk bol zrejme opatrný, možno na líca. Išlo skôr o pozdrav ako vášnivý bozk. Zároveň ide o prvú zmienku bozku medzi mužom a ženou, ktorí nie sú matka a syn. Ďalej to už Jakob nevydrží a plače.

12.  A Jakob oznámil Rácheli, že je bratom jej otca a že je synom Rebeky a ona bežala a oznámila to svojmu otcovi.

Hebrejčina nepozná také rodinné výrazy ako slovenčina. Jakob nie je Lábanov brat, ale synovec. Brat v hebrejčine súhrne znamená strýko, synovec, bratranec a podobne.

13.  A stalo sa, keď počul Lában zvesť o Jakobovi, synovi svojej sestry, že vyšiel a bežal mu oproti a objímuc ho bozkal ho a doviedol ho do svojho domu, a on porozprával Lábanovi všetko to, čo sa stalo.

Lában možno očakáva dary, ktoré už pred tým dostal od Abrahámovho sluhu (Gen 24:53) alebo bol len rád, že vidí svôjho synovca.

14.  A Lában mu povedal: Tak je, si moja kosť a moje telo. A býval u neho jeden mesiac.

Jakob slúži za svoje ženy.

15.  Potom povedal Lában Jakobovi: Či preto, že si môj brat, budeš mi darmo slúžiť? Povedz mi, čo bude tvoja mzda?

Lában vyzerá ako veľmi dobrý strýko, ujme sa svôjho synovca, ponúkne mu plat. Treba si však uvedomiť, že plat mu ponúkne až po mesiaci. Celý mesiac robí Jakob zadarmo, to už nie je až také štedré, hlavne keď Jakob nemá žiadne peniaze.

16.  A Lában mal dve dcéry, meno staršej bolo Lea, a meno mladšej bolo Rácheľ.

Lában má dve dcéry, staršiu Leu (práca, únava) a mladšiu Rácheľ (ovečka).

17.  Ale Lea mala chúlostivé oči, a Rácheľ bola peknej postavy a krásnej tvári.

Z hebrejské textu to vyzerá, že Leiné oči nemajú iskru[68], zatiaľ čo Rácheľ má všetko. Biblia skrátka hovorí, že Rácheľ je úžasne krásna a Lea za ňou v kráse zaostáva. Na kráse nie je nič zlé, všetci traja patriarchovia majú krásne ženy. Problém je. ak naša fyzická krása je všetko po čom túžime (1Pet 3:3-5).

18.  A Jakob si zamiloval Rácheľ a povedal: Budem ti slúžiť sedem rokov za Rácheľ, tvoju mladšiu dcéru.

Tak tomu sa hovorí láska na prvý pohľad, síce už sa poznajú mesiac ale aj tak, Jakob je ochotný stráviť sedem rokov ako sluha len kvôli Rácheľ. Dohoda je jasná, 7 rokov služby za Rácheľ. Keďže Jakob nemá žiaden majetok, nemôže dať veno, jeho venom je teda 7 rokov služby.

19.  A Lában odpovedal: Lepšie je, aby som ju dal tebe, než ako by som ju mal dať inému mužovi. Bývaj u mňa.

Lában súhlasí aj keď sa vyhýba, aby vyslovil Rácheline meno.

20.  A tak slúžil Jakob za Rácheľ sedem rokov, a bolo to v jeho očiach ako niekoľko dní, keďže ju mal rád.

Tento výrok neznamená, že by dohodnutý čas rýchlo ubehol, ale že Jakob považoval sedem rokov za veľmi nízku cenu vzhľadom na to, čo získa. Toto je láska, ktorá nám často chýba. Muž, ktorý nie je ochotný tvrdo pracovať pre svoju manželku, nemá v srdci pravú lásku.

21.  Potom povedal Jakob Lábanovi: Daj mi moju ženu, lebo sa vyplnily moje dni, aby som vošiel k nej.

Tak to sú smele slová, Jakob hovorí svojmu svokrovi, daj mi Rácheľ nech už konečne môžeme „stráviť spolu celú noc“. To síce neznie príliš romanticky, treba si však uvedomiť, že Jakob čakal na túto chvíľu 2 555 dní. Celú túto dobu tvrdo pracoval bez akejkoľvek odmeny. To je láska.

22.  Vtedy shromaždil Lában všetkých mužov toho miesta a urobil hostinu.

Na hostine sa podáva aj alkohol. Hostina sa hebrejsky nazýva mishteh, čo naznačuje prítomnosť alkoholu. Lában pravdepodobne využíva príležitosľ a opíja Jakoba, aby ho ľahšie oklamal. Teraz Jakob ochutná ako sa pri podvode cíti obeť.

23.  Ale večer stalo sa, že pojal Leu, svoju dcéru, a voviedol ju k nemu, a vošiel k nej

Aj keď bola dohoda jasná, Lában dáva Jakobovi Leu. Ako sa musí cítiť Rácheľ? Prečo to Lában robí? Iba kvôli svojej chamtivosti, dúfa, že Jakob bude ochotný pracovať pre neho zadarmo kvôli Rácheľ ďalších sedem rokov. Ľudská chamtivosť nepozná hraníc.

A tí, ktorí chcú byť bohatí, upádajú do pokušenia a osídla a do mnohých žiadostí nesmyselných a škodlivých, ktoré pohružujú ľudí do záhuby a do zatratenia. Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúžili a tak zablúdili od viery a naplnili sami seba mnohými bolesťami. (1Tim 6:9-10)

Ako to, že Jakob nespozná Leu? Na rozdiel od našich pomerov, bola nevesta celý čas zahalená od hlavy k päte, večer je tma, nemajú elektrinu, je pravdepodobné, že Lában opil Jakoba. To všetko prispieva k tomu, že Jakob netuší, že má nespravnú ženu. Jakob určite neočakával podvod, veď sa predsa jedná o jeho blízku rodinu (aj on bol Ezavov brat a Izákov syn). Paradoxne Izákov zlý zrak využil Jakob aby ho oklamal. Lában zase využíva, že v tme Jakob nevidí a oklame ho.

24.  A Lában jej dal Zilfu, svoju dievku, Lei, svojej dcére, za dievku.

Sobášom získava Lea od svôjho otca podľa miestneho zvyku služku Zilfu.

25.  A keď bolo ráno, hľa, bola to Lea. A povedal Lábanovi: Čo si mi to urobil? Či som neslúžil u teba za Rácheľ? Prečo si ma tedy oklamal?

Keď sa Jakob ráno zobudí zistí, že vedľa neho neleží Rácheľ, tá ktorú miluje, ale Lea, ku ktorej nič necíti. Aká hrôza? Jakob rovnako ako jeho rodičia preferuje jedného súrodenca pred druhým.

Hebrejský výraz pre oklamal je rovnaké slovo, ktoré sa použilo aj pri opise toho, čo Jakob spravil Ezavovi. To, čo človek seje, bude aj žať.

26.  A Lában povedal: Tu u nás sa nerobí tak, aby sa mladšia vydala prv ako staršia, prvorodená.

Lában je chladnokrvný chlapík, Jakobovi vysvetľuje, že vlastne on nič zlé nespravil, len rešpektuje miestne pomery. Prvorodená je predsa prvorodená. To je pre Jakoba ďalšia rana, kvôli prvorodnstvu oklamal Ezava, teraz ho kvôli prvorodenstvu oklamal Lában. To, čo človek seje, bude aj žať. Jakob sa vydával za staršieho brata, aby oklamal Izáka, teraz Lában vydáva staršiu dcéru za mladšiu, aby oklamal Jakoba.

27.  Vyplň týždeň tejto, a potom ti dáme i túto za službu, ktorú budeš slúžiť u mňa, ešte druhých sedem rokov.

Lában nedáva Jakobovi vydýchnuť, keď ho už má na lopate, tak to dokonale využíva a teraz zjavuje svoj pravý úmyseľ. Keď teda Rácheľ tak veľmi miluje, nech slúži ďaľších 7 rokov. Až doteraz Jakob vždy zo všetkého vyviazol vďaka svojej prefíkanosti (niekedy síce s problémami, ale vyviazol), teraz však narazil na silného súpera. Jakob sa ocitá zoči voči majstrovi podvodu a dostáva lekcie školy života. Rýchlo pochopí ako sa cítil Ezav a Izák. Ak by nepodviedol Izáka ale čakal, kým Boh naplní svoje zasľúbenie, mohol mať dostatočne veľký majetok, aby získal Rácheľ okamžite. Skratky sa nevyplácajú, čakať na Boha nás k cieľu privedie rýchlejšie. Tak ako sa Ezav musel vyrovnať s Jakobovým podvodom, musí sa teraz Jakob vyrovnať s Lábanovým.

28.  A Jakob urobil tak a vyplnil jej týždeň, a tak mu dal Rácheľ, svoju dcéru, jemu za ženu.

Po siedmych dňoch kedy trvá svatba s Leou, dostáva Jakob aj Rácheľ. Behom ôsmich dní má dve svatby.

29.  A Lában dal Rácheli, svojej dcére, Bilhu, svoju dievku, jej za dievku.

Aj Rácheľ dostáva svoju služku.

30.  A vošiel i k Rácheli a miloval i Rácheľ, viac ako Leu, a slúžil u neho ešte druhých sedem rokov.

Na jednej strane Jakob stráca 14 rokov života, na druhej strane je potrebné aby čakal, kým sa obmäkčí Ezavovo srdce.

Prví synovia Jakobovi.

31.  A keď videl Hospodin, že je Lea nenávidená, otvoril jej život a Rácheľ zostala neplodnou.

Ako sa asi cítia Lea a Rácheľ, obe sú vydaté za rovnakého muža? Ako uvidíme ďalej, nie je to ľahká situácia. Začnú si závidieť a bojovať Jakoba. Polygamia nie je veru tá správna cesta, máloktoréj rodine v Biblii priniesla požehnanie.

Lea je navyše nenávidená, to nevýhnutne neznamená, že by ju Jakob nenávidel, ale ju každopádne nemiluje, tak ako Rácheľ (Gen 29:30). Lea je celý život v Ráchelinom tieni. Situácia sa vyhrotí ešte aj tým, že Rácheľ je neplodná, má síce Jakobovu lásku ale nemá deti. Lea zase nemá Jakobovu lásku ale má deti.

32.  A Lea počala a porodila syna a nazvala jeho nemo Rúben, lebo povedala: Hospodin istotne videl moje trápenie, lebo teraz ma už bude milovať môj muž.

Lea porodí prvého syna, nazve jeho meno Rúben (pozri, syn). Jeho narodenie je znakom, že Hospodin videl jej trápenie a zároveň naivne očakáva, že od teraz ju bude milovať aj Jakob.

33.  A opät počala a porodila syna a povedala: Hospodin istotne počul, že som nenávidená, a dal mi aj tohoto, preto nazvala jeho meno Šimon.

Neskôr Lea porodí ďalšieho syna, Simeona (počuť). Keďže Jakob si ju stále nevšíma, domieva sa, že druhý syn ich zblíži viac.

34.  A ešte počala a porodila syna a povedala: Teraz už, tento raz priľne môj muž ku mne, lebo som mu porodila troch synov a preto nazvali jeho meno Lévi.

Následne prichádza ďalší syn Lévi (priľnúť, zväzok). Teraz ju už bude Jakob určite milovať. V tomto prípade veru neplatí do tretice všetko dobré.

35.  A ešte počala a porodila syna a povedala: Tento raz budem chváliť Hospodina, preto nazvala jeho meno Júda. A prestala rodiť.

Lea porodí ešte jedneho syna, Júdu (chvála). Už sa nesnaží získať Jakobovu priazeň, syna venuje Bohu. V tomto momente Lea prestáva rodiť, vyzerá to zvláštne, veď práve sa obrátila k Bohu, nehľadá Jakobovu priazeň. Ale práve to je dôvod, už nechce rodíť deti a zaliečať sa tak Jakobovi. Lea sa vzdáva naivnej predstavi, že deti utužia jej manželstvo, prípadne zabránia jeho rozpadu. Žiaľ, podobne zmýšľa veľa žien. Detí sú síce požehnaním od Hospodina (Žalm 127:3), ale nie sú riešením osobných a rodiných problémov. Deti určite prinášajú radosť, ale radosť, po ktorej naozaj túžime môže priniesť len Boh sám.

 

KAPITOLA 30

Nesnádza o rodenie detí.

1.      A keď videla Rácheľ, že nerodí Jakobovi, závidela svojej sestre a povedala Jakobovi: Daj mi synov; lebo ak nedáš, zomriem.

Lea porodila Jakobovi už štyroch synov, čo je predmetom závisti zo strany Rácheľ, ktorá je stále bezdetná. Obeťou jej frustrácie sa stáva Jakob, ktorému vyčíta svoju neplodnosť. Rácheliná závisť a nevera sú odsúdeniahodné. Musí mať všetko, Jakobovu lásku aj deti. Ak to hneď nedostane, tak určite zomrie, samozrejme dramatizuje.

2.      Vtedy sa rozhneval Jakob na Rácheľ a povedal: Či som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod života?

Rácheline správanie Jakoba nahnevá, keďže on nemá s jej neplodnosťou nič spoločné. Jakob však zabúda na moc modlitby.

3.      Na to povedala: Hľa, tam je moja dievka Bilha, vojdi k nej, a porodí na moje kolená, a budem i ja mať z nej synov.

Rácheľ nemieni už ďalej čakať a len sa prizerať, nasleduje príklad Sáry (Gen 16:2-3) a ponúka Jakobovi svoju služku Bilhu. Ignoruje príklad Izáka a Rebeky, ktorí sa modlili a trpezlivo čakali 40 rokov, kým ich Boh vypočul.

4.      A dala mu Bilhu, svoju dievku, za ženu. A Jakob vošiel k nej.

Zo spoločenského a právneho hľadiska tej doby na tom nie je nič zlé, tak to ľudia robili. Aj dnes sú potraty legálne a spoločensky prijateľné. Otázkou však zostáva, či to je v súlade s Božím slovom.

Bilha sa stáva Jakobovou ženinou, konkubínou.

5.      A Bilha počala a porodila Jakobovi syna.

6.      Vtedy povedala Rácheľ: Bôh rozsúdil moju vec aj uslyšal môj hlas a dal mi syna. Preto nazvala jeho meno Dán.

Mená synov vypovedajú o Ráchelinom trpkom boji a konečnom víťazstve. Dán od slova dananni, v preklade súd, rozsúdenie. Rácheľ považuje Dána za Božie schválenie jej prefíkanosti. Boh jej dal za pravdu. Účel svätí prostriedky.

7.      A ešte počala a porodila Bilha, dievka Ráchelina, Jakobovi druhého syna.

Po Dánovi rodí Bilha ďaľšieho syna.

8.      A Rácheľ povedala: Borby Božie som sa borila so svojou sestrou aj som premohla a nazvala jeho meno Naftali.

Naftali, od slova boj, borba, v hebrejčine naptule a od slova premôcť, v hebrejčine niptali. Zvláštne ako sa Rácheľ díva na také požehnanie ako narodenie detí. Vníma to ako boj, súťaž v ktorej musí zvíťaziť alebo sa aspoň sa vyrovanať svojej sestre. Práve kvôli tomu postoju zostáva neplodná.

9.      A keď videla Lea, že prestala rodiť, vzala Zilfu, svoju dievku, a dala ju Jakobovi za ženu.

Lea následuje Ráchelín zlý príklad a používa svoju služku. Zilfa sa stáva Jakobovou druhou ženinou, konkubínou.

10.  A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi syna.

Aj Zilfa otehotnie a porodí syna. Sesterské preteky ale pokračujú ďalej.

11.  Vtedy povedala Lea: Zástupom prichádzajú, a nazvala jeho meno Gád.

Gád, štastie, víťazstvo, kŕdeľ, zástup. Leiné slová sa dajú preložiť aj ako, aké šťastie, a nazvala jeho meno Gád. Lea sa teší, že aj jej taktika funguje, už nepripisuje zásluhu Hospodinovi, ale sebe.

12.  A Zilfa, dievka Leina, porodila Jakobovi druhého syna.

Aj keď z toho ako rýchlo Biblia opisuje narodenie Jakobových synov to vyzerá ako keby sa deti rodili každú chvíľu, treba si však uvedomiť, že sa tak deje v priebehu niekoľkých rokov.

13.  A Lea povedala: To na moje blahoslavenstvo, lebo ma budú blahoslaviť dcéry, a nazvala jeho meno Aser.

Aser, požehnanie, šťastie. Lea je šťastná, že sa jej podarilo dobehnúť Rácheľ.

14.  A Rúben išiel vo dňoch, keď sa žne pšenica, a našiel ľúbostné jablká na poli. A doniesol ich k Lei, svojej matke. A Rácheľ povedala Lei: Daj mi prosím, z jabĺk svojeho syna!

Ľubostné jablká, mandragora sa považujú za afrodiziakum, resp. za liek proti neplodnosti  (Pies 7:13). Keď ich zbadá Rácheľ hneď po nich zatúži, mysliac si, že jej pomôžu k splodeniu vlastného dieťaťa.

15.  Ale ona jej povedala: Či ti je to málo, že si vzala môjho muža a vezmeš ešte i jablká môjho syna? A Rácheľ odpovedala: Nech tedy leží s tebou za jablká tvojho syna.

Lea Rebeke samozrejme nič nedaruje. Ako protihodnotu si Lea pýta noc s Jakobom.

16.  Keď potom prišiel Jakob večer z poľa, vyšla Lea oproti nemu a povedala: Ku mne vojdeš, lebo som si ťa najala za jablká svojho syna, ktoré som dala jako mzdu. A tak ležal s ňou tej noci.

Z Leiných úst vychádzajú slová „pravej lásky“. Ja som si za to zaplatila (jablkami), tak budeš dnes spať so mnou. Ešte zvláštnejšie však vyznieva Jakobova pasivita, rozhodne Jakob nevyzerá ako pán domu a už vôbec nie ako duchovný vodca rodiny.

17.  A Bôh uslyšal Leu, a počala a porodila Jakobovi piateho syna.

Opäť si Boh používa nie práve najčestnejšie správanie Lábanových dcér, aby rozmnožil Jakobovo potomstvo, tak ako to zasľúbil. Lein a Ráchelín príklad nie je správny, jednajú na základe sebeckosti, závisti a súťaživosti, čo nie sú cnosti hodné nasledovania.

18.  A Lea povedala: Bôh mi dal moju mzdu, keď som dala svojmu mužovi svoju dievku, a nazvala jeho meno Izachár.

Izachár, je Leinou odplatou, mzdou, to je voľný preklad jeho mena. Zároveň je to aj narážka na okolnosti jeho splodenia, Lea si kúpila Jakoba za mzdu.

19.  A ešte počala Lea a porodila Jakobovi šiesteho syna.

Paradoxne Rácheľ aj so svojim afrodiziákom stále nerodí, zatiaľ čo Lea má už šiesteho syna.

20.  A Lea povedala: Bôh ma obdaril dobrým darom. Tento raz už bude bývať so mnou môj muž, lebo som mu porodila šiestich synov a nazvala jeho meno Zabulon.

Zabulon, od slova dar, česť. Syn je dar od Boha a zároveň už jej Jakob po 6 synoch preukáže partičnú česť. Zabulon, doslova príbytok, bývanie, narážka na to, že od teraz bude Jakob určite bývať s Leou.

21.  Potom porodila dcéru a nazvala jej meno Dína.

Dína, súd, spravodlivosť, ženský variant mena Dán. Prorocké meno vzhľadom na udalosti, ktoré sa odohrajú v kapitole 34. Okrem Díni má Jakob asi aj iné dcéry (Gen 37:35, 46:7, 15).

22.  A Bôh sa rozpamätal na Rácheľ a uslyšal ju Bôh a otvoril jej život.

Aj napriek afrodiziaku Rácheľ zostáva neplodná, nakoniec si ale uvedomí čo treba robiť, modliť sa, to pomôže. Mnohokrát skúšame všetky možné riešenia a zabudáme, že to najlepšie riešenie, Boh, je po celý ten čas hneď vedľa nás.

23.  A počala a porodila syna a povedala: Bôh odňal moje pohanenie,

Neplodnosť sa považovala za kliatbu a hanbu.

24.  a nazvala jeho meno Jozef; lebo povedala: Nech mi pridá Hospodin aj druhého syna!

Jozef, od slova asap, zobrať (pohanu) a yosep, pridať.

Jakob určí svoju mzdu.

25.  A stalo sa, keď porodila Rácheľ Jozefa, že Jakob povedal Lábanovi: Prepusti ma, a pojdem na svoje miesto a do svojej zeme.

Po Jozefovom narodení Jakob cíti, že je čas vrátiť sa domov. K odchodu však potrebuje Lábanov súhlas a požehnanie. Zvyky blízkeho východu boli a sú odlišné od našich pomerov, odísť bez oznámenia by viedlo k problémom a konfliktom. Tých si už Jakob užil dosť, nepotrebuje si robiť ďalšie. Jakobova trpezlivosť si zaslúži naše uznanie, trpezlivo znášal všetko priekorie, vydržal až do samého konca. Vydržať až do konca je cenná vlastnosť. Koľkokrát opúšťame veci, zamestnanie, manželky, manželov, cirkev, dokonca aj Boha keď sa veci vyvíjajú inak ako si to predstavujeme? Jakob však nie, aj keď jeho potreby a požiadavky nie sú naplnené predsa zotrváva a znáša až dokiaľ Boh nepovie, že je čas ísť.

26.  Daj mi moje ženy a moje deti, za ktoré som ti slúžil, aby som odišiel, lebo však ty vieš o mojej službe, ktorú som ti slúžil.

Aj keď sa jedná o Jakobove deti a ženy, predsa je potrebný Lábanov súhlas.

27.  A Lában mu povedal: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, zostaň; lebo badám, že ma Hospodin žehnal pre teba.

Lában si je vedomý, že Boh žehná Jakoba, preto sa ho nechce vzdať. Netrápi ho ani tak, že by stratil zaťa, dcéry a vnukov, ale skôr to, že príde o bohatstvo, ktoré sa mu Jakobovým pričinením rozrastá. Lában sa nezaprie, peniaze a majetok je pre neho nadovšetko ostatné.

28.  A dodal: Udaj mi svoju mzdu, a dám.

Nech povie Jakob akú odmenu si žela, Lában zaplatí, len nech zostatne u neho pracovať. Podľa miestneho zvyku pastiery nedostávali peniaze, ale časť z dobytka[69].

29.  A on mu povedal: Ty vieš, ako som ti slúžil, ako aj to, jaký bol tvoj dobytok u mňa.

30.  Lebo to málo, čo si mal predo mnou, rozmnožilo sa vo množstvo, a Hospodin ťa požehnal, odkedy vkročila k tebe moja noha. A teraz kedyže i ja budem pracovať pre svoj vlastný dom?

To, čo Jakob hovorí sa môže zdať zvláštne, bezbožný Lában je požehnaný, kvôli spravodlivému Jakobovi. Tento pricíp nájdeme aj v prípade Jozefa a Putifara (Gen 39:1-6), aj Sodoma by bola zachránená, keby sa tam našlo 10 spravodlivých. V Pavlovom liste Korinťanom (1Kor 7:12-14). Dokonca čítame, že neveriaci manželskí partnery a deti sú posvätení prostredníctvom veriaceho partnera, rovnako aj Ježiš hovorí o soli zeme a svetle sveta (Mat 5:13-16). Soľ očišťuje, ochraňuje a spomaluje rozklad, svetlo zase zaháňa tmu. Boh môže požehnať ľudí tohto sveta, pretože sú v ich blízkosti tých, ktorí veria v Boha.

31.  A povedal: Čo ti mám dať? A Jakob odpovedal: Nedáš mi ničoho. Ak mi urobíš túto vec, budem zase pásť tvoje stádo a strážiť.

To všetko o čom Jakob hovorí si Lában uvedomuje, preto sa snaží presvedčiť Jakoba nech zostane. Nech si povie aký chce podiel.

32.  Prejdem dnes pomedzi celé tvoje stádo a oddelím ztade každé dobytča bodkasté a strakaté a každé dobytča čierne medzi ovcami a strakaté a bodkasté medzi kozami, a to bude mojou mzdou.

Jakob má všetko premyslené a vie čo chce od Lábana ako svoju mzdu. Jakob si volí bodkasté a strakaté kozy, ktorých je určite menšina. Kozy na blízkom východe sú väčšinou biele alebo čierne (Pie 4:1), ovce zase biele (Žalm 147:16, Pie 4:2, 6:6, Dan 7:9). V Genezis 31:10-12 zistíme, že Jakob jedná na Boží pokyn.

33.  A moja spravedlivosť bude odpovedať za mňa voľakedy v budúcnosti, keď prijde pre moju mzdu pred teba. Všetko, čo by nebolo bodkasté alebo strakaté medzi kozami a čierne medzi ovcami, nech je to u mňa za ukradnuté.

Strakaté pôjde Jakobovi, jednofarebné Lábanovi.

34.  A Lában povedal: Hľa, bárs by bolo podľa tvojho slova!

Lában súhlasí, v Jakobovom návrhu nevidí nič, čo by bolo v jeho neprospech. Práve naopak, Jakob si vyberá pár biednych kusov, ktoré Lábanovi moc chýbať nebudú. Z Lábanovho pohľadu Jakob uzatvára veľmi zlý obchod. Lában si určite myslel, že Jakobovi preskočilo. Zabúda však, že s Jakobom je Hospodin.

35.  A odlúčil toho dňa pásikavých kozlov a strakatých a všetky bodkasté a strakaté kozy, všetko, na čom bolo biele, všetko čierne medzi ovcami a oddal to do rúk svojich synov.

Lában sa poistí, rozdelí stádo, aby zabránil styku medzi čistými a strakatými. Strakaté dá pre istotu svojim synov, aby k nim Jakob nemal žiadny prístup. Lában to veru Jakobovi neuľahčí, nedá mu strakaté, keď nejaké Jakob chce, musí si ich sám vyprodukovať.

36.  A urobil medzi sebou a medzi Jakobom vzdialenosť cesty troch dní. A Jakob pásol ostatok drobného stáda Lábanovho.

Lában dá Jakobovi jednofarebné kozy a ovce, pri ňom je požehnanie, nech sa teda čisté rozrastajú veď patria jemu, Lábanovi.

37.  A Jakob si nabral topoľových prútov zelených i lieskových i kaštanových a nalúpal na nich bielych lupín obnažujúc bielosť, ktorá bola na prútoch.

Jakob začína so stádom, v ktorom sú len jednofarebné kusy. Aby vyprodukoval strakaté kusy, nachystá strakaté prúty.

38.  A nastaväl prútov, ktoré olúpal, do žľabov, do válovov na vodu, kam prichádzalo stádo piť, pred stádo, aby počínaly, keď prichádzaly piť.

Prúty rozmiestni tak, aby ich malo stádo počas kopulácie pred svojimi očami.

39.  A tak počínalo stádo hľadiac na prúty, a stádo rodilo pásikavé, bodkasté a strakaté.

Jakob je prvý genetickým inžinierom v Biblii. Podľa Keila a Delitzscha[70] sa dá preukázať, že to na čo sa ovce zahľadia pri kopolácií sa prenesie na mladé, ktoré z tejto kopulácie vzídu. Či je to tak alebo nie, je nepodstatné, dôležité je, že Jakob koná podľa Božích inštrukcií a vtedy je možné všetko.

40.  Tak odlúčil Jakob jahnence a obrátil stádo tvárou k pásikavému i všetko čierne v stáde Lábanovom a sebe postavil po každé stáda osobitne a nepostavil ich ku stádu Lábanovmu.

Ďalej Jakob oddeľuje strakaté od jednofarebných a umiestňuje ich tak, aby jednofarebné stále hľadeli na strakaté.

41.  A bývalo tak, že kedykoľvek bolo niečo silnejšie pripúšťané zo stáda, aby sa párilo, kládol Jakob prúty pred oči stáda do žľabov, aby počínaly pri prútoch.

Jakob používa aj inú techniku, preferuje silnejších jedincov.

42.  Keď zase bolo pripúšťané slabšie zo stáda, nekládol ich. A takým činom bolo čo slabšie Lábanovo a čo silnejšie Jakobovo.

Jakobovo stádo je nielenže početnejšie ako Lábanovo, ale aj kvalitnejšie. Nakoniec sa Lában stáva obeťou svojej vlastnej chamtivosti.

43.  A človek sa rozmohol náramne a mal mnoho stáda a slúžek a sluhov a veľblúdov a oslov.

Príčinou Jakobovho úspechu neboli jeho genetické experimenty, či jeho šikovnosť, ale ako sám hovorí v Genezis 31:9, príčinou je sám Boh, ktorý ho požehal. V tom čo Jakob robil neboli žiadne kúzla ani mágia, všetko to bola Božia milosť, ktorá sa prejavil bizardným spôsobom, tak ako veľakrát pred tým aj potom.

 

KAPITOLA 31

Odchod Jakobov od Lábana.

1.      A počul slová synov Lábanových, ktorí vraveli: Jakob pobral všetko, čo mal náš otec, a z toho, čo patrilo nášmu otcovi, nadobudol si všetku tú slávu.

Jakobov úspech je tak veľký a zároveň nečakaný, že u Lábana a jeho synov vyvoláva negatívnu reakciu. Koniec koncov Jakob zbohatol na ich úkor. Tak ako väčšina ľudí, ktorí sa cítia ukrivdení, zabúdajú, že s Jakobovým plánom ochotne súhlasili a neznepokojovali sa myšlienkami čo bude s Jakobom ak mu jeho plán nevýjde. Netreba zabudnúť na fakt, že Lában zveril svojim synom druhú časť stáda, Jakob mal len časť. Čo s ním spravili? Samozrejme im zostalo (Gen 31:19), v žiadnom prípade nevzal Jakob Lábanovi všetko, čo Lában mal.

2.      A Jakob videl tvár Lábanovu, že hľa, nebola voči nemu taká jako predtým.

Ani Lában nie je nadšený z toho ako sa veci vyvinuli, Jakobovi síce nič nehovorí, ale asi ani nemusí. Jakob to vidí.

3.      A Hospodin riekol Jakobovi: Navráť sa do zeme svojich otcov a ku svojej rodine, a budem s tebou.

Teraz prichádza ten čas, aby sa Jakob vrátil späť do Kanaánu, nie kvôli tomu ako sa veci vyvinuli, ale pretože mu tak hovorí Hospodin. Jakobova poslušnosť bude mať za následok, že Hospodin bude s ním, čo bude Jakob veľmi potrebovať. V Kanaáne ho čaká Ezav so 400 mužmi (Gen 32:6).

4.      Vtedy poslal Jakob a zavolal Rácheľ a Leu na pole k svojmu stádu

Jakob nevie či aj jeho manželky budú súhlasiť s odchodom do Kanaánu, preto im všetko vysvetľuje, aby vedeli čo sa deje. Toto je možno prvýkrát čo celá rodina vzájomne komunikuje, už nešpekulujú ani neplánuju intrigy. Tak to má byť.

5.      a povedal im: Vidím tvár vášho otca, že nie je ku mne jako predtým. Ale Bôh môjho otca bol so mnou.

Jakob vysvetľuje ako sa veci majú, Lában je nahnevaný a ak neodídu skôr či neskôr príde ku konfliktu.

6.      A vy viete, že som celou svojou silou slúžil vášmu otcovi.

Jakob je vo všetkom nevinne, on si vždy robil svoju prácu poctivo a dohodu vždy dodržal. V tejto oblasti je nám Jakob veľkým príkladom. On, ktorý si predtým rád pomohol nejakým „podrazom“ je teraz príkladom čestnosti, pracovitosti a spoľahlivosti.

7.      Ale váš otec ma oklamal a zmenil desaťkrát moju mzdu, avšak Bôh mu nedal, aby mi zle urobil.

Na rozdiel od Jakoba, Lában už nie je tak čestný. Ako vidno z tychto slov, Lában často menil podmienky dohody tak ako mu to vyhovovalo[71]. Ak by nebol s Jakobom Boh, Jakob by nemal žiadnu šancu.

8.      Ak povedal: Bodkasté bude tvojou mzdou, rodilo všetko stádo bodkasté. A keď povedal: Pásikavé bude tvojou mzdou, zase rodilo všetko stádo pásikavé.

Tu Jakob popisuje ako Lában menil podmienky dohody, vždy podľa toho ako to vyhovovalo Lábanovi. Keď bolo najmenej dobytka bodkastého, Lában prisúdil Jakobovi bodkasté. Boh však dal, aby sa rodilo bodkasté. Vtedy to Lában zmenil na pásikavé a zasa Boh dal, aby sa rodilo pásikavé.

9.      A tak vytrhol Bôh stádo vašeho otca a dal mne.

Jakob si nepripisuje žiadne zásluhy, je to Boh, ktorý to učinil.

10.  A stalo sa v tom čase, keď sa pári stádo, že som pozdvihol svoje oči a videl som vo sne, že hľa, kozli, ktorí skákali na stádo, boli pásikaví, bodkastí a pestrí.

Teraz Jakob popisuje ako dostal návod k zmene „genetiky“ jednofarebného stáda na strakaté.

11.  A anjel Boží mi riekol vo sne: Jakob! A ja som odpovedal: Tu som.

Návod prichádza z neba, je trochu zvláštne, že sa o tomto dozvedáme až dodatočne. Ale Biblia často vysvetľuje veci dodatočne, v niektorých prípadoch dokonca až o niekoľko storočí neskôr. Mnohé udalosti z obdobia keď Izrael putoval 40 rokov po púšti sú uvedené až v Žalmoch, pár nových údajov je dokonca až v Novom zákone, v knihe Skutkov apoštolov v Štefanovej kázni.

12.  A riekol: Nože pozdvihni svoje oči a vidz: všetci kozli, ktorí skáču na stádo, sú pásikaví, bodkastí a pestrí, lebo som videl všetko, čo ti robil Lában.

Hospodin ubezpečuje Jakoba, že ho požehná aj keď je všetko proti nemu.

13.  Ja som ten silný Bôh z Bét-ela, kde si pomazal pamätný kameň, kde si mi sľúbil sľub. Zober sa teraz, vyjdi z tejto zeme a navráť sa do svojej rodnej zeme.

Jakob bol pripravený znášať svoje útrapy trpezlivo ďalej, keď však dostáva pokyn je ochotný odísť. Ďalšia veľmi dobrá vlastnosť. Nemôžeme zabúdať, že na tejto zemi sme len pútnici, žiadne miesto nie je naším domovom. Keď Pán povie choď, treba ísť, aj keď sa nám nechce, a keď povie zostaň, treba zostať, aj keď sa nám tam nepáčí.

14.  A Rácheľ odpovedala i Lea, a riekly mu: Či my azda máme ešte nejaký diel alebo nejaké dedičstvo v dome svojho otca?

Toto je asi prvýkrát čo sa Rácheľ a Lea dokážu na niečom zhodnúť. Obe prechovávajú k Lábanovi rovnaké pociti a s odchodom súhlasia.

15.  Či nie sme u neho považované za cudzie? Lebo však nás predal a k tomu aj zjedol naše peniaze.

Aj keď sú jeho dcéry, nerobia si o Lábanovi ilúzie. Vedia, že ich považoval za svoj majetok, ktorý keď mohol, predal.

16.  Lebo všetko, to bohatstvo, ktoré vytrhol Bôh nášmu otcovi, je naše a našich detí. A preto teraz všetko, čo ti povedal Bôh, urob!

Zatiaľ, čo Jakob vnímal nadobudnutý majetok ako odmenu za svoju službu, Lea a Rácheľ ho vnímajú ako svoje dedičstvo.

17.  A Jakob vstal a pobral svojich synov a svoje ženy na veľblúdov

18.  a hnal všetok svoj dobytok a všetok svoj nadobudnutý majetok, ktorého nadobudol, svoj kúpený dobytok, ktorého nadobudol v Pádan-arame, aby išiel k Izákovi, svojmu otcovi, do zeme Kanaána.

Jakob berie len to čo je jeho - svoju rodinu, svôj dobytok a to čo nadobudol alebo kúpil. Neberie nič, čo by mu nepatrilo.

19.  A Lában bol odišiel strihať svoje stádo, a vtedy ukradla Rácheľ domácich bohov, ktorých mal jej otec.

Takže, predsa má Lában aj vlastné stádo. Domáci bohovia, teraphim, male sošky pre šťastie. Slúžili ako talizmany pre šťastie, plodnosť a ochranu ale aj na uplatnenie dedičského práva. Tabuľky z Nuzi zaznamenávajú jeden prípad, kedy sa zať zmocnil rodinných bôžikov a neskôr si nárokoval na majetok svojho svokra.[72] Tento fakt popiera názor, že by Genezis napísali izraelský učenci niekedy v prvom tisícročí pred Kr., keďže udalosti a pomery popisované v knihe sa na dané obdobie vôbec nevzťahujú.

20.  A Jakob ukradol srdce Lábana Aramejského, pretože mu neoznámil, že uteká.

Jakob je síce poslušný Bohu a odchádza na základe Jeho slova, ale spôsob, ktorým to robí je nešťastný. Ako uvidíme neskôr problémom je strach, Jakob sa bojí, čo by sa mohlo stať keby povedal Lábanovi o svojom odchode.

21.  A tak utekal on i všetko, čo bolo jeho, a vstanúc prepravil sa cez rieku a obrátil svoju tvár smerom k vrchu Gileádu.

Pod pojmom rieka sa rozumie Eufrat. Gileád je vo východnej časti zasľúbenej zemi.

Lában stíha Jakoba. Ukradnutí bohovia.

22.  Potom na tretí deň bolo oznámené Lábanovi, že Jakob utiekol.

Lábanovo stádo je ešte stále vzdialené tri dni cesty od jeho príbytku.

23.  Vtedy pojal so sebou svojich bratov a hnal sa za ním cesty sedem dní a dostihnul ho na vrchu Gileáde.

Keď sa Lában dozvie čo sa stalo, berie posili a beží za Jakobom.

24.  Ale Bôh prišiel k Lábanovi Aramejskému vo sne vnoci a riekol mu: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľsky!

Noc predtým ako Lában dostihne Jakoba, sa Lábanovi zjavuje Boh. Lában si možno plánuje čo Jakobovi povie a možno ako ho potrestá, Boh ho však vystríha, aby sa k Jakobovi správal vľúdne.

25.  A tak dohonil Lában Jakoba. A Jakob už bol postavil svoj stán na vrchu. I Lában postavil svoj stán so svojimi bratmi na vrchu Gileáde.

26.  A Lában povedal Jakobovi: Čo si to urobil? Lebo si ukradol moje srdce a odviedol si moje dcéry, jako keby boly zajaté mečom!

Ak by sme nepoznali Lábana, považovali by sme jeho námietky za oprávnené.

27.  Prečo si tajne utiekol a vykradol si sa odo mňa a neoznámil si mi, aby som ťa bol mohol vyprevadiť s veselosťou a so spevmi, s bubnom a s harfou?

28.  A nedopustil si mi, aby som bozkal svojich synov a svoje dcéry. Nerozumné je to, čo si teraz vykonal.

Lában rýchlo zabúda ako zle zaobchádzal s Jakobom. Vlastne on sám je obeť, keby mu Jakob povedal o svojom odchode, vystrojil by mu veľkú oslavu a nechal by ho odísť.

29.  Mal by som dosť moci, aby som vám urobil zle. Ale Bôh vášho otca mi povedal minulej noci a riekol: Chráň sa, aby si nehovoril s Jakobom ináč ako priateľsky.

Tu však Lában ukazuje svoju pravú tvár, ak by mu Boh nezabránil, Jakobovi by ublížil.

30.  A tak teraz, keď si už odišiel, pretože si veľmi túžil po dome svojho otca, prečo si potom ukradol mojich bohov?

Myšlienka, že Jakob má Lábanovích bohov je tým pravým dôvodom, prečo ho Lában prenasleduje. Jedneho dňa by Jakob mohol prísť do Cháranu a pomocou sošiek si nárokovať na Lábanov majetok. Okrem toho je Lában poverčivý a pre svoj úspech potrebuje svojich bohov. Ako mu pomôžu bohovia, ktorí sa sami nevedia brániť a ktorých môže hocikto ukradnúť?

31.  A Jakob odpovedal a riekol Lábanovi: Ušiel som preto, že som sa bál, lebo som povedal, aby si mi reku neodňal nasilu svojich dcér.

Jakob sa bál, preto Lábanovi tajil svoj odchod.

32.  No, u koho najdeš svojich bohov, ten nech nežije! Tu pred našimi bratmi si hľadaj a poznaj, čo je tvoje u mňa, a vezmi si. Ale Jakob nevedel, že ich ukradla Rácheľ.

Jakob nevie nič o krádeži ani modlách, preto nechá Lábana nech si ich hľadá.

33.  Vtedy vošiel Lában do stánu Jakobovho i do stánu Leinho i do stánu oboch dievok a nenašiel. A keď vyšiel zo stánu Leinho, vošiel do stánu Ráchelinho.

34.  Ale Rácheľ vzala domácich bohov a vložila ich do sedla s veľblúda a sadla na nich. A Lában prekutal celý stán, ale nenašiel.

Modly sú skryté v sedle, na ktorom sedí Rácheľ. Z uvedených veršov vyplýva, že manželia nemali spoločný stan, ale každý býval vo svojom vlastnom.

35.  A povedala svojmu otcovi: Nech sa nehnevá môj pán, že nemôžem vstať zpred teba, lebo mi je, ako býva ženám. A tak prehľadal všetko, ale nenašiel domácich bohov.

Rácheľ sa obhajuje svojou menštruáciou, nemôže vstať zo sedla a Lában neráta s tým, že by bola tak neúctivá a sedela v tomto stave na jeho bohoch. Podľa neskoršieho zákona je žena počas svojej menštruácie považovaná za nečistu (Lev 15:19-27), rovnako taj aj všetko, čoho sa dotkne.

36.  Vtedy sa nahneval Jakob a vadil sa na Lábana a odpovedal Jakob a riekol Lábanovi: Jaké je moje previnenie? Aký môj hriech, že ma honíš rozpálený?

37.  Lebo si prekutal všetky moje veci. Čo si našiel zo všetkých vecí svojho domu? Predlož to tu pred mojich bratov a pred svojich bratov, a nech rozsúdia medzi nami dvoma!

Jakob to už viac nevydrží a vylieva si svoje srdce. Prečo sa k nemu Lában správa ako k cudziemu? Ako mu ublížil, čím sa prehrešil? Nech to ostatní rozsúdia.

38.  Toto už dvadsať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a tvoje kozy nepometaly, a baranov tvojho stáda som nejedol.

Dvadsať rokov mu poctivo slúžil, prácu si konal svedomito a to čo mu nepatrilo nebral.

Ako sme spomínali podľa Clarka[73] Jakob vo veršoch 38-40 opisuje iných 20 rokov, počas, ktorých slúžil Lábanovi, okrem tých, ktoré slúžil za svoje ženy a dobytok (verš 41). Spolu teda mal Jakob stráviť v Chárane 40 rokov.

39.  Roztrhaného som nedoniesol tebe; ja som niesol tú škodu; z mojej ruky si to hľadal, už či bolo ukradnuté vodne a či bolo ukradnuté vnoci.

Podľa miestnych zvykov neboli pastiery zodpovední za to, čo roztrhala divá zver alebo niekto ukradol. Neskôr to bolo súčasťou zákona (Ex 22:10,13). Jakob však spravil tú povestnú míľu navyše.

40.  Bývalo tak, že vodne ma stravovala horúčava a mráz vnoci, a môj spánok uchádzal s mojich očí.

Jakob trpezlivo znášal vrtochy počasia, nočné a denné výkyvy teplôt aj prebdené noci.

41.  Toto som už dvadsať rokov bol v tvojom dome. Slúžil som ti štrnásť rokov za tvoje dcéry a šesť rokov za tvoje stádo, a desaťkrát si zmenil moju mzdu.

Dvadsať rokov Jakob verne slúžil, aj keď Lában klamal a menil pravidlá.

42.  Nech nie je so mnou Bôh môjho otca, Bôh Abrahámov a strach Izákov, je isté, že by si ma bol teraz preč poslal prázdneho. Ale moje trápenie a únavnú prácu mojich rúk videl Bôh; preto ťa karhal minulej noci.

Za túto všetku námahu, aj napriek dohode, ak by nebolo Božieho zásahu, by ho Lában pokojne obral o všetok majetok a poslal späť s práznymi rukami. Kto môže spraviť niečo také? Zvlášť, ak sa jedná o jeho rodinu?

43.  A Lában odpovedal a riekol Jakobovi: Tieto dcéry sú moje dcéry a títo synovia sú moji synovia, a stádo je moje stádo, áno, i všetko, čo vidíš, je moje. Ale čože mám dnes urobiť týmto svojim dcéram alebo ich synom, ktorých porodily?

Lában stále nechápe. Dcéry, ktoré predal Jakovi, považuje stále za svoje, rovnako aj majetok, ktorý si Jakob vyslúžil, považuje za svoj.

44.  Tak teraz poď, učiníme smluvu, ja i ty, aby bola svedkom medzi mnou a medzi tebou.

Zmluva je jediný spôsob ako vyriešiť situáciu. Lában nemôže Jakobovi ublížiť, tak radšej navrhuje zmluvu.

Smluva medzi Jakobom a Lábanom.

45.  Vtedy vzal Jakob kameň a postavil ho na pamätné znamenie.

Jakob doslova postavil z kameňa pamätný stĺp.

46.  A Jakob povedal svojim bratom: Nasberajte kamenia. A nabrali kamenia a spravili hromadu, a jedli tam na tej hromade.

Zároveň pamätník slúži ako stôl, alebo pre tento účel postavili inú hromadu kameňov. Spoločné stolovanie sa považuje za symbol mieru a potvrdenia dohody.

47.  A Lában ju nazval aramejsky: Jegar-sohoduta, a Jakob ju nazval hebrejsky Gal-éd.

Lában bežne používa aramejčinu, Jakob sa drží hebrejčiny. Obe slová v preklade znamenajú hromada svedectva.

48.  A Lában povedal: Táto hromada je dneská svedkom medzi mnou a tebou, a preto nazval jej meno Gal-éd

49.  a Micpa, lebo povedal: Hospodin nech pozoruje na veci medzi mnou a tebou, keď budeme ukrytí druh pred druhom.

Zmluva je uzavretá, Hospodin je ich svedkom. On bude pozorovať na jej dodržanie. Micpa, strážna veža, hliadka, náražka na to, že Boh je na stráži a bude bdieť nad ich dohodou aj keď sú ďaleko a nevidia čo robí ten druhý.

50.  Ak by si trápil moje dcéry a keby si vzal ešte nejaké ženy k mojim dcéram; síce niet človeka s nami, ale vidz, že Bôh je svedkom medzi mnou a tebou,

Lában sa obáva, že by si Jakob mohol vziať iné ženy, na čo by mohli doplatiť Lábanove dcéry a vnuci. Paradoxne je to Lában, ktorý Jakoba prinútil k polygamí.

51.  A ešte povedal Lában Jakobovi: Hľa, táto hromada a hľa, tento pamätný kameň, ktorý som postavil medzi sebou a tebou,

52.  táto hromada bude svedkom a svedoctvom i tento pamätný kameň, že ja neprejdem k tebe za túto hromadu, a že ani ty neprejdeš ku mne za túto hromadu a za tento pamätný kameň urobiť zle.

Pamätník je zároveň aj hranicou, ktorú neprekročia za účelom ublížiť jeden druhému.

53.  Bôh Abrahámov a Bôh Náchorov nech súdi medzi nami, Bôh ich otca. A Jakob prisahal na strach svojho otca Izáka.

Je zvláštne, že Lában uznáva Hospodina, na druhej strane má, resp. mal, kým mu ich neukradla Rácheľ, doma modly.

54.  A Jakob obetoval bitnú obeť na tom vrchu a povolal svojich bratov, aby jedli chlieb, a jedli chlieb a prenocovali na tom vrchu.

Po prísahe nasleduje už zmienené spoločné stolovanie.

55.  Potom vstal Lában skoro ráno, bozkal svojich synov a svoje dcéry a požehnal ich a odišiel, a tak sa navrátil Lában na svoje miesto.

Posledný krát čo sa Biblia zmieňuje o Lábanovi. Jakob pokračuje ďalej, putuje domov do zasľúbenej zeme. Kanaán opúšťal ako podvodník, ktorý oklamal svojho otca aj brata, aby získal to, po čom túžil. Teraz prichádza ako nový muž, ktorý sám trpezlivo znášal priekorie, vediac, že Boh má všetko vo svojich rukách. Vie, že už viac nepotrebuje klamať ani podvádzať.

 

KAPITOLA 32

Prípravy stretnúť sa s Ezavom.

1.      A Jakob išiel svojou cestou, a stretli sa s ním anjeli Boží.

Jakob pokračuje ďalej vo svojej ceste. V určitom úseku stretáva anjelov, ktorí prichádzajú ako pripomienka, že Boh je s ním.

Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, ktorí sa ho boja, a vytrhuje ich. (Žalm 34:8)

2.      A Jakob povedal, keď ich videl: Toto je tábor Boží. A preto nazval meno toho miesta: Machnajim.

Prítomnosť anjelov má na Jakoba pozitívny účinok, dodáva mu silu k nevýhnutného stretnutiu so svojim bratom. Machnajim, v preklade dva tábory, v jednom tábore bol asi Jakob so svoju družinou a v druhom anjeli Boží. Keď Jakob opúšťal Kanaán, stretol v Bételi anjelov a rebrík. Teraz, keď sa po rokoch vracia späť, dochádza k podobnej udalosti.

3.      A Jakob poslal pred sebou poslov k Ezavovi, svojmu bratovi, do zeme Seira, do kraja Edomovho.

Ako prvé Jakob posiela k Ezavovi poslov. V hebrejčine sa povie posol, malach, rovnako tak aj anjel. V prvom a treťom verši je použité v hebrejčine to isté slovo. Samozrejme v prvom prípade ide o anjelov, Božích poslov a v druhom o ľudí, Jakobových poslov.

Edom sa nachádzal na juh od Mŕtveho mora pri Perzskom zálive (1Kr 9:26). Oblasť pôvodne obývali Chóri (Gen 14:26), tých Ezav vyhnal (Gen 36:6-8).

4.      A prikázal im a riekol: Takto poviete môjmu pánovi Ezavovi: Takto hovorí tvoj služobník Jakob: Býval som ako pohostín u Lábana a bol som tam až doteraz.

Jakob volí pokorné a zmierlivé slová, aby Ezav videl, že si Jakob nenárokuje na vedúce miesto v rodine.

5.      A mám volov a oslov, drobné stádo a sluhov a dievky a poslal som popredku poslov oznámiť sa svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach.

Jakob ďalej odkazuje, že má vlastný majetok a preto sa Ezav nemusí obávať, že by si chcel Jakob nárokovať na jeho majetok alebo sa priživovať.

6.      Potom sa navrátili poslovia k Jakobovi a vraveli: Prišli sme k tvojmu bratovi, k Ezavovi, ktorý ti aj ide oproti a štyristo mužov s ním.

To asi nie je odpoveď, ktorú Jakob očakával. Blíži sa Ezav a s ním 400 mužov. To vzbudzuje obavy. Ezavova armáda pozostávali asi z Izmaelitov a Kananejcov, s ktorými sa prostredníctvom svojích sobášov spríbuznil. Armádu potreboval, aby obsadil Seir. V tomto prípade mu robia skôr doprovod, keďže Ezav neprichádza s nepriateľskými úmyslami. To však Jakob nevie.

7.      A Jakob sa veľmi bál, a bolo mu úzko. A rozdelil ľud, ktorý bol s ním, i stádo i rožný statok i veľblúdov na dva tábory,

8.      lebo povedal: Ak prijde Ezav k jednému táboru a zbije ho, tábor, ktorý pozostane, môže nejako uniknúť.

Tak ako už niekoľkokrát predtým, Jakob vymýšľa plán ako vyviaznuť zo šlamastiky. Vie, že tu už nepomôže prefíkanosť ani intrigy. Volí teda iné riešenie, modlitbu.

9.      A Jakob povedal: Bože môjho otca Abraháma a Bože môjho otca Izáka, Hospodine, ktorý si mi povedal: Navráť sa do svojej zeme a ku svojej rodine, a učiním ti dobre,

Jakob volí výbornú modlitebnú stratégiu, ktorá môže byť aj pre nás veľmi poučná. Ako prvé uznáva, kto Boh je. Potom cituje Božie slovo - prísľub, ktorý dostal od Boha.

10.  menší som od všetkých tých skutkov milosrdenstva a od všetkej pravdy a vernosti, ktoré si učinil so svojím služobníkom, lebo len so svojou palicou som prešiel tento Jordán pred rokami a teraz som vo dva tábory.

Následne Jakob uznáva svoju bezmocnosť a odvoláva sa na Božie milosť a dobrotu.

11.  Vytrhni ma, prosím, z ruky môjho brata, z ruky Ezava, lebo sa ho bojím, aby neprišiel a nezbil ma i matky s deťmi!

Potom prichádza na rad konkrétna prosba.

12.  Avšak ty si povedal: Istotne ti dobre učiním a rozmnožím tvoje semeno, že ho bude jako piesku mora, ktorý nie je možné spočítať pre jeho množstvo.

Na záver Jakob ešte všetko podloží citáciou Božieho zasľúbenia.

13.  A nocoval tam v tú noc. Potom vzal z toho, čo mu prišlo pod ruku, dar pre Ezava, svojho brata:

Na druhý deň Jakob pripravuje dar pre Ezava.

14.  dvesto kôz a kozlov dvadsať, dvesto oviec a baranov dvadsať,

Jakob nešetrí, posiela 200 kôz a 20 kozlov, 200 oviec a 20 baranov.

15.  nadájajúcich veľblúdov s ich žriebätami tridsať, štyridsať kráv a desať býkov, dvadsať oslíc a desať osliat.

30 tiav, 40 kráv a 10 býkov, 20 oslíc a 10 osliat. Spolu 550 zvierat, to už je veru nejaký dar.

16.  A oddal to do ruky svojich sluhov, každé stádo osobitne a povedal svojim sluhom: Iďte predo mnou a urobte tak, aby bol priestor medzi stádom a stádom.

Jakob má zo stretnutia ešte stále obavy, volí zase menšie úskoky. Stádo neposiela na raz, ale postupne, aby to vyzeralo, že posiela viac darov ako v skutočnsti posiela. To má zapôsobiť na Ezava a opakovane obmäkčiť jeho srdce. Zároveň mu to malo poskytnúť čas a spomaliť Ezava.

17.  Prvému prikázal a povedal: Keď sa stretne s tebou Ezav, môj brat, a bude sa pýtať a povie: Čí si ty? A kam ideš? A čie je toto stádo tu pred tebou?

18.  Vtedy povieš: Tvojho služobníkov, Jakobov. Je to dar, poslaný môjmu pánovi Ezavovi. A hľa, i sám ide za nami.

Jakob udeľuje sluhom inštrukcie, aby sa správili úslužne a nazývali Ezava pánom.

19.  A prikázal i druhému i tretiemu, i všetkým, ktorí išli za stádami, a riekol: To isté hovorte aj vy Ezavovi, keď ho najdete.

20.  A tiež poviete: Hľa, i tvoj služobník Jakob ide za nami.- Lebo povedal: Ukrotím jeho tvár darom, ktorý ide predo mnou, a len potom uvidím jeho tvár, snáď ma tak prijme láskavo.

Dary, ktoré Jakob posiela majú samozrejme slúžiť ako „úplatok“ pre Ezava. Na druhej strane je dávanie znamením zmierenia a premeny srdca. Jakob je Ezavovi niečo dĺžny, to, že Boh niekomu odpustí neznamená, že človek nemusí odškodniť tých, ktorím ublížil. Práve naopak (Ez 33:14-16), dobrým príkladom je Zacheus z Lukášovho evanjelia (Luk 19:8-9).

Jakobov zápas v Peni-ele.

21.  A tedy išiel dar pred ním, a on nocoval tej noci v tábore.

22.  A vstal tej noci a vzal obe svoje ženy aj obe svoje dievky aj svojich jedenásť detí a prešiel cez brod Jaboka.

Jakob asi nemôže zaspať, berie svoje deti a manželky, prevedie ich na druhú stranu potoka a zostáva sám.

23.  A vzal ich a prepravil ich cez ten potok a prepravil všetko, čo mal.

24.  A Jakob zostal samotný. A zápasil tam s ním nejaký muž až do vtedy, keď vychádzala zora.

Keď Jakob spravil všetko, čo bolo v jeho silách a bol sám, začal zápasiť s nejakým mužom. Muž s ktorým Jakob bojuje je Hospodin. Hospodin prichádza k Jakobovi ako zápasník, prichádza v momente keď je Jakob sám a úplne bezmocný. Jakob vie čo je boj. Celý život s niekym zápasí, s Izakom, Ezavom, Lábanom, Rácheľ...  Teraz, keď Jakob ukončil boj s Lábanom a o chvíľu začne boj s Ezavom, prichádza k Jakobovi ten pravý Zápasník. Jakobov slabinou bola jeho sebestačnosť, vždy mu to nejako prešlo, vždy sa vynašiel, teraz ale narazil na veľmi silného protivníka.

25.  A vidiac, že ho nepremôže, dotkol sa kĺbu jeho bedra, a tak sa vyšinul kĺb bedra Jakobovho, keď s ním zápasil.

Jakobov silnou stránkou je jeho výdrž, on sa veru nevzdá. Muž sa ho dotkne práve tam, kde je najsilnejší. Stehený sval je najsilnejší sval ľudského tela, je symbolom Jakobovej sily. Odrazu je Jakob bez svojej sily.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že muž porušil pravidlá. Mnohokrát môžeme mať pocit, že Boh nejako porušil pravidlá, že to čo sa nám stalo je nespravodlivé, že svet by mal lepší. Nemali by sa nám stávať zlé veci, mali by sme byť stále zdraví, spokojní a bohatí. Boh má však vlastné pravidlá. On je spravodlivý a všetko čo robí je spravodlivé a správne (na to nemôžeme nikdy zabudnuť). Niekedy sa dejú zlé a nepochopiteľné veci, ak však dáme Bohu šancu a budeme sa držať ako Jakob, potom zistíme, že vyhrať môže len ten, kto sa Ho drží.

26.  A riekol: Pusti ma, lebo už vychádza ranná zora. Ale on povedal: Nepustím ťa, len ak ma požehnáš.

V takomto stave Jakob nemôže bojovať, môže sa len držať. Jakob je vydaný napospas svôjmu protivníkovi. Tam na konci svojich síl si uvedomuje, že je slabý, na Boha neplatia fígle ani podvody. Jediná šanca ako môže vyhrať je držať sa Boha a nepustiť. Silní sme len vtedy, keď spočívame v Bohu, nemôžeme sa držať len občas, keď sa pustíme je len otázkou času kedy prehráme (bez ohľadu na to aké silné sú naše bedrá a stehná).  

27.  A riekol mu: Čo je tvoje meno? A on povedal: Jakob.

Nevie Boh ako sa Jakob volá? Vie, ale naposledy keď sa Izák pýtal na jeho meno, povedal Jakob, aby získal požehnanie, že je Ezav. Teraz dostáva druhu šancu, teraz už neklame. Volá sa Jakob, „Podrazák“. Podvodník, to je sumár jeho života, nielen jeho meno, ale jeho diagznóza, ku ktorej sa priznáva. Aby Boh mohol konať v našich život musíme si priznať svoju diagnózu. Aby sme dosiahli víťazstvo musí nas Boh dostať na lopatky (Mat 20:16, 26-27, Mar 8:35).

V živote matky držal svojho brata za pätu a vo svojej mužnej sile kniežatsky zápasil s Bohom, boril sa s anjelom a premohol; plakal a prosil ho pokorne; v Bét-ele ho našiel, a tam hovoril s nami. (Hoz 12:3-4)

28.  A riekol: Nebude sa viacej nazývať tvoje meno iba Jakob, ale aj Izrael; lebo si sa kniežatsky boril s Bohom i s ľuďmi a premohol si.

Ženy rodia chlapcov, ale Boh robí mužov. Odteraz je Jakob (podvodník) Izrael (ten, ktorý zápasil s Bohom, Boží bojovník, Boží princ). Zaujímavé, že keď Boh zmenil Abrahámovo a Sárino meno, ich staré mená sa viac nespomenuli. Toto však neplatí v prípade Jakoba. Biblia používa obe jeho mená. Podľa niektorých autorov, napr. Keil a Delitzsch[74], Biblia používa meno Izrael, keď Jakob jedná vo viere a meno Jakob, keď koná vo vlastnej sile, čo pukazuje na rozdiel od Abraháma, na určitú nestabilitu. Toto je však otázne, keďže aj Abrahám kolísal vo viere aj po zmene svojho mena. Rovnaký dualizmus je aj v Novom zákone pri Petrovi Šimonovi, na rozdiel od Pavla či Barnabáša.

Izrael od slova sar, princ a El, Boh. Alebo od slov ish, muž, raah, videl, El, Boh. Voľne sa dá preložiť aj ako muž, ktorý obstal u Boha alebo muž, ktorý videl Boha v tvárou v tvár, narážka na verš 30.

Ako Jakob premohol, zvíťazil? Tak, že bojoval? Nie, kým bojoval boj neskončil. Vyhral vtedy keď prosil a „vysel“ na Bohu.

29.  A Jakob sa pýtal a povedal: Oznám mi, prosím, svoje meno! Ale on riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno? A požehnal ho tam.

Jakob nepotrebuje poznať Jeho meno. Toto tajomstvo zostáva v Starom zákon skryté (Sud 13:17-18). Objavuje sa až v Novom zákone - Ježiš Kristus.

30.  A Jakob nazval meno toho miesta Peniel; lebo vraj tu som videl Boha tvárou v tvár, a predsa je od záhuby vytrhnutá moja duša.

Peniel, v preklade Božia tvár.

31.  A slnce mu vyšlo, ako prešiel Penuel, ale kulhal na svoje bedro.

Penuel je to isté ako Peniel.

32.  Preto nejedia synovia Izraelovi žily stehna, ktorá je na kĺbe bedra, až do tohoto dňa, pretože sa rušivo dotkol kĺba bedra Jakobovho, žily stehna.

Nejde sa o súčasť Mojžišovho zákona, ale o starú židovskú tradíciu.

 

KAPITOLA 33

Jakob sa víta s Ezavom. Ich rozchod.

1.      A Jakob pozdvihol svoje oči a videl, že hľa, Ezav ide a s ním štyristo mužov, a rozdelil deti na Leu, na Rácheľ a na obe dievky.

Rebeka síce sľúbila, že dá Jakobovi vedieť keď sa Ezav upokojí, do dnešného dňa však Jakob neprijal správu, ktorá by mu dávala nádej na srdečné bratské zvítanie. Aj keď Jakob zažil Božie navštívenie, nezbavil sa svojich problémov. Boh nám nikdy nesľúbil, že nás zbaví problémov. On nám sľúbil, že aj uprosted našich problémov bude s nami.

2.      A dievky a ich synov postavil napredok a Leu a jej deti za nimi a Rácheľ a Jozefa naposledy.

Jakob rozdelí rodinu na viac skupín. Popredu posiela skupínu, ktorej strata by ho „bolela najmenej“. Na konci posiela Jozefa, aby mal čas utiecť, ak by sa Ezav rozhodol pre boj. Jakob si, rovnako ako Izák, niektoré deti cení viac ako ostatné, čo nemôže priniesť v budúcnosti dobré ovocie.

3.      A sám išiel pred nimi a poklonil sa k zemi sedemkrát, až sa priblížil svojmu bratovi.

Jakob ide ako prvý. To je pokrok, už sa neskrýva, ale berie zodpovednosť a ak chce Ezav niekoho potrestať, nech potrestá jeho.

4.      A Ezav mu bežal oproti a objal ho a padnúc mu okolo krku bozkával ho, a plakali obaja.

Pohľad na bežiaceho Ezava musel Jakoba vydesiť. Ezav však nebeží, aby ho zabil, ale objal. Ezav nápadne pripomína otca z Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi (Luk 15:20).

5.      A keď pozdvihol svoje oči a videl ženy a deti, pýtal sa: Kto sú ti títo? A on odpovedal: To sú deti, ktoré dal Bôh z milosti tvojmu služobníkovi.

Po zvítaní sa Ezav dozvedá o Jakobovej rodine. Predsa len sa dlho nevideli a Ezav nevie, či má Jakob rodinu.

6.      A tak sa priblížily dievky aj ich synovia a poklonili sa.

Pomaly prichádzajú Bilha s Dánom a Naftalim a Zilfa s Gádom a Aserom. Všetci sa klaňajú.

7.      A prišla i Lea i jej deti, a tiež sa poklonily, a potom prišiel Jozef a Rácheľ, a poklonili sa.

Potom prichádza Lea s Rúbenom, Simeonom, Lévim, Júdom, Izachárom, Zabulónom a Dínou a Rácheľ s Jozefom.

8.      A Ezav povedal: Načo ti celý ten tábor, ktorý som stretol? A povedal: Aby som našiel milosť v očiach svojho pána.

Ezav samozrejme pozná dôvod, služobníci mu povedali, že ide o Jakobov dar.

9.      A Ezav povedal: Mám mnoho, môj bratu, len nech bude tebe, čo je tvoje.

10.  A Jakob povedal: Nie, prosím, ale ak som našiel milosť v tvojich očiach, vezmeš môj dar z mojej ruky, lebo preto som videl tvoju tvár, ako by som bol videl tvár Božiu, a láskavo si ma prijal.

11.  Prijmi, prosím, moje požehnanie, ktoré ti je donesené, pretože mi to dal Bôh z milosti, a pretože mám hojnosť všetkého. A keď ho len nútil, vzal.

Prijatie daru je znakom uzavretia priateľstva. Ak ho Ezav nepríjme, Jakob nevie na čom je. Na znak priateľstva Ezav dar prija. Jakob nazýva svoj dar požehnaním, pred rokmi okradol Ezava o požehanie, teraz ho prosí, aby ho sám mohol požehnať.

Jakob ale zabúda poprosiť Ezava, aby mu odpustil. Prináša mu dary, hovorí pekné slová, ale neprosí o odpustenie.

12.  A Ezav povedal: Rušajme sa a poďme, a ja pojdem pred tebou.

13.  Ale on mu povedal: Môj pán vie, že deti sú útle, a že mám so sebou brezé ovce a telné kravy, a keď ich príliš poženú čo len jeden deň, pomrie mi celé stádo.

14.  Nech len, prosím, ide môj pán pred svojím služobníkom, a ja poženiem pozvoľna, podľa toho, jako bude môcť ísť stádo, ktoré je predo mnou, a podľa toho, jako budú stačiť deti, až i prijdem k svojmu pánovi do Seira.

Spoločná cesta je dosť nepraktická pre obe strany, to Ezav vie a nemá problém sa prispôsobiť. Jakob však veľmi uctivo odmieta.

15.  A Ezav povedal: Dovoľ tedy, aby som postavil s tebou niekoľkých z ľudu, ktorý je so mnou. A on povedal: Načo to? Len nech najdem milosť v očiach svojho pána.

Z popisu udalostí, ktoré zachytáva táto kapitola sa Ezav javí byť tým vľudnejším a veľkorysejším. Zmilováva sa nad Jakobom, nechce žiadne odškodné, objíma a bozkáva Jakoba, ponúka mu svoju pomoc, zatiaľ čo Jakob sa snaží zbaviť sa Ezava čo najskor, aj za cenu ďalšieho klamstva a polopravdy. Jakob sa veľmi rýchlo vracia do starých koľají, z ktorých sa mu už nepodarí vybočiť.

16.  A tak sa vrátil Ezav toho dňa na svoju cestu do Seira.

17.  A Jakob sa poberal do Sukkóta a vystavil si tam dom a svojmu stádu spravil obory; preto nazval meno toho miesta Sukkót.

Aj keď Jakob sľúbi, že príde za Ezavov, odchádza opačným smerom do Sukkótu. Sukkót neprinesie Jakobovi veľa šťastia, navyše Hospodinovi sľúbil, že sa vráti do Bételu (Gen 28:20-22).

Sukkót, v preklade stany, búdy. Mesto na východ od Jordánu (Sud 8:4-9).

18.  A tak prišiel Jakob bez nehody a v pokoji k mestu Sichemu, ktoré je v zemi Kanaána, keď bol prišiel z Pádan-arama, a táboril pred mestom.

Síchem, miesto kde budú v budúcnosti pochovaná Jozefove kosti (Joz 24:32).

19.  A kúpil diel poľa, na ktorom bol roztiahol svoj stán, z ruky synov Chamora, otca Sichemovho, za sto kesít.

Jakobov strach z Ezava ho prenasleduje naďalej, bráni mu ísť do Bételu, kde by bol blízko Ezava. Radšej si volí bezpečný Síchem (v preklade pokojný), kde ho čaká hriech, bolesť a krvipreliatie. Jakob podobne ako my následuje Boha, ale zároveň ho poslúcha len z časti.

20.  A postavil tam oltár, ktorý nazval El-elohe-jisrael.

El-elohe-jisrael, v preklade Silný Boh, Boh Izraela. Jakob nazval otlár, oltár Silného Boha, Boha Izraelovho.

 

KAPITOLA 34

Poškvrnenie Díny. Pomsta Simeona a Léviho.

1.      A Dína, dcéra Leina, ktorú porodila Jakobovi, vyšla sa podívať na dcéry zeme.

Táto kapitola  knihy Genezis je okrem knihy Ester jediná kapitola v Biblii, kde nie je spomenutý Boh alebo Jeho Meno. Napriek tomu však v celej knihe Ester vidíme Božie pôsobenie, v 34. kapitole Genezis je tomu naopak.

Dína je Leiná dcéra, u Jakoba teda nie je preferovaná tak ako Jozef. Možno aj to ju vedie k tomu, aby si hľadala kamarátky mimo svojej rodiny. Aj napriek tomu, že sa Abrahámovi potomkovia snažili oddelovať od Kananejcov, Dína si medzi nimi hľadá priateľov. Podľa Wenhama[75] slovo vyšla, yatsa,  v sebe nesie nádych neposlušnosti. Vyšla tajne, aby ju ostatní nevideli.

Možno je Dína naivná, možno prežíva obdodie vzbury alebo si myslí, že sa jej nemôže nič stať. Tak či tak, vydáva sa obzrieť si kananejský Sichem. Možno práve prebieha nejaká slávnosť. Podľa židovských autorov[76] a Septuaginty[77] Dína túži spoznať zvyky a obyčaje miestnych žien, chce vidieť ako sa obliekajú a zdobia. Už nechce žiť ako dedinčanka, ale túži po veľkomeste a jeho vzrušujúcom živote. Už v predchádzajúcich kapitolách sme videli, že Jakob nie je skutočný duchovný vodca svojej rodiny, niektoré detí má radšej ako iné, je otázne či ich niekedy viedol k Božiemu slovu. Jeho postoje a činy nemôžu vytvoriť zdravú rodinu. Rozhodnutie zostať radšej blízko bezbožného Sichema ako ísť ďalej do Bétela k Izákovi, tiež nepomáha.

2.      Ale keď ju videl Sichem, syn Chamora Hevejského, kniežaťa zeme, vzal ju a ležal s ňou a ponížil ju.

Dína, tak ako veľa mladých naivných dievčat je ohromená záujmom samého kniežaťa, najväčšieho šviháka medzi všetkými. Netuší však čo ju čaká. Žiaľ, podobné príbehy sa opakujú každý rok znovu a znovu. Smutné je, keď sa to udeje v kresťanských rodinách, otcovia sú príliš zanepráznení alebo pohodlní, aby sa venovali svojim deťom, vysvetlili im nebezpečenstvá, ktoré na nečíhajú, viedli ich k Bohu osobným príkladom, boli, tou osobou, ku ktorej môže dieťa prísť a pýtať sa. Keď sa tak nedeje, dieťa výjde na vlastnú výpravu, aby zistilo ako sa veci majú, stretne priateľov, ktorí ho budú nahovárať na zlé, zamiluje sa do človeka, ktorý ho chce využiť, ponížiť...

Sichem videl, vzal, ponížil. Dína môže mať okolo 14-16 rokov.

3.      A jeho duša priľnula k Díne, dcére Jakobovej, a zamiloval si dievča a hovoril k jeho srdcu.

Sichel mohol mať hociktorú ženu, ktorú chcel, bol miestny vládca, jeho otec bol kráľ, ale Sichem chce Dínu. Keďže je zvyknutý, že mu všetko patrí, nemá problém Dínu znásilniť. Paradoxne po samotnom akte sa zamiluje a mení sa na veľkého gavaliera. Dína je celý čas držaná v jeho dome (Gen 34:26).

4.      A Sichem povedal Chamorovi, svojmu otcovi, a riekol: Vezmi mi to dievča za ženu.

K svatbe je potrebný súhlas oboch rodičov. Aj keby sama Dína nesúhlasila... Ťažko povedal čo je horšie, znásilnenie alebo byť vydatá za muža, ktorý ju znásilnil?

5.      A Jakob počul o tom, že poškvrnil Dínu, jeho dcéru, a jeho synovia boli vtedy s jeho dobytkom na poli, ale Jakob mlčal, až prišli.

Jakob mlčí. Neprejavuje hnev, ľútosť ani iné pocity. Je to kvôli jeho nedostatku lásky k Díne? Ako by reagoval ak by išlo o Jozefa alebo Benjamína? Samozrejme úplne inak, neskôr uvidíme, že keď sa prihodí niečo zlé Jozefovi alebo Benjamínovi, Jakob reaguje úplne inak. Teraz však ide len o Dínu... Keď sa nechopí iniciatívi Jakob, chytí sa jej niekto iný, tak ako aj v prípade Dávida a Absaloma (2Sam 13:20-22).

6.      A Chamor, otec Sichemov, vyšiel k Jakobovi, aby hovoril s ním.

Prichádza Sichemov otec Chamor, v preklade osol, aby zariadil všetko potrebné.

7.      A synovia Jakobovi prišli s poľa, keď to počuli, a mužovia boli naplnení bolesťou a rozhnevali sa veľmi, lebo vykoval bláznovstvo v Izraelovi, ležať s dcérou Jakobovou, čo sa tak nerobí.

Jakob nepovažuje incident za tak dôležitý, aby kvôli tomu zvolával rodinu, jeho synovia sa o všetkom dozvedia až keď prídu z práce. Ich reakcia je diametrálne odlišná od Jakobovej.

Prvá zmienka o Jakobovej rodine ako Izraelskom národe.

8.      A Chamor hovoril s nimi a vravel: Duša môjho syna Sichema visí na vašej dcére; dajte mu ju, prosím vás, za ženu.

Aj napriek tomu čo sa stalo Chamor nespomína znásilnenie ani sa nepokúša ospravedlniť. Jeho postoj je, čo sa stalo to stalo, spravme svadbu, buďme jedna rodina a všetko bude dobré. Sichem miluje Dínu, nemôže bez nej žiť, síce ju znásilnil, ale na také veci sa v Kanaáne nepozerá.

9.      A sošvagrite sa s nami; svoje dcéry dávajte nám, a naše dcéry berte sebe,

Rodiné väzby s Kananejcami sú absolutne neprijatelné.

10.  bývajte s nami, a zem bude pred vami; osaďte sa a obchodujte s ňou a vlastnite v nej.

Okrem manželstiev ponúka Chamor aj prístup k zemi (to už je lákavejšie) a obchodné partnerstvo.

11.  Aj Sichem hovoril jej otcovi a jej bratom: Nech najdem milosť vo vašich očiach, a čo mi poviete, dám.

A ak aj to je ešte stále málo, Sichem dá veno, aké si povedia.

12.  Žiadajte odo mňa akékoľvek veľké veno a dar, a dám, ako mi poviete, len mi dajte dievča za ženu.

13.  A synovia Jakobovi odpovedali Sichemovi a Chamorovi, jeho otcovi, ľstivo a tak i vraveli, pretože poškvrnil Dínu, ich sestru.

Jakob je opäť ticho, tak odpovedajú jeho synovia. Odpovedajú lsťou, tak ako sa na synov Jakoba patrí.

14.  Povedali im: Nemôžeme urobiť takú vec, aby sme dali svoju sestru mužovi, ktorý nie je obrezaný, lebo to nám je mrzkosťou.

15.  Len na takýto spôsob vám povolíme: ak budete jako my, aby sa vám obrezal každý mužského pohlavia.

Obriezka je znak zmluvy (Gen 17:10). Zmluva hovorí o tom, že Boh požehná človeka  Abrahámovým požehnaním a človek bude zase slúžiť Hospodinovi. Jakobovi synovia to vysvetľuju inak, ak sa obrežete je to vybavené.  Stačí vonkajší znak. Tak dochádza k zneužitiu obriezky.

Boh chce, aby sme ho poslúchali a nasledovali. Nestačí keď podstúpime nejaký vonkajší rituál, pokrstíme sa, nalepíme si na auto rybičku, obrežeme sa, pravidelne sa modlíme, chodíme na bohoslužby. Ježiš hovorí, že sa musíme narodiť znovu, musíme sa zmeniť, dať mu svoj život. To, že sa Sichémsky muži obrežu z nich židov nespraví. Ak sa však zrieknu svojho pohanského života a začnú následovať Hospodina, potom má obriezka naozaj zmysel.

16.  Vtedy dáme svoje dcéry vám, a vaše dcéry budeme brať sebe. A tak budeme bývať s vami a budeme jedným ľudom.

17.  Ale ak nás neposlúchnete, aby ste sa obrezali, vezmeme svoju dcéru a pojdeme.

Voľba je jasná, buď sa obrežujú alebo svatba nebude, rovnako ani ďalšie styky.

18.  A ich slová sa ľúbily Chamorovi aj Sichemovi, synovi Chamorovmu.

19.  A mládenec nemeškal urobiť tú vec, lebo sa mu veľmi ľúbila dcéra Jakobova, a on bol najváženejší zo všetkých v dome svojho otca.

Návrh sa stretáva u Chamora aj Sichema s kladnou odozvou, treba však súhlas celého mesta.

20.  A Chamor prišiel i Sichem, jeho syn, k bráne svojho mesta, a hovorili mužom svojho mesta a riekli:

21.  Títo mužovia sa chovajú pokojne naproti nám; nech tedy bývajú v zemi a obchodujú s ňou, a zem, hľa, je dosť široká a priestranná pred nimi. Berme si ich dcéry za ženy a svoje dcéry dávajme im.

Pri mestskej bráne sa riešili spoločenské, obchodné a politické záležitosti. Dohoda je pre Sichem výhodná, Jakob je mierumilovný, nerieši dokonca ani znásilnenie svojej dcéry, miesta je dosť pre všetkých, vzájomné styky prinesú Sichemu len prospech.

22.  Avšak len na taký spôsob nám privolia mužovia bývať s nami, aby sme totiž boli jedným ľudom: keď sa nám obreže každý mužského pohlavia, ako sú aj oni obrezaní.

Jediná požiadavka je obriezka.

23.  A pri tom či ich dobytok, ich majetok a všetky ich hovädá nebudú vtedy naše? Len im povoľme, a budú bývať s nami.

To už je motivácia. Obriezka síce bolí, ale ak má byť cenou za prosperitu a úspech, tak to stojí za to. Z obriezky sa tak stáva obchodný artikel.

24.  A poslúchli Chamora a Sichema, jeho syna, všetci, ktorí vychádzavali bránou jeho mesta, a obrezali sa všetci mužského pohlavia, všetci, ktorí vychádzavali bránou jeho mesta.

Zaslepení prísľubom bohatstva, nechajú sa všetci muži obrezať.

25.  A stalo sa tretieho dňa, keď mali najväčšiu bolesť, že vzali dvaja synovia Jakobovi, Simeon a Lévi, bratia Dínini, každý svoj meč a prišli smelo na mesto a pobili všetkých mužského pohlavia.

Simeon a Lévi sú Díniní vlastní starší bratia. Obaja sa vydávajú na misiu pomsty. Spolu so svojimi sluhami využívajú neschopnosť mužov Sichema, ktorí sa nedokážu brániť a bojovať. Celé mesto je zaplavené krvou a mŕtvolami mužov, vrátane malých chlapcov.

26.  I Chamora i Sichema, jeho syna, zabili ostrím meča, a vezmúc Dínu z domu Sichemovho vyšli.

Zomierajú aj Chamor a Sichem. Dína vidí svoju rodinu prvýkrát od svojho úteku.

27.  Potom prišli synovia Jakobovi na pobitých a olúpili mesto, pretože poškvrnili ich sestru.

Keď Simeon a Lévi dokončili čiernu robotu. Ostatní synovia Ako sa zbehli ako supy, aby pobrali všetko bohatstvo, dobytok, ženy, deti, olúpili mŕtvoli a vyrabovali domy.

28.  Ich stádo drobného dobytka, ich voly, ich oslov a to, čo bolo v meste a čo na poli, všetko pobrali.

Sichémski muži dúfali, že získajú dobytok Izraela, opak je nakoniec pravdou.

29.  Aj všetko ich imanie ako aj všetky ich malé deti a ich ženy zajali a zlúpili, i všetko, čo kde bolo v ktorom dome.

Ich trest je oveľa väčší ako Sichemov zločin, ďaleko prekročili pravidlo oko za oko.

30.  A Jakob povedal Simeonovi a Lévimu: Zarmútili ste ma a spôsobili ste mi trápenie, lebo ste ma zosmradili obyvateľom zeme, Kananejom a Ferezejom, a ja mám len málo ľudí. Ak sa shromaždia na mňa, zabijú ma, a budem vyhladený ja i môj dom.

Jakob napomína oboch synov, ale nie kvôli tomu čo spravili, ale kvôli tomu, čo ľudia povedia, čo si budú myslieť. Myslí len na svoju reputáciu, nevadí mu Dínino znásilnenie, zneužitie obriezky, podvod jeho synov, genocída Sichemu a otrasné činy jeho synov, myslí len na seba. Ak by bol Jakob verný svojmu sľubu a vrátil sa do Bételu, nič z toho sa nemuselo udiať. 

Simeon a Lévi kvôli tomuto incidentu strácajú nárok na požehnanie prvorodeného (Gen 49:5-7).

31.  A povedali: Či má niekto zaobchodiť s našou sestrou jako so smilnicou?

Obaja narážajú na fakt, že Jakob bol ochotný vydať Dínu za Sichema. Ak bol Jakob ochotný prižmúriť oko, oni nie. Ich čin je však neospravedlniteľný. Medzi trestom a pomstou je rozdiel.

 

KAPITOLA 35

Odstránenie cudzích bohov.

1.      A Bôh riekol Jakobovi: Vstaň, iď hore do Bét-ela a bývaj tam a učiň tam oltár silnému Bohu, ktorý sa ti ukázal vtedy, keď si utekal pred Ezavom, svojím bratom.

Po fiasku, ktorým bol Jakobov pobyt v Sicheme, sa Jakobovi zjavuje Boh. Pripomína mu jeho zabudnutý sľub (Gen 28:20-22), z Cháranu sa mal vrátiť do domu svojho otca, do Bét-elu. Sichem je mementom ako dopadneme, keď sa rozhodneme ísť vlastnou cestou.

V Bét-eli sa Hospodin zjavil Jakobovi po prvýkrát v jeho živote, tam prijal Božie zsľúbenia, postavil svoj prvý oltár a vzýval Hospodina. Druhýkrát počul Jakob Boží hlas až v Chárane, keď sa blížil čas jeho odchodu, teraz po daľších možno 10 rokoch počuje Boží hlas znovu. Prečo po tak dlhej dobe? Možno nebol Jakob pripravený počuvať, bol spokojný s vlastným plánom a až tragédia otvorila jeho uši. Je zvláštne ako tažkosti a pohromy, ktorým čelíme dokážu zlepšiť náš duchovný sluch.

2.      Vtedy povedal Jakob svojmu domu, a všetkým, ktorí boli s ním: Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a očistite sa a zameňte svoje rúcha,

Konečne Jakob prejaví iniciatívu a koná ako správny duchovný vodca svojej rodiny. Návrat domov nie je len o fyzickom návrate, ale aj o opustení cudzích bohov a následovaní toho jediného pravého Boha - Hospodina. Cudzí bohovia sú bohovia, ktorých ukradla Rácheľ, ale určite ich bolo dosť aj medzi korisťou, ktorú získali v Sicheme, či medzi služobníctvom. V Biblii sú modly neustálým problémom Izraela. Vyčistenie rúch nám môže pridať ako čudná inštrukcia, ale treba mať na pamäti, že dnešná hygiena a hygienické prípravky sú relatívnou novinkou, po dlhé stáročia ľudia nepoznali podobné veci a tomu zodpovedala aj ich hygiena. Zmena rúcha a vypratie boli znakom nového začiatku, znakom novej životnej etapy.

3.      a vstanúc poďme hore do Bét-ela, a učiním tam oltár silnému Bohu, ktorý ma vyslyšal v deň môjho súženia a bol so mnou na ceste, ktorou som išiel.

4.      A dali Jakobovi všetkých cudzích bohov, ktorí boli v ich ruke, i náušnice, ktoré mali na svojich ušiach, a Jakob ich zakopal a skryl pod dubom, ktorý bol pri Sicheme.

Keď Jakob zaujme svoje miesto v rodine, ostatní zrazu poslúchajú, škoda, že tak nerobil stále.

5.      A tak sa rušali. A strach Boží bol na mestách, ktoré boly vôkol nich, a nehonili synov Jakobových.

Možno po prvýkrát je Jakob ten, koho sa ľudia boja. Doteraz sa on bál druhých (Lábana, Ezava).

6.      A Jakob prišiel do Lúza, ktoré je v zemi Kanaána, to je Bét-el, on i všetok ľud, ktorý bol s ním.

7.      A vystavili tam oltár a pomenovali to miesto: El-bet-el; lebo tam tam sa mu boli zjavili Bohovia, keď utekal pred svojím bratom.

Nakoniec teda predsa Jakob plní svoj sľub. El-bet-el, v preklade Boh Bét-ela. Výraz zjavili Bohovia vychádza z hebrejského originálu, ktorý používa pre sloveso zjaviť sa množné číslo a pre Bohovia používa sloho Elohim. Doslovne teda zjavili sa mu Elohim. Elohim je podľa niektorých autorov množné číslo od slova Boh (hebrejské množné čísla končia koncovkou im), čo má poukazovať na Božiu Trojicu. Už v Genezis vidíme, že Biblia používa výraz Elohim so slovesom, ktoré je v množnom číslo, učíňme (Gen 1:26), zostúpme (Gen 11:7).

8.      A toho času zomrela Debora, chôva Rebekina, a bola pochovaná pod Bét-elom, pod dubom, a nazval meno toho duba: Allon-bachút.

Debora, v preklade včela, je Rebekýna pestúnka, ako sa dostala k Jakobovi je záhada. Možno ju Rebeka poslala, keď sa dozvedela o Jakobovom príchode do Kanaánu alebo po Rebekynej smrti sama odišla, aby slúžila Jakobovi. Možností je samozrejme veľa.

Allon-bachút, v preklade dub plaču.

Bôh sa ukáže Jakobovi.

9.      A Bôh sa zase ukázal Jakobovi, keď prišiel z Pádan-arama, a požehnal ho.

Keď Jakob príde na miesto kam patrí, zjavuje sa mu Hospodin. Vždy je dôležité byť na mieste, kde nás chce mať Boh, potom sa može niečo stať.

10.  A Bôh mu povedal: Tvoje meno je Jakob. Nebude sa viacej nazývať tvoje meno Jakob, ale Izrael bude tvoje meno. A tak nazval jeho meno Izrael.

Hospodin znovu mení Jakovo meno. Prečo? Možno preto, že Jakob sa pomaly, ale isto vracal k starému spôsobu života.

11.  A ešte mu povedal Bôh: Ja som silný Bôh všemohúci. Ploď sa a množ sa! Národ, áno hromada národov bude z teba, i kráľovia pojdú z tvojich bedier.

Ako ďalšie Boh potvrdzuje svoju zmluvu, rozmnoží Jakoba a jeho potomstvo a dokonca králi výjdu z jeho potomstva, vrátane Kráľa Kráľov.

Nárast Jakobovho potomstva je naozaj obrovský, do Charánu odchádzal sám, naspäť sa vrátil s 11 synmi. O 26 rokov keď pôjde do Egypta, ich už bude 70 a o ďalších vyše 200 rokoch ich bude neuveriteľné 2 milióny.

12.  A zem, ktorú som bol dal Abrahámovi a Izákovi, dám tebe, i tvojmu semenu po tebe dám tú zem.

Po tretíkrát Hospodin potvrdzuje, že celá zem bude patriť Izraelu. To platí aj dnes.

13.  Potom odišiel Bôh hore od neho na mieste, na ktorom hovoril s ním.

Išlo o skutočné viditeľné zjavenie. To musel byť úžasný zážitok.

14.  A Jakob postavil pamätný stĺp na mieste, na ktorom hovoril s ním, pamätný stĺp kamenný, vylial naň liatu obeť a polial ho na vrchu olejom.

Jakob opakuje celý úkon z Genezis 28:18-19. Povôdný stĺp sa asi zničil. Liata obeť bola zrejme z vína, tak ako neskôr v Mojžišovom zákone (Num 15:5-7). Liata obeť slúží ako predobraz Krista, nikdy sa nepila ale vyliala (Žalm 22:15, Iz 53:12).

15.  A Jakob nazval meno miesta, na ktorom hovoril s ním Bôh: Bét-el.

Jakob potvrdil meno, ktoré dal miestu pri svojou prvom stretnutí s Bohom (Gen 28:19).

Smrť Rácheliná. Benjamin. Rúbenov zlý skutok.

16.  A tak sa rušali z Bét-ela. A bolo ešte nejaký malý kúsok cesty do Efraty, keď porodila Rácheľ, ale mala ťažký pôrod.

Efrata sa neskôr bude volať Betlehém. Jakobov odchod z Bét-elu nie v rozpore s Božím príkazom zo začiatku kapitoly, mal tam bývať, doslova pobudnúť, kým spraví oltár.

17.  A stalo sa, kým tedy s ťažkosťou rodila, že jej povedala baba: Neboj sa, máš i toto syna.

Kedysi Rácheľ vravela (Gen 30:1), že ak jej Jakob nedá deti, tak zomrie. Teraz paradoxne zomiera pri pôrode svôjho dieťaťa.

18.  A stalo sa v tom, keď vychádzala jej duša, lebo zomrela, že nazvala jeho meno Ben-oni; ale jeho otec ho pomenoval Benjamin.

Ben-oni, v preklade syn bolesti. Benjamín, v preklade syn pravice. Benjaním sa ako jediný z Jakobových synov, narodil v zasľúbenej zemi. Benajmín je zároveň jedným z mnohých predobrazov Krista, ktorý prišiel prvýkrát na túto zem ako Syn bolesti, ale druhýkrát príde ako Syn pravice.

19.  A tak zomrela Rácheľ a bola pochovaná na ceste do Efraty, to jest Bet-lehem.

Efrata, v preklade hojnosť, Bet-lehem, dom chleba.

20.  A Jakob postavil pomník na jej hrob. To je ten náhrobný pomník Ráchelin, ktorý tam stojí až do dnešného dňa.

 Prvý náhrodný pomník v Biblii.

21.  A Izrael sa rušal ďalej a roztiahol svoj stán z tamtej strany veže Éder.

Éder, v preklade veža stáda. Veža odkiaľ pastiery dohliadali na stádo.

22.  A stalo sa, keď býval Izrael v tej zem, že išiel Rúben a ležal s Bilhou, ženinou svojho otca, a Izrael sa to dopočul. A synov Jakobových bolo dvanásť.

Jedným zo spôsobov ako mohol niekto získať práva inej osoby bolo mať pomer s jeho manželkou. To robili ľudia, ktorí chceli uchvátiť trón, mali pomer s kráľovou manželkou. Tým sa snažili získať nárok na trón, napr. Absalom (2Sam 16:20-21) či Adoniáš (1Kr 2:21-22), ale aj Dávid (2Sam 12:8) či Abner (2Sam 3:6-11). O niečo podobné sa snaží aj Rúben. Jeho snaha ho však stojí jeho prvorodenstvo (Gen 49:3-4). Júda dostane právo vládnuť, kňazské práva zdedí Lévi a dvojité požehnanie dostane Jozef, resp. Efraim a Manasses. Rúben prichádza o možnosť byť súčasťou Kristovho rodokmeňa.

Jakob aj keď pri predchádzajúcich udalostiach prejavil iniciatívu, znovu upadá do apatie a s Rúbenom nič nerodí.

Synovia Jakobovi. U Izáka; jeho smrť.

23.  Synovia Leini: prvorodený Jakobov Rúben, Simeon, Lévi, Júda, Izachár a Zabulon.

Lea má šesť synov.

24.  Synovia Ráchelini: Jozef a Benjamin.

Rácheľ má dvoch synov.

25.  A synovia Bilhy, dievky Ráchelinej: Dán a Naftali.

Bilha má tiež dvoch synov.

26.  A synovia Zilfy, dievky Leinej: Gád a Aser. Toto sú synovia Jakobovi, ktorí sa mu narodili v Pádan-arame.

Rovnako má dvoch synov aj Zilfa. Nie všetci sa narodili v Páadan-arame, Benjamín sa narodil v Kanaáne, tu je používé zovšeobecnenie.

27.  A Jakob prišiel k Izákovi, svojmu otcovi, do Mamre, do mesta Arbeho, ktoré je Hebron, kde pohostínil Abrahám a Izák.

Tak ako sa Jakob pred dlhými rokmi modlil a ako mu Boh súbil (Gen 28:21), stretáva svôjho otca Izáka.

28.  A Izákových dní bolo sto osemdesiat rokov.

Izák nezomiera hneď po stretnutí s Jakobom, žije ešte ďalších 12-13 rokov. Dožije sa aj Jozefovho pobyt v Egypte a zomiera krátko pred jeho povýšením na druhého muža Egypta.

29.  A tak dokonal Izák a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu, starý a sýty dňov, a pochovali ho Ezav a Jakob, jeho synovia.

Izák sa dožil 180 rokov, o päť rokov viac ako Abrahám a 33 rokov viac ako Jakob. Izák by sa dal charakterizovať ako tichý, pokojný, poslúšný človek. Nebol tak priebojny ako Jakob a ani tak charazmatický ako Abrahám, ktorému sa však málokto vyrovná, možno Jozef a neskôr Mojžiš.

 

KAPITOLA 36

Rod Ezavov.

1.      A toto sú rody Ezavove, ktorý je Edom.

Ezav, v preklade červený. Za červené predal svoje prvorodenstvo (Gen 25:30), počas celého života mu jeho prezývka bude slúžiť ako trpká pripomienka. To, že Ezav je Edom, je pripomienka pre budúce generácie, ktoré bude bývať v Edomovom susedstve.

Aj keď táto kapitola skôr pripomína telefónny zoznam cudzej arabskej krajiny, predsa ide o Božie slovo. Ezavov rodokmeň slúži ako pripomienka toho, že Boh splnil svôj sľub, aj keď Ezav predal prvorodenstvo, Boh zostal verný svojim zasľúbenia (Gen 17:6-7). Zároveň slúži aj ako pripomienka pre Izrael, keď bude Izrael zaberať Kannaán nedotkne sa Edoma (Deut 2:2-8). A netreba zabudnúť na fakt, že Boh má záznam o každom človeku, nikto nie je pred Ním zabudnutý, či už Ezav alebo my.

2.      Ezav vzal svoje ženy zo dcér Kanaána, Adu, dcéru Elona Hetejského, a Aholibámu, dcéru Anovu, dcéru, vnučku Cibona Hevejského,

Ďalšou Ezavovou chybou sú jeho manželky Kananejky. Ženy boli určite veľké krasavice, ich mená to naznačujú, Ada (v preklade ozdoba), Aholibáma (v preklade výška stanu, voľne preložené ako vysoká, majestátna), Bazemata (v preklade voňa). Boli však cudzinky.

3.      a Bazematu, dcéru Izmaelovu, sestru Nebajotovu.

Ezavove manželky zjavne nemajú problém s neplodnosťou. Ezav je symbolom prirodzeného človeka, ktorý je silný, nezávislý, dokáže sa o seba postarať a so všetkým vysporiadať. Na druhej strane Abrahám, Izák a Jakob aj so svojim neplodnými manželkami sú ľudia, v ktorích životoch sa prejavil Boh. Mená žien sa líšia od Genezis 26:34 a 28:9, čo sa zväčša vysvetľuje tým, že mali viacero mien, veď aj Ezav bol Edom či Seir. Či konkrétne v prípade prvej ženy, ide o novú manželku.

4.      A Ada porodila Ezavovi Elifaza, a Bazemata porodila Reuela.

Elifaz, v preklade Boh sily. Reuel, v preklade priateľ Boží.

5.      A Aholibáma porodila Jeúša, Jalama a Kóracha. Toto sú synovia Ezavovi, ktorí sa mu narodili v zemi Kanaána.

Jeuš, v preklade zhon, Jalam, skrývať a Kórach, ľad. Celkovo má Ezav 5 synov.

6.      Potom vzal Ezav svoje ženy, svojich synov a svoje dcéry jako i všetky duše svojho domu i svoj dobytok i všetky svoje hovädá i všetok svoj majetok, ktorý nadobudol v zemi Kanaána, a odišiel do zeme Seira pred Jakobom svojím bratom.

Na rozdiel od Jakoba, Ezavový synovia sa narodili v Kanaáne.

7.      Lebo mali primnoho imania, než aby boli mohli bývať spolu, ani nemohla zem, v ktorej pohostínili, uniesť ich pre ich mnohý dobytok.

Tieto slová znejú podobne ako epizóda s Abrahámom a Lotom (Gen 13:1-13).

8.      A tak býval Ezav na vrchu Seire, Ezav, to je Edom.

K Ezavovej cti však treba uznať, že po Jakobovom príchode je ochotný odísť, nie je hašterivý, pyšný ani Jakobovi nezávidí. Ochotne mu prepustí svoje miesto. Keďže Ezav nemal konkrétnu víziu, dobrý mu bol aj Seir.

9.      A toto sú rody Ezava, otca Edomcov, na vrchu Seire.

Po úvodných infomáciach o Ezavom odchode na vrch Seir následuje výpočet jeho synov a vnukov, ktorí sú zakladateľmi svojich vlastných kmeňov. Ide konkrétne o 6 Elifazových synov, o 4 Reuelových a o 3 Ezavových synov od Aholibámy. Seir je oblať medzi Mŕtvym morom a Perzským zálivom.

10.  Toto sú mená synov Ezavových: Elifaz, syn Ady, ženy Ezavovej; Reuel, syn Bazematy, ženy Ezavovej.

Zase sa opakujú mená dvoch Ezavových synov Elifaz a Reuel.

11.  A synovia Elifazovi boli: Téman, Omár, Cefo a Gátam a Kenaz.

Elifaz má 5 synov. Téman je zrejme zakladateľ Témanského kmeňa, z ktorého bol aj Elifaz Témanský (Jób 2:11).

12.  A Timna bola ženina Elifaza, syna Ezavovho, a porodila Elifazovi Amalecha. To sú synovia Ady, ženy Ezavovej.

Okrem piatich synov má ešte jedneho od svojej ženiny, Amalecha, zakladateľa národa, ktorý bude jedným z úhlavných nepriateľov Izraela. Aj keď sa Amalech spomína už v Genezis 14:7, neznamená to, že by vtedy existoval. Ani Balámovo proctvo z Numeri 24:20 neznamená, že by bol Amalech starobylým národom, ale slovo počiatok pripomína, že bol prvým národom, ktorý sa postavil proti Izraelu (Ex 17:8). Nakoniec je Amalech porazený Izraelskými kráľmi (1Sam 15:2, 2Sam 8:12) a kompletne vyhubený v časoch Ezechiáša (1Par 4:42-43).

13.  A toto sú synovia Reuelovi: Nachat a Zárach, Šamma a Mizza. To boli synovia Bazematy, ženy Ezavovej.

Reuel má 4 synov, ktorí sú Ezavovými vnukmi.

14.  A toto boli synovia Aholibámy, dcéry Anovej, dcéry Cibonovej, ženy Ezavovej, ktorá porodila Ezavovi Jeúša, Jalama a Kóracha.

Znovu sa opakujú mená 3 Ezavových synov od Aholibámy.

15.  Toto boly kniežatá synov Ezavových. Synovia Elifaza, prvorodeného Ezavovho: knieža Téman, knieža Omár, knieža Cefo, knieža Kenaz,

Kniežatá sú vodcovia jednotlivých kmeňov, pokolení, spolu teda štrnásť kmeňov alebo trinásť, keďže Kórach je uvedený dvakrát.

16.  knieža Kórach, knieža Gátam, knieža Amalech. Toto boly kniežatá, pošlé z Elifaza, v zemi Edomovej. Toto boli synovia Adini.

Kórach nie je Elifazov syn, ale Ezavov. V Samaritánskej verzí Písma sa v tomto verši neobjavuje. Ale je uvedený len vo verši 18. Tento Kórach však môže byť aj Elifazov syn, čo by všetko vysvetľovalo (hebrejčina nerozlišuje syn a vnuk).

17.  A toto boli synovia Reuela, syna Ezavovho: knieža Nachat, knieža Zárach, knieža Šamma, knieža Mizza. Toto boly kniežatá, ktoré pošly z Reuela v zemi Edomovej. To boli synovia Bazematy, ženy Ezavovej.

18.  A toto boli synovia Aholibámy, ženy Ezavovej: knieža Jeúš, knieža Jalam, knieža Kórach. Toto boly kniežatá Aholibámy, dcéry Anu, ženy Ezavovej.

19.  To sú synovia Ezavovi a to ich kniežatá. On je Edom.

Z tohto výpočtu vidíme, že Hospodin dodržal svôj sľub. Ezava rozmnožil, rozmnožil ho dokonca v národy.

Synovia Seira Chorejského.

20.  Toto sú synovia Seira Chorejského, obyvatelia tej zeme: Lotán, Šobál, Cibon a Ana,

Chorejci sú predchádzajúci obyvatelia vrchu Seir (Gen 14:6). V minolosti sa ich meno obvodzovalo od slova jaskyňa a predpokladalo sa, že bývali v jaskyniach. Podľa aktuálnych archeologických nálezov sa však jednalo o vyspelú civilizáciu.

21.  Dišon, Écer a Díšan. To sú kniežatá Chorejov, synov Seira, v zemi Edomovej.

Spolu teda 7 chorejských kniežat.

22.  A synovia Lotánovi boli: Chori a Hémam, a sestra Lotánova bola Timna.

Timna je možno Elifazová ženina z verša 12. Môže však ísť len o zhodu mien, pretože Timna je aj Cibonova sestra, Cibonova vnučka je zase Ezavova žena. To by znamenalo, že Elifaz (Ezavov syn a Cibonov pravnuk) má za ženinu sestru svôjho pradedka, Timnu, čo nie je pravdepodobné. Možné je aj to, že Cibon Hevejský z verša 2 je iná osoba ako Cibon, syn Seira Chorejského z verša 20, a to, že ich synovia a vnučka majú zhodné mená je len zhodou okolností.

23.  A toto boli synovia Šobálovi: Alván, Manachat a Ébal, Šefo a Onám.

5 Šobálových synov, Šobál je Seirov syn.

24.  A toto sú synovia Cibonovi, i Aja i Ana. To je ten Ana, ktorý našiel teplé pramene na pustine, keď pásol oslov Cibona, svojho otca.

Cibon má dvoch synov, Aja a Ana.

25.  A toto sú deti Anove: Dišon a Aholibáma, dcéra Anova.

Ak je Aholibáma Ezavová manželka, dcéra Anu a vnučka Cibona (verše 2 a 14), potom by to  znamenalo, že Chorejci sú Heveji.

26.  A toto synovia Dišánovi: Chemdán, Ešbán, Jitrán a Cherán.

Ide o 4 synov Dišona, syna Seira.

27.  Títo synovia Écerovi: Bilhán, Zaván a Akán.

3 synovia Écera, syna Seira.

28.  Títo synovia Dišánovi: Úc a Arán.

A 2 synovia Dišana, posledného syna Seira. Úc (Jób 1:1).

29.  Toto boly kniežatá Chorejov: knieža Lotán, knieža Šobál, knieža Cibon, knieža Ana,

30.  knieža Dišon, knieža Écer, knieža Dišán. To boly kniežatá Chorejov po svojich kniežatstvách v zemi Seira.-

Edomský kráľovia.

31.  A toto sú kráľovia, ktorí kraľovali v zemi Edomovej, prv než kraľoval kráľ synov Izraelových.

V Ezavovom potomstve sa nachádzajú králi a kniežatá, v dobe, keď židia sú ešte len otrokmi v Egypte. Zvláštne ako to niekedy vyzerá, svet panuje a Boží ľud trpí. Ani dnes to nie je iné.

32.  A tedy kraľoval v Edomovi Béla, syn Beorov, a meno jeho mesta bolo Dinhaba.

Celkovo sa jedná o 8 kráľov, ktorí kraľujú v slede, aj keď nie sú rodina, zrejme sú volení. Kniežatá zase vládli spolu a titul zostával v rodine.

33.  A keď zomrel Béla, kraľoval miesto neho Jobáb, syn Zárachov z Bocry.

Jobáb sa niekedy pokladáva Jóba, to je však ničím nepodložený dohad.

34.  A keď zomrel Jobáb, kraľoval miesto neho Chušam z Témanskej zeme.

35.  A keď zomrel Chušam, kraľoval miesto neho Hadad, syn Bedadov, ktorý zbil Madiana na moábskom poli, a meno jeho mesta bolo Avit.

Zmienka o miestno konflikte medzi Edomom a Madianmi.

36.  A keď zomrel Hadad, kraľoval miesto neho Samla z Masréky.

37.  A keď zomrel Samla, kraľoval miesto neho Saul z Rechobota nad riekou.

Riekou sa myslí Eufrat. Rechobót je v Asýrií (Gen 10:11), čo robí asýrčan medzi arabmi?

38.  A keď zomrel Saul, kraľoval miesto neho Bál-chanán, syn Achborov.

39.  A keď zomrel Bál-chanán, syn Achborov, kraľoval miesto neho Hadar, a meno jeho mesta bolo Pahu a meno jeho ženy Mehetabeľ, dcéra Matrédy, dcéry Me-zahába.

Posledným kráľom je Hadar.

40.  Toto sú tedy mená kniežat Ezavových po ich čeľadiach, po ich miestach a podľa ich mien: knieža Timna, knieža Alva, knieža Jetet,

Nasleduje výpis rozdelenia krajiny na jednotlivé kniežatsvá. Použité mená nie sú zrejme mená osôb, ale skôr mená lokalít, ktoré spravuje príslušné knieža.

41.  knieža Aholibáma, knieža Ela, knieža Pínon,

42.  knieža Kenaz, knieža Téman, knieža Mibcár,

43.  knieža Magdiel, knieža Íram. Toto boly kniežatá Edomove po svojich sídlach v zemi svojho državia. To je Ezav, otec Edomcov.

Ezav je zaujímava postava, teda okrem predaja svôjho prvorodenstva, manželstva s kananejkami a túžby po odplate k Jakobovi. Nečítame, že by bol bezbožník. Jeho zlýhania skôr vychádzajú z nedostatku duchovného úsudku. Ezav pôsobí ako obecný, telesný človek (tak ho charakterizuje Pavol v Židom 12:16). Na druhej strane vidíme aj Ezavovu štedrosť, dobrotu a úprimnosť (hlavne pri stretnutí s Jakobom). To, že Ezav nezdelil požehnanie, rozhodne neznamenalo, že by bol horší ako Jakob (určite ani Abram nebol spravodlivejší ako jeho bratia). Požehnanie prichádza z milosti, aj v prípade Jakoba a Ezava.

 

KAPITOLA 37

Jozef a jeho sny.

1.      A Jakob býval v zemi pohostínstva svojeho otca, v zemi Kanaána.

V kontraste s mocným, dobyvačným Ezavom, Jakob býva v zemi pohostinstva svojho otca. Nemá kniežatá ani kráľov, dokonca ani vlastnú zem, Jakob je obyčajný pútnik.

2.      Toto sú príbehy Jakobove. Jozef, ktorému bolo sedemnásť rokov, pásol stádo so svojimi bratmi. A on, chlapec, bol so synmi Bilhy a so synmi Zilfy, žien to svojeho otca. A Jozef donášal ich zlú povesť ich otcovi.

Od tohto verša sa presúva pozornosť na Jozefa, bude mu venovaná ¼ celej knihy Genezis, celkovo 14 kapitol. Aj keď má len 17 rokov a je najmladší, spolu so synmi Jakobových ženín pasie stádo. Jeho úlohou je dávať pozor na ostatných. Aj napriek svojmu veku je Jozef postavou, ktorej venuje Biblia veľkú pozornosť. Boh nerozdeľuje ľudí na starých a mladých, ale na zrelých, ktorým môže zveriť svoje dielo alebo nezrelých, ktorých si nemôže použiť. Jakob aj keď je najmladší, je duchovne zrelý, možno nie podľa naších kritérií, ale podľa Božích, áno. Preto mu Boh zveruje svôj dar. Samozrejme pred Jozefom je ešte dlhá cesta.

3.      A Izrael miloval Jozefa nad všetkých svojich synov, pretože mu bol synom staroby, a spravil mu sukňu pestrých farieb.

Znovu sa objavuje Jakobova nerovná láska ku svojim synom. Jozef je jeho najobľúbenejší syn, čo u ostatných synov vyvoláva závisť, ktorá sa veľmi ľahko mení na nenávisť. Syn staroby je podľa niektorých židovstkých textov[78] v hebrejčine myslené ako múdry syn, aj keď je Jozef mladý, je múdrý ako starý človek. To ešte viac umocňuje Jakobovú lasku.

Zrejme na Jozefove sedemnáste narodeniny dostáva od svojho otca krásny farebný plášť (ušitý z rôznych farebných pruhov, Sud 5:30, 2Sam 13:18). Výraz sa dá preložiť aj ako plášť s dlhými rukávmi (odev, ktorý nenosia ľudia, ktorí pracujú, ale ich nadriadení). Či už má dlhé rukávy alebo je farebný, či oboje, ide sa o výrazné oblečenie, ktoré Jozefa odlišuje od jeho bratov. Aj Ježiš mal zvláštne rúcho (Žalm 22:18, Mat 2:35, Ján 19:24). To je len jedna z vyše sto podobností[79] medzi Jozefom a Kristom.

4.      A keď videli jeho bratia, že ho miluje ich otec nad všetkých jeho bratov, nenávideli ho a nemohli s ním hovoriť pokojne.

Jakob rýchlo zabudol čo spôsobilo Izákovo a Rebekino preferovanie synov v jeho živote a v živote Ezava. Sám pokračuje v rovnakom zachádzaní s deťmi. Výsledok bude rovnaký, tak ako Jakob bol odlúčený od Rebeky bude aj Jozef od Jakoba.

Vidiac Jakobov nedostatok lásky naproti nim, bratia pociťujú k Jozefovi nenávisť, ktorú prejavujú aj na vonok. Nerozprávajú sa s ním, nezdravia ho a keď už musia niečo povedať, len zlostne odseknú.

5.      A keď sa potom sníval Jozefovi zvláštny sen, a oznámil ho svojim bratom, nenávideli ho ešte viac.

Rovnako ako jeho otcovia, aj Jozef má sen. Sen oznamuje následne svojim bratom, u ktorých sen vzbudzuje ešte väčšiu nenávisť.

6.      Lebo im povedal: Počujte, prosím, tento sen, ktorý sa mi sníval:

7.      Hľa, viazali sme snopy prostred poľa. A tu hľa, povstal môj snop aj stál, a ešte hľa, vaše snopy stály dookola a klaňali sa môjmu snopu.

Ide o prorocký sen ohľadom hojnosti a nasledého hladomoru, kedy bude Jozef povýšený nad svojich bratov, ktorí prídu za ním a budú sa mu klaňať, a nie len raz. Sen sa naplní o 23 rokov neskôr (Gen 42:6, 43:26, 28, 44:14).

8.      A jeho bratia mu povedali: Či azda budeš kraľovať nad nami? Alebo či snáď budeš panovať nad nami? A ešte viacej ho nenávideli pre jeho sny a pre jeho slová.

Bratia pochopili význam sna, nielenže Jakob preferoval Jozefa, teraz aj sám Jozef poukazuje na svoju vedúcu úlohu v rodine.

9.      A ešte sa mu sníval iný sen. A rozprával ho svojim bratom a riekol: Hľa, zase sa mi sníval sen. A hľa, slnce a mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo.

V Jozefom živote sny prichádzajú v pároch, druhý prichádza ako potvrdenie prvého, zároveň sú znakom toho, že sa tak učite stane a to rýchlo.

10.  A keď to rozprával svojmu otcovi a svojim bratom, dohováral mu jeho otec a riekol mu: Čo je to jaký sen, ktorý sa ti to sníval? Či azda prijdeme ja i tvoja matka i tvoji bratia, aby sme sa ti klaňali k zemi?

Jakob tiež chápe význam sna, je otázne či aj Jozef. Jakob sa síce nebude klaňať Jozefovi, ale uzná jeho autoritu a moc, aj keď nebude vedieť, že sa jedná o jeho syna (Gen 43:26).

Podobné nebeské útvary vystupujú aj v Zjavení 12, tu nám ich Jakob interpretuje. Žena v Zjavení 12 je Izrael.

11.  A jeho bratia mu závideli, ale jeho otec pozoroval na vec.

Jozefove sny sú prijaté s veľkou nevôľou. Bratia žiarlia a zúria. Jakob však premýšľa, naozaj sa tak stane? Mal Jozef o svojich snoch mlčať alebo hovoriť? Na jednej strane svojim smelým prehlásením poukazuje, že Bohu verí a že si je istý, že sa tak stane. Na druhej strane jeho slová pôsobia trošku arogantne a vystatovačne. Možno aj to je dôvod, prečo pred tým ako sa môže stať druhým vládcom Egypta, musí prejsť lekciami pokory a poníženia.

Jozef ide navštíviť bratov, ktorí ho predajú.

12.  Potom odišli jeho bratia pásť stádo svojho otca do Sichema.

Jakob v minulosti odkúpil časť Sichemu (Gen 33:19), preto tam posiela svoj dobytok, ktorý neustále potrebuje novu pastvu.

13.  A Izrael povedal Jozefovi: Či nepasú tvoji bratia v Sicheme? Poď, a pošlem ťa za nimi. A on mu riekol: Tu som, otče.

14.  A povedal mu: Nože iď, pozri, či sa majú dobre tvoji bratia, a či sa má dobre stádo. A potom mi dones zprávu. A tak ho poslal z doliny Hebrona, a prišiel do Sichema.

Sichem je okolo 70-80 km od Hebronu, ide o úrodné územie, vhodné na pastu stáda. Cesta trvá niekoľko dní. Mojžiš trikrát zdôrazňuje, že ide o Sichem, miesto, kde sa už jedna tragédia odohrala.

Jakob posiela Jozefa bez toho, aby si to uvedomil, priamo do smrteľnej pasce. Pritom chce len vedieť ako sa má jeho stádo a synovia, predsa len vzľadom na to, čo sa v minulosti odohralo v Sicheme, je tam možnosť nejakej hrozby. Žiaľ, Jakob nepozná svojich synov, ignoruje genocídu v Sicheme a posiela im v ústrety Jozefa, ktorého nenávidia. Jakob je ten typ otca, ktorý nikdy nemá čas na svojich synov, celý deň pracuje, večer príde domov, chce mať kľud, má svoj vlastný svet, deti majú zase svoj. Žijú síce pod jednou strechou, ale sú si cudzí. Potom príde k nečakanej tragédií a otec sa pýta, ako sa to mohlo stať, veď som im dal všetko, nič im nechýbalo? Otec si neuvedomuje, že deťom chýbal skutočný otec, nielen niekto, kto s nimi žil v jednej domácnosti a platil ich účty.

15.  A našiel ho nejaký muž, keď hľa, blúdil po poli. A človek sa ho pýtal a povedal: Čo hľadáš?

Aj keď sú bratia dávno preč, „náhodou“ sa našiel nejaký muž, ktorý blúdi po poli.

16.  A on odpovedal: Hľadám svojich bratov. Povedz mi, prosím, kde pasú?

Neznámy muž, ktorý sa “náhodou“ túla po poli, „našťastie“ vie, kde sa bratia nachádzajú.

17.  A človek mu povedal: Odišli odtiaľto, lebo som ich počul hovoriť: Poďme do Dotaina. A tak išiel Jozef za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne.

Jakobovi synovia odišli do Dotánu, zjavne nechceli, aby niekto vedel, kde sú a čo robia. A už vôbec nie Jozef.

18.  A uvideli ho zďaleka, a prv ako sa k ním priblížil, úkladili proti nemu, aby ho zabili.

Nevieme síce čo tam robili, ale určite nič dobré, užívali si slobodu a Jozefovu neprítomnosť. Zrazu vidia v dialke Jozefa, ktorý už zase prichádza, aby prekazil zábavu, treba s tým niečo spraviť. Najlepšie vyriešiť to teraz a navždy.

19.  A povedali druh druhovi: Hľa, tamto ide majster snov!

20.  A tak teraz poďte, zabijeme ho a hodíme ho do niektorej cisterny a povieme: Dravá zver ho zožrala. A potom uvidíme, čo budú jeho sny.

Na neďalekom mieste už vyhubili celú obec (34:24-29), teraz idú zabiť vlastného brata.

21.  Ale keď to počul Rúben, vytrhnul ho z ich ruky a povedal: Nezabijeme ho!

22.  A ešte im povedal Rúben: Nevylievajte krvi! Hoďte ho do tejto cisterny, ktorá je tu na pustine, ale nevzťahujte na neho ruky. Ale to povedal nato, aby ho vytrhol z ich ruky a aby ho poslal zpät k jeho otcovi.

Rúben sa ako najstarší syn, aj keď stratil svoju pozíciu, cíti za Jozefa zodpovedný, snaží sa ho teda zachrániť.

23.  A stalo sa, keď prišiel Jozef ku svojim bratom, že strhli s Jozefa jeho sukňu, sukňu pestrých farieb, ktorú mal na sebe,

24.  a vzali ho a hodili ho do cisterny. A cisterna bola prázdna; nebolo v nej vody.

Bratia vyzlečú Jozefa, pred jeho očami roztrhajú jeho krásny plášť a hodia ho jamy, aby pomalou krutou smrťou zomrel od smädu a hladu. Nevylejú jeho krv a predsa zomrie, to je vynaliezavosť.

25.  Potom si sadli, aby jedli chlieb. Ale v tom pozdvihli svoje oči a videli, že hľa, cestujúci zástup Izmaelitov prichádza od Gileáda, ktorých veľblúdi niesli voňavé veci, kadivo a myrru; a išli, aby to zaniesli dolu do Egypta.

Potom čo Jozefa hodia do jamy, chlapci vyhladnú a idú jesť. To je chladnokrvnosť a bezcitnosť. Žiadna vina, ľútosť, nechuť k jedlu. Nabudúce keď budú jesť v Jozefovej blízkosti, on bude sedieť za vrchom stola (Gen 43:32-34).

Izmaeliti, neskôr nazvaní Madiani (Gen 37:28,36), beduíni, sú medzi nimi Izmaeloví potomkovia, ale aj Keturyní. Na rozdiel od Izraela si nezachovali svoju rodovú príslušnosť, ale postupom času si začali brať manželov a manželky z iných národov. Dnes by sme ich nazvali arabi (arab v preklade miešať sa).

26.  V tedy povedal Júda svojim bratom: Aký zisk budeme mať, keď zabijeme svojho brata a zakryjeme jeho krv?

Júda, čakateľ na prvorodentsvo, neche vyliať krv svojho brata, predsa len by mu to mohlo uškodiť.

27.  Poďme a predajme ho Izmaelitom, ale naša ruka nech nie je proti nemu, lebo je náš brat, je naším telom. A jeho bratia poslúchli.

Na druhej strane ak Jozefa predajú, ešte si aj zarobia. Nezabijú ho predsa, veď je ich brat, hlavne keď je výhodnejšie ho predať.

28.  A keď išli popri nich mužovia Madianiti, kupci, vytiahli a vyviedli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelitom za dvadsať strieborných, a tí doviedli Jozefa do Egypta.

Dvadsať strieborných bude neskôr cena za otroka vo veku od 5 do 20 rokov (Lev 27:5), teda Jozefova vekova kategória. Zároveň ide o predobraz toho ako Judáš (rovnaké meno ako Júda) predá Krista za 30 strieborných, čo bola cena za dospelého muža (Ex 21:32).

Podľa Kitchenovho výskumu zodpovedá táto cena obdobiu osemnásteho storočia pred Kr., čo je dátum kedy príbeh odohráva. V predchádzajúcom období boli otroci lacnejší a v neskoršom období sa zase cena zvýšila.[80]

29.  Keď sa potom navrátil Rúben k cisterne, hľa, Jozefa už nebolo v cisterne. A roztrhnul svoje rúcha.

Rúben nevedel čo sa stalo preto je prekvapený, že Jozef zmizol. Už to pokašlal s incestom, teraz ešte toto, Jakob ho „zožerie za živa“.

30.  A keď sa navrátil k svojim bratom, povedal: Nieto chlapca! A ja, kam sa ja teraz podejem!

Predstava, že by ostaní zabili Jozefa alebo že by Jozef unikol a utekol domov, kde ich udá Jakobovi, je pre Rúbena nočnou morou. Keď sa však dozvie čo sa stalo, vydýchne si a pripája sa k podvodu.

Vraj zver ho zožrala.

31.  Vtedy vzali sukňu Jozefovu a zabijúc kozla zamočili sukňu do krvi.

Pred rokmi Jakob oklamal Izáka pokrmom z kozy (Gen 27:16), teraz bude sám oklamaný krvou kozla. V tomto prípade sa napĺňa známe príslovie: aký otec, taký syn.

32.  A poslali sukňu pestrých farieb a dali zaniesť svojmu otcovi a odkázali: Toto sme našli. Nože pozri, či je to sukňa tvojho syna, či nie je.

Používajú aj ďalšiu starú Jakobovu fintu, oblečenie.

33.  A poznal ju a povedal: Je to sukňa môjho syna. Dravá zver ho zožrala. Jozef je istotne roztrhaný.

To, čo človek seje, bude aj žať. Rúchom oklamal Jakob svojho otca, iným rúchom oklamú synovia jeho.

34.  Vtedy roztrhol Jakob svoje rúcha a položil smútočné rúcho drsné na svoje bedrá a smútil nad svojím synom za mnoho dní.

Kto vie ako sa cítili Jakobovi synovia, keď videli svojho otca smútiť za Jozefom, pričom oni boli hlavní strojcovia celej trgédie.

35.  Potom vstali všetci jeho synovia a všetky jeho dcéry a išli, aby ho potešili; ale sa nedal potešiť a riekol: Je isté, že sostúpim k svojmu synovi smutný do hrobu. - A jeho otec ho oplakával.

Hrob, v originále šeol, nie je hrob, ale miesto, kde sú zosnulí (Luk 16). Tam očakáva Jakob, že uvidí Jozefa. Mládenci Jakoba utešujú, tak ako sa to na správnych synov patrí...

36.  A Madianiti ho predali do Egypta, Putifarovi, dvoraninovi faraonovmu, veliteľovi kráľovskej stráže.

Dvoranín, saris, doslovne eunuch. To, že má Putifar manželku nemusí nevýhnutne znamenať, že nie je eunuch. Na druhej, sa ale týmto výrazom súhrne označovali kráľoví (v tomto prípade faraonoví) služobníci. Rovnako je tak nazvaný aj Daniel.

Putifar je veliteľ kráľovskej stráže, sar kattabbachim, doslovne veliteľ mäsiarov, čo je vhodné označenie osobnej stráže destopu. V momente boli pripravení zabiť každého, koho faraon označí.

 

KAPITOLA 38

Júda a jeho žena Kananejka.

1.      A stalo sa v tom čase, že Júda odišiel dolu od svojich bratov a uchýlil sa k nejakému mužovi adulamitskému, ktorému bolo meno Chíra.

Nasledujuca kapitola sa venuje Júdovi, jednému z 12 synov Jakoba. Po nejakom čase sa Júda rozhodne osamostatniť a odchádza vlastnou cestou. Nechce žiť nudný pastiersky život ako jeho otec Jakob či starý otec Izák. Júda túži po mestskom živote, zábave a vzrušení. Odchádza do mesta Adullam (Joz 15:35), asi 25 km od Hebronu. Tam stretáva svojho nového kamaráta Chíru.

2.      Tam videl Júda dcéru kananejského muža, ktorému bolo meno Šuva, a vzal si ju a vošiel k nej.

V Adullame stretáva aj svoju manželku. Nevadí, že je Kananejka, hlavne, že sa majú radi. Aké dôležité je zvoliť si správneho životného partnera! Boh nám nedal svoje inštrukcie, aby nás obral o radosť a potešenie, ale práve naopak, On jediný vie, čo je pre nás najlepšie a ak poslúchneme, nebudeme sklamaní. Už v záhrade sa snažil had presvedčiť Evu, že Boží príkaz je obmedzujúci, zlý. Boh nechce, aby boli ľudia spokojní a šťastní, stále ich chce obmedzovať. To však nie je pravda, je dôležité si uvedomiť, že to, čo chce Boh je vždy pre nás to najlepšie. Keď Eva uverila hadovej lži, sama rýchlo precitla zo sna, stratila miesto v raji a ocitla sa uprosted pustej zeme, pomali čakajúc na svoju smrť.

3.      A žena počala a porodila syna, a nazval jeho meno Ér.

Po krátkej done sa Júdovi narodí prvý syn - Ér.

4.      A zase počala a porodila syna a nazvala jeho meno Onan.

Neskôr prichádza na svet druhý syn - Onan.

5.      A ešte porodila syna a nazvala jeho meno Šela. A vtedy bol v Chezibe, keď ho porodila.

Potom majú aj tretieho syna - Šelu.

Támar. Fáres.

6.      Potom vzal Júda Érovi, svojmu prvorodenému, ženu, ktorej bolo meno Támar.

Keď Ér dovŕši vek vhodný k sobášu, Júda ako správny otec mu nájde manželku - Támar. Či je Támar semitka alebo Kananejka sa Biblia nezmieňuje.

7.      Ale Ér, prvorodený Júdov, bol zlý v očiach Hospodinových, a preto ho zabil Hospodin.

Ér však zomiera, zabije ho Hospodin, nevieme prečo. Vieme, že sa tak stalo kvôli tomu, že bol zlý v očiach Hospodinových. Výraz, ktorý je tu použitý je rovnaký ako v Genezis 13:13, kde sa píše o bezbožnosti Sodomy.

8.      A Júda povedal Onanovi: Vojdi k žene svojho brata a vezmi si ju za ženu podľa švagrovského práva a vzbuď svojmu bratovi semeno.

Po Érovej smrti, v súlade so švagrovským právom, prechádza povinnosť splodiť potomka na Érovho brata, Onana. Čudný zvyk, ale v tej dobe sa jednalo o normálnu vec, doslova išlo o bratskú povinnosť. Neskôr sa švagrovské právo stáva súčasťou Mojžišovho zákona (Deut 25:5) a platí aj v čase Novej zmluvy (Mat 22:23-33).

9.      Ale Onan vedel, že to nebude jeho semeno, a tak bývalo, keď vošiel k žene svojho brata, že zahubil semä vypustiac ho na zem, aby nedal semena svojmu bratovi.

Onan síce príjima svoju úlohu, má pomer s Támar, ale povinnosť si nesplní. Ide mu len o pôžitok a nie o zodpovednosť, ktorá z toho vyplýva. Zároveň si je vedomý, že syn, ktorého by splodili, by bol Érovým synom a dedičom prvorodenstva. Syn by ho teda pripravil o prvorodenstvo. Takto zostáva prvorodeným Onan. Onanovím hriechom je sebectvo, neochota vzbudiť svojmu bratovi syna, ktorý by dedil na jeho úkor a hlavne neochota pokračovať v mesiášskej línií.

10.  Ale to bolo zlé v očiach Hospodinových, čo urobil, a zabil i jeho.

Onanovo špekulovanie a neposlušnosť sa mu stávajú osudným.

11.  Vtedy povedal Júda Támari, svojej neveste: Zostaň vdovou v dome svojho otca, dokiaľ nedorastie Šela, môj syn. Lebo povedal: Aby nezomrel aj on ako jeho bratia. A Támar odišla a bývala v dome svojho otca.

Júda síce sľúbi Támar aj Šelu, ale v žiadnom prípade neplánuje splniť svoj sľub. Už dal Támar dvoch synov, obaja zomreli, určite jej nedá aj svojho posledného syna. Támar netuší, že Júda klame, preto trpezlivo čaká a pokračuje vo svojom vdovstve. Júda sa domieva, že Támar prináša smolu alebo že je pod nejakým kúzlom.

12.  A potom po dlhom čase zomrela dcéra Šuvova, žena Júdova. A keď sa potešil Júda, odišiel hore za strihačmi svojho stáda, on i Chíra, jeho adulamitský priateľ, do Timny.

Potom po niekoľkých rokoch zomiera Júdova žena. Júda na nič nečaká, ženu oplače a ide si užívať svoju novú slobodu so svojim kamarátom Chírom. Strihanie oviec zneje síce nevinne, bolo však spojené s bujarími oslavami (1Sam 25:11,36, 2Sam 13:23,26), kananejci usporadúvali svoje pohanské festivali plodnosti, ktorých neoddeliteľnou súčaťou je sex.

13.  A Támari bolo oznámené, že vraj, hľa, tvoj svokor ide hore do Timny strihať svoje stádo.

Támar sa dozvedá, že Júda ide „strihať ovce“. Prestrojí sa za chrámovú prostitútku a ide hľadať Júdu.

14.  Vtedy složila rúcho svojho vdovstva so seba a pokryla sa závojom a zahaliac sa sedela pri bráne Enaim, ktorá je na ceste do Timny. Lebo videla, že Šela dorástol, a že mu nebola daná za ženu.

Támar si uvedumje, že ju Júda oklamal, preto sa rozhodne vziať veci do svojich rúk a získať syna keď už nie od Šelu, tak od Júdu.

15.  A keď uvidel Júda, myslel, že je to smilnica, pretože zakryla svoju tvár.

Júda rýchlo zabudne na svoje ovce a vyráža „na lov“. Smilnica ho zaujme, zrejme to je to, po čom túží. Zvláštne, že cudzoložstvo (mimo festivalov) sa tresce smrťou (verš 24), zatiaľ čo prostitúcia je v poriadku.

16.  Vtedy sa uchýlil k nej na cestu a povedal jej: Nože dovoľ, aby som vošiel k tebe! Lebo nevedel, že je to jeho nevesta. A riekla: Čo mi dáš, keď vojdeš ku mne?

Najprv treba zjednať cenu.

17.  A povedal: Ja ti pošlem kozľa zo stáda. A riekla: Dobre, ak dáš záloh, dokiaľ nepošleš.

Zase to kozľa, Jakob ním oklamal Izáka (Gen 27:16), Júda Jakoba (37:31) a teraz Támar Júdu.

18.  A on povedal: Aký to má byť záloh, ktorý ti dám? A riekla: Svoj pečatný prsteň, svoj náhrdelník a svoju palicu, ktorú máš vo svojej ruke. A dal jej a vošiel k nej, a počala mu.

Pečatný prsteň je Júdov identifikačný znak, ním potvrdzuje všetky úradné záležitosti. Prsteň je možno na náhrdelníku, možno je náhrdelník samostatná položka. Rovnako je idetifikátorom aj palica. Júda teda dáva do zálohu svoju doklady. Príliš nerozmýšľa čo robí, už ho ovládajú hormóny a sľúbil by hocičo, len už nech sa rýchlo dohodnú.

19.  Potom vstala a odišla a složila svoj závoj so seba a obliekla si rúcho svojho vdovstva.

20.  A Júda poslal kozľa po svojom adulamitskom priateľovi, aby vzal záloh z ruky ženy, ale jej nenašiel.

Po vytriezvení si Júda uvedomuje, že potrebuje svoje doklady, po Chírovi posieľa kozľa, keďže sa hanbí vyhľadať prostitutku osobne. Najčastejšou reakciou na hriech, je skryť ho, tak to robí aj Júda.

21.  Vtedy sa pýtalo mužov, ktorí boli z jej mesta, a povedal: Kde je tá zasvätená, ktorá sedela v Enaime pri ceste? A riekli: Nebolo tu zasvätenej.

Chíra však Támar nenájde. Zasvätená, znamená chrámová smilnica, zasvätená miestnej bohyni plodnosti Astarte. Neskôr sa podobné praktiky uplatňujú v Grécku (Venuša), v Ríme a vlastne v celom pohanskom sveta, vrátane Slovenska.

22.  Vtedy sa navrátil k Júdovi a povedal: Nenašiel som jej. I mužovia toho miesta tiež vraveli: Nebolo tu zasvätenej.

23.  A Júda povedal: Nech si to vezme. Aby sme neboli na potupu. Hľa, poslal som toto kozľa, ale ty si jej nenašiel.

24.  A stalo sa tak asi o tri mesiace, že bolo oznámené Júdovi, že vraj Támar, tvoja nevesta, dopustila sa smilstva, a hľa, aj je tehotná od svojho smilstva. A Júda povedal: Vyveďte ju, aby bola upálená.

Po troch mesiacoch sa Júda dozvie, že je Támar tehotná. Keďže je vdova, musela smilniť. Júda, ako spravodlivý sudca vyriekne ortieľ, upáliť. Júda má právo vyriecť rozsudok, pretože sa jedná o vdovu po jeho synovi.

25.  A keď ju už viedli, poslala k svojmu svokrovi a odkázala mu: Od muža, ktorému patria tieto veci, som tehotná. A ešte dodala: Poznaj, prosím, čie sú to veci: pečatný prsteň, náhrdelník a palica!

Keď už vedú Támar na miesto popravy, pošle Júdovi jeho doklady, aby mu ukázala s kým sa dopustila smilstva.

26.  A Júda poznal veci a povedal: Je spravedlivejšia ako ja, lebo to preto, že som jej nedal Šelovi, svojmu synovi. A viac jej nepoznal.

Támar má síce ďaleko od spravodlivej, v porovnaní s Júdom, je však anjel. Ak švagrovia neslodili syna, podľa tradície je na rade svokor. Vyzerá to, že Júda dostal svoju lekciu, s Támar už ďalší styk nemal. Keď o ňom čítame ďalej, vidíme, že je späť pri Jakobovi a svojich bratoch.

27.  A stalo sa v tom čase, keď mala porodiť, že hľa, ukázalo sa, že sú dvojčatá v jej živote.

Predtým, prišiel Júda o dvoch synov, teraz sa mu rodia dvaja nový.

28.  A stalo sa v tom, keď rodila, že jedno vystrčilo ruku, a baba vzala a priviazala na jeho ruku červenú niť a riekla: Tento vyšiel prvý.

Zárach vystrčí svoju ruku ako prvý, ale Fáres je ten, koho meno sa v rodokmeňoch objavuje ako prvé (Gen 46:12). Znovu je prvorodený preskočený.

29.  A stalo sa, keď vtiahol zpät svoju ruku, že hľa, vyšiel jeho brat. A riekla: Prečo si pretrhol? Na teba pripadne pretrhnutie. A tak nazvali jeho meno Fáres.

Z Fáresovho potomstva nakoniec povstane Dávid a aj sám Mesiáš. Fáres, v preklade prietrž.

30.  A potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. A nazvali jeho meno Zárach.

Zárach, v preklade východ, úsvit.

Kapitole 38 je zvláštna kapitola, nič neglorifikuje, ako by od vymyslenéhp textu očakávalo. Práve naopak, vidíme, že Biblia je nekompromisne úprimná, zjavuje poklesky významných predstaviteľov židovského národa, na rozdiel od životopisov, ktoré si môžeme kúpiť v kníhkupectve. Biblia nič neprikrášľuje, zlé veci nepreskakuje, omyly neprehliada, ale verne popisuje čo sa ako stalo. Táto kapitola je dôležitá aj z pohľadu Kristovho rodokmeňa, zaznamenáva ako sa delí vyvolená vetva od Abraháma, Izáka, Jakoba k Júdovi a jeho synovi Fáresovi. Prekvapivo zisťujeme, že Júda je ten posledný človek, ktorý si zaslúži, aby z jeho potomstva povstal Kristus. Hospodin však tak ako vždy nekoná podľa toho, kto si čo zaslúži, ale podľa svojej milosti. V Kristovom rodokmeni nájdeme okrem Támar aj smilnicu Rachab, moabitku Rút, či mnohých bezbožných kráľov Judska (Mat 1:1-17).

 

KAPITOLA 39

Jozef prospieva u Putifara.

1.      A Jozef bol dovedený dolu do Egypta, kde ho kúpil Putifar, dvoranin faraonov, veliteľ kráľovskej stráže, človek Egypťan, z ruky Izmaelitov, ktorí ho doviedli ta dolu.

V čase Jozefovho príchodu je Egypt mocnou a jednotnou krajinou. V zemi je mier, populárna a úspešná vláda a v celej zemi je pomerne veľká hojnosť.

Potom čo je Jozef predaný Izmaelitom, končí v Egypte v dome Putifara, veliteľa kráľovskej stráže. Aj keď si to Jozef neuvedomuje, končí na správnom mieste, tu sa naučí ako sa riadi obrovská domácnosť. Putifar je jeden z najmocnejších ľudí v Egypte a jeho dom, resp. sídlo musí byť obrovské, naučí sa Egyptským spôsobom, jazyku a politike.

2.      Ale Hospodin bol s Jozefom, a bol mužom, ktorému sa všetko darilo, a tak bol v dome svojho pána, toho Egypťana.

Aj keď je Jozef ďaleko od domova, predsa nie je sám, je s ním Hospodin. To je to na čom záleží. Jozef je stelesnením muža zo Žalmu 1:3:

„A bude jako strom, zasadený nad potokmi vody, ktorý dáva svoje ovocie svojím časom, ktorého list nevädne, a všetko, čokoľvek bude robiť, podarí sa mu.“

3.      A jeho pán videl, že je s ním Hospodin a že Hospodin pôsobil, aby všetko, čo robil, darilo sa v jeho ruke.

To čo tu Mojžiš píše je viac ako to, že Jozef bol múdry a šikovný a tak sa mu darilo. Jozefovi sa darí prenáramne, tam, kde všetci zlýhajú a šance sú mizerné, Jozef dokáže uspieť. To je to, čo vidí Putifar. Vidí nadprirodzený úspech, ktorý sa nedá pripísať človeku, ale len Bohu. Čo je vidieť v našich životoch? Ruku Božiu alebo niečo iné?

4.      A Jozef našiel milosť v jeho očiach a slúžil mu. A ustanovil ho nad svojím domom a všetko, čo len mal, oddal do jeho ruky.

Aj keď to vyzerá ako keby Jozef získal vedúce postavenie behom pár dní, zrejme to trvalo dlhšie, pravdepodobne začínal na poli ako jednoduchý otrok a postupne získal vyššie a vyššie postavenie.

5.      A stalo sa, že odvtedy, odkedy ho ustanovil nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, požehnal Hospodin dom Egypťana pre Jozefa, a požehnanie Hospodinovo bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli.

Zatial ide všetko ako po másle.

6.      A tedy zanechal všetko, čo mal, v ruke Jozefovej, tak, že sám nevedel o ničom krome o chlebe, ktorý jedol. A Jozef bol peknej postavy a krásneho vzozrenia.

Tu nás Mojžiš pripravuje na problém, ktorý sa blíži. Jozef je fešák, má úžasnú postavu, ploché brucho s tehličkami, tú správnu výšku, široký chrbát a ešte k tomu aj krásnu tvár.

Odolá pokušenie a ide do žalára.

7.      A stalo sa po tom po všetkom, že jeho pánova žena obracala svoje oči na Jozefa a povedala mu: Lež so mnou.

Po sľubnom začiatku, Jozef získava povýšenie a úspech, prichádza skúška. Povýšenie spôsobuje, že si Jozefa všíma aj Putifarova žena (o obyčajného otroka by sa nikdy nezaujímala), najprv si ho premeria a keď je nadšená tým, čo vidí, dáva Jozefovi návrh. Veď sa to nikto nedozvie, Jozef je predsa už muž, má svoje potreby a to, čo mu Putifarova žena ponúka je predsa bežné. Putifar nemá čas, stále niekde chodí, tak prečo by Putifara nezastúpil aj v tomto?

 „Poď, opájajme sa ľúbosťou až do rána a kochajme sa v milovaní. Lebo muž nie je doma; odišiel na ďalekú cestu… (Pr 7:18-19)

Môj synu, keby ťa nahovárali hriešnici, neprivoľ!“ (Pr 1:10)

8.      Ale on odoprel a riekol žene svojho pána: Hľa, môj pán nevie o ničom o tom, čo je v dome; viem to iba ja sám, a všetko, čo má, dal do mojej ruky.

Jozef však pozná tú správnu odpoveď. Zrejme dobre čítal Šalamúnove príslovia... Samozrejme Jozef nemohol čítať Príslovia ani Bibliu, predsa však vie, čo je správe.

9.      Nie je v tomto dome väčšieho ako som ja, ani nieto ničoho, čo by bol vyňal zpod mojej moci krome teba, preto že si ty jeho žena. A jako by som tedy vykonal túto veľkú nešľachetnosť a zhrešil proti Bohu?!

Aký rozdiel oproti predchádzajúcej kapitole a Júdovmu smilstvu. Jozef si uvedomuje, že keď chce slúžiť Bohu, nemôže proti Nemu hrešiť. Okrem toho ako by niečo také mohol spraviť Putifarovi? Existuje len jedna vec, ktorá nám môže pomôcť nezhrešiť, Bázeň Hospodinova.

„… Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.“

10.  A stalo sa, keď len hovorila Jozefovi deň po dni, a keď jej neposlúchol, aby ležal po jej boku, aby bol s ňou,

Jozefovým nie sa pokušenie nekončí, Putifarova žena dobiedza deň za dňom. Určite sa pekne  a asi aj vyzývavo oblieka a líči aby upútala Jozefovu pozornosť, vyhľadáva jeho prítomnosť, dáva mu návrhy. Také je pokušenie, prichádza v nevhodný čas, znovu a znovu, stála nalieha a sľubuje rozkoš, potešenie a všetko dobré čo nikdy nemôže splniť.

11.  stalo sa tedy jedného takého dňa, že vošiel do domu, aby tam konal svoju prácu. A nebolo niktorého z mužov domu tam v dome.

12.  A chytila ho za jeho rúcho a vravela: Lež so mnou! Ale on zanechal svoje rúcho v jej ruke a utiekol a vyšiel von.

13.  A stalo sa, keď videla, že zanechal svoje rúcho v jej ruke a že utiekol von,

Putifarova žena zjavne nepovažovala nie za odpoveď, využíva moment, keď v dome nikto nie je, vrhá sa na Jozefa, ktorý uteká preč, ale pri uteku stráca svoje rúcho. Strata rúcha svedči o zápase, Jozef musel nielen povedať nie, ale aj zápasiť. To je presne to, čo treba robiť s pokušením, zápasiť. Jozefovo spravodlivé správanie je pre nás príkladom, život bol k nemu nefér, pochádza z dysfunkčnej rodiny, dvaja súrodenci sú masoví vrahovia, bratia ho nenávidia až tak, že ho chceli zabiť, potom ho predajú do otroctva. Napriek tomu Jozef nie je zahorknutý a ani Bohu za svoj údel nenadáva. Naďalej sa vystríha hriechu, potláča svoje túžby, ktoré sú v jeho veku určite silné, ignoruje egyptskú kultúru, ktorá je plná sexuálnej nečistoty, nenechá sa zviesť myšlienkou, že nikto sa to nedozvie, Jozef odoláva. Aký rozdiel oproti Dávidovi, Samsonovi, Júdovi či nám.

14.  zavolala na mužov svojho domu a povedala im: Hľaďte, doviedol nám hebrejského muža, aby si z nás robil posmech. Prišiel ku mne, aby ležal so mnou, ale som kričala veľkým hlasom.

Odmietnutie, na ktoré Putifarova žena nie je zvyknutá spôsobuje obrat v jej správaní, keď už nemôže mať Jozefa, tak ho aspoň zničí, ako blízko je zrazu od „lásky“ k nenávisti. Zároveň v tomto veši čítame o jednom z prvých prejavov antisemitizmu, za všetko môže hebrej, žid a chudák Putifar. Slovo, ktoré je v originále použité ako posmech, tsachaq, je slovo, od ktorého je odvodené Izákovo meno.

15.  A stalo sa, keď počul, že som pozdvihla svoj hlas a že kričím, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol a vyšiel von.

Putifarova žena podáva svoju verziu toho, čo sa stalo.

16.  A tak nechala jeho rúcho ležať vedľa seba, až prišiel jej pán domov.

Už po druhýkrát je Jozefovo rúcho použíté proti nemu. V oboch prípadoch sa stal obeťou intríg a nespravodlivosti.

17.  A keď prišiel, hovorila mu tak asi týmito slovami a vravela: Prišiel ku mne ten hebrejský sluha, ktorého si nám doviedol, aby mi urobil posmech.

Putifarova žena sa vyzná v tom ako manipulovať ľuďmi, seba vykresľuje ako krehkú obeť vystavenú zlému hebrejskému monštru, ktoré on, Putifar, tak ľahkovážne priviedol do ich domu.

18.  Ale keď som pozdvihla svoj hlas a kričala som, zanechal svoje rúcho vedľa mňa a utiekol von.

Našťastie sa žena dokáže brániť a vie zabrániť najhoršiemu, ešte je dokonca tak šikovná, že získa Jozefovo rúcho.

19.  A stalo sa, keď počul jeho pán slová svojej ženy, ktoré mu hovorila a riekla: Takto mi urobil tvoj sluha, že sa veľmi rozhneval.

Ťažko povedať na koho sa Putifar hnevá? Na Jozefa, na svoju manželku či na to, že stráca výborného sluhu? Putifar je v zložitej situácií, nemôže ignorovať tvrdenie svojej ženy, aj keď je smiešne a už vôbec nepasuje k Jozefovi. Preto volí riešenie, ktoré zachová česť rodiny a zároveň Jozef nepríde o svoj život.

20.  A Jozefov pán vzal Jozefa a dal ho do žalára, na miesto, kde boli uväznení väzni kráľovi, a bol tam v žalári.

Odplatou za znásilnie je smrť. Putifar zrejme tuší, že je Jozef nevinný, preto ho nedá popraviť, „len“ ho zavrie do kráľovského žalára, kde sú držaní politickí väzni. Z veršov v Genezis 40:3,7 to vyzerá, že žalár je v dome náčelníka kráľovskej stráže, teda Putifara. Jozef zostáva v tom istom dome, len sa sťahuje do podzemia.

21.  Ale Hospodin bol s Jozefom a naklonil k nemu svoje milosrdenstvo a dal mu milosť v očiach náčelníka žalára.

Vývoj udalosti nasvečoval tomu, že sa Jozef može definitívne rozlúčiť so svojimi snami. Po všetkej tej námahe a rokoch vernosti končí v putách a okovách (Žalm 105:18), medzi kriminálnikmi a vyvrhelmi. Hospodin je však stále s Jozefom.

22.  A náčelník žalára dal do ruky Jozefovej všetkých väzňov, ktorí boli v žalári, a všetko, čokoľvek tam robili, on robil.

Jozefov výcvik pokračuje dalej, už sa veľa naučil v Putifarovom dome, teraz je čas učiť sa ďalej. Rovnako ako bol Jozef požehnaný u Putifara je aj teraz v žaláry. Nezáleži kde sa človek nachádza, požehnanie „funguje“ ako v paláci tak aj v žaláry. Je dosť možné, že náčelník žalára poznal Jozefa ešte keď slúžil u Putifara a vie o Jozefovej nevine. Tak či tak okrem Hospodinovej priazne a priazne náčelníka väzenia, potrebuje Jozef preukazovať svoju pracovitosť a usilovnosť, bez toho by Boh nemal čo požehnať.

23.  Ani nedozeral náčelník žalára na nič, čo bolo sverené jeho ruke, pretože Hospodin bol s ním a Hospodin pôsobil, aby sa to, čo konal, darilo.

Postupom času sa Jozef znovu dostáva do vedenia, tentokrát váznice. Z väzňa sa stáva strážca ostatných väzňov, riadi ich vypočúvanie a ostatné záležitosti spojené s chodom väzenia. A Hospodin dal, aby sa všetko čo Jozef koná darilo. Jozef však musel konať, aby mal Hospodin čo požehnať.

 

KAPITOLA 40

Jozef vyloží faraonovým služobníkom sny.

1.      A stalo sa po týchto udalostiach, že sa prehrešil čašník egyptského kráľa i pekár proti svojmu pánovi, kráľovi Egypťanov.

Byť čašníkom či pekárom na faraonovom dvore bolo veľkou poctou. Tu zrejme nejde len o obyčajných služobníkov, ale o hlavného čašníka a hlavného kuchára, ktorí sa starali, aby na faraonov stole bolo dosť jedla a pitia. Obaja mali pod sebou stovky služobníkov a zrejme boli sami šlachtici, či členovia vplyných egyptských rodín[81]. Ako sa prehrešili nevieme, je možné, že boli obvinení, že otrávili pokrm alebo nápoj (možno mal niekto zo stolujúcich žalúdočné problémy, či zomrel) alebo niekomu nechutilo čo prichystali, prípadne sa niekomu nepáčil prístup ich podradeních...

2.      A faraon sa rozhneval na oboch svojich dvoraninov, na náčelníka čašníkov i náčelníka pekárov.

Nech už spravili čo spravili, obaja putujú do väzenia.

3.      A dal ich pod stráž do domu náčelníka kráľovskej stráže, do žalára, na miesto, kde bol Jozef uväznený.

Jozef teda dostáva významných spoluväzňov.

4.      A náčelník kráľovskej stráže ustanovil Jozefa, aby bol s nimi. A slúžil im. A boli nejaký čas vo väzení.

Náčelníkom kráľovskej stráže je Putifar, ak medzitým nezomrel a nebol nahradený. Jozef aj keď je väzeň a ešte k tomu nevinný, neprotestuje, neodvoláva sa, nedrží hladovku, ale ochotne slúži iným. Práve kvôli tomu, že obom slúži, môže vyložiť ich sny, čo bude neskôr kľúčove.

5.      A sníval sa im obidvom sen, každému jeho zvláštny sen jednej a tej istej noci, každému podľa výkladu jeho sna, čašníkovi i pekárovi egyptského kráľa, ktorí boli uväznení v žalári.

Toto nie sú obyčajné sny, ktoré sa ľuďom v noci snívajú. V tomto prípade sa jedná o špeciálne prorocké sny.

6.      A ráno prišiel k ním Jozef a videl ich, že hľa, sú jakísi namrzení.

Jozef robí viac ako len svoju prácu, zaujíma sa o ľudí, ktorú sú v jeho blízkosti. Nevinne odsúdený Jozef, ktorý má všetky dôvody sveta, aby bol v depresí, utešuje druhých.

7.      A pýtal sa dvoraninov faraonových, ktorí boli s ním pod strážou v dome jeho pána a riekol: Prečo sú dnes vaše tvári smutné?

8.      A oni mu povedali: Sníval sa nám sen, a neni toho, kto by ho vyložil. A Jozef im riekol: Či nenáležia výklady Bohu? Nože mi porozprávajte!

Obaja faraónoví služobníci sa trápia nad snami, ktoré sa im snívali. Egypťania kládli dôraz na sny a ich výklad, vo väzení im ale nemá sny kto vyložiť. Jozef má však práve tento dar. Aká náhoda?

9.      Na to rozprával náčelník čašníkov Jozefovi svoj sen a vravel mu: Videl som vo svojom sne, že hľa vinič bol predo mnou.

Čašník rozpráva svoj sen, ktorý popisoval jeho bežnú činosť na faraonovom dvore.

10.  A na viniči boly tri révy. A zdalo sa, jako keby pučal a vychádzal jeho kvet, až i daly jeho strapce zrelé hrozná.

11.  A pohár faraónov bol v mojej ruke. A bral som hrozná, vytláčal som ich do pohára faraonovho a podával som pohár do ruky faraonovej.

12.  A Jozef mu riekol: Toto je jeho výklad: Tie tri révy sú tri dni.

Keď čašník dorozpráva svoj sen, Jozef podáva jeho výklad. Tri révy sú tri dni.

13.  Ešte za tri dni povýši faraon tvoju hlavu a navráti ťa zase na tvoje miesto, a budeš podávať pohár faraonov do jeho ruky podľa predošlej obyčaje, ako vtedy, keď si bol jeho čašníkom.

O tri dni sa naplní to, čo sa čašníkovi snívalo, bude slúži na faraonovom dvore.

14.  Avšak budeš pamätať na mňa, keď ti bude dobre, a zaiste učiníš milosrdenstvo so mnou a spomenieš ma pred faraonom a vyvedieš ma z tohoto domu.

Keď už tam bude, mohol by si spomenúť na Jozefa a prihovoriť sa za neho. Nechce od neho peniaze ani nič iné, len spravodlivosť.

15.  Lebo vedz, že ma ukradli zo zeme Hebrejov, a ani tu som nevykonal ničoho, čím by som bol zaslúžil, aby ma dali do tejto jamy.

Zem Hebrejov, nie je celý Kanaán, ale len miesto kde býval Izák, Jakob a jeho synovia, okolie Hebrona. Zaujímavé, že sú známi aj v Egypte. Pritom všetkom čo Jozef hovorí, nevidíme žiadnu horkosť alebo zatrpknutosť, ktorú by pociťoval ku svojim bratom či iným ľuďom.

16.  A keď videl náčelník pekárov, že dobre vyložil, povedal Jozefovi: Mne sa snívalo, že hľa, nesiem tri koše bieleho pečiva na svojej hlave,

Pekár je povzbudený tým čo počuje, tak začne rozprávať o svojom sne. Výraz biele pečivo sa dá preloži aj ako perforovaný, prepichnutý chlieb.

17.  a vo vrchnom koši bolo zo všelijakého pokrmu pre faraona, práca pekára, a vtáctvo to žralo z koša zponad mojej hlavy.

Rozdiel oproti predchádzajúcemu snu spočína v tom, že pokrm neje faraon, ale vtáctvo.

18.  A Jozef odpovedal a riekol: Toto je jeho výklad: Tri koše sú tri dni.

Tri koše opäť reprezentujú tri dni.

19.  Prv ako pominú tri dni, vyzdvihne faraon tvoju hlavu od teba a obesí ťa na drevo, a vtáci budú žrať tvoje telo s teba.

Po troch dňoch dá faraon sťať pekárovu hlavu a jeho telo dá zavesiť na strom, aby vtáci žralo jeho telo.

20.  A stalo sa na tretí deň, na deň narodenia faraonovho, že urobil hostinu všetkým svojim služobníkom a vyzdvihol hlavu náčelníka čašníkov i hlavu náčelníka pekárov medzi svojimi služobníkmi.

Tri dni potom čo Jozef vyloží sny, slávi faraon svoje narodeniny alebo výročie svojho nástupu na trón. Pri tejto príležitosti dáva prešetriť čašníka a pekára, ktorí boli pred tým obvinení a v žaláry čakali na rozsudok.

21.  A navrátil náčelníka čašníkov do jeho úradu za čašníka, a podával pohár do ruky faraonovej.

Faraon omilostňuje čašníka a dáva popraviť pekára, presne tak ako povedal Jozef.

22.  A náčelníka pekárov obesil, tak ako im to vyložil Jozef.

23.  Ale náčelník čašníkov nepamätal na Jozefa. Ale zabudol na neho.

Čašník aj napriek tomu, že zažíva úžasné chvíle na Jozefa rýchlo zabúda.

Motív vína a chleba sa ťahá celou Bibliou, od Melchidesecha (Gen 14), cez Jozefa (Gen 40) až po Poslednú večeru (Mat 26) a Pánovu večeru (1Kor 11). Víno a pokrm sa objavujú aj na Svatbe baránka (Mat 26:29, Zj 19:9). Táto kapitola prináša aj viacero prorockých predobrazov. Jozef je vo väzení obklopení dvomi spoluvazňami, rovnako ako Kristus na kríži, jeden je omilostený, druhý odsúdený. Zároveň sú zaujímavé aj oba sny s chlebom a vínom, vieme, že Kristus hovorí o svojom tele ako o chlebe a o svojej krvi ako o víne. V prvom sne je víno spájané so životom, kde nachádzame paralelu s Kristovou krvou, ktorá oživuje a ospravedlňuje (Mat 26:28, Ján 6:53-55, Rim 5:9). Kristus po troch dňoch (2Pet 3:18-22), rovnako ako čašník, opúšťa žalár (v Jeho prípade smrť). Na druhej strane v druhom sne vystupuje prepichnutý chlieb a smrť. Chlieb je symbolom Kristovho tela a jeho smrti za nás (Luk 22:19, 1Kor 11:24). Tak aj Kristus síce zomrel, ale len nachvíľu.

 

KAPITOLA 41

Sny faraonove.

1.      A stalo sa po celých dvoch rokoch, že sa snívaly faraonovi sny. Snívalo sa mu, že hľa, stojí nad riekou.

Dva roky sa nič nedeje. Čašník zabudol na Jozefa a predchádzajúca udalosť pomaly upadá do zabudnutia. Až do jednej noci kedy má faraon sen. Riekou sa rozumie Níl, zdroj Egyptskej hojnosti.

2.      A tu hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, pekných na pohľad i tučných, a pásly sa na mokrine.

Kravy boli v Egypte považované za symbol zeme a plodnosti. Isis, bohyňa zeme, sa zobrazovala vo forme kravy. Sedem tučných kráv vystupujúcich z Nílu sú symbolom siedmich rokov požehnania, ktoré bude vychádzať z Nílu, z množstva jeho vody. Mokrina je symbolom dobrých poľnohospodárskych podmienok.

3.      A zase hľa, za nimi vychádzalo z rieky iných sedem kráv, šeredných na pohľad a chudých, a postavily sa na strane tamtých kráv na brehu rieky.

Chudé kravy zase symbolizujú nedostatok, ktorý bude spôsobený nedostatočným množstvom vody v Níle, nedostatok bude trvať sedem rokov. V Egypte prší len zriedkavo, ak vyschne Níl, nastáva sucho.

4.      A tie na pohľad šeredné kravy chudé zožraly tých sedem kráv, pekných na pohľad a tučných. A v tom sa zobudil faraon.

Opäť sa jedná o podobenstvo keďže kravy sú bylinožravce. Nedostatok bude väčší ako predchádzajúca hojnosť.

5.      A keď usnul, snívalo sa mu po druhé, že hľa, sedem klasov vychádza z jedného stebla, tučných a krásnych.

Krátko po prvom sne sa faraonovi sníva ďalší sen. Tentokrát namiesto kráv vystupujú v jeho sne klasy. Faraon najprv vidí ako z jedneho stebla vychádza sedem klasov. Sedem klasov je symbolom veľkej úrody a zároveň znakom toho, že hojnosť potrvá sedem rokov.

6.      A zase hľa, za nimi vyrastalo sedem klasov, tenkých a vysušených východným vetrom.

 Sedem vetrom vysušených klasov je symbolom siedmich rokov nedostaku.

7.      A tie tenké klasy pohltily tých sedem klasov tučných a plných. A zase sa prebudil faraon. A hľa, bol to sen.

Nedostatok podobne ako v prvom sne, bude väčší ako predchádzajúca hojnosť.

8.      A stalo sa ráno, že bol veľmi znepokojený jeho duch. A poslal poslov a povolal všetkých učencov Egypta i všetkých jeho mudrcov. A faraon im rozprával svoje sny. Ale nebolo toho, kto by ich vyložil faraonovi.

Učenci boli ľudia, ktorí ovládali egyptské písmo, hieroglyfy a boli zároveň aj kňazmi. Medzi ich ďalšie zručnosti patrilo výkladanie snov, astrológia a veštectvo. Mudrci sa tiež venovali podobným okultným praktikám, ale tiež aj matematike a iným vedám. Ani učenci ani mudrci nedokážu vyložiť faraonov sen.

Povolanie Jozefa pred faraóna.

9.      Vtedy hovoril náčelník čašníkov s faraonom a riekol: Rozpomínam sa dnes na svoje previnenia.

Konečne si faraonov čašník spomenie na Jozefa. Ak by si na neho spomenul skôr, Jozef by síce mohol byť prepustený oveľa skôr, ale teraz by nemal kto vyložiť faraonv sen, navrhnuť opatrenia a zachrániť značnú časť ľudstva a Izraela. Všetko má svoj čas, aj keď je to veľakrát ťažké pochopiť, najmä ak človek trpí mnohé priekoria, útrapy a nespravodlivosti života.

10.  Faraon sa bol rozhneval na svojich služobníkov a bol ma dal pod stráž do domu náčelníka kráľovej stráže, mňa i náčelníka pekárov.

Čašník opisuje udalosti z predchádzajúcej kapitoly.

11.  A sníval sa nám sen jednej a tej istej noci, mne i jemu, obidvom sa nám snívalo podľa vlastného výkladu jeho i môjho sna.

12.  A bol tam s nami nejaký hebrejský mládenec, služobník náčelníka kráľovskej stráže, a keď sme mu porozprávali, čo sa nám snívalo, vyložil nám naše sny, obidvom vyložil podľa toho, jaký bol ktorého sen.

13.  A stalo sa, že jako nám vyložil, tak i bolo: mňa navrátil faraon do môjho úradu a jeho obesil.

14.  Vtedy poslal faraon a zavolal Jozefa, a vyviedol ho behom z jamy. A keď sa oholil a zmenil svoje rúcho, prišiel k faraonovi.

Egypťania prakticky ako jediný z národov Blízkeho východu, neobľubovali vlasy a ochlpenie tváre, radšej sa holili a nosili parochne. Jozef sa teda musí oholiť o obliecť do čistých šiat, aby mohol predstúpiť pre faraona.

15.  A faraon povedal Jozefovi: Sníval sa mi sen, a neni toho, kto by ho vyložil. Ale ja som počul o tebe, že keď len počuješ sen, hneď ho vieš vyložiť.

16.  A Jozef odpovedal faraonovi a riekol: Nie je to moja vec; Bôh odpovie faraonovi to, čo mu bude na pokoj.

Jozef nevyužíva príležitosť a nežiada si za odmenu slobodu, ale tak ako vždy je pripravený nežištne pomôcť. Ani teraz sa Jozef nepovyšuje a ani sa nepokladá za experta na vykladanie snov, sám o sebe nič nedokáže. Boh je ten, ktorý ho uschopňuje (2Kor 3:5). Boh tu vystupuje ako priamy protiklad faraona, vteleného boha Egypťanov, ktorý potrebuje pomoc skutočného Boha.

Jozef vyloží sen. Jeho povýšenie.

17.  A tedy hovoril faraon Jozefovi: Videl som vo svojom sne, že hľa stojím na brehu rieky.

Faraon sa zjavne necití dotknutý Jozefovov narážkou na Boha. Faraon je ako každý Egypťan polyteista, nech si Jozef verí čomu chce, hlavne, že mu môže pomôcť. Faraon teda rozpovie Jozefovi svoj sen.

18.  A hľa, z rieky vychádzalo sedem kráv, tučných a pekných čo do postavy, a pásly sa na mokrine.

19.  A hľa, za nimi vychádzalo sedem iných kráv, biednych a veľmi šeredných čo do postavy, a chudobných. Nevidel som takých šeredných kráv nikde v zemi Egyptskej.

Popis kráv je podrobnejší ako vo verši 3.

20.  A tie chudé kravy šeredné zožraly tých prvých sedem kráv tučných.

21.  A vošly do ich brucha, ale nebolo znať, že by boly vošly do ich brucha, a boly na pohľad šeredné ako predtým. A prebudil som sa.

Známka toho, že nedostatok bude naozaj drastický.

22.  A zase som videl vo svojom sne, že hľa, sedem klasov vyrastalo na jednom steble plných a krásnych.

Jozef čelí dvojici snov po tretíkrát.

23.  A hľa, za nimi vyrastalo sedem scvrklých klasov tvrdých, tenkých a vysušených východným vetrom.

24.  A tie tenké klasy pohltily tých sedem krásnych klasov. A povedal som to učencom, ale neni toho, kto by mi oznámil, čo to znamená.

25.  A Jozef riekol faraonovi: Sen faraonov znamená jedno a to isté. Bôh oznámil faraonovi to, čo bude činiť.

Jozef začína výklad, nezabúda však podotknúť, že výklad pochádza od Boha. Znovu je v kontraste faraonova „božská neschopnosť“ ovplyvňovať prírodu a Božia moc, ktorá sa prejavuje v celom stvorení, aj v mocnom Níle.

„Viem, že môžeš všetko, a že ti nemôže byť prekazený niktorý úmysel.“ (Jób 42:2)

26.  Sedem krásnych kráv je sedem rokov, a sedem krásnych klasov je tiež sedem rokov; je to jeden sen.

27.  A sedem chudých kráv šeredných, vychádzajúcich za nimi, je sedem rokov, a sedem klasov prázdnych, vysušených východným vetrom, bude sedem rokov hladu.

28.  To je to, čo som hovoril faraonovi. Bôh to, čo bude činiť, ukázal faraonovi.

29.  Hľa, prijde sedem rokov veľkej hojnosti v celej Egyptskej zemi.

Hojnosť bude obrovská, nadprirodzená, hladina Nílu bude možno na historicky vysokej úrovni. Vody sa rozlejú po okolí a celé územie bude prinášať úrodu, aj oblasti, ktoré zvyčajne nerodia.

30.  A po nich nastane sedem rokov hladu, a zabudne sa všetka tá hojnosť v Egyptskej zemi, a hlad zahubí zem.

Po siedmych rokoch však Níl klesne na historické minimum a zem bude suchá a vyprahlá, úroda žiadna alebo len minimálna.

31.  Ani sa nebude znať tá hojnosť v zemi pre hlad, ktorý nastane potom, lebo bude veľmi veľký a ťažký.

Zásoby sa rýchle minú a nastane hladomor.

32.  A že sa sen dvakrát opakoval faraonovi, to znamená, že vec je istá od Boha, a že to Bôh učiní skoro.

Sny sa naplnia a to rýchlo.

33.  A tak teraz nech si vyhľadá faraon rozumného a múdreho muža a nech ho ustanoví nad Egyptom.

Jozefov výklad však nie je samoúčelný, ale má za úlohu vyvolať správnu reakciu. Hojnosť treba využiť, spraviť zásoby, uskromniť sa a potom počas hladu žiť zo zásob. Plán je to logický a predsa v dnešom svete nevýdaný. Keď prichádza prosperita a rast, obvykle rastie aj naša spotreba, potom keď príde recesia a útlm, sme prekvapení a nepripravení. Nie sú žiadne zásoby a krajiny a aj ľudia sa zadlžujú a trpia.

Ten, kto shromažďuje v lete, je rozumný syn; ten, kto vyspáva v žatve, je syn, ktorý robí hanbu. (Pr 10:5)

34.  Nech to učiní faraon! A nech ustanoví úradníkov nad zemou a bude brať piaty diel úrody z Egyptskej zeme po sedem rokov hojnosti.

Jozef podrobne vysvetľuje čo treba robiť, počas siedmich rokov hojnosti treba odložiť pätinu úrody, možno vo forme dane alebo výkupu (počas hojnosti bude obilie lacné), narobiť zásoby po celom Egypte, ktoré vydržia ďalších sedem rokov.

35.  A nech nashromaždia všelijakej potravy za tých sedem dobrých rokov, ktoré prijdú teraz, a nahromadia obilia pod ruku faraonovu, potravy po mestách, a strážiac zachovajú to.

36.  A tie potraviny budú odložené zemi na sedem rokov hladu, ktoré budú v Egyptskej zemi, a nebude zem vyplienená hladom.

37.  A vec sa ľúbila faraonovi i všetkým jeho služobníkom.

Aj napriek tomu, že je Jozef cudzinec je povýšený na pozíciu druheho najväčšieho vládcu Egypta. V dnešných časoch sa to môže zdať nemožné, ale v dobe absolutistických vládcov sa mohla udiať aj takáto vec. Nesmieme zabúdať, že faraon mal neobmedzenú moc, navyše si faraon uvedomuje, že je v Jozefovi Duch Boží a že Jozef má tie správne predpoklady na tak vysokú funkciu. Preto ho okamžite začleňuje do egyptskej spoločnosti, dáva mu nové meno a aj prominentnú egyptskú manželku.

Howard Vos[82] udáva niekoľko príkladov kedy cudzinci získali vysoké postavenie na faraonovom dvore. Kanaánčan Meri-Ra bol nosičom faraonového brnenia, Ben-Mat-Ana bol faraónov tlmočník a semita Janham dol zástupcom faraóna Amenhotepa III. a bol správcom obilných sýpok.

38.  V tedy povedal faraon svojim služobníkom: Či najdeme iného takého muža, v ktorom by bol Duch Boží?

Aj keď boli Egypťania modlári, predsa mali ešte nejaké poznanie Boha. Faraon používa výraz Elohim. Je však otázne či sám faraon tuší, kto to vlastne Elohim je.

39.  A faraon povedal Jozefovi: Pretože dal Bôh tebe znať všetko toto, nieto iného tak rozumného a múdreho človeka, jako si ty.

Zo zabudnutého väzňa je zrazu najmúdrejší a najrozumnejší človek Egypta. Tomuto veľkému obratu sa venuje Žalm 105:16-22 a Skutky apoštolov 7:9-10.

40.  Ty budeš nad mojím domom, a podľa toho, čo rieknu tvoje ústa, bude sa spravovať všetok môj ľud; len o kráľovský prestol budem väčší od teba.

Pochvalou Faraon neskončil, pokračuje ďalej a z Jozefa robí predsedu svojej vlády. Jozef sa tak nečakane stáva druhým mužom Egypta. Prestol, v tomto prípade je vhodnejší preklad trón.

41.  A ďalej povedal faraon Jozefovi: Hľaď, ustanovil som ťa nad celou zemou Egyptskou.

Od slov faraon prechádza ku konkrétnym skutkom a potvrdzuje Jozefovo menovanie do funkcie.

42.  A faraon sňal svoj pečatný prsteň so svojej ruky a dal ho na ruku Jozefovu, obliekol ho do kmentového rúcha a na jeho hrdlo dal zlatú reťaz.

Pečatný prsten dáva Jozefovi moc vydávať a podpisovať kráľovské dekréty (Est 3:10), čím sa stáva ministerským predsedom Egypta. Kmentové, tkané ľanové rúcho bolo rúchom veľmožov a kňazov. Egypt bol pravdepodobne prvou krajinou kde sa začali nosiť ľanové rúcha. Zlatú reťaz nosili len ľudia vo vysokých štátnych funkcia, sudcovia a ministri.

43.  A dal ho voziť na svojom druhom voze, a volali pred ním: Klaňajte sa! A tak ho ustanovil nad celou zemou Egyptskou.

V Egypte boli kone veľmi populárne, vozy boli obľúbenými dopravnými prostriedkami, dovoliť si ich však mohol len málokto. Na čele verejných procesí sa vozil faraon, Jozef dostáva druhé miesto, hneď za ním.

Výraz klaňajte sa, abrech, sa dá preložiť aj ako otec kráľa, kráľov otec, láskavý otec, tak sa Jozef tituluje v Genezis 45:8, čo je možno jeden z titulov ministerského predsedu.

44.  A faraon povedal Jozefovi: Ja som faraon. Bez tvojho dovolenia nikto nepozdvihne ani svojej ruky ani svojej nohy v celej zemi Egyptskej.

Slovo faraon je titul používaný hlavne v židovských textoch, neskôr aj v gréckych. Slovo je odvodené od egyptského výrazu per-aa, čo v preklade znamená veľký dom, veľký príbytok, teda kráľovský palác. Oficiálny titul znel, kráľ Horného a Dolného Egypta. Egyptský panovník sa tituloval ako Veličenstvo, hemef, alebo pri rôznych príležitostiach používal Horovo meno, meno obidvoch pani (supica Nechbet a kobra Vadžet), Zlaté meno, Tróne meno či titul Réov syn a iné.

45.  A faraon nazval meno Jozefovo: Safenat-paneach, a dal mu Azenatu, dcéru Putifera, kňaza-kniežaťa z Óna, za ženu. A Jozef vyšiel na Egyptskú zem.

Faraon dáva Jozefovi aj nové meno, Safenat-paneach, v preklade vykladač tajomstiev, podľa iných autorov spasiteľ sveta. Egyptské meno má Jozefovi pomôcť integrovať sa do egyptského prostredia, ďalším krokom je sobáš s Egypťankou z jednej z prominentných rodín. Putifer nie je Putifar z predchádzajúcich kapitol. Ón, Heliopolis je egyptské mesto zasvätené bohu slnka, miesto, kde študovali kňazi a učenci.

Či je Putifera (v preklade zasvätený slnku) kňaz v tom zmysle ako chápeme toto slovo my je otázne. V Egypte boli kňazmi aj sudcovia a faraonoví radcovia. Putifera môže byť teda kňaz, sudca, faraonov radca alebo knieža z faraonovej rodiny.

Jozefovo manželstvo s Egypťankou môže vyvolávať určité pochybnosti, z nasledujúcich kapitol ale vidíme, že Jozef nepodlahne vplyvu Egypta ani modloslužby, ale nasleduje Boha svojich otcov a svojim deťom dáva hebrejské mena. Manželstvom s pohanskou nevestou tak Jozef ďalej vystupuje ako predobraz Krista. Neprávom odvrhnutý svojimi bratmi, behom jedneho dňa povýšený z väzňa na Spasiteľa sveta, si berie pohanskú nevestu, ako aj Kristus Cirkev, aby neskôr znovu stretol svojich židovských bratov. Po uznaní ich viny sa im dal spoznať (Hoz 5:15) a priniesol im záchranu.

46.  A Jozefovi bolo tridsať rokov, keď sa postavil pred faraona, kráľa Egypta. A Jozef vyšiel zpred tvári faraonovej a pochodil po celej zemi Egyptskej.

Od Jozefových snov uplynulo 13 rokov (Gen 37:2). Niekedy to môže trvať roky kým Boh naplní svoje zasľúbenie. Jedno je však isté, Boh vždy dodrží svoje Slovo.

47.  A zem pracovala za sedem rokov hojnosti dávajúc plodiny plnými rukami.

48.  A shromažďoval všelijaké potraviny siedmich úrodných rokov, ktoré boly v Egyptskej zemi, a složil potraviny v mestách. Potraviny podľa každého jednotlivého mesta, ktoré bolo vôkol neho, uložil v jeho strede.

49.  A tak nahromadil Jozef obilia ako morského piesku, veľmi mnoho, takže prestal i počítať, lebo mu nebolo počtu.

Jozef verný svojej povesti, pracuje ďalej aj keď už by ani nemusel, lenivosť však nepatrí medzi jeho vlastosti.

Jozefovi synovia.

50.  A Jozefovi sa narodili dvaja synovia, prv ako prišiel rok hladu, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-kniežaťa z Óna.

Počas prvých siedmych rokov, rokov hojnosti sa Jozefovi narodili dvaja synovia.

51.  A Jozef nazval meno prvorodeného Manasses; lebo vraj Bôh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie i na celý dom môjho otca.

Manasses, v preklade zabudnutie, voľne preložené ako syn zabudnutia. Jozef síce úplne nezabúda na svoje utrpenie ani na svoju rodinu, ale Boh mu pomohol, aby nezahorkol a dokázal všetkým odpustiť a ešte k tomu ho požehnal dobrými vecami, ktoré mu bohato vynahradzujú predchádzajúce trápenie.

52.  Meno druhého nazval Efraim; lebo vraj Bôh mi dal, aby som sa rozplodil v zemi môjho trápenia.

Druhý Jozefov syn sa volá Efraim, voľne preložené ako syn plodnosti. Ako pripomienka toho, že aj v tých najhorších situáciach Boh dokáže premeniť zármutok a trápenie na radosť a úspech.

Nastali roky hladu.

53.  A skončilo sa sedem rokov hojnosti, ktorá bola v Egyptskej zemi.

Po siedmych rokoch sa tak ako Jozef predpovedal, situácia zhoršuje. Hladina Nílu klesá, to je spôsobené nedostatkom dažďa v strednej Afrike, kde pramení Níl. Nedostatok dažďa je zase spôsobení absenciou mračien, ktoré vietor prináša od Stredozemného mora. Čo je zrejme narážka na verš 6 a na východný vietor, ktorý ženie mračná na zapád.

54.  Potom začalo prichádzať sedem rokov hladu, jako predpovedal Jozef. A bol hlad vo všetkých tých zemiach, ale v celej zemi Egyptskej bol chlieb.

Hladom je okrem Egypta zasiahnutý tiež aj Kanaán, možno aj Sýria a okolité krajiny. Potrava je ale len v Egypte.

55.  No, potom hladovala i celá zem Egyptská, a ľud kričal na faraona o chlieb. A faraon povedal všetkým Egypťanom: Iďte k Jozefovi, a to, čo vám povie, budete robiť.

56.  A hlad bol na celej tvári zeme. Vtedy otvoril Jozef všetko, čo bolo u nich, a predával Egypťanom obilie, a hlad sa vše viacej rozmáhal v Egyptskej zemi.

Zemou sa tu myslí Egypt a okolie, nie celý svet. Hebrejský text doslovne hovorí, a hlad bol na celej tvári tej zeme, ako hovorí aj koniec verša. Obilie sa predáva keďže patrí faraonovi, ktorý ho buď kúpil alebo získal ako daň.

57.  A všetky krajiny prichádzaly do Egypta kupovať obilie, k Jozefovi, lebo sa bol rozmohol hlad po celej zemi.

Pod všetkými krajinami sa myslia krajiny z verša 54.

 

KAPITOLA 42

Synovia Jakobovi idú do Egypta po obilie. Jozef: Ste vyzvedači.

1.      A keď videl Jakob, že je obilie v Egypte, riekol svojim synom: Prečo hľadíte jeden na druhého?

Postupom času sa hladomor vkráda aj do Kanaánu. Dažde, ktoré zásobujú Níl, rovnako ako aj Kananán ustali, zásoby potravi sa žalostne umenšujú a Jakob si uvedomuje, že treba rýchlo konať. Z poslednej vety je zjavná bezmocnosť Jakobových synov, ktorí sa len nečine prizerajú a čakajú čo bude.

Takto nevinne začína príbeh, na ktorého konci Jozefovi bratia zažijú odpustenie a milosť. Teraz je však pred nimi dlhá cesta, počas ktorej si musia uvedomiť svoju vinu a oľutovať všetko zlo, ktoré spáchali (vyvraždili a vydrancovali celú dedinu, predali do otroctva vlastného brata a otca presvedčili o jeho smrti, Rúben sa vyspal so ženou svojho otca, Júda sa vyspal so svojou nevestou, o ktorej si myslel, že je prostitútka...).

2.      A riekol: Hľa, počul som, že je obilie v Egypte. Odídite ta dolu a kúpte nám odtiaľ obilia, a budeme žiť a nezomrieme.

Slovo Egypt muselo v Jakobových synoch vyvolať nepríjemný pocit. Možno znovu začuli Jozefov hlas, ktorý ich prosil. aby ho nepredávali a videli jeho tvár, plnú hrôzy a strachu.

3.      A tak odišlo dolu desať bratov Jozefových, aby nakúpili obilia z Egypta.

Jozefovým bratom nezostáva nič iné, len sa vydať na cestu do Egypta. Výraz dolu, znamená južne. Presnejšie juhozápadne.

4.      Ale Benjamina, brata Jozefovho, neposlal Jakob s jeho bratmi, lebo riekol: Aby sa mu neprihodilo nejaké nešťastie.

Benjamín môže mať už okolo 23 rokov, Jakob ho nepúšťa s ostatnými bratmi, pretože im asi moc nedôveruje. Stále má zrejme svoje pochybnosti ako to bolo ohľadom Jozefovej smrti. Jakob sa nezbavil zhubného preferovania Rebekiných synov.

5.      A synovia Izraelovi prišli kúpiť obilia spolu medzi inými, ktorí tiež prišli kupovať, pretože bol hlad v Kananejskej zemi.

Žalm 105:16 hovorí, že tento hlad spôsobil Hospodin. Jakob a jeho synovia mali svoj spôsob života, zem rodila, mali hojnosť a vystačili si aj bez Boha, to Boh teraz mení, je čas aby sa konečne dali veci do poriadku. Počas svojho života prejdeme rôznymi zlými vecami, trápeniami, chorobami, tieto veci nie sú dôkazom, že by sa Boh o nás nestaral, naopak, majú byť podnetom, ktorý nás pritiahne ešte viac do Jeho blízkosti. Rovnako tak hlad, ktorý postihol Jakoba, nie je poslaný aby vyhubil Izrael, ale aby priniesol impulz k zmene a k duchovnej obnove. Teraz je čas, aby sa z rozhádaných bratov, páchateľov bezbožnosti a kriminálnikov stal jeden mocný súdržný národ, ktorý si bude ctiť Hospodina, Boha Izraelovho.

6.      A Jozef bol vladárom nad zemou; on predával obilie všetkému ľudu zeme. Keď tedy prišli bratia Jozefovi, poklonili sa mu tvárou k zemi.

Prvá časť Jozefoho sna sa po dlhých rokoch konečne napĺňa, bratia sa klaňajú (Gen 37:7). Od slova vladár, hebrejsky shallit, je odvodený arabský titul sultán.

7.      A keď videl Jozef svojich bratov, poznal ich. Ale sa staväl ku nim cudzí a hovoril s nimi tvrde a riekol im: Odkiaľ ste prišli? A oni odpovedali: Prišli sme z Kananejskej zeme, aby sme nakúpili potravín.

8.      Tedy Jozef poznal svojich bratov, ale oni jeho nepoznali.

Jozefoví bratia sú síce starší, ale dajú sa ľahko rozpoznať. Je ich desať, hovoria po hebrejsky, s Jozefom je to však zložitejšie, vyzerá inak, už nemá 17 rokov ale okolo 40 rokov, je vládcom Egypta, tvár má oholenú, oblečený je v egyptskom rúchu, rozpráva po egyptsky, ani vo sne by ich nenapadlo, že muž, ktorý pred nimi stojí by mohol byť Jozef.

Teraz prichádza moment pravdy, ako zareaguje Jozef? Pomstí sa? Jeho situácia je ešte umocnená jeho vysokým postavení, stačí povedať slovo a bratia zomrú. Nikto nebude nič vyšetrovať. Dokonalá príležitosť pre Jozefovu pomstu.

9.      Vtedy sa rozpamätal Jozef na sny, ktoré sa mu snívaly o nich. A riekol im: Vyzvedači ste; prišli ste prezrieť nahé miesta zeme.

Aj keď Jozefové slová vyzerajú ako keby sa Jozef chcel svojim bratom pomstiť, opak je pravdou. Genezis 50:18-21 nás uisťuje, že Jozef nechce nikomu ublížiť. V prvom rade chce Jozef zistiť ako sa má Jakob a Benjamín, zároveň si Boh používa Jozefa, aby mohol pracovať v životoch jeho bratov. Bratia si musia uvedomiť svoju vinu, musia si ju priznať, aby mohli konečne zažiť odpustenie a zmierenie.

10.  A oni mu povedali: Nie tak, môj pane, ale tvoji služobníci prišli nakúpiť potravín.

Kedysi z niečoho podobného bratia obviňovali Jozefa (Gen 37:2, 14-17). Teraz sa situácia obracia.

11.  My všetci sme synovia jedného muža; sme statoční ľudia; nikdy neboli tvoji služobníci vyzvedačmi.

Je veľmi nepravdepodoné, že by desiati vyzvedači boli zároveň aj bratia. A zároveň aby sa jedna rodina snažila zaútočiť na Egypt.

12.  A riekol im: Nie, ale nahé miesta zeme ste prišli vidieť.

Jozef je však neoblomný.

13.  A odpovedali: My dvanásti tvoji služobníci sme boli bratia, synovia jedného muža, v Kananejskej zemi. A hľa, najmladší je teraz s naším otcom, a jedného niet.

14.  A Jozef im riekol: To je to, čo som vám hovoril, že ste vyzvedači.

15.  Týmto budete zkúsení: Ako že žije faraon, nevyjdete odtiaľto, len ak sem prijde váš najmladší brat.

Aby dokázali, že hovoria pravdu, musia priniesť Benjamína.

16.  Pošlite jedného zpomedzi seba, aby pojal a doviedol vášho brata, a vy zostanete vo väzení, a tak budú zkúsené vaše slová, či je pri vás pravda. Jestli nie, ako že žije faraon, vyzvedači ste.

Jeden z bratov môže odísť a keď privedie Benjamína, budú prepustení.

17.  A dal ich všetkých pod stráž, kde boli tri dni.

Opäť sa opakuje Jozefov príbeh, len miesto cisterni končia bratia vo väzení.

18.  Potom na tretí deň im povedal Jozef: Toto robte a žite. Ja sa bojím Boha.

Jozef trochu upravuje svoj plán, predsa len by nemusel Jakob prežiť stratu skoro všetkých synov. Pobyt vo väzení dáva bratom možnosť prežiť aspoň kúsok z toho čo prežil Jozef. Mnohokrát nám až naše vlastné utrpenie otvorí oči, aby sme videli, ako sme sami ublížili druhým ľuďom. Nakoniec začujú bratia to známe slovo, Elohim, Boh, ktoré prináša nádej.

19.  Ak ste vy statoční ľudia, jeden váš brat zostane uväznený v dome, v ktorom ste strážení, a vy iďte a odneste obilie na zapudenie hladu zo svojich domov.

20.  A svojho najmladšieho brata dovediete ku mne, a vaše slová sa dokážu, že sú verné, a nezomriete. - A urobili tak.

V Egypte zostáva len jeden z bratov, ostatní sa môžu vrátiť a prinieť Benjamína.

Vzájomné obviňovanie. Návrat k otcovi.

21.  Vtedy vraveli brat bratovi: Pykáme spravedlivo, lebo istá vec, že sme sa previnili proti svojmu bratovi. Lebo sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, a nepočúvali sme; preto prišlo na nás toto súženie.

Jozefovo správanie prináša ovocie, bratia si začínajú uvedomovať, že chyba je v nich, nie niekde inde. Vedia, že Božie slovo je jasné, kto vyleje nevinnú krv, musí zomrieť (Gen 9:6). Aj po dvadsiatich rokoch si stále pamätajú svoj hriech, určite sa snažili všemožne zabudnúť, ale neúspešne. Hriech sa nedá odstrániť tým, že sa snažíme zabudnúť. Hriech sa dá odstrániť iba tým, že sa odpustí.

22.  A Rúben im odpovedal a riekol: Či som vám nehovoril: Nehrešte proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. A hľa, vyhľadáva sa i jeho krv.

23.  A oni nevedeli, že Jozef rozumie, lebo im hovoril skrze tlumoča.

Jozef počuje všetko čo si bratia hovoria, aj keď s nimi hovorí cez tlmočníka. Ako hebrej veľmi dobre rozumie čo hovoria.

24.  A odvrátil sa od nich a plakal a zase sa obrátil k nim a hovoril s nimi. Potom vzal Simeona od nich a poviazal ho pred ich očami.

Možno chcel Jozef pôvodne uväzniť Rúbena ako najstaršieho, ale keď počul jeho slová, vybral ďalšieho v poradí, Simeona. Alebo Simeona vybral zámerne, ako hlavného iniciátora jeho predaja Izmaelitom. Podľa židovských targumov bol práve Simeon ten, kto si robil posmech z Jozefa a navrhol jeho smrť.

25.  A Jozef rozkázal, aby naplnili ich vrecia obilím a aby vrátili každému jeho peniaze do jeho vreca, a tiež aby im dali potravy na cestu. A urobili im tak.

Okrem obilia Jozef pribaľuje bratom aj ich peniaze.

26.  A oni poberúc svoje obilie na svojich oslov odišli odtiaľ.

27.  A keď rozviazal jeden svoje vrece, aby dal, v nocľažišti, svojmu oslovi obrok, uvidel svoje peniaze, ktoré hľa, boly na vrchu v jeho vreci.

Na ceste domov bratia nachádzajú vo svojich vreciach peniaze. Teraz sú v prekérnej situácií, ako to vysvetlia? Ešte viac sa v nich umocňuje pocit viny.

28.  A povedal svojim bratom: Moje peniaze sú mi vrátené. Aj tu hľa, sú v mojom vreci. Vtedy ich opustila všetka odvaha. A predesení hovorili druh druhovi: Čo nám to učinil Bôh?

Teraz bratia dostávajú možnosť vykúpenia, čo spravia, odídu s peniazmi a nechajú Simeona v Egypte, rovnako ako pred rokmi predali Jozefa, alebo sa vrátia a urobia všetko potrebné pre Simeonovu záchranu?

29.  A keď prišli k Jakobovi, svojmu otcovi, do Kananejskej zeme, rozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo, a vraveli:

Hneď ako prídu bratia domov, do Kanaánu, vyrozprávajú Jakobovi všetko, čo sa stalo. Teraz už neklamú ako klamali ohľadom Jozefovej smrti.

30.  Človek, pán zeme, hovoril s nami tvrde a dal nás do väzenia ako vyzvedačov zeme.

31.  A povedali sme mu: My sme statoční ľudia; nikdy sme neboli vyzvedačmi.

Tvrdiť o sebe, že sú statoční ľudia a pritom vyvraždili celú dedinu, spáchali incest a predali vlastného brata je trochu zveličené.

32.  Bolo nás dvanásť bratov, synov našeho otca; jedného niet, a najmladší je s naším otcom v Kananejskej zemi.

33.  A človek, pán zeme, nám povedal: Po tom poznám, že ste statoční ľudia: Jedného svojho brata ponecháte u mňa, a to, čo je na zapudenie hladu z vašich domov, vezmite a iďte.

34.  A doveďte svojho najmladšieho brata ku mne, a tak zviem, že nie ste vyzvedači, ale že ste statoční ľudia, a vtedy vám vydám vášho brata, a potom obchodujte so zemou.

35.  A stalo sa, keď vyprázdňovali svoje vrecia, že hľa, každý mal uzlík svojich peňazí vo svojom vreci. A keď videli uzly svojich peňazí, oni aj ich otec, báli sa.

To, že majú stále svoje peniaze znamená, že nezaplatili za obilie, čo je fakticky považované za krádež. Ak to zistia v Egypte môžu popraviť Simeona.

36.  A Jakob, ich otec, im povedal: Pripravili ste ma o deti. Jozefa niet, ani Simeona niet, a teraz vezmete Benjamina. Na mňa sa to všetko valí.

Keď si spomenieme na Jozefa a spôsob akým znášal svoje útrapy, nikdy sa nesťažoval, nereptal ani nikoho neobviňoval a porovnáme to so spôsobom akým Jakob znáša svoje trápenie, sťažuje sa, obviňuje druhých, reptá, vidíme obrovský rozdiel.

37.  Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi a riekol: Zabi oboch mojich synov, ak ho nedovediem zase k tebe. Oddaj ho do mojich rúk, a ja ho navrátim k tebe.

Rúbenové slova sú síce smele, Jakob by určite nezabil svojich vlastných vnukov, ale vyjadrujú jeho rozhodnutie, vykonať všetko čo je v jeho silách, tak ako sa na najstaršieho brata patrí, aby priviel späť Simeona aj Benjamína. Raz už polavil a dovolil bratom, aby predali Jozefa, teraz sa to však opakovať nebude, za žiadnu cenu.

38.  A povedal: Nepôjde môj syn s vami dolu. Lebo jeho brat zomrel, a pozostal iba on sám. A keby sa mu prihodilo nejaké nešťastie na ceste, ktorou pôjdete, sprevadili by ste moje šediny v zármutku do hrobu.

Jakobovo správanie síce na jednej strane vyvoláva naše sympatie a súcit. Na druhej strane si ale Jakob nepripúšťa žiadnu vinu a pritom je to on, kto upredňosťuje niektorých synov na úkor druhých. Zlýhal ako otec aj ako duchovný vodca. Jakob je dôvodom prečo veci dospeli až do tohotu bodu. Jeho odpoveď veci len odďaľuje, nakoniec budú musieť ísť do Egypta tak či tak.

 

KAPITOLA 43

Žiadajú so sebou Benjamína.

1.      Ale hlad ťažko doliehal na zem.

Hladomor neprestáva, pokračuje pokračuje ďalej. Jakobov si uvedomuje, že aby prežili budú potrebovať ďalšie oblie.

2.      A stalo sa, keď potrovili obilie, ktoré boli doniesli z Egypta, že im riekol ich otec: Iďte zase, nakúpte nám niečo potravy.

Jakobova prosba odráža jeho zúfalstvo a bezradnosť. Vie, že jediná možnosť ako sa dostať k jedlu je poslať so staršími synmi aj Benjamína. Pokúša sa tomu vyhnuť a apeluje na synov, aby išli aj napriek Jozefovi slovám do Egypta bez Benjamína.

3.      A Júda mu takto povedal: Človek nám slávnostne osvedčil a riekol: Neuvidíte mojej tvári bez toho, že by bol váš brat s vami!

Júda berie Jakobovi ilúzie a jasne dvakrát zdôrazňuje, že bez Benjamína nemôžu odísť.

4.      Ak tedy pošleš nášho brata s nami, pojdeme dolu a nakúpime ti potravy;

5.      ale ak nepošleš, nepojdeme, lebo človek nám povedal: Neuvidíte mojej tvári bez toho, že by bol váš brat s vami!

Majú len dve možnosti, ísť aj z Benjamínom alebo zostať doma a zomrieť.

6.      A Izrael riekol: Prečo ste mi urobili tak zle, že ste povedali človekovi, že máte ešte brata.

Jakob robí ešte posledný pokus ako sa zo situácie vyvliecť, stále si nechce pripustiť, že iná cesta neexistuje, zbytočne synom vyčíta čo povedali a špekuluje.

7.      Oni povedali: Človek sa nás veľmi vypytoval i na našu rodinu a vravel: Či ešte žije váš otec? Či máte ešte nejakého brata? A oznámili sme mu odpovedajúc na tieto jeho slová. Či sme my mohli vedieť, že povie: Doveďte sem dolu svojho brata!?

Tým, že ich Jozef obvinil zo špionáže, nemali inú možnosť len hovoriť pravdu, takto šikovne Jozef zistil ako sa má Jakob aj Benjamín, bez toho aby sa prezradil.

8.      A Júda povedal Izraelovi, svojmu otcovi: Pošli chlapca so mnou, a vstanúc pojdeme, aby sme žili a nezomreli, i my i ty i naše drobné deti.

Toto je prvýkrát čo čítame o Júdovi niečo dobré. Trpezlivo vysvetľuje Jakobovi čo treba spraviť. Júda si toho už prežil dosť, bol to práve on, kto navrhol, aby predali Jozefa. Ako prvý odišiel od rodiny, aby žil medzi kananejcami, našiel si pochybných priateľov, vzal si pohanku, jeho dvaja synovia boli tak zvrátení, že museli zomrieť a ešte sa mu podarilo vyspať sa s vlastnou nevestou, ktorú pokladal za prostitútku a ktorú vedome klamal. Teraz Júda vystupuje ako iný človek, vysvetľuje Jakobovi, že teraz nie je čas, aby pozeral len sám na seba, ale aby sa rozhodol v prospech rodiny.

Roháček síce prekladá hebrejské slovo naar ako chlapec, to je však trochu zavádzajúce, lepší výraz je mladík alebo mladý muž, Benjamín má už 23-24 rokov a má dokonca vlastných synov (Gen 46:21).

9.      A ja ručím za neho; z mojej ruky ho budeš vyhľadávať, ak ho nedovediem k tebe a nepostavím ho pred tebou, a budem ti hriešnym po všetky dni.

10.  Lebo keby sme neboli váhajúc toľko odkladali, je isté, že by sme sa toto už dvakrát boli navrátili.

11.  A Izrael, ich otec, im riekol: Ak tedy musí byť tak, nuž urobte toto: naberte do svojich nádob najlepších plodín zeme a zaneste mužovi dolu dar, trochu balzamu a trochu medu a voňavých vecí a myrry, daktylov a mandlí.

Nakoniec Jakob predsa len pochopí, že treba konať. Synom nachystá dary, trochu balzamu, medu, voňavú živicu, myrhu, pistácie a mandle.

12.  A vezmite dvoje peniaze do svojej ruky a vrátené peniaze, ktoré ste našli na vrchu vo svojich vreciach, zaneste zpät vo svojej ruke. Snáď je to omyl.

Jakob rád rieši problémy darmi (Gen 33:10-16ň. Dary, ktoré Jakob posiela nápadne pripomínajú tovar, ktorý niesli Izmaeliti, keď kúpili Jozefa (Gen 37:25) a ešte k tomu posiela Jakob aj strieborné peniaze. Za strieborné peniaze predali bratia Jozefa.

13.  A vezmite svojho brata a vstaňte a iďte zase k mužovi.

14.  A silný Bôh všemohúci nech vám dá milosť pred tým mužom, aby vám prepustil tamtoho druhého brata i Benjamina. A ja, ako som osirelý, tak i budem osirelý.

Jakobove slova síce neovplývajú vierou, ale je aspoň poslušný. Vzdáva sa záložného plánu a dáva veci do Božích rúk. Modlitba a viera by však nemali byť našou poslednou možnosťou, ale tou prvou.

Zase do Egypta i s Benjamínom. Obed u Jozefa.

15.  A mužovia vzali ten dar a vzali dvoje peniaze do svojej ruky a Benjamina. A vstali, odišli dolu do Egypta a postavili sa pred Jozefom.

Bratia sa vydávajú na svoju druhú cestu do Egypta.

16.  A keď videl Jozef Benjamina s nimi, riekol tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom: Odveď tých mužov do domu, zabi dobytča a priprav, lebo mužovia budú jesť so mnou na poludnie.

17.  A človek urobil, ako rozkázal Jozef, a odviedol mužov do domu Jozefovho.

18.  A mužovia sa báli, že boli odvedení do domu Jozefovho a riekli: Pre peniaze, vrátené v našich vreciach tam po prvé, sme dovedení sem, aby to svalil na nás a aby sa vrhol na nás a vzal nás za sluhov a vzal i našich oslov.

Jozefovi bratia si nevedia vysvetliť prečo ich vedú do Jozefovho domu, jedinú možnosť vidia v tom, že ich chcú potrestať kvôli krádeži obilia. Nikto ich síce z ničoho neobviňuje, cítia však výčitky svedomia a to ich vedie k únáhleným záverom.

19.  A pristúpiac k mužovi, ktorý bol postavený nad domom Jozefovým, vraveli mu pri dveriach domu

20.  a riekli: Počuj ma, prosím, pane. Boli sme prišli sem dolu tam po prvé, aby sme nakúpili potravy.

Bratia sa pokúšaju vysvetliť nedorozumenie, sami nevedia ako sa peniaze ocitli v ich vreciach. Kto by tomu však uveril?

21.  A stalo sa, keď sme prišli do nocľažišťa a rozviazali sme svoje vrecia, že hľa, peniaze jedného každého boly na vrchu v jeho vreci, naše peniaze, v plnej svojej váhe, a doniesli sme ich zpät vo svojej ruke.

22.  A doniesli sme aj druhé peniaze vo svojej ruke, aby sme nakúpili potravy. Nevieme, kto vložil naše peniaze do našich vriec.

Aby preukázali svoju nevinu, sami sa priznávajú a sú ochotný vrátiť celú sumu. Toto už veru nie sú tí bratia, ktorí predali Jozefa a spáchali ďalšie ohavnosti.

23.  Na to povedal on: Pokoj vám o to! Nebojte sa. Váš Bôh a Bôh vášho otca vám dal poklad do vašich vriec. Vaše peniaze došly ku mne. A vyviedol k nim Simeona.

Bratia sa musia cítiť veľmi zvláštne, prečo by im vracali peniaze? A ako to, že poznajú Boha ich otca, Elohim? Prečo im preukazujú takú láskavosť?

24.  A tak voviedol človek mužov do domu Jozefovho. A dal im vody, a umyli si nohy. A dal ich oslom obrok.

Úžas bratov neopúšťa ani v následujúcich momentoch, vedú ich do domu vládcu Egypta, umývajú ich nohy, čo je známka úcty, krmia ich oslov. Čo sa to deje?

25.  A oni pripravili dar, kým neprišiel Jozef na poludnie, lebo počuli, že tam budú jesť chlieb.

Aby sa bratia aspoň trochu odvďačili, vybaľujú a chystajú dary, ktoré priniesli.

26.  Keď potom prišiel Jozef domov, doniesli mu dar, ktorý mali vo svojej ruke, do domu, a klaňali sa mu k zemi.

V momente keď vchádza Jozef, bratia predkladajú svoje dary a kľaňajú sa. Táto scéna pripomína spôsob ako ucievame Boha. Jozef samozrejme nepotrebuje žiadne dary, má všetko, rovnako ako ani Boh nepotrebuje nič od nás. Obaja ale aj tak príjmajú dary ako prejav svojej náklonosti. Nikto z nás nemá nič, čo by mohol Bohu ponúknuť. Všetko čo máme, máme od Neho, ale predsa nám dáva možnosť, aby sme mu slúžili a prinášali naše dary. Skutočným darom je však naše srdce, ak to nie je súčasťou toho čo dávame, naše dary nebudú prijaté. Preto Príslovie 21:27 hovorí, že „obeť bezbožných je ohavnosťou“.

27.  A pýtal sa ich, ako sa majú, a riekol: Či sa má dobre váš starý otec, o ktorom ste hovorili? Či ešte žije?

Prečo sa tento cudzí človek pýta ako sa majú a ako sa má ich otec?

28.  Oni odpovedali: Dobre sa má tvoj služobník, náš otec; ešte žije, a skloniac sa klaňali sa mu.

Bratia samozrejme odpovedajú a všetko pokladajú za súčasť vyšetrovana. Nakoniec sa naplňa aj druhá časť Jozefových snov, Jakob sa pokladá za Jozefovho služobníka a pokorne mu posiela svoju dary.

29.  A pozdvihnúc svoje oči videl Benjamina, svojho brata, syna svojej matky, a riekol: Či je toto ten váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? A riekol: Nech ti je Bôh milosrdný, môj synu!

30.  A Jozef sa ponáhľal, lebo sa vzrušily jeho vnútornosti pri pohľade na jeho brata, a hľadal miesto, kde by mohol plakať, a vojdúc do svojej izby, tam plakal.

Pohľad na Benjamína Jozefa rozruší, nevidel ho už skoro 20 rokov, keď ho videl naposledy bol ešte chlapec.

31.  Potom si umyl tvár a zase vyšiel a premáhal sa a riekol: Klaďte chlieb!

32.  A jemu položili osobitne a im tiež osobitne, jako aj Egypťanom, ktorí jedli s ním, osobitne. Lebo Egypťania nemôžu jesť chlieb s Hebrejmi, pretože je to ohavnosťou Egypťanom.

Stolujúci sú rozdelení na tri skupiny. Prvú tvorí Jozef, ktorý ako vládca Egypta má samostatné miesto, v druhej skupine sú Egypťania, ktorí nemôžu stolovať s tak vysoko postaveným človekom ako Jozef a poslednú skupinu tvoria Jozefov bratia, židia, ktorí zase z určitých dôvodov (asi z politických[83] alebo náboženských[84]) nemôžu stolovať s Egypťanmi.

33.  A sedeli pred ním prvorodený podľa svojho prvorodenstva a mladší podľa svojho mladšieho veku. A mužovia sa divili pozerajúc jeden na druhého.

Údiv Jozefových bratov je ešte zväčšený faktom, že sú usádzaní podľa svojho veku. Ako môžu egypťania vedieť, kto je ako starý?

34.  A Jozef berúc početné diely zpred seba podával im. Ale Benjaminovi sa dostalo takého dielu viac ako všetkým, päťkrát toľko jako druhým, a pili a hojne sa napili s ním.

Jozef nakladá svojim bratom hojné porcie, Benjamínovi dáva výnimočne päťkrát viac, poctou bola už dvojnásobná porcia. Budú bratia závidieť Benjamínovi, tak ako kedysi Jozefovi?

 

KAPITOLA 44

Pohár sa vyhľadáva.

1.      A rozkázal tomu, ktorý bol postavený nad jeho domom, a riekol: Naplň vrecia mužov potravou a daj im toľko, koľko vládzu uniesť, a vlož každému jeho peniaze na vrch do jeho vreca,

Znovu sa opakuje predchádzajúca situácia, okrem potravy dostávaj bratia späť aj svoje peniaze.

2.      a môj pohár, ten strieborný pohár, vlož na vrch do vreca najmladšieho i peniaze za jeho obilie. A učinil podľa slova Jozefovho, ktoré hovoril.

Prichádza posledná Jozefová skuška. Skúškami sa Jozef pokúša zistiť, či sú jeho bratia rovnako sebeckí, bezbožní a nespravodliví ako boli pred 20 rokokmi, keď ho predali do otroctva. Skutočné zmierenie a odpustenie može prísť až keď sa bratia vysporiadajú s hriechmi svojej minulosti.

Strieborný pohár bol určite veľmi hodnotný, zvlášť keď bol Jozefov, v tomto prípade ide aj o narážku na Jozefov predaj za 20 strieborných.

3.      Ráno, keď bolo svetlo, boli mužovia prepustení, oni aj ich osli.

Príbeh pokračuje na druhý deň, ráno sa bratia, po dlhej nočnej oslave a možno s bolesťou hlavy, sa vydávajú na cestu domov. Majú obilie aj Simeona, misia splnená.

4.      No, keď tak asi vychádzali z mesta a ešte neboli ďaleko, riekol Jozef správcovi, ktorý bol postavený nad jeho domom: Vstaň a hoň tých mužov, a keď ich dostihneš, povieš im: Prečo ste sa odplatili zlým za dobré?

Jozef pozoruje bratov ako odchádzajú a po chvíli posiela svojho sluhu, aby ich prenasledoval a povedal, to čo mu prikazuje.

5.      Či nie je to ten pohár, z ktorého pije môj pán? A on ním aj veští! Zle ste urobili, čo ste urobili!

Táto veta neslúži ako dôkaz, že by Jozef veštil, ide skôr o zdôraznenie, že sa jedná o Jozefov osobný majetok a k tomu ešte aj veľmi vzácny, posvätný.

6.      A dohoniac ich hovoril im tieto slová.

Keďže bratia vezú ťažký náklad a idú pomaly, sluha ich rýchlo dohoní.

7.      A oni mu povedali: Prečo hovorí môj pán také slová? Kdeže by učinili tvoji služobníci takú vec?!

Bratia sa veľmi divia, keď počujú sluhové slová, oni nič neukradli.

8.      Hľa, striebro, ktoré sme našli na vrchu vo svojich vreciach, sme doniesli zpät k tebe z Kananejskej zeme a jako by sme tedy ukradli z domu tvojho pána striebro alebo zlato?!

Veď predsa priniesli späť striebro, ktoré predtým našli. Prečo by teraz kradli?

9.      U ktorého z tvojich služobníkov by sa našiel, ten nech zomrie, a my tiež budeme služobníkmi môjho pána.

Bratia samozrejme nevedia nič o striebornom poháry, preto smelo vyhlasujú, že ten u koho sa nájde, nech zomrie a ostatní budú otrokmi.

10.  A riekol: Dobre, nech je i teraz podľa vašich slov: u ktorého sa najde, bude mi sluhom, a vy budete bez viny.

Keď si sú taký istí, nech sa tak stane.

11.  Vtedy složili rýchle každý svoje vrece na zem, a každý rozviazal svoje vrece.

12.  A prehľadával; započal u najstaršieho a dokončil u najmladšieho, a pohár sa našiel - vo vreci Benjaminovom.

Správca začína od najstaršieho aj keď vie, že pohár má Benjamín, o to prekvapujúcejší je účinok.

13.  Vtedy roztrhli svoje rúcha, a každý naložil svoj náklad na svojho osla, a vrátili sa do mesta.

Na znak pohromy, ktorá ich postihla a ktorá sa nedá odvrátiť, bratia trhajú svoje rúcha.

14.  A tak prišiel Júda i jeho bratia do domu Jozefovho, ktorý bol ešte tam, a padli pred ním na zem.

Jozefove skúšky prinášajú dobré výsledky. Ani teraz sa bratia nenechajú odradiť a idú pýtať pre Benjamína milosť. Tentokrát netrhajú Jozefove šaty, ale svoje vlastné.

15.  A Jozef im riekol: Aký je to skutok, ktorý ste vykonali? Či neviete, že človek, ako som ja, istotne veští a zvie i také veci?

Jozef netvrdí, že z pohára veští, ale že ľudia ako on, egyptský kňazi, tak robia.

16.  A Júda povedal: Čo povieme môjmu pánovi? Čo budeme hovoriť? A čím sa ospravedlníme? Bôh našiel neprávosť tvojich služobníkov. Hľa, sme služobníci môjho pána, i my i ten, v ktorého ruke sa našiel pohár.

Júda nevie čo by povedal, to čo sa deje sa nedá vysvetliť. Musí ísť o trest za to, čo spravili Jozefovi.

17.  A Jozef riekol: Kdeže by som to urobil! Muž, v ktorého ruke sa našiel pohár, ten mi bude sluhom, a vy iďte hore v pokoji ku svojmu otcovi.

Toto je lákavá ponuka, stačí ak zostane Benjamín, ostatní môžu ísť. Lepšiu ponuku už určite nedostanú. Nechajú Benjamína v Egypte?

Júdova prímluva.

18.  Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Počuj ma, prosím, môj pane! Nech smie prehovoriť tvoj služobník slovo v uši svojho pána, a nehnevaj sa na svojho služobníka, lebo ty si jako sám faraon.

Júdova premena sa v tomto bode završuje, už to nie je ten muž, ktorý kedysi predal svojho brata za otroka, teraz je ochotný stať sa sám otrokom, len nech sa nič nestane jeho bratovi.

19.  Môj pán sa pýtal svojich služobníkov a riekol: Či máte otca alebo brata?

To bolo počas ich prvej návštevy (Gen 42:11).

20.  A my sme povedali môjmu pánovi: Máme otca, starého, a brata, dieťa to jeho starého veku, mladšieho, ktorého brat zomrel a zostal iba on sám svojej matke, a jeho otec ho miluje.

21.  A ty si riekol svojim služobníkom: Doveďte ho sem dolu ku mne, aby som ho videl.

22.  Na to sme my povedali môjmu pánovi: Chlapec nebude môcť opustiť svojho otca; lebo ak opustí svojho otca, ten zomrie.

23.  Ale ty si riekol svojim služobníkom: Ak neprijde s vami dolu váš najmladší brat, neuvidzte viacej mojej tvári!

24.  A stalo sa, keď sme odišli hore k tvojmu služobníkovi, môjmu otcovi, a rozpovedali sme mu slová môjho pána,

25.  a náš otec povedal: Iďte zase a nakúpte nám niečo potravy,

26.  že sme povedali: Nemôžeme ísť ta dolu. Ale ak bude náš najmladší brat s nami, pojdeme. Lebo by sme nemohli vidieť tvár toho muža bez toho, že by náš najmladší brat bol s nami.

27.  A tvoj služobník, môj otec, nám povedal: Vy viete, že mi len dvoch porodila moja žena.

28.  Ten jeden vyšiel odo mňa, a povedal som: Je isté, že ho roztrhala divá zver. A nevidel som ho doteraz.

Tieto slová sa musia Jozefa veľmi dotknúť.

29.  A keď vezmete i tohoto odo mňa, a prihodí sa mu nejaké nešťastie, sprevadíte moje šediny v trápení do hrobu.

30.  A tak teraz, keď prijdem k tvojmu služobníkovi, svojmu otcovi, a chlapec nebude s nami, kým jeho duša je sviazaná s jeho dušou,

Sviazaná, priľnutá k jeho duši.

31.  nuž bude, keď uvidí, že nieto chlapca, že zomrie žiaľom, a tak sprevadia tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v zármutku do hrobu.

32.  Lebo tvoj služobník sa zaručil za chlapca, aby ho dostal od svojho otca, povediac: Ak ho nedovediem k tebe, budem hriešny svojmu otcovi po všetky dni.

33.  Preto, prosím, nech teraz zostane tvoj služobník miesto chlapca za sluhu svojmu pánovi, a chlapec nech ide hore so svojimi bratmi.

34.  Lebo jako by som odišiel hore k svojmu otcovi, keby nebolo chlapca so mnou? Nech nemusím hľadieť na zlé, ktoré by stihlo môjho otca!

Júdov príhovor je jednoduchý, ale neuveriteľne úprimný a výrečný. Júda sa nevyhovára, nič nepopiera, iba ponúka svoj život za život Benjamína. Z celej reči vyžaruje duch sebaobetovania, niečo, čo bolo Jozefovím bratom kedysi tak cudzie. Júdov príhovor je najdlhším a možno aj najdojemnejším príhovorom v celej Biblii. Počas celého príhovoru Júda určite kľačí a možno plače, ťažko najdeme dojemnejší príklad úprimnej ľútosti a skutočného pokánia. Možno len v príbehu o márnotratnom synovi.

Rovnako stojí za zmienku fakt, že Jakob strávil v cudzine 20 rokov. Preč od svojho brata Ezava, ktorý ho chcel zabiť, po uplynutí týchto 20 rokov sa však bratia znovu zmieria. Jozef je preč z domova tiež 20 rokov, na konci tohto obdobia sa rovnako ako Jakob zmieruje so svojimi bratmi, ktorí ho kedysi chceli zabiť.

 

KAPITOLA 45

Jozef sa dá vo znanie. Volá otca.

1.      Tu sa Jozef nemohol ďalej zdržať ani vzhľadom na všetkých, ktorí stáli pri ňom, a zvolal: Vyveďte všetkých ľudí von odo mňa! A nestál nikto s ním, keď sa dal Jozef vo znanie svojim bratom.

Júdov príhovor na Jozefa hlboko zapôsobí. Jozef sa už viac nedokáže premáhať a prepukne v hlasný plač. Zmena, ktorú vidí je úžasná. Bratia Benjamínovi nezávidia, milujú ho, keď sa pohár našiel v ich vreci, nehádajú sa, ale držia spolu ako jedna rodina. Kvôli Benjamínovi sú ochotní stať sa otrokmi, uvedomujú si, že za všetko zlé si môžu sami, pretože predali Jozefa. Vo všetkom čo robia myslia na dobro ostatných a hlavne pamätajú na svojho otca. Preč je všetká nenávisť, klamstvá, bezočivosť a závisť. Teraz je Jakobova rodina pripravená na to, aby sa stala Božím vyvoleným národom.

Jozef rýchlo posiela preč všetkých Egypťanov, nie preto, že by sa hanbil, ale kvôli svojej šlachetnosti. Nie je potrebné. aby Egypťania poznali hriechy Jozefových bratov. Rovnako aj naše hriechy sú vecou, ktorá je len medzi nami a Bohom.

2.      A vypukol v hlasitý plač. A počuli to Egypťania, a počul dom faraonov.

Jozefov plač je taký hlasný, čo je bežné na Blízkom východe, že ho je počuť aj do ostatných miestností, kde sú egyptský služobníci. Plač musí bratov ešte viac zneistiť.

3.      A Jozef riekol svojim bratom: Ja som Jozef! Či ešte žije môj otec? A jeho bratia mu nemohli odpovedať, lebo sa zdesili pred ním.

Jozefovo odhalenie prichádza absolútne nečakane. Veľký egyptský vládca, ktorého poznajú ako Safenat-paneacha tvrdí, že je Jozef, ich brat. Jediné na čo sa bratia zmôžu je stáť v nemom úžase.

4.      Ale Jozef riekol svojim bratom: Nože pristúpte ku mne! A pristúpili. A riekol: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.

Keď sa zhrození bratia nezmôžu na žiadnu odpoveď, Jozef ich volá bližšie, aby im dodal odvahu a aby si ho lepšie obzreli. Potom Jozef znovu opakuje svoje slová. Posledné slová nie sú myslené ako výčitka, ale ako fakt.

5.      Ale teraz sa netrápte nad tým, ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo pre zachovanie vášho i môjho života ma poslal Bôh pred vami.

Aj keď Jozefov predaj bol zločin, Jozef poukazuje na niečo iné. Jozef sa sústreďuje na celkovú situáciu, jeho predaj bol súčasťou niečoho väčšieho. Boh si použil túto veľkú neprávosť, aby zachránil Izrael. Jozefova veľkorysosť je úžasná, Božia je však ešte väčšia (1Ján 1:9).

Jozefov príbeh je veľmi podobný pribehu Izraelského národa. Pred dvetisíc rokmi sa v Izraeli narodil Boží Syn, Izraelský Mesiáš, Ježiš Kristus, „prišiel do svojho vlastného, a jeho vlastní ho neprijali“ (Ján 1:11), rovnako ako Jozefa. Jeho vlastní ho „zabili povesiac na ho na drevo“ (Sk 10:39). To však nebol koniec pretože ho Boh vzkriesil na tretí deň, Izrael ho ale odmietol, preto ho postihol duch hlbokého spánku (Rim 11:8), príde však deň, o ktorom Boh hovorí:

„A vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema Ducha milosti a pokorných prosieb, a obrátia svoj zreteľ ku mne, ku tomu, ktorého prebodli, a budú nariekať nad ním, ako niekto narieka nad svojím jediným, a budú horko žalostiť nad ním, ako niekto žalostí nad svojím prvorodeným.“ (Zach 12:10)

Tomuto dni bude predchádzať veľké súženie, podobné ako prišlo na Jozefových bratov, súženie Jakobovo. V tomto súžení Izrael uzná svoju vinu, rovnako ako Jozefoví bratia a bude zachránený (Hoz 5:15-6:1).

„Oj, lebo je to veľký deň, ktorému nebolo podobného, a je to čas súženia Jakobovho! Ale bude zachránený z neho. stane sa toho dňa, hovorí Hospodin Zástupov, že polámem jeho jarmo a shodím ho s tvojej šije a tvoje putá potrhám. A nebudú si ním viacej slúžiť cudzinci. Ale budú slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu, a Dávidovi, svojmu kráľovi, ktorého im vzbudím.“ (Jer 30:7-9)

Toto veľké súženie, ako hovorí Pavol, nastane keď vojde plnosť pohanov.

„… z čiastky stihlo Izraela dotiaľ, dokiaľ nevojde plnosť pohanov, a tak bude celý Izrael spasený, jako je napísané: Prijde zo Siona Vysloboditeľ a odvráti bezbožnosti od Jakoba.“ (Rim 11:25-26)

6.      Lebo toto sú ešte len dva roky, odkedy je hlad v zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať ani žať.

7.      A Bôh ma poslal pred vami položiť vám stranou zbytok na zemi a zachovať vám ho pri živote. Bolo to na veľkú záchranu.

Jozef zdôrazňuje, že Boh otočil celú situáciu v prospech miliónov ľudí, nemusia sa báť jeho hnevu, dokonca im už všetko vopred prichystal. Aké úžasné je vedomie toho, že aj keď sme to boli my a naše hriechy, ktoré Ježišovi priniesli bolesť, utrpenie a smrť, nič nám nevyčíta, ale nám ukazuje, že tak sa to muselo stať, aby mohli byť zachránené milióny ľudí? A dokonca  nás pozýva k sebe, na miesto kde nám pripravil príbytky (Ján 14:1-3), aby sme boli navždy s ním.

8.      A tak teraz nie vy ste ma sem poslali, ale Bôh, a učinil ma otcom faraonovi a pánom celému jeho domu a panovníkom v celej zemi Egyptskej.

Faraónov otec je pravdepodobne jeden z titulov egyptského „predsedu vlády“, resp. Jozefovej funkcie. Znamená to asi toľko, že Jozef je faraonovým najdôvernejším a najvyšším radcom.

9.      Ponáhľajte sa a iďte hore k môjmu otcovi a poviete mu: Takto hovorí tvoj syn Jozef: Bôh ma učinil pánom celého Egypta. Poď dolu ku mne a nemeškaj!

Nakoniec Jozef hovorí svojim bratom, aby priniesli aj jeho otca, Jakoba. Ten si ešte stále myslí, že Jozef je mŕtvy.

10.  A budeš bývať v zemi Gózena a budeš blízko mňa, ty i tvoji synovia i synovia tvojich synov i tvoje drobné stádo i tvoj statok i všetko, čo máš.

Gózen, oblasť vo východnej časti Egypta, najbližšie miesto ku Kanaánu.

11.  Tam ťa budem zaopatrovať potravou, lebo bude ešte päť rokov hladu, aby si neprišiel na mizinu ty i tvoj dom i všetko, čo je tvoje.

Tam bude Izrael v bezpečí a bude o neho postarané.

12.  A hľa, vaše oči vidia aj oči môjho brata Benjamina, že vám to hovoria moje ústa.

13.  A povedzte môjmu otcovi o všetkej mojej sláve tu v Egypte a o všetkom, čo ste videli, a tedy ponáhľajte sa a dopravte môjho otca sem dolu.

14.  A padol Benjaminovi, svojmu bratovi, okolo krku a plakal, i Benjamin plakal na jeho krku.

15.  A bozkal všetkých svojich bratov a plakal nad nimi. A potom už hovorili jeho bratia s ním

Takáto srdečná rozlúčka zaháňa aj posledné stopy pochybností, konečne sa aj bratia zmôžu na to, aby niečo povedali.

Zvesť v dome faraonovom. Vozy pre Jakoba.

16.  Potom sa počula zvesť o tom v dome faraonovom, že vraj prišli bratia Jozefovi, a ľúbilo sa to faraonovi i jeho služobníkom.

Správa o Jozefových bratoch sa rýchle dostane aj k samotnému faraonovi.

17.  A faraon riekol Jozefovi: Povedz svojim bratom: Urobte toto: Naložte na svoje hovädá, čo potrebujete, a iďte, vráťte sa do Kananejskej zeme

Keďže si faraon váži Jozefa, rád v Egypte uvíta aj jeho rodinu.

18.  a vezmite svojho otca a svoje domácnosti a prijdite ku mne, a dám vám dobré Egyptskej zeme, a jedzte tuk zeme.

Jozef zachránil celý Egypt, to najmenej, čo môže faraon spraviť je postarať sa o Jozefovú rodinu. Faraonov súhlas je nesmierne dôležitý, Jakobov príchod tak spĺňa všetky právne požiadavky, v čase hladomoru platili pre cudzincov prísne zákazy.

19.  A tebe sa prikazuje: Toto urobte: vezmite si z Egyptskej zeme vozy pre svoje drobné deti a pre svoje ženy a vezmete svojho otca a prijdete!

20.  A nech vám je nie ľúto pri pohľade na váš nábytok, lebo dobré celej Egyptskej zeme je vaše.

Izrael sa nemusí trápiť nad nábytkom a ostatným vybavením, nech to nechajú v Kanaáne a v Egypte sa o nich postarajú ako najlepšie vedia.

21.  A synovia Izraelovi urobili tak. A Jozef im dal vozy podľa rozkazu faraonovho a dal im aj potravy na cestu.

Jozefoví bratia ochotne poslúchnu, zrazu sa im zmenil celý svet.

22.  A každému z nich dal po dvoje šiat na premenu, ale Benjaminovi dal tristo striebra a pätoro slávnostných šiat na premenu.

Šaty sa považovali za vzácny dar a prejav úcty (Sud 14:12, 14:19, Zj 6:11). Šaty zároveň poukazovali na to, že ten kto ich nosí je Jozefov, resp. vládcov priateľ.

23.  A svojmu otcovi poslal podľa toho: desať oslov, ktorí niesli z dobrých vecí Egypta, a desať oslíc, ktoré niesly obilie a chlieb a pokrm jeho otcovi na cestu.

Jozef zároveň posiela dary pre svojho otca. Určite sú medzi nimi aj kulinárske dobroty. Jednu kulinársku dobrotu kedysi dal Jakob svojmu otcovi, Izákovi (Gen 27:25).

24.  A poslal svojich bratov a išli. A riekol im: Nevaďte sa na ceste!

Po odpustení je dôležité vyhýbať sa hriechu, nepadnúť znovu do jeho osídiel.

25.  A tak odišli z Egypta a prišli hore do Kananejskej zeme k Jakobovi, svojmu otcovi.

26.  A zvestovali mu a riekli: Jozef ešte žije a panuje v celej Egyptskej zemi! Ale jeho srdce zmeravelo, lebo im neveril.

Slová Jakobových synov sa zdajú byť príliš dobré na to, aby mohli byť pravdou. Jozef žije?! A ešte k tomu je vládcom Egyptu?! Hneď ako sa Jakob spamätá z infarktu, musí rýchlo pozrieť do kalendára či nie je prvý apríl.

27.  A rozprávali mu všetky slová Jozefove, ktoré im hovoril. No, keď potom videl vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, ožil duch Jakoba, ich otca.

Keď Jakob vidí všetky tie dary a počuje slová svojich synov, uvedomuje si, že je len jedno vysvetlenie, Jozef naozaj žije! Z Jakoba sa znovu stáva Izrael.

28.  A Izrael povedal: To je dosť. Jozef, môj syn, ešte žije. Pojdem a uvidím ho, prv ako zomriem.

To je dosť, sa dá voľne preložiť aj ako to je úžasné.

 

KAPITOLA 46

Bôh teší Jakoba. Príchod do Egypta.

1.      A tak sa rušal Izrael i so všetkým, čo mal. A keď prišiel do Bér-šeby, obetoval tam obeti Bohu svojho otca Izáka.

Kvôli tomu, aby bol Izrael zapojený v tom čo Boh koná v Egypte, odchádza na staré kolená do Egypta. V tom čase má 130 rokov. To si samozrejme vyžaduje opustiť Kanaán, všetko čo poznal, rovnako aj svoj domov. Na ceste do Egypta sa Izrael zastaví v Bér-šebe, tam, kde kedysi obetoval Abrahám a Izák (Gen 21:33, 26:23).

2.      A Bôh povedal Izraelovi vo videní vnoci a riekol: Jakobe, Jakobe! A on odpovedal: Tu som.

3.      A riekol: Ja som ten silný Bôh, Bôh tvojho otca. Neboj sa odísť dolu do Egypta, lebo ťa tam učiním veľkým národom.

V noci keď Jakob zaspal sa mu zjavuje Hospodin. Pripomína mu, že On je ten Silný Boh, ktorý sa o neho stará. Boh jeho otca, ten verný Boh, Boh zmluvy a zasľúbení, ktorý nezabúda na to čo sľúbil. Nemusí sa bať ísť do Egypta, možno si Jakob pamätá, že ich tam čaká otroctvo (Gen 15:14). Boh ho upokojuje, áno, v Egypte sa stane Jakobova rodina veľkým národom.

4.      Ja pojdem s tebou dolu do Egypta, a je ťa tiež odtiaľ zase vyvediem hore. A Jozef položí svoju ruku na tvoje oči.

Boh bude s Izraelom aj v Egypte a keď sa naplní čas privedie Izreal späť do zasľúbenej zeme, ale už nie ako pútnikov, ale ako skutočných vlastníkov zeme.

5.      Potom vstal Jakob z Bér-šeby, a synovia Izraelovi vzali Jakoba, svojho otca, a svoje drobné deti a svoje ženy na vozy, ktoré poslal faraon, aby ho vzali a doviezli.

Posilnený Božím navštívením Jakob odchádza do Egyta. Rovnako aj jeho synovia so svojimi deťmi.

6.      A vzali svoj dobytok i svoje imanie, ktorého nadobudli v Kananejskej zemi, a prišli do Egypta, Jakob i všetko jeho semeno s ním.

7.      Svojich synov a synov svojich synov so sebou, svoje dcéry a dcéry svojich synov a všetko svoje semeno doviedol so sebou do Egypta.

Rodina Jakobova, prišla do Egypta.

8.      A toto sú mená synov Izraelových, ktorí prišli do Egypta: Jakob a jeho synovia. Prvorodený Jakobov Rúben.

Mená sú uvedené aj v Numeri 26 a v 1. Paralipomenon 1-9. Niektoré mená sú uvedené v rôznych fomách, čo je vzhľadom na vývin hebrejského jazyka prirodzené.

9.      A synovia Rúbenovi: Chanoch a Fallu, Checron a Charmi.

Rúben má štyroch synov, čo potvrdzuje aj Numeri 26:5-6, 1. Paralipomenon 5:3.

10.  A synovia Simeonovi: Jemuel, Jamín, Ohad, Jachín, Cochár a Saul, syn ženy Kananejky.

Simeon má šesť synov, v Numeri 26:12-13 a v 1. Paralipomenon 4:24 sú uvedení len piati, z ktorých vznikli následne ďalšie rodinné kmene. Jeden syn preto buď zomrel bezdetný alebo mal len málo potomkov a bol tak začlenený do inej rodiny. Jeden zo synov bol synom Kananejky, čo slúži ako zvýraznenie zla, ktorým bolo spájať sa s Kananjcami.

11.  A synovia Léviho: Geršon, Kehát a Merári.

Lévi má troch synov (Num 26:57, 1Par 6:1).

12.  A synovia Júdovi: Ér, Onan, Šela, Fáres a Zárach. Ale Ér a Onan zomreli v Kananejskej zemi. A synovia Fáresovi boli: Checron a Chamúl.

Júda mal synov päť, ale dvaja zomreli ešte pred odchodom do Egypta (Num 26:19-21). 1. Paralipomenon 4:1 udáva mená ďalších dvoch synov, ktorí sa narodili zrejme už v Egypte. V Egypte se zrejme narodili aj Fáresoví synovia, Checron a Chamúl, v čase odchodu do Egypta mal Fáres okolo desať rokov.

13.  A synovia Izachárovi: Tola, Fuva, Jób a Šimron.

Izachár má štyroch synov (Num 26:23-24, 1Par 7:1).

14.  A synovia Zabulonovi: Séred, Elon a Jachleel.

Zabulon má synov troch (Num 26:26).

15.  To boli synovia Leini, ktorých porodila Jakobovi v Pádan-arame, i Dínu, jeho dcéru. Všetkých duší jeho synov a jeho dcér bolo tridsaťtri.

Lea má teda 6 synov, 1 dcéru, 23 vnukov a dvoch pravnukov, spolu 32 potomkov. Keďže verš uvádza číslo 33, uvažuje sa, že je v tom zahrnutý aj Jakob, čo je potvrdené aj vo verši 27.

16.  A synovia Gádovi: Cifjon, Chagi, Šúni, Ecbon, Éri, Aródi a Areli.

Gád má sedem synov (Num 26:15-17).

17.  A synovia Aserovi: Jimna, Jišva, Jišvi, Beria a Séracha, ich sestra. A synovia Beriovi: Chéber a Malkiel.

Aser má synov štyroch, jednu dcéru a dvoch pravnukov (Num 26:44-46, 1Par 7:30-31).

18.  To boli synovia Zilfini, ktorú dal Lában Lei, svojej dcére, a porodila týchto Jakobovi, šestnásť duší.

Zilfa má 2 synov, 11 vnukov, 1 vnučku a 2 pravnukov, spolu 16 potomkov.

19.  Synovia Rácheli, ženy Jakobovej: Jozef a Benjamin.

Ráchel má synov dvoch, Jozefa a Benjamína.

20.  A Jozefovi sa narodili v Egyptskej zemi dvaja synovia, ktorých mu porodila Azenata, dcéra Putiferova, kňaza-kniežaťa z Óna: Manassesa a Efraima.

 Jozef má dvoch synov (Num 26:28).

21.  A synovia Benjaminovi: Bela, Bécher a Ašbél, Géra a Naamán, Échi a Roš, Muppím, Chuppím a Áred.

Benjamín má synov 10, v čase odchodu do Egypta má, ale len 26 rokov. Časť sa zrejme narodila až v Egypte alebo mal Benjamín viacero žien (Num 26:38-40). Z desiatych synov povstalo len päť rodín, piati bud´zomreli bez potomkov alebo mali len malé potomstvo, ktoré sa včlenilo do inej rodiny. Aby sa to vykompenzovalo z ďalších dvoch vnukov vznikli nové rodiny, spolu ich tak bolo v Benjamínovi sedem.

22.  To boli synovia Ráchelini, ktorých porodila Jakobovi, všetkých duší štrnásť.

Rachel má 2 synov, 12 vnukov, spolu 14 potomkov.

23.  A synovia Dánovi: Chuším.

Dán má jedneho syna (Num 26:42).

24.  A synovia Naftaliho: Jachcel, Gúni, Jecer a Šillem.

Naftali má štyroch synov (Num 26:48-49, 1Par 7:13).

25.  To boli synovia Bilhini, ktorú dal Lában Rácheli, svojej dcére, a porodila týchto Jakobovi, všetkých duší sedem.

Bilha má tak 2 synov a 5 vnukov, spolu 7 potomkov.

26.  Všetkých duší, ktoré prišly Jakobovi do Egypta, pošlých z jeho bedra, krome žien synov Jakobových, všetkých duší bolo šesťdesiatšesť.

66 je 70 z verša 27, mínus Jakob (ktorý nie je svoj potomok), Jozef a jeho dvaja synovia, ktorí už sú v Egypte. Do Egypta odchádza teda 66 Jakobových potomkov, spolu s Jákobom 67 ľudí.

27.  A k tomu synovia Jozefovi, ktorí sa mu narodili v Egypte, dve duše. Všetkých duší domu Jakobovho, ktoré prišly do Egypta bolo sedemdesiat.

33 je Leiných potomkov, Zilfiných potomkov je 16, Rácheliných 14, Biľhiných 7, spolu 70 osôb (Ex 1:5). Skutky 7:14 hovorí o 75 osobách. V tomto čísle sú zarátané aj manželky Jakobových synov alebo sú tam zarátaní ďalší Jozefovi synovia a vnuci, o ktorých sa zmieňuje grécky preklad Septuaginta. V časoch prvej Cirkvi sa používala práve táto grécka verzia Písma a možno práve z nej Štefan čerpal toto číslo.

Jakob sa stretne s Jozefom. Úprava bratom.

28.  A Júdu poslal pred sebou k Jozefovi, aby mu, idúcemu pred ním, ukázal cestu do Gózena. A tak prišli do zeme Gózena.

Júda sa pomaly etabluje ako vodca rodiny. Rúben, Lévi a Simeon sa svojimi činmi diskvalifikovali z pozície prvorodeného, vodcom rodiny sa tak stáva Júda.

29.  A Jozef zapriahol do svojho voza a išiel hore vústrety Izraelovi, svojmu otcovi, do Gózena. A keď sa mu ukázal, padol mu kolo krku a plakal dlho na jeho krku.

Jakob videl Jozefa naposledy pred 22 rokmi, vtedy mal 17 rokov.

30.  A Izrael povedal Jozefovi: Teraz nech už zomriem, keď som videl tvoju tvár, lebo ešte žiješ.

31.  A Jozef riekol svojim bratom a domu svojho otca: Odídem hore a oznámim faraonovi a poviem mu: Moji bratia a dom môjho otca, ktorí bývali v Kananejskej zemi, prišli ku mne.

Jozef odchádza vybaviť všetky potrebné záležitosti, aby mohol Izrael nerušene a pokojne bývať v Egypte.

32.  Ale mužovia sú pastieri stáda, lebo sa zaoberajú dobytkom a dohnali aj svoje drobné stádo a svoj hovädzí dobytok i všetko, čo majú, dopravili.

33.  A bude, keď vás povolá faraon a povie: Čo je vaše zamestnanie?

Jozef ako pravý diplomat vie čo sa patrí, bratom dáva inštrukcie ako sa správať a čo hovoriť, aby nevznikli žiadne nedorozumenia a sváry. Ak povedia, že sú pastiery, faraon im ochotne pridelí Gozén.

34.  Odpoviete: Tvoji služobníci zaoberali sa stádochovom od svojej mladosti a tak až doteraz, i my i naši otcovia. To tak poviete nato, aby ste bývali v zemi Gózena. Lebo ohavnosťou je Egypťanom každý, kto pasie stádo.

Prečo práve Gózen? Okrem toho, že tam sú najlepšie pasienky v Egypte a že je blízko Jozefovho domova, je Gozén perifériou Egypta. Egyptu patrí skôr z politických dôvodov ako kultúrnych. Navyše Egypťania nemajú radi pastierov a ani Hebrejov, čo im ponúkne ešte väčšiu samostatnosť. Toto všetko robí z Gózenu bezpečné miesto, kde bude Izrael chránený od modlárstva, egyptskej kultúry, náboženstva a zároveň bude izolovaný od egyptských žien a mužov, ktorí by sa sobášmi mohli primiešať do Izraela.

 

KAPITOLA 47

Jozefovi bratia i Jakob pred faraonom.

1.      Potom prišiel Jozef a oznámil faraonovi a riekol: Môj otec i moji bratia prišli so svojím drobným stádom a so svojím hovädzím dobytkom i so všetkým, čo majú, z Kananejskej zeme, a hľa, sú v zemi Gózena.

Následne Jozef faraonovi predstavuje svoju rodinu. Faraon si zrejme považuje za svoju povinnosť, aby privítal Jozefovu rodinu. Verejne im prejavil svoju priazeň a potvrdil ich pobyt v Egypte. Jozef znovu opakuje, že jeho rodina má vlastný majetok a nebude faraónovi na obtiaž, potrebujú len pôdu v Gózene.

2.      A pojal niekoľkých svojich bratov, piatich mužov, a postavil ich pred faraonom.

Potom Jozef predstavuje faraonovi piatich zo svojich bratov.

3.      A faraon povedal jeho bratom: Čo je vaše zamestnanie? A oni riekli faraonovi: Tvoji služobníci sú pastieri stáda; to sme my a to boli aj naši otcovia.

Faraon sa svoju otázkou formálne ubezpečuje, že Jozefovi bratia nie sú tuláci, či iné neželané individuá.

4.      A ešte riekli faraonovi: Prišli sme pohostíniť tu v zemi, lebo niet paše pre stádo, ktoré majú tvoji služobníci, lebo je veľký hlad v Kananejskej zemi, a tak teraz nech bývajú, prosíme, tvoji služobníci v zemi Gózena.

Bratia odpovedajú podľa Jozefovích inštrukcií, prišli len kvôli tomu, že v Kanaáne je sucho a hladomor, v Egypte hľadajú pastviny pre svoj dobytok, nič iné nepotrebujú ani nič iné nežiadajú. Ich pobyt bude len dočasný.

5.      A faraon povedal Jozefovi a riekol: Tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe.

6.      Egyptská zem je pred tebou. Osaď svojho otca a svojich bratov v najlepšom kraji zeme. Nech bývajú v zemi Gózena. A jestli znáš, že sú medzi nimi súci mužovia chrabrí, ustanovíš ich za správcov nad dobytkom, ktorý mám ja.

Faraon udeľuje Jakobvi svoj oficiálny súhlas, aby mohol bývať v najlepšej časti Egypta, v Gózene a dokonca dáva možnosť Jozefovým bratom, aby sa starali o jeho dobytok.

7.      Potom voviedol Jozef Jakoba, svojho otca, a postavil ho pred faraonom. A Jakob požehnal faraona.

Potom čo faraon oficiálne potvrdil požiadavky Jozefových bratov, predstavuje Jozef faraonovi aj svojho otca, ktorý prichádza, aby poďakoval. Pod požehnaním sa zrejme rozumie pozdrav, ktorý obsahoval želanie pokoja, zdravia a zdaru alebo podobný prejav úcty. Nešlo však len o obyčajný pozdrav, ale aj prorocké slová vodcu vyvoleného národa (Žid 7:7).

8.      A faraon povedal Jakobovi: Koľko je dní rokov tvojho života?

Dnes by sa možno podobná otázka považovala za neúctivu, hlavne ak sa adresuje žene. Kedysi sa však dlhý život považoval za dar od Boha, preto treba chápať faraonovu otázku ako poklonu.

9.      A Jakob odpovedal faraonovi: Dní rokov môjho putovania je sto tridsať rokov. Málo ich bolo, a zlé boly dni rokov môjho života a nedosiahly počtu dní rokov života mojich otcov za dní ich putovania.

Zvláštne zhodnotenie života. Jakob bol vlastne po celý svoj život pútnik. Všade kam prišiel bol cudzí, či už v Kanaáne, v Mezopotámií alebo v Egypte. Jakob žije kratšie (147 rokov) ako Abrahám (175 rokov) či Izák (180 rokov). Jeho výrok, že málo bolo dní jeho života a že boli zlé je v rozpore s Mojžišovími slovami v Deuteronomiu 5:16:

Cti svojho otca i svoju mať, ako ti prikázal Hospodin, tvoj Bôh, aby sa predĺžily tvoje dni, a aby ti bolo dobre na zemi, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Bôh.

Jakob podviedol svojho otca, preto nielenže zomrie mimo zasľúbenej zeme, ale jeho vek je skrátený a naplnený ťažkosťami a útrapami.

Keď sa pozrieme na Jakobov život vidíme skoro nepretržitú sériu katastrof, už v matkynom lone bojoval so svojim bratom. Vyrastal v dysfunkčnej rodine, využil slabosť svojho brata a kúpil od neho prvorodenstvo, oklamal svojho otca, aby získal požehnanie, následne musí utiecť pred Ezavom. Trávi minimalne dvadsať rokov u svojho stýka Lábana, ktorý ho opakovane zneužíva a podvádza, namiesto jednej ženy, ktorú miloval končí so štyrmi ženami, v manželstvách zažíva intrigi a súperenie medzi manželkami. Potom uteká od Lábana, jeho dcéra je znásilnená, na čo odpovedajú jeho synovia vyvraždením a vyplieneným celého mesta. Jeho najstarší syn mal pomer s jednou z jeho žien, predčasne prišiel o svojho obľúbeného syna, Jozefa a nakonci svojho života musí čeliť katastrofálnemu hladomoru. V porovnaní s Abrahámom či Izákom čelili Jakob vo svojom živote oveľa väčším ťažkostiam. Väčšinu si však priamo či nepriamo spôsobil sám.

10.  A Jakob požehnal faraona a vyšiel zpred tvári faraonovej.

Rovnako ako pri svojom príchode požehná Jakob faraona aj pri svojom odchode.

11.  A Jozef osadil svojho otca a svojich bratov a dal im vlastníctvo v Egyptskej zemi, v najlepšom kraji zeme, v zemi Ramsesa, jako to rozkázal faraon.

Ramses je pravdepodobne územie, resp. mesto v Gózene (Ex 1:11).

12.  A Jozef zaopatroval svojho otca a svojich bratov a celý dom svojho otca chlebom podľa počtu drobných detí.

Tak ako Jozef sľúbil, posiela Jakobovi aj ostatným všetko čo potrebujú. Hebrejský text doslova hovorí, že sa Jozef o nich staral rovnako dôkladne, ako sa stará matka o svoje bábätko.

Jozef kúpi faraonovi celý Egypt.

13.  A nebolo chleba v celej zemi, pretože bol hlad veľmi veliký. A Egyptská zem i Kananejská zem bola celá vypráhla od hladu.

Nakoniec sa minú aj posledné zásoby v Egypte a Kanaáne. Okrem faraona už nikto nemá žiaden chlieb.

14.  A Jozef sobral všetky peniaze, ktoré sa našly v Egyptskej zemi a v Kananejskej zemi, za obilie, ktoré kupovali, a Jozef vniesol peniaze do domu faraonovho.

Podobne sa minuli aj peniaze, všetko sa minulo na kúpu obilia. To sa deje zrejme počas piateho, šiesteho roku hladomoru.

15.  A keď už nebolo viacej peňazí v Egyptskej zemi ani v Kananejskej zemi, prichádzali všetci Egypťania k Jozefovi a vraveli: Daj nám chleba; lebo prečo máme zomrieť pred tebou, keď už nieto peňazí?

16.  A Jozef riekol: Dajte svoj dobytok, a dám vám za váš dobytok, ak už nieto peňazí.

Keď ľudia nemôžu platiť peniazmi Jozef navrhuje, aby mu platili naturáliami - dobytkom.

17.  Vtedy doviedli svoj dobytok k Jozefovi. A Jozef im dal chleba za kone, za drobné stádo, za hovädzí statok a za oslov. A zaopatroval ich ten rok chlebom za všetok ich dobytok.

 Aby mali ľudia čo jesť, predávajú svoje kone, hovädzí dobytok, oslov a ostatné zvieratá.

18.  A keď sa pominul ten rok, prišli k nemu druhého roku a povedali mu: Nebudeme tajiť pred svojím pánom, že sa minuly všetky peniaze, a hovädzí dobytok je u nášho pána. Nezostalo nám pred naším pánom ničoho krome nášho tela a našej zeme.

To však vystačí len na jeden rok, v poslednom siedmom roku už ľudia nemajú nič, len zem a seba. Ako veľmi sa menia priority, keď nastane podobná situácia, peniaze, majetky, autá, domy, oblečenie aj pozemky strácajú svoju cenu.

19.  Prečo máme pomrieť pred tvojimi očima i my i naša zem? Kúp nás i našu zem za chlieb, a budeme i my i naša zem služobníkmi faraonovi, a daj nám semä, aby sme žili a nepomreli, a nespustne zem.

Ľudia vedia, že prišiel posledný rok hladomoru, teraz okrem jedla potrebujú aj semená, aby mohli začať siať.

20.  A tak kúpil Jozef všetku zem egyptskú faraonovi. Lebo Egypťania predali každý svoje pole, pretože silne doliehal na nich hlad, a zem sa dostala faraonovi.

Týmto spôsobom sa faraon dostal k obrovským pozemkom. Z politického hladiska už predtým vlastnil faraon celú krajinu, ale teraz ju má vo fyzickom vlastníctve.

21.  A čo do ľudu, previedol ho do miest od jedného konca hranice Egypta po druhý.

Tak boli ľudia presťahovaní do miest, kde boli sýpky a potrava.

22.  Len zeme kňazov nekúpil, lebo kňazi mali ustanovenú čiastku od faraona a jedli svoju ustanovenú čiastku, ktorú im dával faraon; preto nepredali svojej zeme.

Štátne náboženstvo zostalom hladomorom nedotknuté. Kňazi dostávali prídel priamo od faraona.

23.  A Jozef riekol ľudu: Hľa, kúpil som vás dnes i vašu zem faraonovi. Tu máte semeno a budete osievať zem.

Prvá zmienka o feudalizme. Z vlastníkov zeme sa stávajú nájomcovia.

24.  A keď bude bývať úroda, dáte pätinu faraonovi, štyri čiastky budú vám na osievanie poľa a na pokrm vám i tomu, čo bude vo vašich domoch, a na pokrm vašim deťom.

Ľudia budú pracovať na pridelených poliach, pätina pôjde faraonovi, zostatok si môžu ponechať.

25.  A povedali: Zachoval si nás pri živote. Nech najdeme milosť v očiach svojho pána a budeme služobníkmi faraonovi.

Keďže ľudia majú čo jesť, nič neľutujú. Síce prišli o všetko, ale prežili, dostanú späť svoju zem aj keď len do prenájmu, ale môžu dalej hospodáriť a viesť dôstojny život.

26.  A Jozef to učinil zákonom až do dnešného dňa na Egyptskej zemi, aby sa dával faraonovi piaty diel; iba zem samých kňazov nestala sa faraonovou.

Jozef nezostáva len pri slovách, vyššie uvedené podmienky  ustanovuje zákonom.

27.  A tak býval Izrael v Egyptskej zemi, v zemi Gózena, a vlastnili v nej a plodili sa a množili sa veľmi.

Uprostred toho všetko býva Izrael v bezpečí Gózenu. Chránený pred smilstvom a modlárstvom Egypta, darí sa mu a veľmi sa plodí, presne tak ako zasľúbil Hospodin Abrahámovi, Izákovi aj Jakobovi.

Jakob chce byť pochovaný s otcami.

28.  A Jakob žil v Egyptskej zemi sedemnásť rokov. A Jakobových dní, rokov jeho života, bolo sto štyridsať sedem rokov.

Aj keď to vyzeralo, že Jakob zomrie krátko po príchode do Egypta, žije ešte ďalších 17 rokov. Jakobovi je dopriatych ďalších 17 rokov s Jozefom. Jozef mal 17 rokov, keď ho bratia predali.

29.  A priblížily sa dni Izraelove, aby zomrel. Vtedy zavolal svojho syna Jozefa a riekol mu: Ak som našiel milosť v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a učiníš pri mne milosrdenstvo a pravdu. Nepochovaj ma, prosím, v Egypte.

Jakob zaväzuje Jozefa k prísahe podobným spôsobom ako Abrahám svojho sluhu (Gen 24:2).

30.  Ale budem ležať so svojimi otcami, a vynesieš ma z Egypta a pochováš ma v ich pohrabišti. A riekol: Ja učiním podľa tvojho slova.

Aj keď bol Jakob všade kde býval cudzicom, pamätá, že Kanaán je miesto kam patrí. Síce ho nevlastní, ale vie, že príde deň kedy jeho potomstvo obsadí Kanaán ako svoju novú domovinu. Čas pre Jakoba nič neznamená, zem je síce v rukách Kananejcov, ale keďže je prisľúbená samotným Hospodinom, je už dnes jeho domovinou, aj keď nie formálne, ale len v jeho srdci.

31.  Vtedy povedal: Prisahaj mi! A prisahal mu. A Izrael sa poklonil na hlavu svojej palice.

Jakob počas rozhovoru zrejme sedí na svojej posteli (Gen 48:2). Posledná veta zrejme znamená, že po prísahe sa Jakob sklonil Hospodinovi s pomocou svojej palice alebo čela postela (hebrejský výraz sa dá preložiť aj ako palica či čelo postele).

 

KAPITOLA 48

Jakobova nemoc. Žehná Manassesa a Efraima.

1.      A stalo sa po týchto udalostiach, že povedali Jozefovi: Hľa, tvoj otec je nemocný. Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov, Manassesa a Efraima.

Nakoniec, po sedemnástich rokoch v Egypte sa teda blíži okamih, kedy Jakob skoná. Ešte predtým chce vidieť svojich synov a vnukov. Treba im udeliť požehnanie.

2.      A oznámili Jakobovi a riekli: Hľa, tvoj syn Jozef prišiel k tebe. A Izrael sa posilnil a posadil sa na posteli.

Ako prvý prichádza na rad Jozef.

3.      A Jakob riekol Jozefovi: Silný Bôh všemohúci sa mi ukázal v Lúze, v Kananejskej zemi, a požehnal ma

Aj keď sa Jakobovo zdravie pomaly zhoršuje, jeho pamäť mu ešte slúži dobre. Pamätá si na Hospodinove slová. Pamätá si, že Hospodin je El-Šaddaj, ten silný Boh všemohúci a všedostačujúci. Ten, ktorý udeľuje požehnanie. Jakob sa s Hospodinom stretol v Lúze, Bét-eli dvakrát (Gen 28 a 35).

4.      a riekol mi: Hľa, rozplodím ťa a rozmnožím ťa a učiním ťa hromadou národov a dám túto zem tvojmu semenu po tebe za večné vlastníctvo.

Jakob vie, čo mu bolo sľúbené a na to sa spolieha.

5.      A tak teraz tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egyptskej zemi, prv ako som ja prišiel k tebe do Egypta, sú moji, Efraim a Manasses, a budú mi jako Rúben a Simeon.

Týmto výrokom prechádza na Jozefa časť výsad prvorodeného, konkrétne dostáva dvojnásobný diel (1Par 5:1-2). Jeho dvaja synovia (poloviční Egypťania) dostávajú rovnocenný podiel s ostatnými synmi Jakoba. Na prvých dvoch miestach nahrádzajú Rúbena a Simeona. Zároveň si ich Jakob adoptoval, čo znamená, že technicky je kmeňov Izraela 13 aj keď vždy sa delia na 12 (väčšinou sa jeden vynecháva, najčastejšie Lévi alebo sa Efraim a Manasses zlučujú pod Jozefovým meno). Preto aj zasľúbená zem môže byť rozdelená na 12 častí a pritom Lévi nedostane žiadne podiel. Aj keď jeden kmeň vypadne, stále ich je 12.

6.      Ale tvoj rod, tvoje deti, ktoré splodíš po nich, budú tvoje; budú sa menovať menom svojich bratov vo svojom dedičstve.

Okrem Efraima a Manassesa má Jozef možno aj iných synov (to Biblia neuvádza), ale ak by mal, tí všetci budú zahrnutí v Efraimovom alebo Manassesovom kmeni (Num 26:28-37, 1Par 7:14-29).

7.      Lebo keď som ja prišiel z Pádana, zomrela mi Rácheľ v Kananejskej zemi na ceste, keď už nebolo ďaleko do Efraty, a pochoval som ju tam na ceste do Efraty, to je Betlehem.

Jakob naráža na fakt, že Rácheľ skonala predčasne a nemohla mu porodiť iných synov, preto si to kompenzuje adopciou Efraima a Manassesa.

8.      A keď videl Izrael synov Jozefových, riekol: Kto sú títo?

Touto otázkou začína oficiálny obrad požehnania. Jakob už dobre nevidí, vie, že pri Jozefovi niekto stojí, nedokáže však rozoznať kto to môže byť.

9.      A Jozef odpovedal svojmu otcovi: To sú moji synovia, ktorých mi dal Bôh tu. A riekol: Doveď ich, prosím, ku mne, a požehnám ich.

10.  A oči Izraelove boly ťažké od staroby; nemohol vidieť, a Jozef ich priviedol k nemu, a on ich bozkával a objímal ich.

Ako často takto objímame svoje deti a vnúčence? Požehnanie, ktoré príjmu sú viac ako len slová, dostávajú aj uistenie, že sú milovaní a vyvolení Boží ľud.

11.  A Izrael riekol Jozefovi: Nemyslel som, že by som voľakedy videl tvoju tvár, a hľa, Bôh mi dal vidieť i tvoje semeno.

Jakob si uvedomuje Božie požehnanie. To, čo prežil je neskutočné, syn o ktorom si myslel, že zomrel, je nielenže živý, ale Jakob môže vidieť aj jeho deti. V predchádzajúcich veršoch hovorí Jozef, že Boh mu dal synov. Jakob chváli Boha za to isté.

12.  Potom ich odviedol Jozef od jeho kolien a poklonil sa tvárou k zemi.

Aj keď je Jozef druhý najväčší muž Egypta, ctí si svojho otca. Málokto si zaslúži našu úctu a vďaku v takej miere ako si to zaslúžia naši rodičia.

13.  A Jozef ich pojal oboch, Efraima do svojej pravej ruky, z ľavej strany Izraelovi, a Manassesa do svojej ľavej ruky, z pravej strany Izraelovi, a doviedol ich k nemu.

Jozef, ktorý stojí oproti Jakobovi má mladšieho syna po svojej pravici a staršieho po svojej ľavici, aby mohol Jakob požehnať pravou rukou staršieho syna a ľavou mladšieho.

14.  A Izrael vystrel svoju pravú ruku a položil ju na hlavu Efraimovi, ktorý bol mladší, a svoju ľavú ruku položil na hlavu Manassesovu prekrížiac svoje ruky s rozmyslom, lebo Manasses bol prvorodený.

Z nejakého dôvodu však Jakob mení poradie synov. Vzkladanie rúk sa používalo pri požehnaní človeka, uvedení do úradu a posvätenie obeti (Num 27:18, 27:23, Deut 34:9, Mat 19:13-15, Sk 6:6, 8:17, 1 Tim 4:14).

15.  A požehnal Jozefa a riekol: Bôh, pred ktorého tvárou chodili moji otcovia, Abrahám a Izák, Bôh, ktorý ma opatroval celý môj život až do tohoto dňa,

Týmito slovami žehná Jakob Jozefa a jeho synov. V posledných dňoch svojho života Jakob vníma, že bol s ním Boh, ktorý sa o neho staral každý jeden deň, aj v dobrom aj v zlom, či si Jakob počínal správne alebo nesprávne. 

16.  ten Anjel, ktorý ma vyprostil zo všetkého zlého, nech požehná týchto mládencov, a nech sa volajú po mojom mene a po mene mojich otcov, Abraháma a Izáka, a čo do množstva nech sa až hemžia prostred zeme.

Vyprostil v originály znamená aj vykúpil. Anjel Pánov, sa väčšinou spája s predvteleným Synom Božím. Obzvlášť to platí v tomto prípade, keď Jakob očakáva, že tento Anjel požehná jeho vnukov.

17.  A keď videl Jozef, že jeho otec položil svoju pravú ruku na hlavu Efraimovu, neľúbilo sa mu to, a pochytil ruku svojho otca, aby ju preniesol s hlavy Efraimovej na hlavu Manassesovu.

Nevieme prečo Jakob žehná ako prvého mladšieho Efraima, ani Jozef to nechápe. Možno tak ako na mnohých iných miestach Boh zjavuje aj tu svoju milosť (Rim 9:11-12), kedy si vyberá ako On chce. Nie na základe nejakého poradia, ale podľa svojej milosti. Znovu a znovu zahanbuje silných a múdrych, aby povýšil tých, ktorých nie sú ničím.

Paradoxne tento čin, požehnanie svojich synov, z množstva iných činov, vyzdvihuje list Židom ako ten skutočný čin viery v Jakobovom živote (Žid 11:21). Jakob už raz zažil udelovanie otcovského požehnania, vtedy však oklamal Izáka a podviedol Ezava. Teraz síce tiež požehnanie spočinie na hlave mladšieho, ale už bez intríg a podvodov.

18.  A Jozef povedal svojmu otcovi: Nie tak, môj otče, lebo toto je prvorodený; polož svoju pravicu na jeho hlavu.

Jozef si myslí, že Jakob kvôli svojmu zlému zraku nievie, že žehná v nesprávnom poradí. Jakob však vie čo robí.

19.  Ale jeho otec odoprel a riekol: Viem, môj synu, viem, aj on bude ľudom a on tiež bude veľký, avšak jeho mladší brat bude väčší od neho, a jeho semeno bude početným medzi národami.

V neskoršom období, po zaujatí zasľúbenej zeme sa stalo Efraimovo pokolenie dominatným kmeňom Izraela (s výnimkou Júdu, Júda mal však osobité postavenie). Po rozdelení Izraelského kráľovstva sa Efraim stáva v knihách starozákonných prorokov synonymom pre Izrael, resp. Samáriu (Iz 7:8-9).  Manasses sa navyše rozdelil na dve časti, jedna zostala pred Jordánom, čím sa ešte viac oslabil.

20.  A požehnal ich toho dňa a riekol: Tebou bude dávať požehnanie Izrael a povie: Nech ťa učiní Bôh ako Efraima a Manassesa! A postavil Efraima pred Manassesa.

Toto je už štvrtýkrát v poradí čo bol preskočený prvorodený. Izák preskočil Izmaela, jeho syn Jakob Ezava, Jozef Rúbena a Efraim Manassesa. Okrem toho vieme, že mladší Ábel predčil staršieho Kaina, Sem Jáfeta, Abram Náchora, Mojžiš Árona, Dávid predčil svojich bratov a pod.

21.  A Izrael riekol Jozefovi: Hľa, ja už zomriem, ale Bôh bude s vami a navráti vás do zeme vašich otcov.

Nádej nezomiera keď zomierajú ľudia, ale keď sa vzďalujeme od Boha.

22.  A ja som ti dal jeden diel nad tvojich bratov, ktorý som vzal z ruky Amoreja svojím mečom a svojím lukom.

Tento verš obsahuje slovnú hračku. Podiel je v originály Sichem, čo je aj názov mesta, resp. územia. Nevieme však žeby Jakob získal toto územie od Amorejcov (v Biblii záznam nie je[85]), je možné, že ide o prorocký výrok, ktorý hovorí o neskoršom dobytí zasľúbenej zeme, keď bude Izreal bojovať s Amorejom. Samozrejme, v prvorade tu ale Jakob hovorí, že na rozdiel od svojich bratov dostáva Jozef dvojnásobný podiel. O niekoľko storočí Izrael pochová Jozefa práve v Sicheme (Joz 24:32). Sichem pripadne do dedičstva Manassesovi a dokonca túto transkanciu spomína aj Ján vo svojom Evanjeliu (Sychar je Sichem). Zároveň je tento výrok svedectvom Jakobovej viery. Jakob už teraz rozdeľuje územie, ktoré mu nepatrí, dokonca tam ani nežijú.

 

KAPITOLA 49

Jakob prorocky žehná svojich synov.

1.      A Jakob povolal svojich synov a riekol: Sídite sa, a oznámim vám, čo sa bude s vami diať v pozdejších dňoch.

Po požehnaní Efraima a Manassesa si Jakob volá aj ostatných synov. Jakob má slovo pre každého zo svojich synov, či sú poslušní alebo nie. Boh má pre každého z nich požehanie a budúcnosť. Otázkou však je, ako s tým naložia.

2.      Shromaždite sa a počujte, synovia Jakobovi, počujte Izraela, svojho otca!

Každý z patriarchov udeľuje pred svojou smrťou požehnanie (Gen 22:26-29, 49:1-28), ale aj Mojžiš (Deut 33). Ide však o viac než len slová, ide o neodvolateľný závet, ktorý mal svoju právnu hodnotu, pred súdom bol považovaný ako hlavný dôkaz. Okrem právnej podstaty má však závet aj duchovnú váhu, ide o slová proroctva, ktoré sa naplnia nielen v životoch Jakobových synov, ale aj v životoch ich potomkov. 

3.      Rúben, ty si môj prvorodený, moja sila a počiatok mojej vlády, predné dôstojnosti a predné moci.

Rúbenovo požehnanie začína veľmi dobre, ako prvorodený mal pred sebou skvelú budúcnosť.

4.      Zkypenie u teba jako zkypenie vody; nebudeš vynikať, lebo si vystúpil na ložu svojho otca. Vtedy si poškvrnil moju posteľ vystúpiac na ňu.

Kvôli incestu (zkypeniu vody), ktorý spáchal, upadne do priemernosti, nebude vynikať, stráca prvorodenstvo a vedúcu pozíciu v rodine. Pozíciu prvoredeného a dvojnásobné požehnanie preberá Jozef. Duchovné vodcovstvo Lévi a politickú moc Júda. Z vodcu rodiny a potencionálneho patriarchu bude ten, ktorý sa nechá viesť svojimi bratmi. Rúbenovo pokolenie je jedným z tých, ktorí si volia zostať pred hranicami zasľubenej zeme, za Jordánom. Nemajú žiadneho kráľa, proroka, sudcu či iného významnú osobnosť[86], za najmocnejšími pokoleniami bude zaostávať ako v počte, tak aj moci a bohatstve, v rámci celého Izraela bude Rúben zanedbateľný. Do Asýrskeho zajatia odchádzajú ako prví.

Sexuálna zvrátenosť je to, čo zabránilo Rúbenovi, aby dosiahol svoj potenciál. Jeho dvaja ďalší bratia, Lévi a Simeon, majú zase problém s hnevom. Tieto dve veci sú príznačné aj pre našu dobu. Aj dnes veľa ľudí nevie dosiahnuť naplnenie svojho potenciálu, práve kvôli smilstvu a hnevu.

5.      Simeon a Lévi sú bratia; ich meče sú nástrojmi ukrutnosti.

Simeon a Lévi, sú nielen bratia, ktorí majú rovnakú matku, ale majú podobné vlastnosti (odvahu, hnev, pomstychtivosť, krutosť). Boli hlavnými aktérmi (bratmi) v krvavej epizóde s obyvateľmi Sichemu. V neskoršom období si Lévi vydobije svoju horlivosťou a odporom k modlárstvu kňazský úrad (Ex 32:26-28, Deut 33:8-11, Mal 2:4-5). Léviho pokolenie bude slúžiť kňazom (Num 3:9), budú učiteľmi zákona (Deut 33:10), sudcami (Deut 17:9), niektorí dokonca slúžia ako kráľovská stráž (2Kr 11:5-9, 2Par 23:5-7). Medzi Léviho potomkami najdeme Mojžiša, ktorého Biblia nazýva najpokornejším človekom. Zaujímavé, že rovnako ako v prípade jeho prastarého otca Léviho aj jeho zradí hnev. Najprv sa nahnevá a zabije Egypťana, neskôr sa znovu nahnevá a udrie do skaly. Posledný incident mu zabráni vstúpiť do zasľúbenej zeme. 

Simeon bol držaný v Egypte ako rukojemník, kým neprišieli Jozefoví bratia s Benjamínom.

6.      Nech nevojde moja duša do ich rady a moja sláva nech sa nepripojí k ich shromaždeniu, lebo vo svojom hneve zavraždili muža a vo svojej samovôli podrezali volovi žily.

Jakob sa dištancuje od masakru, ktorí bratia spáchali.

7.      Zlorečený ich hnev, pretože bol násilnícky, a ich prchlivosť, pretože bola tvrdá. Rozdelím ich v Jakobovi a rozptýlim ich v Izraelovi.

Léviho potomkovia nedostali svoj podiel v Izraeli. Sú rozptýlení po celej krajine, dostávajú 48 miest v rôznych častiach Izraela. Simeonoví potomkovia zažijú svoje útrapy počas 40 ročného putovania po púšti. Z ich pokolenia zomrie okolo 2/3 mužov[87] a zostatok upadne do zabudnutia. Sú roztrúsení v okolí Júdu, ich územie pozostáva z izolovaných lokalít (Joz 19:1-9, 1Par 4:24-43), časom je väčšina asimilovaná Júdom, zbytok sa roztrúsi za hranicami zeme. Simeonov kmeň je najslabším kmeňom v celom Izraeli. V Deuteronomiu 33 požehnáva Mojžiš každý Izraelský kmeň, Simeona však vynechá.

8.      Júda, teba budú chváliť tvoji bratia. Tvoja ruka bude na šiji tvojich nepriateľov. Klaňať sa ti budú synovia tvojho otca.

Po diskvilifikácií Rúbena, Simeona a Léviho, dostáva Júda vodcovské postavenie v Izraeli. Nielenže porazí svojich nepriateľov, ale bude vládnuť aj svojim bratom, to sa naplnilo hlavne v období Dávidovej a Šalamúnovej vlády.

9.      Júda je ľvíča. Od lúpeže, môj synu, odišiel si hore. Sklonil sa, leží jako lev a jako ľvica; kto ho zobudí, aby vstal?!

Symbolom Júdovho pokolenia je lev. Tento symbol je zároveň proroctvom o tom pravom Levovi z Júdu, Mesiášovi Izraela (Zj 5:5).

10.  Neuhne berla od Júdu ani palica zákonodarcu zpomedzi jeho kolien, dokiaľ neprijde Šílo, a jeho budú poslúchať národy.

Berla, kmeňová palica, znak kmeňovej identity. Palica zákonodárcu znamená súdnu moc, moc dohliadať nad dodržovaním zákonu. Aj počas babylonskeho otroctva si Júda ako jediný z izraelských kmeňov, zachoval svoju identitu a svojich sudcov (Ez 1:5,8). V rokoch 6-7 po Kr., po smrti Herodesa a zvrhnutí Archelausa, sa stáva Judským vládcom Riman Kaponius. Jedným z jeho prvých rozhodnutí je odobratie právomoci židovskej rade (Ján 18:31). Vtedy je odobratá od Júdu berla aj palica zákonodarcu. Podľa Jeruzalemského Talmudu vtedy židia vyšli do ulíc Jeruzalemu, aby plakali pretože sa nesplnilo proroctvo o príchode Šíla[88]. Nikto vtedy netušil, že niekoľko rokov predtým v malom Betlehéme sa narodil Šílo Ježiš Kristus, Kráľ Židov, ktorý o 20 rokov neskôr začne svoju úžasnú službu a jedného dňa sa naplní aj posledná časť veršu, budú ho poslúchať národy.

11.  Priviaže svoje osľa na vinič a na výbornú révu syna svojej oslice; operie svoje rúcho vo víne a v krvi hrozna svoj odev.

Proroctvo o materiálnom požehnaní. V Judsku boli najlepšie vinice v celom Kanaáne, hlavne pri Hebrone a v Engedi. Tento verš zároveň pripomína príchod druhý príchod Leva z Júdu (Iz 63:1-6, Zj 19:11-16).

12.  Bude tmavších očí nad víno, a belších zubov nad mlieko.

13.  Zabulon, bude bývať smerom ku brehu mora a sám bude prístavom lodí, a jeho hranica sa potiahne na Sidon.

Zabulon bude naozaj bývať medzi Stredozemným morom a Galilejským jazerom (Joz 19:10), až po Feníciu (Sidon) na severe. V Zabulonovi strávil Ježiš podstatnú časť svojej pozemskej služby.

14.  Izachár, kostnatý osol silný, ktorý leží medzi dvoma ohradami.

Izachár bude síce silný národ, ale radšej bude bývať v ohrade. Uspokojí sa s úrodnom pastvinou, aj za cenu toho, že nebude slobodný. Strpí nad sebou cudzincov a vysoké poplatky, nevyženie pôvodných obyvateľov, len aby si mohol pokojne nažívať na svojom území.

15.  Keď uvidí odpočinok, že je dobrý, a zem, že je rozkošná, zohne svoje plece, aby niesol bremä a slúžiac bude dávať daň.

Izachár dostáva jednu z najúrodnejších čast Izraela, bude ale vystavený mnohým útokom Kananejcov, nebude sa brániť ani bojovať ako Júda, ale radšej bude otrokom. Slobodu vymení za pohodlie.

16.  Dán, bude súdiť svoj ľud ako jedno z pokolení Izraelových.

Podobne ako v Rúbenovm prípade aj prvá polovica Dánovho požehnania začína veľmi dobre, táto časť proroctva sa splnila najmä počas Samsonovho života (Sud 13-16).

17.  Dán bude hadom na ceste, jedovatým hadom rohatým na chodníku, ktorý štípe päty koňa, aby padol jeho jazdec nazad.

Slovo had je presne to isté ako v Genezis 3, nachash. Niektorí autori sa na základe tohto verša domievajú, že pokolenie Dán bude mať niečo spoločné so šelmou so Zjavenia 13. S najväčšou pravdepodobnosťou však ide o náznak toho ako bude Dán víťaziť nad ostatnými. Nebude to silou ani odvahou, ale úskokmi a ľsťami, napr. dobytie Lachíša (Sud 18). Dán je jedno z prvých pokolení, ktoré sa venuje modlárstvu (Sud 18:30), neskôr za vlády Jeroboáma je práve v Dánovi umiestnené zlaté teľa. Dán je zaujímavý aj tým, že chýba medzi 12 zapečatenými pokoleniami v Zjavení 7, chýba však aj v rodokmeňoch v 1. Paralipomenon, veľmi stručne je zmienený aj v Genezis 46:23 a Numeri 26:42. Táto absencia môže byť dôsledkom kliatby z Deuteronomia 29:18-21, kde Boh hovorí, že vyhladí meno človeka, ale aj pokolenia, ktorí budú slúžiť iným bohom.

18.  Na tvoje spasenie očakávam, Hospodine!

Dánova budúcnosť, rovnako aj budúcnosť jeho bratov, spočíva v Hospodinovi.

19.  Gád, zástup ho bude sovierať, ale naposledy on sovrie.

Tento verš je slovná hračka, voľne preložené Gád znamená zvierať aj zástup. Bude to národ bojovníkov (1Par 5:18, 12:8-15, Jer 49:1) a keďže sa rozhodol zostať na území pre Jordánom bude čeliť mnohým útokom Moabitov a Amonitov (Sud 10:8).

20.  Z Asera? Jeho chlieb bude samá tučnota, a on bude dodávať rozkošné potraviny kráľovské.

Aser sa neskôr usadí v najúrodnejšej časti Izraela, na severe pri Libanone a pri Stredozemnom mori. Aser bude produkovať množstvo vína, oleja a obilia, čo boli hlavné komodity tej doby. Svojimi potravinami bude zásobovať aj kráľovsky dvôr (1Kr 4:16).

21.  Naftali, vypustená jelenica, ktorý dáva krásne reči.

Naftali bude ako jelenica, slobodný národ. Krásne reči sú synonymom pre výrečnosť a rečnícke umenie, jedným z príkladov je Deboriná pieseň zo Sudcov 5. Na Naftaliho území vyslovil Kristus množstvo krásnych rečí.

22.  Jozef je syn plodného stromu, syn plodného stromu nad prameňom; jeho letorasty vychádzajú na múr.

Plodnosť, v hebrejčine efraim. Jozef bude najpočetnejším kmeňom v Izraeli, bude ako strom zasadený nad prameňom vôd.

23.  Boli ho naplnili horkosťou; strieľali do neho a útočili na neho strelci, strieľajúci strely z lučišťa.

Jozef si prešiel mnohými útrapami, zažil velké priekorie a protivenstvá. Vlastní bratia ho skoro zabili, Putifarova žena falošne obvinila a roky strávil v žaláry.

24.  No, jeho lučište zostalo v sile, a pružnými zostávajú ramená jeho rúk od rúk mocného Boha Jakobovho, odtiaľ pastier, kameň Izraelov,

Jozef trpezlivo zniesol každú útrapu, pretože bol posilňovaný samotným Bohom Jakobovým.

25.  od silného Boha, Boha tvojho otca, ktorý ti bude pomáhať, a od Všemohúceho, ktorý ťa požehná požehnaním neba s hora, požehnaniami hlbiny, ktorá sa rozkladá pod zemou dole, požehnaniami pŕs a lona.

El-Šaddaj, silný Boh. Požehnanie z hora je dážď, slnko, vzduch, obloha, požehnania hlbiny sú potoky, úrodná zem, požehnanie pŕs a lona sú deti a mláďatá dobytku.

26.  Požehnania tvojho otca budú mocnejšie ako boly požehnania mojich predkov, a to až po hranice večných brehov; budú složené na hlavu Jozefovu, na temeno nazareja jeho bratov.

Jakobovo požehnanie je väčšie a rozsiahlejšie ako predchádzajúce požehnania.

27.  Benjamin bude jako dravý vlk; ráno bude jesť lúpež a na večer rozdelí korisť

Porovnanie s dravým vlkom je veľmi príhodné, v Benjamínom pokolení povstane množstvo bojovníkov (Sud 20-21), jedným z ních je aj kráľ Saul. Ale aj Apoštol Pavol.

Jakob hovorí o svojej smrti a zomrie.

28.  To všetko sú pokolenia Izraelove, ktorých je dvanásť. A to je to, čo im hovoril ich otec, a požehnal ich, každého z nich požehnal podľa toho, jaké bolo ktorého požehnanie.

V Zjavení 17 je uvedený zoznam 12 pokolení, okrem toho že tam chýba Dán je zaujímavé aj poradie v ktorom sú kmene zoradené. Podľa toho aké mená priradili Jakobovím synom ich matky, resp. Jozef sa dá tento zoznam voľne preložiť ako[89]:

Chvála Hospodinovi (Júda), ktorý videl moje trápanie (Rúben), priniesol mi šťastie (Gád) a blahoslavenstvo (Aser). Zápasil som (Naftali), ale Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie (Manasses). Hospodin ma istotne počul (Simeon) a priľnul ku mne (Lévi), kúpil ma (Izachár), obdaril ma (Zabulon) a pridal mi (Jozaf) Syna svojej pravice (Benjamín).

29.  A prikázal im a riekol im: Ja budem pripojený k svojmu ľudu. Pochovajte ma k mojim otcom, do jaskyne, ktorá je na poli Efrona Hetejského,

30.  v jaskyni, ktorá je na poli Machpela, ktorá je naproti Mamremu, v Kananejskej zemi, ktorú to jaskyňu kúpil Abrahám i s poľom od Efrona Hetejského, aby mu bolo vlastníctvom na pohrabište.

Po požehnaní davá Jakob svojim synom inštrukcie ohľadom svojho pohrebu.

31.  Tam pochovali Abraháma i Sáru, jeho ženu; tam pochovali Izáka i Rebeku, jeho ženu, a tam som ja pochoval Leu.

32.  Pole i jaskyňa, ktorá je na ňom, je kúpou od synov Heta.

33.  A keď prestal Jakob prikazovať svojim synom, vyložil svoje nohy na posteľ a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu.

Takto zomiera, vo veku 147 rokov, posledný z troch patriarchov,.

 

KAPITOLA 50

Pohrab Jakobov.

1.      Vtedy padol Jozef na tvár svojho otca a plakal nad ním a bozkával ho.

2.      A Jozef rozkázal svojim sluhom lekárom, aby nabalzamovali jeho otca, a lekári nabalzamovali Izraela.

Keď Jakob zomrie, Jozef plače, bozká ho a odovzdá jeho telo svojim lekárom, aby ho prichystali na pohreb a ako bolo v Egypte zvykom, jeho telo nabalzamovali. Balzamovanie zároveň zachová Jakobove pozostatky, aby tie mohli byť neskôr prenesené do Kanaánu

3.      A tak sa mu vyplnilo štyridsať dní, lebo tak sa vyplňujú dni balzamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.

Balzamovanie trvalo neuveriteľných 40 dní. Egypt oplakával Jakoba 70 dní, len o 2 dni menej ako samotného faraona. Podľa Didórusa oplakávanie zahŕňalo roztrhnutie rúcha, uzatvorenie chrámov, prerušenie obetí, sviatkov a slávností, sypanie popola na hlavu, spievanie smútočných piesní, prepásanie sa ľanovým odevom, zdŕžanie sa jedenia mäsa a vína ako aj rôznych lahôdok. Ľudia sa prestali kúpať a zdobiť, nemohli späť vo svojich posteliach a podobne.

4.      A keď sa pominuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu faraonovmu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovorte, prosím, faraonovi a povedzte,

Po uplynutí 40 dní oplakávania, prosí Jozef faraona, aby ho prepustil aj s jeho rodinou do Kanaánu, aby mohli pochovať svojho otca a tak splniť jeho posledné želanie.

5.      že môj otec ma zaviazal prísahou povediac: Hľa, ja už zomriem. Do môjho hrobu, ktorý som si vykopal v Kananejskej zemi, tam ma pochovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a pochovám svojho otca a zase sa navrátim.

6.      A faraon povedal: Iď hore a pochovaj svojho otca tak, ako ťa zaviazal prísahou.

Nielen že faraon súhlasí, ale s Jozefom posiela aj svoju delegáciu.

7.      A tak odišiel Jozef hore, aby pochoval svojho otca, a išli s ním aj všetci služobníci faraonovi, starší jeho domu a všetci starší Egyptskej zeme

8.      i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho otca, len ich drobné deti a ich drobné stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena.

Po 39 rokoch sa Jozef opäť ocitá v Kanaáne.

9.      A išly s ním aj vozy i jazdcovia, takže to bol tábor veľmi veliký.

Zároveň idú s Jozefom aj ozbrojené vozy, ktoré majú okrem reprezentatívnej funkcie aj funkciu ochranú.

10.  A prišli až k humnu Atád, ktoré je za Jordánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi žalostným, a učinil svojmu otcovi smútok, ktorý trval sedem dní.

Celý rituál sa ukončuje poslednými siedmymi dňami smútku a oplakávania.

11.  A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na humne Atáde, riekli: Toto majú Egypťania ťažký smútok. Preto nazvali jeho meno Ábel-micraim, ktorý je za Jordánom.

Ebel, smútok. Ábel-micraim, smútok egypťanov.

12.  A jeho synovia mu vykonali tak, ako im prikázal,

13.  totiž jeho synovia ho zaniesli do Kananejskej zeme a pochovali ho v jaskyni na poli Machpela, ktorú kúpil Abrahám i s tým poľom za vlastníctvo na pohrabište od Efrona Hetejského, naproti Mamremu.

14.  Potom sa navrátil Jozef do Egypta, on i jeho bratia i všetci, ktorí boli odišli s ním ta hore pochovať jeho otca, keď už tedy bol pochoval svojho otca.

Po Jakobovom pohrebe sa celá rodina vracia späť do Egypta.

Jozefovi bratia sa boja pomsty.

15.  A keď videli bratia Jozefovi, že ich otec zomrel, povedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A dozaista nám odplatí všetko to zlé, ktoré sme mu vykonali.

Jakobova smrť vyvoláva v Jozefových bratoch neistotu, naozaj im Jozef odpustil alebo sa tak tváril len kvôli Jakobovi?

16.  Preto prikázali povedať Jozefovi: Tvoj otec prikázal pred svojou smrťou a povedal:

Aby zabránili Jozefovej pomste uchyľujú sa bratia k lži. Jakob im zrejme nič také neprikázal.

17.  Takto poviete Jozefovi: Odpusti, prosím, prestúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz odpusti, prosím, prestúpenie služobníkov Boha tvojho otca. Vtedy sa rozplakal Jozef, keď mu tak hovorili.

Správa je vynikajúco formulovaná, bratia apelujú na Jozefu lásku k Jakobovi, to nemôže sklamať. A ani nesklame. Dôležitý je ale fakt, že si bratia uvedomujú, že zhrešili a potrebujú odpustenie.

18.  A prišli aj jeho bratia a padli pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi služobníkmi.

Ich postoj potvrdzuje, že ich slová sú úprimné a ich pokánie pravdivé.

19.  Ale Jozef im povedal: Nebojte sa, lebo veď či som ja na mieste Boha?

Jozefové slová odrážajú obrovskú pravdu. Boh je ten pravý sudca. Rovnaké slová nám pripomína Pavol v liste Rimanom 12:17-21.

20.  Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Bôh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri živote.

Môže sa to zdať zvláštne až nepochopiteľné, ale Boh vie odrátiť na dobré aj to najväčšie zlo.

21.  A tak teraz nebojte sa. Ja vás budem zaopatrovať potravou i vaše drobné deti. A tešil ich a hovoril k ich srdcu.

Bratia sa nemusia ničoho odávať, Jakobova smrť nič nemení.

Rodina Jozefova. Jeho smrť.

22.  A tak býval Jozef v Egypte, on i dom jeho otca. A Jozef žil sto desať rokov.

17 rokov žil Jozef v Kanaáne so svojou rodinou, 13 rokov bol otrokom a vázňom v Egypte, 80 rokov bol však jedným z najväčších pánov Egypta.

23.  A Jozef videl Efraimových synov až tretie pokolenie. I synovia Machíra, syna Manassesovho, zrodili sa na kolená Jozefove.

Okrem vysokého postavenia je Jozef obdarený aj veľkým a početným potomstvom.

24.  A Jozef riekol svojim bratom: Ja už zomriem, ale Bôh vás istotne navštívi a vyvedie vás z tejto zeme hore do zeme, ktorú prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.

Rovnako ako Jakob ani Jozef nepochybuje o Božom zasľúbení a aj keď už síce nebude na tejto zemi, aspoň jeho pozostatky nech spočinú an tom správnom mieste a aj veru spočínu (Žid  11:22, Ex 13:19, Joz 24:32).

25.  A Jozef zaviazal synov Izraelových prísahou a riekol: Bôh vás istotne navštívi, a vtedy vynesiete moje kosti odtiaľto.

26.  A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desť rokov, a nabalzamovali ho, a bol vložený do rakvi v Egypte.

O pár storočí neskôr po východe z Egypta, je Jozef pochovaný v Sicheme (Joz 24:32). Elder tvrdí, že v Sicheme sa skutočne nachádzal Jozefov hrob, ktorý bol neskôr otvorený. Našlo sa v ňom mumifikované telo presne podľa egyptských zvykov, medzi vecami sa našiel aj meč, aký používali egyptský úradníci.[90]

 

 

Literatúra

 

Archer, Gleason L., Jr.: A Survey of Old Testament Introduction. Chicago: Moody Press, 1964.

Arnold, Bill T.: Encountering the Book of Genesis. Grand Rapids: Baker, 1998.

Ashton, John F.: In Six Days. Green Forest: Master Books, 2001.

Barnes, Albert: Notes on the Bible. 1834. www.yltbible.com.

Barnhouse, Donald G.: Genesis. Grand Rapids: Zondervan, 1971.

Baylis, Albert H.: From Creation to the Cross. Grand Rapids: Zondervan, 1996.

Behe, Michael: Darwinova černá skřinka. Praha: Návrat domů, 2001.

Blanchard, John: Evoluce fakta nebo fikce? Ústí nad Labem: Poutnikova četba, 2005.

Boice, James M.: Genesis 1-11, Vol. 1. Grand Rapids: Baker, 1982.

Boice, James M.: Genesis 12-36, Vol. 2. Grand Rapids: Baker, 1998.

Boice, James M.: Genesis 37-50, Vol. 3. Grand Rapids: Baker, 2006.

Brueggemann, Walter: Genesis: IBC. Altanta: John Knoxx, 1982.

Bryant, Jacob: A New System or an Analysis of Ancient Mythology. 1774-1807.

Bullinger, E.W.: The Companion Bible. Sevierville, Tennesee: C.T. Haywood, 2005.

Bullinger, E.W.: The Witness of the Stars. Grand Rapids, Michigan: Kregel Publications, 1893.

Carson, D.A. et. al.: The New Bible Commentary. Downers Grove, IL: InterVarsity, 1994.

Clarke, Adam: Commentary on the Bible. 1831. www.yltbible.com.

Constable, Thomas L.: Notes on Genesis. 2004. www.soniclight.com.

Dembski, William A.: Intelligent Design. Downers Grove, IL: InterVarsity, 1999.

Dembski, William A.: Mere Creation. Downers Grove, IL: InterVarsity, 1998.

Denton, Michael: Evolution: A Theory in Crisis. Bethesda, MD: Adler & Adler, 1986.

Eaton, Michael: Preaching Through The Bible: Genesis 1-11. Kent: Sovereign World, 1997.

Eaton, Michael: Preaching Through The Bible: Genesis 12-23. Kent: Sovereign World, 1999.

Eaton, Michael: Preaching Through The Bible: Genesis 24-50. Kent: Sovereign World, 1999.

Elder, John: Prophets, Idols and Diggers. New York: Bobbs Merill Co., 1960.

Elwell, Walter A, ed.: Evangelical Commentary on the Bible. Grand Rapids: Baker, 1989.

Flavius, Josephus: O starobylosti Židů. Praha: Odeon, 1998.

Flavius, Josephus: Válka židovská I (knihy I-III) – Válečná předehra. Praha: Svoboda, 1990.

Flavius, Josephus: Válka židovská II (knihy IV-VII) – Zkáza Jeruzaléma. Praha: Svoboda, 1994.

Free, Joseph P.: Archeology and Liberalism. Biblioteca Sacra 114. July 1956.

Free, Joseph P: Archeology and the Bible. His Magazine. May 1949.

Free, Joseph P.: Archeology and the Bible History. Wheaton: Scripture Press, 1969.

Free, Joseph P.: Archeology and the Historical Accuracy of Scripture. Biblioteca Sacra 113, July 1956.

Ferguson, Clyde L.: The Stars and the Bible. Hicksville, NY: Exposition Press, 1978.

Garstang, John: The Foundations of Bible History, Joshua, Judges. New York: R.R. Smith, Inc., 1931.

Geisler, Norman L.: Baker Encyklopedia of Christian Apologetics. Grand Rapids: Baker, 1998.

Gill, John:  Exposition of the Entire Bible. 1746-1763. www.yltbible.com.

Guzik, David: Commentary on Genesis. 2006. www.enduringword.com.

Hamilton, Victor P.: The Book of Genesis Chapters 1-17: NICOT. Grand Rapids, Eerdmans, 1990.

Hamilton, Victor P.: The Book of Genesis Chapters 18-50: NICOT. Grand Rapids, Eerdmans, 1995.

Hartmann, Fred: Mohla sa zvířata vejít do Noemovy archy? Slovo a poznáni, sborník 1993.

Hislop, Alexander: The Two Babylons. 1858.

Henry, Matthew: Complete Commentary on the Whole Bible. 1706. www.yltbible.com.

Heron, Patrick: The Nephilim and the Pyramid of the Apocalypse. New York: CITADEL PRESS BOOKS, Kensington Publishing Corp., 2007.

Horn, Siegfried H.: Recent Illumination of the Old Testament. Christianity Today. Vol. 12. June 21, 1968.

Hughes, R. Kent: Genesis: Beginning & Blessing. Wheaton, IL: Crossway, 2004.

Humphreys, D. Russel: Starlight and Time. Colorado Springs: Master Books, 1994.

Chown, Marcus: Kvantová teorie nikoho nezabije. Zlín: Kniha Zlín, 2010.

Jamieson, Robert, Fausset, A.R., Brown, David: A Commentary, Critical, Practical, and Explanatory on the Old and New Testament. 1882. www.yltbible.com.

Johnson, Philip: Darwin on Trial. Downers Grove, IL: InterVarsity, 1993.

Kaiser Jr., Walter C.: Hard Sayings of the Bible. Downers Grove, IL.: InterVarsity, 1997.

Kaiser Jr., Walter C.: More Hard Sayings of the Old Testament. Downers Grove, IL.: InterVarsity, 1992.

Keil, Carl Friedrich and Delitzsch, Franz: Biblical Commentary on the Old Testament. 1857-1878. www.yltbible.com.

Kidner, Derek: Genesis, An Introduction and Commentary. Downers Grove, IL: InterVarsity, 1975.

Kidner, Derek: Genesis, Tyndale OT Commentaries. Downers Grove, IL: InterVarsity, 1967.

Kitchen, K. A.: The Ancient Orient and the Old Testament. Chicago: InterVarsity Press, 1966.

Kitchen, K.A.: The Bible in Its World. Downers Grove, Ill: InterVarsity Press, 1978.

Krell, Keith: The Book of Beginnings: Genesis. www.bible.org.

Maimonides, Moses: Mishneh Torah. Jerusalem: Feldheim Publishers, 1981.

McDowell, Josh: Nové dôkazy, ktoré vyžadujú rozhodnutie. Bratislava: CREATIVPRESS, , 2006.

McGee, J. Vernon: Genesis. Pasadena: Thru the Bible Books, 1975.

Missler, Chuck: The Book of Genesis. Coeur d'Alene: Koinonia House Inc., 2004.

Missler, Chuck and Eastman, Mark: The Bible: An Extraterrestrial Message. Coeur d'Alene: Koinonia House Inc., 1996.

Moreland, J.P. a Reynolds, John Mark: Třikrát evoluce versus stvoření. Prha: Návrat domů, 2004.

Morris, Henry M.: The Genesis Record. Grand Rapids: Baker Book House, 1976.

Newton, Melanie: The 7 C's Of A Firm Foundation. 2012. www.bible.org.

Phillips, John: Exploring Genesis. Neptune, NJ: Loizeaux Brothers, 1992.

Pink, Arthur W.: Gleanings in Genesis. Chicago, IL: Moody Bible Institute, 1922.

Ross, Allen P.: Creation & Blessing. Grand Rapids: Baker, 2002.

Sailhamer, John H.: Genesis: Expositors Bible Commentary. Grand Rapids, 1990. Electronic Ed.

Sailhamer, John H.: Genesis Unbound. Sisters, OR: Multnomah, 1996.

Sailhamer, John H.: Pentateuch as Narrative. Grand Rapids: Zondervan, 1992.

Sarna, Nahum: Understanding Genesis. New York: McGraw-Hill Book Co., 1966.

Sayce, A. H.: Monument Facts and Higher Critical Fancies. London: The Religious Tract Society, 1904.

Scofield, Cyrus I.: The Scofield Bible Commentary. 1917. www.yltbible.com.

Seiss, Joseph A.: The Gospel in the Stars. Grand Rapids, Michigan: Kregel Publications, 1972.

Shuckford, Sameul: The Sacred and Profane History of the World Connected. Books LLC, 2009.

Swindoll, Charles R.: Abraham: The Friend of God. Fullerton, CA: Insight for Living, 1988.

The Geneva Bible Translation Notes. 1599. www.yltbible.com.

Thomas, W.H. Griffith: The Pentateuch. Grand Rapids: Kregel, 1985.

Utley, Bob: The Study Bible Commentary Series, Old Testament, Genesis. 2012. www.bible.org.

Vajda, Drahoslav: Veda versus Darwin. Bratislava: MSEJK, 2006.

Vos, Howard F.: Genesis and Archeology. Chicago: Moody Press, 1963.

Waltke, Bruce K.: Genesis: A Commentary. Grand Rapids: Zondervan, 2001.

Walton, John H., Genesis: The NIV Application Commentary. Grand Rapids: Zondervan, 2001.

Wells, Jonathan: Ikony evoluce. Praha: Návrat domů, 2005.

Wenham, Gordon: Genesis 1-15: WBC. Waco, TX: Word, 1987.

Wenham, Gordon: Genesis 16-50: WBC. Waco, TX: Word, 1994.

Wesley, John: Explanatory Notes on the Whole Bible. 1754-1765. www.yltbible.com.

Whitcomb, John C. and Morris, Henry M.: The Genesis Flood. Grand Rapids: Baker Book House, 1961.

Wright, Paul, ed.: Genesis: Shepherd's Notes. Nashville: Broadman, 1997.

Youngblood, Ronald F.: The Book of Genesis. Grand Rapids: Baker, 1991.